Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/162/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311205900 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311205900.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovaným 1/ SITA Slovensko, a.s., Kukuričná 8, Bratislava, IČO: 36 046 221, zast. advokátom JUDr. Marekom Ďuranom, Boženy Němcovej 4, Nitra, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o 2.774,05 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb 107/2011-115 z 26. januára 2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb 107/2011-115 z 26. januára 2012 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania v časti týkajúcej sa žalovaného 2/ potvrdzuje v časti týkajúcej sa žalovaného 1/ mení tak, že žalobu proti nemu zamieta. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.638,05 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 24. februára 2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 166,- EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodol tak na základe výsledkov dokazovania, ktorými mal za preukázané, že dňa 4. marca 2009 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: Q. XXX E., príves Q. XXX X., prevádzkovateľom ktorého je žalovaný 1/, a to na komunikácii D1 km: XX,XXX; uvedenou dopravnom nehodou došlo k poškodeniu portálového dopravného značenia a jeho súčasti, ktorého správcom je žalobca a jeho povinnosťou v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 135/61 Zb. bolo zabezpečiť výmenu poškodeného dopravného značenia za nové, náklady výmeny predstavovali 9.711,63 EUR, ktoré boli v rozsahu 6.937,58 EUR kryté poistným plnením, ktoré žalobcovi vyplatil žalovaný 2/, ktorý bol poistiteľom žalovaného 1/, predmetná suma predstavuje sumu, o ktorú žalovaný 2/ znížil poistné plnenie s poukazom na §§ 442 a 443 Obč. zák., a to s poukazom na 30 % amortizáciu, krátenie ktoré nepovažoval za dôvodné, a to s poukazom na § 9 ods. 6 zák. 135/61 Zb., ktorý považoval za lex specialis k Občianskemu zákonníku a skutočnosť, že obnovenie pôvodného majetkového stavu v danom prípade nebolo možné inak, ako za použitia nových náhradných dielov, k oprave, výmene poškodeného dopravného značenia bol žalobca v podstate prinútený protiprávnym konaním, škodou nedošlo k žiadnemu majetkovému prínosu pre žalobcu a priznaný nárok považoval za zabezpečenie kompenzácie majetkovej ujmy žalobcovi. S poukazom na § 293 Obch. zák. uložil povinnosť plniť obidvom žalovaným a súčasne konštatoval, že povinnosť poskytnúť plnenie pre žalovaného 1/ a pre žalovaného 2/ vyplýva z § 427 ods. 1 Obč. zák. a § 9 ods. 6 zák. č. 135/61 Zb. , zák. č. 381/2001 z § 15 ods. 1. Čiastočné zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobcovi bolo za poškodené dopravné označenie o hmotnosti 680 kg zberňou šrotu T. C. L & M vyplatených 136,- EUR. Výrok týkajúci sa príslušenstva pohľadávky odôvodnil § 517 Obč. zák., čl. I § 3 ods. 1 Nar. vl. č. 586/2008 Z.z. 1 % základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky v rozhodnom období a počiatok omeškania prvým dňom nasledujúcim po uplynutí 7 dňovej lehoty na plnenie určenej žalobou vo výzve doručenej žalovanému 1/ dňa 16. februára 2010. O náhrade trov rozhodol s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p., nepatrný neúspech žalobcu a vznik trov na súdnom poplatku v sume 166,- EUR. Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 2/ navrhujúc ho zmeniť a žalobu zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z § 9 ods. 6 Cestného zákona, v ktorom však výraz „uviesť do pôvodného stavu“ nie je nikde bližšie špecifikovaný. Poukázal na to, že súdy výraz škoda vykladajú súhlasne so stanoviskom uvedeným pod č. XX/XX Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, pritom pri určení výšky náhrady škody súdy vychádzajú z ceny v čase poškodenia a nie v čase rozhodovania. Ďalej namietal, že žalobcom nebol preukázaný vek poškodeného zariadenia, a konajúci súd sa touto otázkou nezaoberal. Namietal tiež, že poskytnuté plnenie v celom rozsahu škody je pre žalobcu výhodné aj z hľadiska účtovníctva a výhodou je tiež to, že po uplynutí doby životnosti stanovenej vyhláškou o hodnote majetku, nemusí žalobca kupovať nové značenie, nakoľko výmenou značenia za nové došlo k predĺženiu jeho doby používania v rámci vyhláškou stanovenej životnosti. Žalovaný 1/ odvolací návrh nepodal. Z ustanovenia § 9 ods. 6 Cestného zákona jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy bez akéhokoľvek obmedzenia. Na podporu správnosti svojho rozhodnutia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/145/2008-175 z 8. apríla 2009 a Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 289/09-173 zo 7. októbra 2010. Poukázal tiež na to, že pri oprave neboli použité diely kvalitnejšie, či nadštandardné a ani diely, ktoré neboli nevyhnutné a nezvýšili sa ani ich úžitkové vlastnosti, pritom uvedenie vozidiel do pôvodného stavu bolo možné len za použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, nakoľko v zmysle vyhl. 158/2004 Z.z. podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene k použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon žalobca nemusí mať k dispozícii. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p. aj vo vzťahu k žalovanému 1/, pretože podľa jeho názoru ide o závislý výrok a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny len vo vzťahu k žalovanému 2/, keď vo vzťahu k žalovanému 1/ neposúdil súd prvého stupňa vec správne po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa pokiaľ ide o rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému 2/, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení prvostupňového rozsudku, a preto ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na okolnosti prípadu zodpovedá priznaná výška náhrady škody ustanoveniu §§ 442 a 443 Obč. zák.. Tak ako to uvádza žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu, v konaní nebolo preukázané, že by opravou týchto zvodidiel bolo došlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, nakoľko nebolo preukázané, že by sa zvýšili ich úžitkové vlastnosti, neboli použité diely, ktoré by neboli nevyhnutné, prípadne že by použité diely boli kvalitnejšie či nadštandardné. V konaní teda nebolo preukázané, že by oprava nebola vykonaná účelne a nesmerovala výlučne k odstránenie následkov dopravnej nehody. Nakoľko navrátenie do pôvodného majetkového stavu bolo možné len za použitia nových náhradných dielov, zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu priznaný rozsah náhrady škody v danom prípade zákonu. Tak ako je to uvedené v predloženom Náleze Ústavného súdu Českej republiky II.ÚS 2221/07 zo dňa 19. marca 2008, pri aplikácii zákona nemožno postupovať striktne tak, aby viedla k absurdným dôsledkom, ale je nutné sledovať racionálny a spravodlivý účel zákona inak by došlo k porušeniu základného práva účastníka na súdnu ochranu. Súd prvého stupňa však nesprávne posúdil charakter záväzku žalovaných ako záväzkov spoločných v zmysle § 511 Obč. zák., nakoľko škodu nespôsobili spoločne obidvaja žalovaní v zmysle § 438 Obč. zák. ale ich záväzky sú samostatné, povinnosť plniť pre žalovaného 1) vyplývajúce z § 427 Obč. zák. a povinnosť žalovaného 2) z § 15 zák. č. 381/2001 Zb. Nakoľko si žalobca úspešne uplatnil svoje práva na náhradu škody v zmysle § 15 zák. 381/2001 Zb. proti žalovanému 2) odvolací súd výrok súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému 1) podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným. Žalobca by mal podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, súd však podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o náhrade rozhoduje iba na návrh a keďže žalobca návrh nepodal odvolací súd rozhodol tak, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.