Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/66/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311210125 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311210125.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej, členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Zity Ilčíkovej v právnej veci žalobcu: MetLife Amslico poisťovňa, a.s., (predtým Amslico poisťovňa - Alico, a. s.), Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 31 402 071, zast.: Ružička Csekes, s.r.o., advokátska kancelária, Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: DAC CEE a.s., Židenice, Škroupova 4256/1, Brno, IČO: 27 437 655, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky na Slovensku: DAC CEE a.s. - organizačná zložka, Uhrova 18, 831 01 Bratislava, IČO: 36 690 554, o zaplatenie 34.051,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 29Cb/81/2011-66 zo dňa 20.10.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 29Cb/81/2011-66 zo dňa 20.10.2011 potvrdzuje. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom č.k. 29Cb/81/2011-66 zo dňa 20.10.2011 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 34.051,19 eura s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 28.214,83 eura do zaplatenia a zo sumy 5.836,36 eura od 24.05.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 2.043,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.200,82 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.08.2011 domáhal zaplatenia sumy 34.051,19 eura s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 28.214,83 eura od 01.07.2008 do zaplatenia a zo sumy 5.836,36 eura od 24.05.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu zmluvy o spolupráci. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že účastníci konania uzavreli dve inominátne zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to zmluvu o spolupráci zo dňa 25.12.2006 a zmluvu o produkčnej prémii zo dňa 01.11.2007. Predmetom zmluvy o spolupráci bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom žalovanému na vybudovanie a rozvoj činnosti sprostredkovania poistenia žalovaným pre žalobcu za podmienok uvedených v tejto zmluve. Na základe čl. II ods. 2 tejto zmluvy mal žalobca poskytnúť žalovanému celkom 1.700.00,- Sk v štyroch pravidelných mesačných splátkach po 425.000,- Sk. V čl. II ods. 5 zmluvy bol žalovaný povinný použiť poskytnuté finančné prostriedky na financovanie svojej sprostredkovateľskej činnosti pre žalobcu tak, aby poistné inkasované žalobcom z poistných zmlúv sprostredkovaných žalovaným dosiahlo k 31.12.2007 sumu najmenej 4.240.000,- Sk (produkčný cieľ). Podľa čl. II ods. 6 zmluvy, ak by nebol produkčný cieľ v termíne a vo výške podľa ods. 5 splnený, žalovaný by bol povinný žalobcovi vrátiť celú sumu poskytnutých finančných prostriedkov, a to najneskôr do 30.06.2008. Na základe Zmluvy o produkčnej prémii mal žalobca žalovanému poskytnúť prémiu v záujme zvýšenia motivácie predajcov a dosiahnutia vyšších produkčných výkonov, ak žalobca splní od 01.10.2007 do 31.12.2007 (čl. I Dodatku č. 1) podmienku minimálnej produkcie 10 predložených, zaplatených a podpísaných návrhov prijatých do spracovania (čl. II zmluvy o produkčnej prémii). V čl. III sa zmluvné strany dohodli, že produkčná prémia vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eura) bude vyplatená zálohovo na celé obdobie vopred. Súd mal ďalej zistené, že žalobca vyplatil žalovanému na základe Zmluvy o spolupráci dve splátky po 425.000,- Sk, t. j. spolu 28.214,83 eura a 200.000,- Sk (6.638,78 eura) na základe zmluvy o produkčnej prémii ako vopred zaplatenú produkčnú prémiu. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa na jeho úkor podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil, a to získaním majetkového prospechu plnením žalobcu bez právneho dôvodu, keďže žalovaný nesplnil podmienky pre vznik nároku na produkčnú prémiu a na poskytnutie finančných prostriedkov podľa zmluvy o spolupráci, mal súd za preukázané z vyhodnotenia spolupráce účastníkov konania ako dokladu o nesplnení podmienok na vznik nároku na poskytnutie finančných prostriedkov a produkčnej prémie, ako aj z listov žalobcu adresovaných žalovanému z 21.01.2008 a 23.04.2008. Žalobca v návrhu na začatie konania započítal pohľadávku žalovaného na províziu v sume 802,42 eura voči svojej pohľadávke z titulu bezdôvodného obohatenia, a výsledná dlžná suma žalovaného predstavovala 34.051,19 eura, na náhradu ktorej žalovaného zaviazal. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku ešte konštatoval, že žalovaný sa počas súdneho konania správal neaktívne, nevyjadril sa k žalobe, nereagoval na výzvu súdu , čím konal v rozpore s § 101 ods. 1 O.s.p. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania. Na základe vyššie uvedeného súd návrhu žalobcu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že neobdržal návrh žaloby, a preto sa nemohol vyjadriť k žalobe. Dlžná čiastka 425.000,- Sk splatná k 30.06.2008 sa k 30.06.2011 stala premlčanou. K 30.06.2011 bol zo strany žalobcu vyzvaný k úhrade dlžnej čiastky, pričom zásielku prevzal o 10 dní. Uviedol, že čiastka 425.000,- Sk bola krytá bianko zmenkou s vyplňovacím vyhlásením, a preto by mala mať žaloba charakter zmenkovej žaloby. Dlžná suma 200.000,- Sk ako produkčná prémia nebola zálohou na províziu, a preto sa na ňu nemohlo vzťahovať žiadne vrátenie. Podľa rozsudku sa táto suma mala vrátiť k 31.12.2007, pričom k 31.12.2010 došlo k premlčaniu tejto nepreukázanej pohľadávky. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu, že pohľadávky boli premlčané, a tiež z dôvodu, že nebol oboznámený so žalobou. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozsudok považuje za zákonný, vecne správy a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil v celom rozsahu. K námietke žalovaného, že mu nebol doručený návrh žaloby uviedol, že v predmetnom prípade platí fikcia doručenia v zmysle § 48 O.s.p., a tiež dodal, že rozsudok doručovaný žalovanému na tú istú adresu ako žalobný návrh sa mu podarilo doručiť. K žalovaným v odvolaní vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že pre nesplnenie produkčného cieľa v termíne stanovenom v čl. II ods. 5 Zmluvy o spolupráci žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi sumu finančných prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté vo výške 850.000,- Sk, čo je v prepočte cez konverzný kurz 28.214,83 eura do 30.06.2008. Z toho vyplýva, že dňa 01.07.2008, t.j. prvého dňa po uplynutí dohodnutej lehoty sa stala pohľadávka žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov splatnou. Výzva žalobcu daná dňa 30.06.2011 na úhradu dlžnej čiastky na splatnosti záväzku podľa Zmluvy o spolupráci nič nemení. Vzhľadom k tomu, že vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom obchodno-právnym plynutie premlčacej doby a jej dĺžku treba posudzovať podľa Obchodného zákonníka, podľa ktorého je premlčacia lehota 4 ročná, pričom sa nepoužije úprava v § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka , § 397 Obchodného zákonníka. Nárok na vrátenie finančných prostriedkov podľa čl. II bod 6 Zmluvy o spolupráci sa nepremlčal, pričom 4-ročná premlčacia lehota začala plynúť od 01.07.2008. Taktiež uviedol, že nedošlo k premlčaniu ani nároku na vrátenie provízie vyplatenej vopred. Žalobca faxom zo dňa 23.04.2008 informoval žalovaného o nesplnení podmienky uvedenej v Zmluve o produkčnej prémii pre vznik nároku na produkčnú prémiu. Keďže ani deň, ani lehota na splnenie peňažného záväzku vrátenia zálohy na produkčnú prémiu neboli určené v Zmluve o produkčnej prémii, žalobca má za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením zálohy na produkčnú prémiu vo výške 5.836,36 eura dňa 24.04.2008, t.j. deň po doručení žiadosti žalobcu o vrátenie produkčnej prémie. K premlčaniu tohto nároku preto nedošlo. K námietke, že žaloba mala mať charakter zmenkovej žaloby, keďže pohľadávka žalobcu bola krytá blanko zmenkou, žalobca uviedol, že táto námietka nie je dôvodná . Je na žalobcovi , či svoje zmenkové práva využije alebo nie. Uvedená blanko zmenka bola zabezpečovacia a žalobca mal právo, nie však povinnosť ho v prípade nesplnenia záväzkov žalovaného použiť. Mohol si však svoje právo uplatňovať riadnou žalobou. Vo vyjadrení k odvolaniu si žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, avšak tieto trovy nešpecifikoval a nevyčíslil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a to v rozsahu a dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a správne odôvodnený. Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, pričom konštatuje správnosť dôvodov tohto rozhodnutia. Súd prvého stupňa riadne vo veci samej vyhodnotil vykonané dôkazy a svoje rozhodnutie aj správne právne posúdil. S jeho závermi uvedenými aj v úvode odôvodnenia tohto rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa § 48 ods. 2 O.s.p. ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Fikcia doručenia podľa § 48 ods. 2 O.s.p. sa aplikuje vtedy ak súd nepozná inú adresu podnikateľa, pričom predmetná zásielka bola doručovaná na adresu, ktorá je sídlom (miestom) podnikania zapísaného v príslušnom, najmä obchodnom registri a táto zásielka sa vrátila ako nedoručená. Nevyžaduje sa už ani pokus o opakované doručovanie, ani upovedomenia o tom, prípadne o uložení zásielky na pošte či orgáne obce. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovanému bola žaloba aj s prílohami a výzvou súdu riadne doručená podľa § 48 ods. 2 O.s.p. (do sídla žalovaného zapísaného v obchodnom registri) dňa 07.10.2011 (ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku), a to aj za situácie, keď sa štatutárny orgán žalovaného o tejto skutočnosti nedozvedel. Spolu so žalobou a výzvou súdu mu bolo doručené aj predvolanie na pojednávanie dňa 20.10.2011 spolu s poučením pre účastníka konania (vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p.). Žalovaný sa však na toto pojednávanie bez riadneho ospravedlnenia nedostavil, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. dňa 20.10.2011 prejednal v neprítomnosti žalovaného a vo veci rozhodol. Svojim postupom súd prvého stupňa neodňal žalovanému právo konať pred súdom. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa ust. 