Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/442/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311210574 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311210574.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky : S. Š., Z. G. Č.. XX, Ž., zastúpená JUDr. Romanom Klimekom, advokátom, Pezinok, Radničné nám. 5, proti odporcovi : Naceva - Slovakia, s.r.o., IČO : 31 684 181, Prešov, Bardejovská 38/A, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a zaplatenie odstupného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15. 5. 2012 č.k. 21C 116/2011 - 124, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia 79,58 €, JUDr. Romanovi Klimekovi, advokátovi v Pezinku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručené navrhovateľke dňa 27. 10. 2010 je neplatné a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 31. 7. 1998 trval do ukončenia výpovednej doby do 30. 11. 2010. Ďalej uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke odstupné vo výške 1.919,76 €, ako aj náhradu trov konania 192,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 558,07 € k rukám právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 31. 7. 1998 na dobu neurčitú. Ako miesto výkonu práce si zmluvné strany v Dodatku č. 2 zo dňa 7. 6. 2000 dohodli v Bratislave, Tuhovská ulica, kde navrhovateľka pracovala ako skladový pracovník - predavač so základným platom 54,11 € ( v prepočte 16.000,- Sk ). Dňa 31. 8. 2010 bola navrhovateľke odporcom doručená výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť zo dňa 30. 8. 2010 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, z dôvodu organizačnej zmeny pre zrušenie pracovného miesta navrhovateľky, s tým, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu mal skončiť uplynutím trojmesačnej výpovednej doby k 30. 11. 2010. Súčasne jej podľa § 76 Zák. práce malo byť vyplatené odstupné za tri mesiace. Navrhovateľka v tomto období vykonávala práce skladového pracovníka - predavača v showroome spoločne s ďalšími zamestnancami odporcu, pričom jej nadriadeným bol v tom čase jej manžel V. Š.. Dňa 30. 8. 2010 podala navrhovateľka v dôsledku agresívneho správania sa pod vplyvom alkoholu proti V. Š. návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom Š., do právoplatného skončenia rozvodového konania, ktorý bol V. Š. doručený dňa 1. 10. 2010. Počas trvania pracovného pomeru navrhovateľky jej neboli zo strany zamestnávateľa vytýkané žiadne pochybenia, resp. porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 18. 10. 2010 navrhovateľka na základe ňou vypísanej priepustky opustila miesto výkonu práce v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod. a dňa 19. 10. 2010 v čase od 12.30 hod. do 16.00 hod., za účelom hľadania si nového pracovného miesta, v trvaní 6,5 hod. v týždni, čo mal súd prvého stupňa preukázané potvrdeniami jej návštev v obchodných spoločnostiach, príp. u živnostníkov. Dňa 27. 10. 2010 dal odporca navrhovateľke v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu absencie - svojvoľného odchodu navrhovateľky z pracoviska v dňoch 18. 10. 2010 okolo 11.00 hod. a dňa 19. 10. 2010, čo odporca vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, s tým, že na absencii nič nemení dodatočné ospravedlnenie absencií za účelom hľadania si novej práce. Vtedajší manžel navrhovateľky V. Š. bol nielen bezprostredným nadriadeným navrhovateľky, ale zároveň aj bratom spoločníka a konateľa odporcu. S V. Š. bola navrhovateľka od augusta 2010 v rozvodovom konaní a ich vzťahy neboli dobré. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd uveril navrhovateľke, že mala ústny súhlas na hľadanie si nového zamestnania pred ukončením pracovného pomeru u odporcu v dňoch 18. 10. 2010 a 19. 10. 2010 a uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27. 10. 2010 bolo len prejavom negatívnych vzťahov medzi navrhovateľkou a jej vtedajším manželom V. Š.. