Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/380/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312200092 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1312200092.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: Marián Chren AUTOmarket, Tekovská 53, Zlaté Moravce, IČO: 30 890 381, práv. zást. BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava, proti žalovanému: AUTOALLES group s.r.o., Vajnorská 12131/108, Bratislava, IČO: 45 860 769, práv. zást. JUDr. Mario Buksa, právne služby s.r.o., Červenej armády 1, Martin, o neúčinnosť kúpnych zmlúv, o zaplatenie 189.511,34 eur a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 29Cb/1/2012-161 zo dňa 03.07.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 29Cb/1/2012-161 zo dňa 03.07.2012 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania sumu 3.418,32 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že určil, že kúpne zmluvy uzavreté medzi spoločnosťou AUTOALLES s.r.o., IČO: 36 359 033, Košická 34, Prešov a žalovaným (AUTOALLES group s.r.o., Vajnorská 12131/108, Bratislava, IČO: 45 860 769), ktorými žalovaný nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti vymenované vo výroku, sú voči žalobcovi právne neúčinné. V druhej vete výroku rozhodol, že ak v exekučnom konaní vedenom na podklade exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.09.2011 sp. zn. 13Cob/200/2011, nebude možné viesť exekúciu spôsobom predaja nehnuteľností vymenovaných vo výroku, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu o výške 189.511,34 eur s ročným úrokom z omeškania 14,75% zo sumy 161.734,05 eur od 05.11.2007 do zaplatenia a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v pomere 100%. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal určenia, že kúpne zmluvy uzavreté medzi spoločnosťou AUTOALLES s.r.o. Prešov a žalovaným, ktorými žalovaný nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti uvedené v petite žalobného návrhu (zapísané na LV Č.. XXXX, XXXX, XXXX), sú voči žalobcovi právne neúčinné. Poukázal na personálne prepojenie žalovaného a spoločnosti AUTOALLES s.r.o. Prešov. V rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti žalobca uzavrel so spoločnosťou AUTOALLES s.r.o. Prešov celkom 8 zmlúv o sprostredkovaní predaja ojazdených motorových vozidiel, z ktorých vyplývalo aj oprávnenie pre AUTOALLES s.r.o. Prešov prevziať kúpne ceny za vozidlá od tretích osôb. Kúpne ceny prevzal od kupujúcich, ale neodovzdal v zmysle čl. VII. bod 4 žalobcovi bezodkladne po ich prevzatí. Celková cena činila 161.734,05 eur. Poukázal na sporové konanie o zaplatenie ceny, vedené pred OS Martin pod sp. zn. 15Cb/106/2009 a na rozsudok Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho sp. zn. 13Cob/200/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2011 a vykonateľnosť dňa 13.11.2011. Týmto rozsudkom odvolací súd vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu. Tento priznaný právny nárok je aj dôvodom podania odporovacej žaloby v predmetnom konaní. Spoločnosť AUTOALLES s.r.o. Prešov vstúpila do likvidácie dňa 11.08.2011, pred začatím ktorej previedla množstvo nehnuteľností na personálne spriaznenú obchodnú spoločnosť žalovaného. Postup konajúcej likvidátorky, ktorá neoznámila žalobcovi vstup do likvidácie a ani ho nevyzvala na prihlásenie už judikovanej pohľadávky a odmietala so žalobcom akýkoľvek kontakt, je taktiež v rozpore so zákonom. Tieto skutočnosti mali slúžiť ako prostriedok na majetkové ukrátenie žalobcu s cieľom zmariť uspokojenie jeho právoplatne priznanej pohľadávky. Súd prvého stupňa na základe návrhu žalobcu pripustil dňa 19.06.2012 zmenu petitu žaloby v navrhovanom znení (tak ako je uvedený vo výrokovej časti II. rozsudku). Po vykonanom dokazovaní súd posúdil, či boli splnené zákonné predpoklady pre úspešnú odporovateľnosť žalobcu a v rámci toho posúdil argumenty žalovaného ohľadom dobromyseľnosti. Podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Obč. zák. odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116, 117 Obč. zák.) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Na základe citovaného zákonného ustanovenia súd prvého stupňa vyhodnotil, že sú splnené podmienky pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu, a to: - veriteľ (žalobca) má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Dlžník urobil v prospech tretej osoby odporovateľný úkon (kúpne zmluvy z 11.04.2011), - existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, - existencia vymáhateľnej pohľadávky (pohľadávka bola už priznaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom KS Žilina sp. zn. 13Cob/200/2011), - ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), - úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti). Neexistencia subjektívnej stránky odporovateľnosti, teda úmyslu, bola hlavným protiargumentom žalovaného v konaní. Súd sa preto podrobne touto námietkou zaoberal a zistil, že veriteľ bol ukrátený právnymi úkonmi dlžníka, ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a blízkou osobou. Vedomosť blízkej osoby a úmysel dlžníka sa v tomto prípade predpokladá. Osoba blízka dlžníkovi (v danom prípade žalovaný) sa môže ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa odporovateľným právnym úkonom nevedela a ani nemohla vedieť napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie tohto dlžníkovho úmyslu. Táto osoba môže byť úspešná len vtedy, ak blízka osoba svoje tvrdenie i preukáže. Predpoklad vedomosti tretej osoby (nadobúdateľa), že odporovaný právny úkon ukracuje veriteľa, resp. ohrozuje jeho vymáhateľnú pohľadávku, je zakotvený i v § 42a ods. 3 Obč. zák., kde sú rozšírené možnosti pre veriteľa, aby za výhodnejších podmienok odporoval i právnemu úkonu urobenému medzi právnickými osobami, v ktorej je dlžník alebo jemu blízka osoba ako fyzická osoba okrem iných dôvodov štatutárnym orgánom. V predmetnej veci súd zistil identické personálne prepojenie žalovaného a dlžníka, keď konateľmi a spoločníkmi u oboch uvedených spoločností sú osoby C.. U. U. a P. U.. Na tento prípad zákon prezumuje nedobromyseľnosť prevodu predmetných nehnuteľností. Dôkazné bremeno dobromyseľnosti spočíva na žalovanom. Žalovaný v konaní nepreukázal, že k prevodu nehnuteľností nedošlo s úmyslom ukrátiť veriteľa. Jeho argumenty ohľadom neexistencie pohľadávky žalobcu v čase prevodu nehnuteľností z dôvodu, že v tom čase existovalo len rozhodnutie Okresného súdu v Martine (neprávoplatné), ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy, súd vyhodnotil ako nedôvodné. Predmetný rozsudok OS Martin ako dôvod zamietnutia žaloby uvádzal nesprávnu právnu kvalifikáciu uvedenú v návrhu na začatie konania. Odhliadnuc od toho, že dlžník bol v konaní zastúpený advokátom (ktorý si mal byť vedomý toho, že rozhodnutie je nesúladné s ustálenou judikatúrou), sa toto rozhodnutie nestalo právoplatným a o odvolaní žalobcu Krajský súd v Žiline právoplatným rozsudkom priznal žalobcovi právo na zaplatenie vymáhanej pohľadávky. Advokát zastupujúci dlžníka v konaní vedenom na OS Martin a KS Žilina bol naviac povinný vysvetliť klientovi (dlžníkovi) právne dôsledky podania odvolania, t. j., že vec nemožno považovať za skončenú a pohľadávku za neexistujúcu. Právo veriteľa odporovať právnemu úkonu sa spája nielen s pohľadávkou priznanou, ale pojem „vymáhateľná“ je potrebné interpretovať tak, že ide o takú pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom. Postačuje teda, že dlžník mal vedomosť o existencii pohľadávky. Ďalšia skutočnosť, ktorá nasvedčuje nedobromyseľnosti dlžníka a žalovaného je to, že žalovaný nepredložil súdu žiaden doklad o tom, že kúpna cena za nehnuteľnosti bola zaplatená, a teda žalobca má možnosť riadne vymôcť svoju pohľadávku od dlžníka. Argument, že účtovné doklady sa nachádzajú na polícii a žalovaný k nim nemá prístup, neobstojí. Nebolo totiž problémom