Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/226/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311211515 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1311211515.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletú C. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: P. Ž., bytom C., N. XX/A, zast. Mgr. Igorom Schweighoferom, advokátom, AK Holíčska 28, Bratislava, a E. Ž., bytom C., C. XX, zast. JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou, AK Bartókova 6, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 23.02.2012, č.k. 13P 209/2011-114, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súdu Bratislava IV rozsudkom zo dňa 23.02.2012, č.k. 13P 209/2011-114, zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletú C. Ž., nar. XX.XX.XXXX zo sumy X XXX,-Sk mesačne sumou XXX € mesačne od 01.03.2012. Vo zvyšku sa návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.03.2008, č.k. 24C 248/2007-149 vo výroku o výživnom na maloletú. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletej dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2008 došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to predovšetkým na strane maloletej, u ktorej zohľadnil nárast potrieb v súvislosti s fyzickým vekom, zdravotným stavom, nákladmi spojenými so školskou dochádzkou, ako aj záujmovými aktivitami. Určené výživné vo výške XXX € mesačne zo strany otca, s príspevkom zo strany matky a vyplácaným rodinným prídavkom na maloletú podľa názoru súdu prvého stupňa pokryje výdavky maloletej tak, ako ich prezentovala matka v konaní. Určené výživné podľa názoru súdu prvého stupňa je primerané aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ktoré vyhodnotil ako rovnaké. K námietke matky o vysokej chorobnosti maloletej a s tým súvisiacej potreby jej opatery dal matke do pozornosti, že v tomto smere môže osloviť aj otca, ktorý sa kontaktu s maloletou nebráni. Zmenu pomerov ustálil od 01.03.2010 s poukazom na uplynutie doby 4 rokov od posledného určenia výživného, a v tejto súvislosti s ním spojeného nárastu potrieb maloletej. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podala odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletú zvýšiť zo sumy X.XXX,-Sk na sumu XXX € mesačne od podania návrhu, t.j. od 21.09.2011, alternatívne navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkla, že vo veci neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p.. Namietala postup súdu prvého stupňa v konaní, keď žiadal o predloženie majetkového priznania spoločnosti Z., ktorej jediným spoločníkom je starý otec maloletej, ktorý nie je účastníkom konania, a nemá zákonnú povinnosť prispievať na svoju vnučku. Spoločnosť Z. je jej zamestnávateľom, súd teda neskúmal príjem matky, ale jej zamestnávateľa, pritom v konaní vysvetlila, že je konateľkou, ale iba formálne pre prípad, že by bolo potrebné zastúpiť spoločníka a konateľa. Predložila potvrdenie zamestnávateľa o svojom príjme, z uvedeného je zrejmé, že za konateľstvo nepoberá žiadnu odmenu, pretože nevykonáva žiadnu činnosť ako konateľka. Naproti tomu otec maloletej je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti B., do spisu založil potvrdenie o príjme za rok 2011, podľa ktorého jeho čistý ročný príjem bol v roku 2011 X.XXX,XX €. V roku 2010 mala otcova firma zisk XX.XXX,XX €, na výživu maloletej otec napriek tomu prispieval necelých XXX € mesačne. Podľa zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 14.01.2011 si otec ako jediný spoločník vyplatil jednorazovo sumu X.XXX €. Je preto nepochopiteľné, že súd nepriznal výživné nielen vyššie, a od podania návrhu, ale až od 01.03.2012 a jeho konštatovanie, že výživné od posledného právoplatného rozhodnutia plnilo svoj účel, je v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Pokiaľ ide o náklady otca, ktoré predložil a vyčíslil vo výške XXX,XX €, z uvedenej sumy náklady na bývanie predstavujú sumu XXX €, ona za byt platí rovnakú sumu, a to býva v bytovom dome a nie v rodinnom dome ako otec. Vo výdavkoch otca je nesprávne uvedená platba XX € za byt na H. Č.. X, ide o splátku úveru za byt ktorý má spolu s otcom vo vlastníctve, a v ktorom na základe výmeny bytov bývajú jej rodičia. Nestotožnila sa ani s konštatovaním súdu, že prezentovala mesačné náklady na maloletú vo výške XXX € mesačne, výšku nákladov vyčíslila v prílohe návrhu a porovnala rok 2008 s rokom 2011, kedy náklady spojené s bývaním vzrástli o XXX%, náklady na školu a mimoškolské aktivity vzrástli o XXX%, náklady na lieky a lekársku starostlivosť o XXX%, rovnako ako náklady na oblečenie, obuv, knihy o XXX%. Po prepočítaní výdavkov v roku 2011 na jeden mesiac vychádza suma XXX €, v uvedenej sume nie sú započítané dovolenky a odporúčané ozdravné pobyty. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby otec platil 650 €, teda väčšinu pravidelných nákladov, a aby súd na jej strane zohľadnil starostlivosť o maloletú, kedy nejde len o starostlivosť v chorobe, ale aj sprevádzanie na mimoškolskú činnosť a hradenie dovoleniek a ozdravných pobytov. