Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/362/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311211005 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311211005.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti žalovanému Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., Pod Krásnou hôrkou 1, Bratislava, IČO: 35 971 126, práv. zast. JUDr. Martou Srncovou, advokátkou, Koceľova 27, Bratislava, o 29.750,22 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 29Cb/17/2012-87 z 29.5.2012, jednohladne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 29Cb/17/2012-87 zo dňa 29.5.2012 potvrdzuje. Žalobca je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného sumu 460,77 EUR, k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 29.750,22 EUR spolu s 9 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 21.327,31 EUR od 10. marca 2011 do zaplatenia a 9 % p.a. úroku z omeškania zo sumy 8.422,91 EUR od 26. apríla 2012 do zaplatenia. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že mu bola postupom žalovaného spôsobená škoda, a to tým, že nedisponoval informáciou o zaradení svojej poistenkyne K. V. do klinickej štúdie, platil žalovanému ním vyúčtované lieky a výkony zdravotnej starostlivosti, ktorých náhradu mal v zmysle platnej právnej úpravy realizovať zadávateľ. Ďalej uviedol, že úlohou súdu v tomto konaní bolo posúdiť, či podľa § 17 písm. g/ zák. č. 140/1998 Z.z. bolo povinnosťou žalobcu platiť liečbu poistenca liekom REVATIO aj potom, ako bol zaradený do klinickej štúdie alebo či od tohto momentu mal povinnosť uhrádzať liečbu poistenca týmto liekom zadávateľ klinickej štúdie. Uviedol, že podľa zákona č. 140/1998 Z.z. v znení k 15. máju 2008, kedy bola pacientka a poistenec žalobcu do klinickej štúdie s názvom COMPASS - 2 zaradená, bol zadávateľ klinickej štúdie povinný hradiť všetky náklady spojené s klinickým skúšaním. Súd zistil, že poistenec bol pred zaradením do klinickej štúdie už liečený indikovaným liekom REVATIO, pričom táto liečba bola schválená žalobcom, do klinickej štúdie bol poistenec zaradený až 3 mesiace neskôr, naďalej bol liečený aj liečivom REVATIO a popri tom bol podávaný aj BOSENTAN, pričom toto liečivo bolo už riadne zaregistrované, v klinickej štúdii teda nešlo o testovanie účinnej látky ako takej, ale o taktiku jej podania, pričom pacientka by obidva tieto lieky potrebovala bez ohľadu na zaradenie do akejkoľvek klinickej štúdie. Pri posudzovaní povinnosti zadávateľa platiť vychádzal aj z tej skutočnosti, že pacientka bola liečená liekom REVATIO, pričom táto liečba bola schválená a účasť na výskume vplyvu BOSENTAN-u na jej zdravotný stav bola možná len za predpokladu, že je chorá a klinicky riešená, predpoklad ktorý musel byť splnený. Súd prvého stupňa pri posudzovaní danej veci prihliadol aj na výpoveď svedkyne H.. Y.. X. J., zúčastňujúcej sa klinických štúdií už po dobu 15 rokov, ktorá jednak uviedla, že počas svojej praxe sa s takouto požiadavkou zdravotnej poisťovne ešte nestretla a že po zaznamenaní klinického zhoršenia pacientky bolo potrebné prejsť priamo na jasnú účinnú látku, čo bol BOSENTAN, pacientka by bola takto liečená bez ohľadu na zaradenie do klinickej štúdie aj v prípade, že by sa jej klinický stav zhoršil a nebola by súčasťou štúdie, z čoho vyplýva, že poisťovňa získala niekoľko desiatok tisíc EUR, nakoľko REVATIO je trojnásobne lacnejšie ako BOSENTAN. Vychádzajúc z uvedeného a vyjadrení účastníkov súd prvého stupňa uzatvoril, že žalobcovi nevznikla škoda, keď hradil poistenému len liečbu štandardnou metódou žiadnym spôsobom ovplyvnenú klinickým skúšaním, poistenec sa týmto spôsobom liečil už pred zaradením do klinickej štúdie, ak by mu liek nebol podávaný, pravdepodobne by zomrel, liečba teda bola legitímne hradená z verejného zdravotného poistenia, po zhoršení bola hradená zadávateľom klinického skúšania, čím sa odbremenili náklady žalobcu, a preto žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody, považoval súd prvého stupňa za nedôvodne podanú. Súčasne žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 1.677,06 EUR s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a vznikom trov na právnom zastúpení v sume 1.677,06 EUR. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na gramatický a logický výklad zákona č. 140/1998 Z.z., ako aj zák. č. 362/2011, ktorý v § 43 písm. b/ bod 1 výslovne upravuje povinnosť zadávateľa klinického skúšania uhradiť všetky náhrady spojené s klinickým skúšaním a s liečbou ochorenia, na ktoré je klinické skúšanie zamerané, ako aj na stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 14. októbra 2011, ktoré tvorí prílohu žaloby. Poukázal tiež na zadanie klinickej štúdie COMPASS - 2, z ktorého vyplýva, že jej účelom bolo zistenie účinkov kombinácie lieku BOSENTAN s účinnou látkou sildenafil, ktorú obsahuje liek REVATIO verzus monoterapia sildenafilanu na chorobnosť a úmrtnosť pacientov s pľúcnou arteriárnou hypertenziou. Znevieryhodnil výpoveď svedkyne Y.. J., nakoľko je v zamestnaneckom pomere u žalovaného, ktorý bol zmluvnou stranou zadávateľa. Podľa platných predpisov žalobca uhrádza predmetné lieky, avšak len samostatne a nie vo vzájomnej kombinácii, a v danom prípade bez lieku REVATIO by nebolo možné vykonať klinické skúšanie. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že žalobca na uplatnený nárok nesprávne aplikuje zákon č. 362/2011 Z.z. účinný až od 1. decembra 2011. Poukázal na znenie pripravovanej novely zák. č. 362/2011 Z.z., ktorej navrhovaná dikcia vypúšťa časť týkajúcu sa povinnosti zadávateľov hradiť náhrady spojené s liečbou ochorenia, na ktoré je klinické skúšanie zamerané. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec aj správne posúdil po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za dôvodné opätovne opakovať, a preto ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd považuje za potrebné k veci dodať, že aj keby odvolací súd posudzoval výpoveď svedkyne H.. Y.. X. J. ako nevieryhodnú vzhľadom na jej zamestnanecký pomer k žalovanému, aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca, ktorý znáša dôkazné bremeno, nepreukázal spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť ním tvrdený vznik škody a zodpovednosť žalovaného za túto škodu. Ustanovenie § 43 písm. h/ zák. č. 362/2011 Z.z., ktorým bola zadávateľovi klinického skúšania uložená povinnosť hradiť všetky náhrady spojené s klinickým skúšaním a s liečbou ochorenia, na ktoré je klinické skúšanie zamerané, je účinné až od 1. decembra 2011. Z dôvodovej správy k zák. č. 9/2004 Z.z. k § 17 vyplýva, že zákon v novom znení ukladá zadávateľom uhradiť všetky náklady spojené s klinickým skúšaním vrátane skúšaných produktov a liekov. Z obsahu spisu a aj z vyjadrení samotného žalobcu nepochybne vyplýva, že predmetom klinickej štúdie nebol liek REVATIO, tento liek bol žalobcom schválený pred zaradením poistenkyne žalobcu K. V. do biomedicínskeho výskumu s názvom COMPASS - 2, pacientka bola na tento liek nastavená pred začatím výskumu a liečivo bolo hradené z verejného zdravotného poistenia. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, má preto podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli na právnom zastúpení za 1 úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu 23.9.2012 v sume 453,14 EUR a paušálnej náhrade hotových výdavkov v sume 7,63 EUR, t.j. v celkovej sume 460,77 EUR. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.