pre žalovaného zaobstarať si napr. ešte jedno vyhotovenie výpisu z účtov z daného obdobia, navrhnúť výsluch zamestnancov, ktorí by mohli potvrdiť spôsob a výšku úhrady kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Ani konateľ oboch spoločností P. U. nevedel súdu uviesť ani len spôsob úhrady kúpnej ceny s odôvodnením, že sa na to presne nepamätá. Takáto argumentácia žalovaného je prinajmenšom nedôveryhodná. Navyše dokladmi preukazujúcimi úhradu kúpnej ceny musí disponovať aj žalovaný. Ten však založil do spisu iba dôkaz o tom, že účtovníctvo dlžníka sa nachádza na polícii, ale žiadny dôkaz o tom, že sa tam nachádza i účtovníctvo žalovaného. Súd prvého stupňa bol navyše toho názoru, že žalovaný, vzhľadom na personálne prepojenie oboch zainteresovaných spoločností (konatelia a spoločníci P. U. R. C.. U. U.) ani dobromyseľný nemôže byť. Mali vedomosť o tom, že prevodom nehnuteľností a následnou likvidáciou dlžníka zmenšili majetok dlžníka, mali v úmysle zlikvidovať túto spoločnosť, čím znemožnili možnosť žalobcu uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku. Nie je pritom dôležité, že po začatí tohto konania obnovili činnosť dlžníka. Súd po posúdení zmeneného návrhu žalobcu zistil, že žalobca v zmysle § 42b ods. 4 Obč. zák. má priamy nárok domáhať sa i náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, zároveň s odporovateľnosťou. Preto žalobe vyhovel i v časti uvedenej vo výroku rozsudku (pod č. II.) tak, že v prípade ak žalobca nebude uspokojený v exekučnom konaní vedenom na podklade exekučného titulu - rozsudku súdu - je žalovaný povinný zaplatiť mu sumu 189.511,34 eur so 14,75% úrokom z omeškania zo sumy 161.734,05 eur od 05.11.2007 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalovaný a v zákonnej lehote podal proti nemu odvolanie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že mu nedoručil riadne rozsudok, pretože v čase doručovania 18.07.2012 sa nenachádzal na pracovisku až do 06.08.2012 a po návrate sa dozvedel, že pošta už zásielku vrátila súdu ako nevyzdvihnutú v odbernej lehote. Namietal, že rozsudok považuje za nesprávny pre nesprávne právne posúdenie a za predčasne vydaný. Súd si totiž nevyžiadal doklad o zaplatení kúpnej ceny, ktorý sa mal, resp. mohol nachádzať medzi účtovnými dokladmi, ktoré žalovaný odovzdal polícii. V ďalšom namietal, že súd nemohol vyhovieť žalobe v časti pripustenej zmeny (II. výrok rozsudku) a v súvislosti s týmto tvrdením poukázal na svoje vyjadrenie na pojednávaní konanom dňa 19.06.2012. Tvrdil, že napádané úkony neurobil s úmyslom ukrátiť veriteľa, pretože v čase vykonania právnych úkonov ešte neexistovalo právoplatné rozhodnutie súdu. Podaním zo dňa 03.09.2012 podal opätovne odvolanie, pretože súd mu rozsudok doručil opätovne 17.08.2012. V tomto podaní v podstate zopakoval dôvody odvolania uvedené v predchádzajúcom odvolaní. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov konania. V úvode svojho vyjadrenia poukázal na to, že žalovaný zrejme nepodal odvolanie včas, pretože jemu bolo doručené odvolanie podané 03.09.2012, čo by bolo po uplynutí zákonnej lehoty. Zaoberal sa doterajším priebehom konania a zdôraznil, že konateľmi a spoločníkmi oboch spoločností, t. j. dlžníka a žalovaného sú totožné osoby. V ďalšej časti poukázal na právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktoré je správne, pretože v konaní bolo zistené splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti, a to existencia vymáhanej pohľadávky, existencia ukracujúceho právneho úkonu, včasnosť podania odporovacej žaloby a nedobromyseľnosť. K dôvodom odvolania uviedol, že skutočnosť, že žalovaný nepreukázal svoju dobromyseľnosť, nie je vadou konania, ale neunesením dôkazného bremena, ktoré žalovaného v konaní zaťažovalo. Žalovaný podaním zo dňa 28.05.2013 oznámil súdu, že odstúpil od kúpnych zmlúv uzavretých s dlžníkom a pripojil o tom dôkaz (list zo dňa 28.08.2012 a 14.09.2012). Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. nariadením pojednávania na termín 20.11.2013, na ktorom po vykonaní dokazovania žalovaný predložil súdu internetové výpisy z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, a to LV Č.. XXXX, XXXX, R. XXXX, podľa ktorých je na LV Č.. XXXX M.. Ú.K.. K. U. - P. ako vlastník zapísaná s.r.o. Interneta Zvolen, ktorá vlastníctvo získala na podklade dobrovoľnej dražby 15.02.2013 a na LV č. XXXX je ako vlastník zapísaná opätovne spoločnosť dlžníka AUTOALLES s.r.o. Prešov z titulu odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovaným. Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Odvolací súd preto na základe skutočnosti (odstúpenia od zmlúv), ku ktorej došlo až v priebehu odvolacieho konania, upozornil účastníkov v súlade s § 213 ods. 2 O.s.p., že tento právny úkon bude posudzovať i podľa § 39 Obč. zák. a vyzval na pojednávaní účastníkov, aby sa k jeho možnému použitiu vyjadrili do 30.11.2013. Podaním zo dňa 03.12.2013 sa k nemu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že predmetom konania je určenie neúčinnosti kúpnych zmlúv a predmetné nehnuteľnosti sa po odstúpení stali následne vlastníctvom spoločnosti dlžníka AUTOALLES s.r.o. Na vedenie predmetného konania preto neexistuje naliehavý právny záujem. Navrhol preto žalobu zamietnuť. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a poukázal na to, že právny úkon odstúpenia od zmlúv je absolútne neplatný, pretože konanie žalovaného je v priamom rozpore s dobrými mravmi. Je absurdné tvrdenie žalovaného, že spoločnosť AUTOALLES s.r.o. (dlžník) zatajila pri uzatváraní kúpnych zmlúv so žalovaným akékoľvek skutočnosti, pretože C.. U. U. R. P. U. sú spoločníci a konatelia v oboch spoločnostiach, preto akékoľvek hypotetické nepravdivé zistenie medzi nimi je nemožné. Odstúpenia od zmluvy sú iba tendenčnou snahou zmariť úspech žalobcu v konaní. Inštitút odporovateľnosti by stratil svoj zmysel, keďže rovnakým spôsobom by bolo možné zmariť každú odporovaciu žalobu. Odstúpenie je i v rozpore s § 597 ods. 2 Obč. zák., pretože nie sú splnené zákonné podmienky na odstúpenie od zmluvy a obchádza zákon. Pokiaľ by totiž žalovaný takýmto spôsobom mohol odstúpiť od zmlúv, tendenčne by zmaril toto konanie a takto by mohol postupovať opakovane pred záverom konania a tým spôsobiť absolútnu právnu nevymožiteľnosť oprávnených nárokov. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutého rozsudku a obsahu spisu dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a k právnemu názoru zhodnému so súdom prvého stupňa a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a v podrobnostiach poukazuje na precízne zistený skutkový stav a podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré je súladné s § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na tvrdenie žalovaného v odvolaní, odvolací súd uvádza, že tvrdenie žalovaného je nepresné a zavádzajúce. Žalovaný tvrdí, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne, keď si nevyžiadal z polície účtovné doklady, ktoré tam odovzdal žalovaný o zaplatení ceny nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv (odporovacích právnych úkonov) a ktorých vyžiadanie navrhol na pojednávaní konanom dňa 19.06.2012. Odvolací súd k tomuto uvádza, že zo zápisnice z pojednávania je zrejmé, že žalovaný na pojednávaní uviedol, že účtovné doklady spoločnosti AUTOALLES s.r.o. (dlžník) sa nachádzajú v držbe polície, na túto spoločnosť začalo trestné stíhanie. Neuviedol a ani netvrdil, že na polícii sa nachádza i účtovníctvo žalovaného (AUTOALLES GROUP), ktoré v prípade zaplatenia kúpnej ceny by tiež v účtovných dokladoch muselo evidovať platby. Súd prvého stupňa skutočnosť nepredloženia dokladu o tom, že kúpna cena za nehnuteľnosti bola riadne uhradená (a teda žalobca má možnosť vymôcť svoju pohľadávku), správne vyhodnotil ako jeden zo znakov preukazujúcich nedobromyseľnosť dlžníka a žalovaného. K tomuto