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní pred súdom prvého stupňa nečinný, neoznačil žiadne dôkazy a neuviedol žiadne tvrdenia a skutočnosti, ktorými by spochybnil nárok žalobcu, hoci bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Námietky proti nároku žalobcu týkajúce sa skutkových tvrdení vzniesol až v odvolaní, pričom na tieto námietky, s výnimkou námietky premlčania, odvolací súd už nemôže prihliadať, pretože nespĺňajú podmienky uvedené v § 205 a O.s.p. Námietka premlčania práva podľa platnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nepatrí medzi skutočnosti a dôkazy týkajúce sa skutkových tvrdení alebo aplikácie práva, ktoré sú významné pre rozhodnutie vo veci a ktoré je účastník povinný uplatniť pred súdom prvého stupňa. Ide o námietku právnu, ktorej sa netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a Občianskeho súdneho poriadku a povinný subjekt ju môže uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Odvolací súd sa preto vznesenou námietkou premlčania zaoberal. Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa § 261 odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v § 261 odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Odvolací súd vznesenú námietku premlčania posúdil ako nedôvodnú, pričom sa stotožnil s právnou a skutkovou argumentáciou žalobcu uvedenou proti nej v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. V prípade, že ide o obchodno-záväzkový vzťah tak aj na premlčanie sa aplikuje úprava premlčania obsiahnutá v Obchodnom zákonníku. Táto úprava sa aplikuje aj na vrátenie plnenia ako bezdôvodného obohatenia, ktorého základom bol obchodno-záväzkový vzťah. V predmetnej veci išlo o vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa Zmluvy o spolupráci zo dňa 25.12.2006 na vybudovanie a rozvoj činnosti sprostredkovania poistenia žalovaným, pričom tieto prostriedky mali byť poskytnuté tak, aby poistné inkasované žalobcom z poistných zmlúv sprostredkovaných žalovaným dosiahlo k 31.12.2007 sumu najmenej 4.240.000,-Sk (čo bol tzv. produkčný cieľ) a prémie vyplatenej vopred zálohovo podľa Zmluvy o produkčnej prémie č. 01393, pretože následne neboli splnené podmienky pre priznanie prémie a nebol dosiahnutý produkčný cieľ. Obe zmluvy boli uzavreté ako obchodno-právne pri podnikateľskej činnosti oboch účastníkov týchto zmlúv. Preto aj na otázku premlčania sa nárokov z týchto zmlúv alebo vydania bezdôvodného obohatenia ako plnenia poskytnutého na ich základe, sa musí aplikovať v zmysle § 261 Obchodného zákonníka Obchodný zákonník. Podľa § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia lehota 4 ročná. Záväzok na vrátenie finančných prostriedkov na rozvoj činnosti sprostredkovania podľa čl. II ods. 6 Zmluvy o spolupráci mal byť uhradený do 30.06.2008, a preto premlčacia lehota na uplatnenie tohto práva na súde (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka) po jeho nesplnení v dohodnutej lehote začala plynúť od 01.07.2008. Žaloba bola doručená na súd dňa 09.08.2011, t.j. ešte pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty. K premlčaniu práva na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov podľa čl. II ods. 5 a 6 Zmluvy o spolupráci preto nedošlo. V Zmluve o produkčnej prémii nebola dohodnutá splatnosť záväzku na vrátenie vopred vyplatenej zálohy na prémiu, v prípade, že žalovaný podmienky pre jej priznanie nesplní. Žalobca preto faxom zo dňa 23.04.2008 informoval žalovaného o nesplnení podmienky uvedenej v Zmluve o produkčnej prémii pre vznik nároku na produkčnú prémiu. Lehota na vrátenie tejto zálohy produkčnej prémie nebola medzi účastníkmi zmluvne upravená, a preto premlčacia lehota práva na vrátenie prémie začala plynúť od nasledujúceho dňa po výzve žalobcu na jej vrátenie, t.j. od 24.04.2008. Žaloba bola doručená na súd dňa 09.08.2011, t.j. ešte pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty, preto k premlčaniu práva na vrátenie poskytnutej zálohy prémie podľa Zmluvy o produkčnej prémii nedošlo. K námietke, že žaloba mala mať charakter zmenkovej žaloby odvolací súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom žalobcu, že bolo na jeho výbere, akú žalobu podá, a či si vôbec uplatní práva z blanko zmenky. Žalobca si mohol svoje nároky zo Zmluvy o spolupráci a zo Zmluvy o produkčnej prémii uplatniť riadnou žalobou na súde bez uplatnenia práva zo zmenky, ktorá predmetné nároky má zabezpečovať. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami. Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania bez akejkoľvek špecifikácie a vyčíslenia uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného dňa 10.01.2012. Odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní nevyčíslil najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku a vznik iných trov v odvolacom konaní žalobcovi zo spisu nevyplýva. V tomto prípade odvolací súd nebol podľa § 151 ods. 2 O.s.p. viazaný výrokom o priznanej náhrade trov konania vyhláseným dňa 19.02.2013 na verejnom vyhlásení tohto rozsudku. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov: za 3:0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.