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Matka podľa jeho názoru úmyselne zavádza súd klamstvami, polopravdami a nepodloženými dôkazmi, ako sú napr. výpočty inflácie, nedostatočne a zavádzajúco vyčíslené náklady na maloletú, ako sú napr. lieky, kde nie sú preukázané mesačné platby, ale len jednorazové platby. Pokiaľ ide o príjem matky, v návrhu uvádzala výšku príjmu XXX € tvrdiac, že iný príjem nemá, v odvolaní už uvádza uzavretú zmluvu so Slovenskou tlačovou agentúrou, z ktorej jej plynú ďalšie príjmy. V tejto súvislosti uviedol, že matka uvádza ako vzdelanie gymnázium, pričom nie zriedka si uvádza titul Bc. ( odbor prekladateľstvo z nemeckého jazyka ) má certifikát z O. inštitútu ( nemecký jazyk ) a štátnicu z anglického jazyka. Na základe jej vzdelania je výška ňou uvádzaného príjmu neadekvátna. Pokiaľ ide o zdravotný stav maloletej matka uvádza, že dieťa je ťažko choré, pričom pravidelne v zimnom období lyžuje, do roku 2010 navštevovala viaceré mimoškolské krúžky so zameraním na tanec, navštevovala plavecký kurz, sama matka vo svojich výdavkoch uvádza, že maloletá absolvovala aj školu v prírode, školské besiedky, pravidelne cvičí na hodinách telocviku. Naviac poukázal nato, že matka absolútne nedodržuje rodičovskú dohodu o styku s maloletou, výrazne mu obmedzila styk s maloletou, hoci on by rád išiel s dcérou v lete aj zime na dovolenku, toto mu však nie je umožnené zo strany matky. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je nedôvodné. Keďže predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov, alebo maloletých detí, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre právne posúdenie charakteru a miery závažnosti zmeny pomerov na strane maloletej, ako aj rodičov od poslednej úpravy výživného v roku 2008, skutkové zistenia správne vyhodnotil v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď dospel k záveru, že zistené zmeny v odôvodnených potrebách maloletej, ako aj zistených zárobkových a majetkových pomerov rodičov, zakladajú svojou povahou podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletej, túto súd prvého stupňa správne vyhodnotil v náraste potrieb maloletej s prihliadnutím na jej vek, náklady v súvislosti so školskou dochádzkou, záujmovými aktivitami, či zdravotným stavom. Odvolací súd sa nestotožnil s vyčíslením nákladov maloletej matkou v odvolaní vo výške XXX €, ani s jej názorom, že väčšiu časť uvedených nákladov by mal hradiť otec. Vyživovaciu povinnosť k maloletej má aj matka a vzhľadom na vek maloletej - XX rokov, kedy už maloletá nevyžaduje výhradnú osobnú starostlivosť matky, je aj matka povinná finančne sa podieľať na krytí potrieb maloletej. Pokiaľ ide o náklady na dovolenky, ozdravné pobyty, ako aj ďalšie mimoriadne výdavky, otec prejavil záujem o trávenie času s maloletou, preto tak ako to uviedol aj súd prvého stupňa by mali rodičia spolu komunikovať a najmä matka vytvárať priestor, aby sa otec podieľal na výchove svojej dcéry nielen platením súdom určeného výživného. Určené výživné vo výške XXX € mesačne zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov. Vo vzťahu k zisťovaniu príjmu matky podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nepochybil, keď si vyžiadal majetkové priznanie jej zamestnávateľa na posúdenie ekonomickej prosperity zamestnávateľa matky, keďže matka dlhodobo v uvedenej spoločnosti vykazuje minimálny príjem. K námietke matky vo vzťahu k ňou vyčísleným nákladom maloletej vo výške XXX €, je podľa názoru odvolacieho súdu dosahovanie príjmu vo výške XXX € mesačne pri vzdelaní matky neštandardné, keď matka nevykazuje snahu nájsť si zamestnanie s vyšším príjmom. Pokiaľ matka v konaní uvádzala, že nikto nezamestná matku s chorým dieťaťom treba uviesť, že v tomto smere matka žiadnu iniciatívu nevyvinula, keď súdu nepredložila žiaden dôkaz, že by si vôbec hľadala iné zamestnanie. Pokiaľ ide o príjem otca, tento súd prvého stupňa zistil predloženými daňovými priznaniami spoločnosti, v ktorej je otec spoločníkom a konateľom. Odvolací súd sa nestotožnil s výškou príjmu otca vyčíslenou matku, v príjme otca vo výške X.XXX € mesačne za rok 2011 je zahrnutá aj jeho odmena vo výške X.XXX € vyplatená jednorazovo zo zisku spoločnosti z roku 2010. Pokiaľ ide o zvyšnú časť zisku, ide o finančné prostriedky spoločnosti potrebné na chod spoločnosti. Pokiaľ ide o určenie počiatku zmeny pomerov súdom prvého stupňa, táto nie je v rozpore s ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď túto sud prvého stupňa ustálil uplynutím doby 4 rokov od posledného určenia výživného, práve s poukazom na zmenu pomerov, a nie od podania návrhu, tak ako žiadala matka. S poukazom na uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu výška určeného výživného súdom prvého stupňa zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného, správne je rozhodnutie súdu prvého stupňa aj pokiaľ ide o ustálenie počiatku pomerov, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.