Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/500/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311208372 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311208372.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov senátu JUDr. Edity Szabovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľa: K. N., D. N. - A. XXX, proti odporcovi: X.. C. Š. - O., N. P. XXXX/XX, D., o zaplatenie 140,- eur na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15. mája 2012, č. k. 42C 103/2011 - 48, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 140,- eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania mali vôľu uzatvoriť dohodu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu v súlade s ust. § 25 ods. 4 zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, pričom v súvislosti s uzatvorením tejto zmluvy navrhovateľ zaplatil odporcovi odmenu za zastupovanie v zmysle článku II. bod 2. 1 zmluvy vo výške 140,- eur, keď zmysle článku II. bodu 2. 2 zmluvy táto suma bola splatná zálohovo ako zábezpeka na náklady spoločnosti a to v deň, keď spoločnosť oznámi klientovi termín vycestovania, to znamená po sprostredkovaní zamestnania. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že dohodu o sprostredkovaní odporca nepodpísal. Toto vyplývalo zo samotnej založenej dohody o sprostredkovaní ako aj z výpovede odporcu, ktorý uviedol, že uvedenú zmluvu nepodpisoval, ale že na podpísanie tejto dohody splnomocnil pracovníčku pani I., pričom však písomnú plnú moc jej v tejto súvislosti nedal. Súd prvého stupňa mal za to, že dohoda o sprostredkovaní zamestnania za úhradu musí mať v zmysle ust. § 25 ods. 5 zák. č. 5/2004 Z. z. písomnú formu a za týchto podmienok musí mať i plnomocenstvo v zmysle ust. § 31 ods. 4 Obč. zák. písomnú formu. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody o sprostredkovaní zamestnania za úhradu medzi účastníkmi konania, nakoľko odporca ako účastník tejto zmluvy, ktorý vystupoval ako fyzická osoba túto nepodpísal a ani písomne nesplnomocnil ďalšiu osobu na uzavretie takéhoto právneho úkonu. Súd prvého stupňa poukázal i na rozpor predloženého návrhu písomnej dohody s ust. § 25 ods. 5 písm. b/ zák. č. 5/2004 Z. z., keď v založenej zmluve absentuje dĺžka trvania zamestnania, ktorá je podstatnou náležitosťou dohody o sprostredkovaní i v prípade, ak by po formálno - právnej stránke došlo k uzatvoreniu uvedenej zmluvy tak zmluva v znení takom, v akom bola založená do súdneho spisu je v rozpore s ust. § 25 ods. 5 písm. b/ a teda v zmysle ust. § 39 Obč. zák. je neplatnou. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že súvislosti s touto zmluvou došlo k zálohovému plneniu formou preddavku vo výške 140,- eur a tento preddavok súd prvého stupňa kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, keď tento preddavok získal plnením z neplatného právneho úkonu. Toto plnenie odporca prevzal ako preddavok na odmenu za sprostredkovanie, pričom vzhľadom na to, že nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody o sprostredkovaní nikdy sa nemôže stať splatnou takáto odmena. Súd prvého stupňa poukázal na to, že zmyslom dohody o sprostredkovaní medzi sprostredkovateľom a záujemcom je sprostredkovanie zamestnania pre záujemcu v zahraničí za podmienok uvedených v dohode o sprostredkovaní, pričom k naplneniu tejto dohody príde až samotným sprostredkovaním zamestnania, t. j. po uzavretí zmluvy medzi záujemcom o zamestnanie a zahraničným zamestnávateľom. Až týmto momentom vzniká právo na odmenu za sprostredkovanie. Odporca v konaní nepreukázal, že došlo k sprostredkovaniu zamestnania, teda nedošlo k uzavretiu zmluvy medzi záujemcom o zamestnanie (navrhovateľom) a zahraničným zamestnávateľom za podmienok dohodnutých v sprostredkovateľskej zmluve. Táto skutočnosť nemohla byť preukázaná ani výpoveďou svedkyne pani Slovákovej, ktorú odporca navrhoval v tejto súvislosti vypočuť a to z toho dôvodu, že nedošlo k platnému uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy pre závady v jej obsahu ako i formy. Súd prvého stupňa mal za to, že už z týchto okolností nemohlo dôjsť k vzniku splatnosti odmeny za sprostredkovanie, ktorá bola preddavkovo vyplatená záujemcom o zamestnanie (navrhovateľom) vo výške 140,- eur. Súd prvého stupňa mal taktiež za to, že na týchto dôvodov nemôže nič zmeniť ani prípadná výpoveď svedkyne Slovákovej. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Uviedol, že nie je zrejmé, ako mohol súd prvého stupňa akceptovať tvrdenie, že s niekým uzavrel zmluvu o sprostredkovaní a prijal peniaze na svoj účet bez toho, aby si overil, či p. I. konala v jeho mene a na jeho účet. Poukázal na to, že nie je pravdou, že označil p. I. za svoju pracovníčku, keď ju označil za spolupracovníčku, nakoľko s p. I. o spolupráci rokoval. Taktiež uviedol, že v dôsledku zdravotných problémov došlo k poškodeniu jeho mozgu a stratil krátkodobú pamäť a veľa vecí si jednoducho nepamätá. Priznal, že bol naivný, keďže zistil, že p. I. má súdne zakázané vykonávať činnosť súvisiacu so sprostredkovaním zamestnania a chcela ho využiť ako bieleho koňa, od ktorého budú ňou poškodení ľudia vymáhať peniaze za neexistujúcu prácu. Taktiež priznal, že bolo jeho veľkou chybou, že ešte predtým, ako sa dohodol na podmienkach spolupráce, už založil účet, na ktorom mala dispozičné právo p. I.. Čo sa týka jeho výpovede na súde prvého stupňa, že prijal peniaze od navrhovateľa, toto bolo pod tlakom sugestívnej otázky sudcu a povedal úplný nezmysel. Navrhovateľ odvolací návrh nepodal. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 456 veta prvá Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 1. 3. 2011 dohodu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu, na základe ktorej v zmysle čl. I. bod 1.1 mal odporca sprostredkovať navrhovateľovi zamestnanie v zahraničí a navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť odmenu, ktorá v zmysle čl. II bod 2.1 bola vo výške 140,- eur. Predmetná dohoda bola podpísaná iba navrhovateľom. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že navrhovateľ odmenu vo výške 140,- eur odporcovi uhradil na účet odporcu, avšak k sprostredkovaniu zamestnania v zahraničí nedošlo. Zmyslom zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným (zodpovednostným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom , t. j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Odporca sa v konaní proti nároku navrhovateľa bránil tým, že finančné prostriedky, ktoré navrhovateľ uhradil na jeho účet boli z účtu vybraté pani I., ktorú písomne splnomocnil k dispozícii s jeho účtom v banke a zároveň ju ústne splnomocnil na svoje zastupovanie, nakoľko mal záujem s pani I. spolupracovať. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať tomu, na úkor koho sa získal. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Predpokladom zodpovednosti za získaný majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, je objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Charakteristickým znakom občianskoprávnych i obchodných záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť, ktorá sa okrem iného prejavuje v možnosti, aby si ich účastníci pri úprave svojich vzťahov zvolili zmluvný typ, ktorý najlepšie vyhovuje ich potrebám a predstavám o výsledku, ktorý sa ním má dosiahnuť, možnosť upraviť si jednotlivé zákonné ustanovenia tak, ako im vyhovujú a napokon aj možnosť uzatvárať aj zmluvy, ktoré zákon neupravuje. Základným predpokladom pre posúdenie dôvodnosti predmetného návrhu bolo posúdenie predmetu plnenia dohodnutého v dohode o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že predmetná dohoda o sprostredkovaní zamestnania za úhradu musí mať v zmysle § 25 ods. 5 zák. č. 5/2004 Z. z. písomnú formu a teda i plnomocenstvo, ktoré malo byť udelené p. Slovákovej musí mať písomnú formu v zmysle § 31 ods. 4 Obč. zák.. Ak teda plnomocenstvo, ktoré bolo udelené p. Slovákovej bolo iba ústne a nie písomné, nedošlo k platnému uzatvoreniu predmetnej dohody a pokiaľ teda navrhovateľ na základe neplatnej dohody plnil odporcovi, došlo na strane odporcu k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný vydať navrhovateľovi v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 451 a nasl. Obč. zák.. Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Námietky odporcu podľa názoru odvolacieho súdu sú preto nedôvodné a odvolací súd k nim nemohol prihliadnuť ani v tomto odvolacom konaní. K odvolacím námietkam odporcu odvolací súd uvádza, že navrhovateľ uzatvoril dohodu o sprostredkovaní s odporcom, ktorý na svoje zastupovanie splnomocil p. I. a teda navrhovateľ bol v právnom vzťahu s odporcom, na účet ktorého i poukázal odmenu za sprostredkovanie zamestnania. Nakoľko nedošlo k platnému uzavretiu predmetnej dohody, nemohlo dôjsť ani k vzniku splatnosti odmeny za sprostredkovanie. Pokiaľ táto odmena zaplatená bola, je povinnosťou odporcu poskytnuté plnenie vrátiť navrhovateľovi. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že odporca udelil písomné splnomocnenie p. I.J. na disponovanie s bankovým účtom, ktorá podľa tvrdení odporcu s jeho účtom manipulovala. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnému navrhovateľovi nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.