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľka mu svojím bezdôvodným opustením pracoviska znemožnila plnenie jeho obchodno-podnikateľského zámeru a ohrozila ochranu a zabezpečenie jeho majetku odporca v konaní nevedel preukázať. V showroome počas prevádzky nepracuje len jeden pracovník, ale viacero, pričom v prípade potreby je možné vzájomné zastupovanie. Prvostupňový súd poukazoval aj na závery judikátov NS ČR 21/2001, NS SR 21 Cdo 1252/2002, NS ČR 54/1999, vo vzťahu k intenzite prípadného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou, ktorá údajne v dňoch 18. 10. 2010 a 19. 10. 2010 opustila pracovisko v trvaní 6,5 hod. v zmysle ust. § 141 ods. 2 písm. i/ Zák. práce v zmysle výpovede pre nadbytočnosť navrhovateľke prináležalo pracovné voľno na hľadanie nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru ku dňu 30. 10. 2010 v trvaní najviac jeden poldeň v týždni. Navrhovateľka bola u odporcu zamestnaná od r. 1998, pričom zamestnávateľ voči nej nikdy neuplatnil žiadne pochybenie v práci, ani akékoľvek porušenie pracovnej disciplíny. S prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka bola v čase uplatnenia okamžitého skončenia pracovného pomeru v rozvodovom konaní s manželom, ktorý bol jej nadriadeným a zároveň bratom spoločníka a konateľa spoločnosti, v ktorej bola zamestnaná, pričom v dňoch opustenia pracoviska 18. 10. a 19. 10.2010 zostal na pracovisku ďalší pracovník, dospel prvostupňový súd k záveru, že miera a intenzita porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou nie je takého charakteru, aby napĺňala pojem závažného porušenia pracovnej disciplíny. K porušeniu pracovnej disciplíny došlo vo výpovednej dobe, kedy navrhovateľka mala nárok na hľadanie si nového pracovného miesta. Spôsobenie škody odporcovi uvedeným konaním navrhovateľky odporca v konaní nepreukázal. Prvostupňový súd tak vyhodnotil odporcom kladené závažné porušenie pracovnej disciplíny v okamžitom zrušení pracovného pomeru ako nedôvodné, s tým, že aj pokiaľ by došlo v dňoch 18. 10. 2010 a 19. 10. 2010 zo strany navrhovateľky k opusteniu pracoviska bez súhlasu nadriadeného, uvedené konanie by predstavovalo menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; preto návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27. 10. 2010 vyhovel. Navrhovateľka v zmysle § 79 ods. 3 písm. b/ Zák. práce zároveň netrvala na tom, aby ju odporca naďalej zamestnával, preto jej pracovný pomer u odporcu skončil uplynutím výpovednej doby ku dňu 31. 10. 2010 v zmysle skoršej výpovede pre nadbytočnosť zo dňa 30. 8. 2010 a v tejto časti návrhu navrhovateľky súd prvého stupňa rovnako vyhovel. Podľa § 76 ods. 1 Zák. práce prináleží navrhovateľke trojmesačné odstupné vo výške jej priemerného mesačného zárobku. Pri jeho výpočte súd prvého stupňa vychádzal z rozhodného obdobia pre výpočet priemerného mesačného zárobku navrhovateľky, ktorým je obdobie predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka, t.j. júl, august a september 2010. Navrhovateľka vtedy dosiahla brutto mzdu 261,75 € za 56 odpracovaných hodín ( júl 2010 ), ďalej 647,28 € brutto za 176 odpracovaných hodín ( august 2010 ) a napokon 683,55 € brutto za 88 odpracovaných hodín ( september 2010 ), t.j. spolu 1.592,58 € brutto za celkom 320 odpracovaných hod. potom hodinový brutto zárobok predstavuje 4,97 € ( 1.592,58 : 320 ); brutto zárobok za deň 42,24 € ( 4,97 x 8,5 hod. ). Priemerný mesačný zárobok navrhovateľky tak činí 821,54 € brutto ( 4,97 € x 165,30, t.j. priemerný počet odpracovaných hodín v mesiaci ). V zmysle § 134 ods. 1, 2, 4 Zák. práce pri zistenej výške priemerného brutto mesačného zárobku navrhovateľky 821,54 € potom výška trojmesačného odstupného podľa § 76 ods. 1 Zák. práce predstavuje sumu 2.464,62 €. Navrhovateľka si návrhom uplatnila trojmesačné odstupné len vo výške 1.919,76 € a súd nemohol rámec uplatneného nároku prekročiť, priznal navrhovateľke odstupné za tri mesiace v ňou uplatnenej výške, keďže navrhovateľke vzhľadom na platnú výpoveď z dôvodu nadbytočnosti uvedené odstupné prináleží. Napokon súd prvého