Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/291/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311200898 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311200898.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BIO Diesel Business Department, s.r.o., IČO: 35 797 576, Ružinovská 1, 821 02 Bratislava., zast: JUDr. Henrieta Danišová, advokát Muchovo nám. 1, 851 01 Bratislava, proti odporcovi v 1. rade: R.T.P., s.r.o., IČO: 45 620 407, Bazova 9, Bratislava, zast: JUDr. Martin Abrahám, advokát Koceľova 6, Bratislava, v 2. rade: J. S., Y. 6, J. a v 3. rade: Q. X., O. X/XX, T., obaja zast: JUDr. Ivan Mojžiš, advokát Karadžičova 8/A, Bratislava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti. o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 29Cb 26/2011-466 zo dňa 24.4.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 29Cb/26/2011-466 zo dňa 24.4.2012 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v sume 5.345,23 Eur a v sume 6.538,39 Eur. Predmetom konania vo veci samej je určovacia žaloba, ktorou sa navrhovateľ domáha rozhodnutia súdu, že zmluva uzavretá medzi odporcom v 1. rade a odporcami v 2. a 3. rade, na základe ktorej odporcovia v 2. a 3. rade získali vlastníctvo k bytu vedeného na B. J. je neplatná, lebo nenadobudla právnu účinnosť. Dňa 2.2.2012 navrhovateľ zmenil petit s tým, že sa domáhal vyslovenia súdu, že vlastníkom hore označenej nehnuteľnosti bližšie špecifikovaným v zápise katastrálneho úradu je navrhovateľ. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 80 O.s.p. § 59a 115 ods. 4 ObZ a s poukazom na nález ÚS I. ÚS 26/2010, a rozh. 4Cdo212/2010. Konštatoval, že existujú dve obsahovo totožné Zmluvy o postúpení pohľadávky na odporcu v 1. rade. zo dňa 4.10.2010 a 14.10.2010, pričom súd prvého stupňa vyhodnotil, že prejav vôle účastníkov bol nesporný už 4.10.2010, hoci podkladom pre zápis na katastri nehnuteľností bola použitá zmluva zo dňa 14.10.2010. Poukázal na ust. § 526 ods. 2 OZ, podľa ktorého dlžník nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení, ak postúpenie dlžníkovi oznámi postupca. V ďalšom rozoberal účel a zmysel ust. § 59a ObZ, pričom mal zato, že cieľom je snaha zákonodarcu zabrániť vytváraniu fiktívneho základného imania v kapitálových spoločnostiach, ku ktorému by mohlo dôjsť v prípade, ak by zakladatelia v snahe vyhnúť sa povinnému oceňovaniu nepeňažných vkladov pri založení spoločnosti vytvorili najskôr základné imanie z peňažných vkladov s tým, že peňažné prostriedky poskytnuté spoločnosti na účely vytvorenia základného imania by spoločnosť následne po svojom vzniku použila na odkúpenie majetku od zakladateľa, ktorý mal v podstate tvoriť predmet jeho nepeňažného vkladu do základného imania spoločnosti čím by došlo k obídeniu zákonných ustanovení o oceňovaní nepeňažných vkladov. V danom prípade nedošlo k ukráteniu veriteľov ani k situácii vyhnúť sa povinnému oceňovaniu nepeňažných vkladov pri založení spoločnosti. V čase postúpenia pohľadávky boli už postupcovia U. spoločníkmi postupníka, odporcu v 1. rade a navrhovateľ by aj tak nepožíval ochranu ust. § 59 a ObZ. Preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa úspechu účastníkov v konaní. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav, a vyvodil nesprávny právny záver. Zdôraznil, že súd prvého stupňa nezohľadnil kogentnosť ust. § 59a ObZ. a nevypočul pána P., ktorého výpoveď považuje navrhovateľa za podstatnú. Tiež namietal, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil naliehavosť právneho záujmu navrhovateľa, ktorú navrhovateľ v konaní jasne preukázal. Uviedol, že navrhovateľ svoj nárok opiera o skutočnosť, že odporca v 1. rade vykonal záložné právo predajom bytu na základe neúčinnej zmluvy z dôvodov v ust § 59 a Obz, ako aj čl. VI 5. zmluvy o posúdení pohľadávky. Vlastnícke právo navrhovateľa sa nemohlo zmeniť. Žiadna spravodlivosť nemôže byť založená na porušení, alebo obídení zákona, preto ani neobstojí úvaha súdu, že požadované určenie by spôsobilo následne rozmnožovanie žalôb. Určenie, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti, zabráni ďalším žalobám na plnenie. Poukázal na rozhodnutie NS SR z 9.11.2005 sp. zn. 2Obo219/05, podľa ktorého je potrebné v každom prípade riešiť otázku platnosti a účinnosti každej zmluvy. Zákonodarca