stupňa na základe § 142 ods. 1 O.s.p. priznal navrhovateľke ako v konaní úspešnej účastníčke náhradu trov konania, pozostávajúcu zo súdneho poplatku 192,50 € a z trov právneho zastúpenia ( pri výpočtovom základe za rok 2010 v sume 55,49 €, za rok 2011 v sume 57 € a za rok 2012 v sume 58,69 € ), a to za úkony právnej služby poskytnuté advokátkou JUDr. Tatianou Mazancovou za prevzatie a prípravu zastúpenia a za písomné podanie návrhu na súd spolu 99,64 € + 2 x režijný paušál 7,21 €. Trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby JUDr. Romana Klimeka činia spolu 558,07 € ( za celkom 5 úkonov právnej služby ), ďalej náhradu cestovných nákladov za cestu Pezinok - Bratislava a späť, pri vozidle Mercedes Benz E 220 CDI pri spotrebe 6,7 l/100 km pri cene pohonnej látky 1,45 €/liter, v dňoch pojednávania 13. 1. 2012, 21. 2. 2012, 30. 3. 2012, 15. 5. 2012, spolu vo výške 48,40 €, ako aj náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní v uvedených dňoch pri strate 4 polhodín za účasť na každom pojednávaní, t.j. 16 x 12,71 €, t.j. 50,84 €. Keďže právny zástupca navrhovateľky je tiež platiteľom DPH, súd prvého stupňa mu priznal aj 20 % DPH v sume 93,01 €. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, v celom rozsahu, domáhajúc sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok označil za predčasné rozhodnutie, bez náležitého zistenia skutkového stavu veci, keď prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne z výpovede navrhovateľky a ňou predložených listinných dôkazov. Počas dokazovania, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, navrhovateľka predložila súdu priepustku zo dňa 18. 10. 2010, v ktorej uviedla, že pracovisko opustila v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod. a tiež priepustku zo dňa 19. 10. 2010 v čase od 12,30 hod. do 16.00 hod. za účelom vyhľadania si nového pracovného miesta, avšak uvedené priepustky neboli podpísané jej nadriadeným. Navrhovateľka tiež nepreukázala doručenie listov zo dňa 18. 10. 2010 a 19. 10. 2010 odporcovi. Z výpovede navrhovateľky plynie, že svoje pracovné povinnosti u odporcu spájala so svojím rodinným životom, keďže jej priamym nadriadeným bol jej manžel, ktorý je zároveň bratom konateľa spoločnosti. Tieto jej tvrdenia však súd nijako nepreveril. Odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol, že navrhovateľka bezdôvodne a bez súhlasu odporcu opustila pracovisko v čase výkonu práce a keďže sa jednalo o skladovú pracovníčku v showroome, jej miesto bolo nutné zabezpečiť iným zamestnancom, ktorý tak nemohol vykonávať svoje úlohy. Týmto konaním navrhovateľka ohrozila plnenie obchodno- podnikateľského zámeru a ochranu a zabezpečenie majetku odporcu. Odporca v odvolaní trval na tom, že minimálne opustenie pracoviska navrhovateľkou dňa 19. 10. 2010 porušením pracovnej disciplíny je, pretože podľa § 141 ods. 2 písm. i/ Zák. práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až c/; pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať. Odporca tiež vytýkal prvostupňovému súdu, že sa neoboznámil s pracovným poriadkom odporcu a ani navrhovateľka to nespomenula vo svojej výpovedi, že s predmetným pracovným poriadkom bola oboznámená, pričom sa v ňom uvádza, že akékoľvek opustenie pracovnej prevádzky bez súhlasu nadriadeného sa hodnotí ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny, čo má za následok okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd mal vykonať dokazovanie vo väčšom rozsahu na zistenie skutkového stavu; je pravdou, že odporca sa ospravedlnil z niekoľkých termínov ústneho pojednávania, avšak vždy zo zákonných dôvodov. Prvostupňový súd tak neumožnil odporcovi riadne sa vyjadriť k predmetnej právnej veci a navrhnúť dôkazy. Na odvolanie odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka tak, že navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukazovala na to, že súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie, pričom jeho právne závery sú v súlade s hmotným právom ako aj konštantnou judikatúrou. Odvolanie odporcu označila navrhovateľka za účelové a právne irelevantné. Odporca v ňom uvádza len číre domnienky a tvrdenia, ktoré ale nemajú oporu v hmotnom práve. Neobstojí tvrdenie odporcu v odvolaní, že mu súd prvého stupňa neumožnil vyjadriť sa k predmetu konania a navrhovať dôkazy, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že odporca sa počas konania nezúčastňoval na pojednávaniach, keďže sa zo všetkých ospravedlnil. Odporca mal viacero možností, ako zabezpečiť v spore ochranu svojich práv, napr. aj voľbou iného právneho zástupcu. Odporca a jeho zástupca svojou ignoráciou nevyužili všetky zákonné možnosti na obhajobu svojich práv, keď okrem nesúhlasu žiadne iné argumenty voči návrhu navrhovateľky neuviedli. Obdobným spôsobom postupuje odporca aj v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok o vyporiadanie BSM manželov po rozvode. Odporca mohol a mal v konaní preukázať svoje tvrdenia o ohrození ochrany a zabezpečenia jeho majetku, ako aj tvrdenie, že navrhovateľka porušila tzv. pracovný poriadok odporcu. Odporca však nepreukázal ani len to, že vôbec nejaký pracovný poriadok v uvedenom čase u neho existoval. Zároveň platí, že aj keby existoval takýto pracovný poriadok, nemohol by odporovať v tom čase platným ustanoveniam Zákonníka práce. Naopak sám odporca maril konanie na súde svojou pravidelnou bezdôvodnou neúčasťou. Navrhovateľka si zároveň uplatnila vo vyjadrení aj trovy odvolacieho konania za dva úkony právnej služby : 1/ právne posúdenie odvolania s poradou s klientkou a 2/ písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu, spolu 100,89 € ako aj 2 x režijný paušál po 7,63 €. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Na základe § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. vo veci verejne vyhlásil rozsudok, keď dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 63 ods. 1, ďalej § 68 ods. 1 písm. b/, ods. 2, ods. 5, § 70, § 76 ods. 1, § 79 ods. 3 písm. b/, § 141 ods. 2 písm. i/, § 134 ods. 1, 2 a 4 Zák. práce. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil, tak ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné, s prihliadnutím na ustálenú judikatúru. Odvolací súd sa s právnymi závermi prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku odporcu, že prvostupňový súd neumožnil vyjadriť sa k predmetu konania a navrhnúť dôkazy - z obsahu spisového materiálu je nepochybné, že prvostupňový súd túto možnosť poskytol odporcovi opakovane. Odporca mal možnosť vyjadriť sa ako ústne k predmetu sporu, vykonaným dôkazom, prípadne sám navrhnúť vykonanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, ktorú však - opakovane - nevyužil tým, že sa nezúčastňoval on sám a ani jeho právny zástupca na termínoch ústneho pojednávania. Odporca mal tiež možnosť vyjadriť sa k predmetu konania, prípadne navrhnúť vykonanie dôkazov aj písomnou formou, avšak túto rovnako ponechal nevyužitú. Jediné jeho vyjadrenie k sporu sa obmedzilo na stručné oznámenie všeobecnej povahy ( list zo dňa 10. 5. 2011, č.l. 33 spisu ), že s podanou žalobou navrhovateľky nesúhlasí, má za to, že k ukončeniu pracovného pomeru s navrhovateľkou došlo v súlade so Zákonníkom práce a preto navrhuje návrh zamietnuť. Odporca si vlastnou neúčasťou a pasivitou sám zmaril možnosť reagovať na priebeh súdneho konania. Súd prvého stupňa vzhľadom na jeho pasivitu správne vychádzal z výsledkov dokazovania zistených z dôkazov, ktoré produkovala v konaní navrhovateľka. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p.), včítane výroku o trovách konania, v ktorom súd prvého stupňa rovnako nepochybil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu v sume 58,69 € + režijný paušál 7,63 € + 13,26 ( 20 % DPH ), spolu 79,58 €. Odvolací súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľky v odvolacom konaní odmenu za úkon právnej služby spočívajúci v porade s klientom, keď tento vyhodnotil ako neúčelný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.