v ust. § 59 a ObZ v súvislosti s ust. § 27 ods. 3 ObZ priamo podmienil účinnosť zmluvy podmienkami v ňom definovanými. Ak nie sú podmienky naplnené, zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť a nemôže spôsobovať právne následky. Predmetné ustanovenie jednoznačne stanovuje pravidlá nadobúdania majetku kapitálovou spoločnosťou od osoby, ktorá v danej spoločnosti má podiel alebo akcie. Listiny, ktoré zákon predpisuje uložiť do zbierky listín je ochranné opatrenie najmä pre tretie osoby. Dokumenty musia byť uverejnené v Zbierke listín, inak nenadobudnú účinnosť. Navrhovateľ v konaní 20Cb18/2011 poukázal na odlišnosť podpisov O. pri dvoch zmluvách o postúpení pohľadávky. Právny zástupca tvrdil, že sa zdržuje v zahraničí, preto nemôže v konaní vypovedať. Navrhovateľ sa domnieva, že zmluvu o postúpení zo dňa 4.10.2010 nepodpísal. Vyplýva to z porovnania jeho iných podpisov. V ďalšom poukázal na správanie sa ČSOB, ktorá odmietla navrhnuté riešenie navrhovateľom predajom bytov 32 a 36, zo dňa 22.12.2011, čím mohla byť pohľadávka zaplatená, čo však banka bez vysvetlenia odmietla a pristúpila k riešeniu podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu na sumu 332.816,41 Eur a ďalej postúpila pohľadávku 3 fyzickým osobám, ktorí ju postúpili odporcovi v 1. rade. Dňa 20.10.2010 odporca v 1. rade v mene navrhovateľa vykonal záložné právo priamym predajom 8 bytov za hodnotu 808.900,-- Eur, oproti existujúcej pohľadávke v sume 300.222,20 Eur. Navrhovateľ nemal časový priestor, aby mohol odporcovi v 1. rade dobrovoľne plniť. Odporca v 1. rade nedodržal 30-dňovú lehotu podľa § 151 ods. 1 OZ, nepodal písomnú správu o výkone záložného práva podľa § 151 ods. 9 a nevydal výťažok prevyšujúci zabezpečovanú pohľadávku podľa ods. 10 a neoznámil, prečo znížil hodnotu bytov, nebol dobromyseľný. V roku 2007 boli byty ocenené znalcom na sumu 44.000.000,--Sk (1.473.810,- Eur). Zabezpečovaná pohľadávka predstavovala sumu 616.112,32 Eur. Nebol vôbec dôvod dražiť všetkých 8 bytov. Nie je daná dobromyseľnosť výkonu záložného práva a je tu rozpor s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa sa s týmito skutkovými tvrdeniami navrhovateľa nevysporiadal. Odporca v 1. rade vykonal záložné právo na základe zmluvy zo dňa 14.10.2010 a nie 4.10.2010, preto neobstojí tvrdenie súdu prvého stupňa, že pravá zmluva o postúpení pohľadávky je zo dňa 4.10.2010 a zmluva podpísaná dňa 14.10.2010 bola podpísaná omylom. Skutočnosti uvádzané v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na Ústavu SR a Listinu základných práv a slobôd, ktoré zakotvujú ochranu vlastníckeho práva. Odporcovia v 1. až 3. rade neuniesli dôkazné bremeno o tom, že pravá je zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 4.10.2010 a nepreukázali tiež úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky ako ďalšej podmienky pre nadobudnutie účinnosti zmluvy podľa čl. VI.5 zmluvy. Neboli naplnené podmienky § 59a ObZ. V čase výkonu rozhodnutia zmluva o postúpení pohľadávky nebola účinná. Odporca v 1. rade ani k dnešnému dňu neuložil do Zbierky listín účtovnú závierku za rok 2010. Navrhovateľ namietol aj priznanú výšku trov konania. Na základe uvedeného žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo zmeniť tak, že návrhu vyhovie a odporcov zaviaže na úhradu trov konania. K odvolaniu navrhovateľa sa dňa 31.7.2012 písomne vyjadril odporca v 1. rade. Uviedol, že právne závery súdu prvého stupňa navrhovateľ namieta len všeobecne. Navrhovateľ neguje Uznesenia NS SR 2Cdo28/2009, keď jeho cieľom je späťzískanie vlastníctva, čím mieni spôsobiť lavínu ďalších sporov. Mal zato že si protirečí, keď poukazuje na ust. § 27 ods. 3 ObZ. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal vecné tvrdenie, že zmluva je antidatovaná. Tvrdenia navrhovateľa, že každý právny úkon je preskúmateľný, spochybnenie pravosti podpisu p. P. a ocenenie bytov v roku 2007 na sumu 44.000.000,--Sk, nesúvisí s meritom veci. Súd prvého stupňa vytkol navrhovateľovi nedostatok preukázania naliehavého právneho záujmu a nie nemožnosť preskúmania právneho úkonu. Poukázal na globálny pokles cien nehnuteľností. Navrhovateľ žiadal vypočuť p. P., aby objasnil okolnosti prevodu pohľadávky a vzniku zmluvy, nie na pravosť jeho podpisu. Nakoľko p. P. sa dal zastupovať advokátom, súd prvého stupňa jeho výsluch považoval za nadbytočný. Pravosť podpisu navrhovateľ nenamietal v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, preto podľa § 205a ods. 1 písm. d.) O.s.p. nemôže tento nedostatok namietať. Tvrdenie navrhovateľa, že v zmenkovom konaní jeden zo spoločníkov vzal žalobu čiastočne späť, nemá vplyv na posúdenie nadobudnutia účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a navrhovateľa zaviazať na úhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 6.322,21 Eur. K vyjadreniu k odvolaniu podal dňa 17.9.2012 stanovisko navrhovateľ. Mal zato, že vyjadrenie odporcu 1. a 2.rade neobsahuje žiaden vecný ani právny argument, ktorým by vyvrátil dôvody odvolania navrhovateľa. Navrhovateľ zdôraznil, že v čase výkonu záložného práva odporcu v 1. rade, pre nenadobudnutie účinnosti nemal právo nakladať s nehnuteľnosťou a záložné právo nemohol vykonať. S poukazom na rozh. 1 Cdo56/2003 NS SR v prípade, ak je odporca zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti, navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Dal do pozornosti súdu uznesenie Ústavného súdu z 10.2.2010 - I ÚS. 50/2010. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc aj dobromyseľného nadobúdateľa. Taktiež napadol rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti priznaných trov konania. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 214 ods. 2 O.s.p., od ktorého na pojednávaní dňa 25.6.2013 upustil, oboznámil sa s dokladmi na vec sa vzťahujúcimi, s dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa, s dôvodmi uvedenými v odvolaní navrhovateľa a jeho stanoviska k vyjadreniu odporcu, s vyjadrením odporcu v 1. rade k odvolaniu navrhovateľa a po takto preskúmanom spisovom materiáli dospel pomerom hlasov 3 : 0 k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je možné potvrdiť, ani zmeniť. Predovšetkým, odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie oprel okrem iného aj o skutočnosť, že navrhovateľ na určovacej žalobe nepreukázal naliehavý právny záujem. Podľa § 80 ods. c.) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia by bolo neisté. Je nesporné, že navrhovateľ sa domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnosti, z dôvodu neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa postúpenia pohľadávky a realizácie záložného práva. Nakoľko právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia by sa stalo neisté, odvolací súd je názoru, že navrhovateľ na určovacej žalobe preukázal naliehavý právny záujem. Ďalšie pochybenie súdu prvého stupňa odvolací súd vidí v aplikácii ust. § 59a ObZ. I keď súd prvého stupňa podrobne zdôvodnil účel ust. § 59a ObZ so závermi, ktorého sa odvolací súd stotožňuje, súd prvého stupňa nevyhodnotil dosah ust. § 59a ObZ. v nadväznosti na účinnosť zmluvy tak, ako po celý čas v konaní namietal navrhovateľ a čo je aj predmetom jeho odvolania, a to predovšetkým ods. 1 veta druhá ObZ, ktorý hovorí, že zmluva, nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v Zbierke listín. Podľa vety tretej, ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do Zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie. I keď ust. § 59a ObZ, nie je uvedený medzi kogentnými ustanoveniami § 263 ObZ, od znenia ktorých sa nemožno odchýliť, z jeho dikcie vyplývajú skutočnosti, ktoré majú právne následky hlavne týkajúce sa účinnosti a dosahu právneho úkonu. V neposlednom rade, súd prvého stupňa nevykonal navrhovaný dôkaz, a to výsluch p. P., ktorú okolnosť tiež navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal. Z akého dôvodu tento navrhovaný dôkaz vykonaný nebol, súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil. Odvolací súd je teda názoru, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov vec nesprávne právne posúdil, nevykonal vo veci všetky navrhované dôkazy, čo má za následok zrušenie rozhodnutia a vrátenia na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 1 písm h.) O.s.p. V ďalšom konaní súd prvého stupňa bude postupovať v zmysle odstránenia vytknutých hore uvedených pochybení, dokazovanie doplní o výsluch p. P., aj na okolnosti týkajúce sa pravosti jeho podpisu na zmluvách s tým, že o veci znovu rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods 3 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.