odvolací súd ešte poznamenáva, že vzhľadom na absolútne personálne prepojenie oboch spoločností (konatelia a spoločníci tie isté osoby), zrejme už ani dlžníkovi ani žalovanému nie je jasné, kedy v mene ktorej spoločnosti a akým spôsobom konali. Žalovaný ďalej namietal, že už nejestvuje naliehavý právny záujem na určení. Odporovacia žaloba však nie je žalobou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., preto sa preukazovanie naliehavého právneho záujmu nevyžaduje. Žalobca sa odporovateľnou žalobou nedomáha určenia či tu právny vzťah alebo právo je, ale vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov. Súd prvého stupňa v rozhodnutí správne konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ne preukázanie dobromyseľnosti pri uzatváraní kúpnych zmlúv s dlžníkom žalobcu. Nedobromyseľnosť v danom prípade predpokladá ustanovenie § 42a ods. 3 Obč. zákonníka. Odvolací súd posúdil „odstúpenia od zmlúv“ (vyslovenie neúčinnosti ktorých je predmetom sporu) zo dňa 28.08.2012 a ktoré žalovaný predložil v priebehu odvolacieho konania medzi žalovaným a spoločnosťou AUTOALLES s.r.o. (dlžníkom) a zhodne so žalobcom poukazuje na to, že týmto odstúpením zo strany žalovaného a dlžníka je absolútne zrejmé zneužívania práva. Predovšetkým odvolací súd zdôrazňuje, že zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a odvolacím súdom je nepochybné personálne prepojenie spoločnosti žalovaného a dlžníka, keď spoločníkmi a konateľmi v oboch spoločnostiach sú P. U. R. C.. U. U.. Uvedenie dôvodu odstúpenia „nevedomosť o súdnom spore vedenom žalobcom U. N.“ (predmetný spor) odvolací súd považuje za argument svedčiaci o zneužívaní práva oboma spoločnosťami žalovaným i dlžníkom ako i konateľmi týchto spoločností, keďže podľa výpisov z obchodného registra OS Bratislava I v odd. SRO vl. č. 68000/ B a OS Žilina odd. Sro vl. č. 17532/L v oboch spoločnostiach sú konateľmi obaja menovaní. Odvolací súd si je vedomý toho, že k odstúpeniu od zmluvy v zmysle § 597 Obč. zák. môže kupujúci pristúpiť i v prípade, ak pri uzatváraní zmluvy vedel, že uistenie kupujúceho nezodpovedá skutočnosti, pretože podstatné je, že uistenie je súčasťou zmluvného dojednania. Odstúpenie od zmluvy preto posudzoval podľa § 3 Obč. zák., t. j., či je v súlade s dobrými mravmi vzhľadom na okolnosti v danej veci. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu dispozičné vlastnícke právo je pri rešpektovaní zásady, podľa ktorej vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, možno obmedzovať (posudzovať súlad s dobrými mravmi). Bolo nesporne zistené, že vlastníctvo žalobcu (motorové vozidlá) spoločnosť AUTOALLES s.r.o. odpredala a získanú peňažnú sumu za odpredaný tovar si celú ponechala. Odvolací súd právny úkon odstúpenia od zmluvy posúdil i ako obchádzanie zákona v zmysle § 39 Obč. zák. v súvislosti s § 3 Obč. zák., pretože k ťažiskovým právnym zásadám, ktoré prispievajú k tomu, aby právo v každom konkrétnom prípade napomáhalo k presadzovaniu spravodlivosti, patrí i to, že nie je mysliteľné, aby právny úkon sledoval výsledok, ktorý nie je právom predvídaný a je nežiaduci, ako napr. v danej veci nerealizovanie súdnych rozhodnutí. Z uvedeného vyplýva, že i keď odstúpenie od zmluvy neodporuje výslovnému zákazu zákona, ale svojimi dôsledkami smeruje k výsledku zákonu odporujúcemu, je obchádzaním zákona a je absolútne neplatným právnym úkonom. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že súd ich priznal úspešnému žalobcovi. Žalobcovi v odvolacom konaní vznikli trovy z titulu právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci (písomné vyjadrenie k odvolaniu, účasť na pojednávaní dňa 20.11.2013, písomné vyjadrenie k podaniu žalovaného, účasť na vyhlásení rozsudku dňa 04.12.2013) t. j. 3 x 805,01 + 1 x 402,51 + 4 x režijný paušál 31,06 eur + 20% DPH, čo je spolu 3.418,32 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu na účet Č.. XXXXXXXXXX/XXXX, X. X. Č. D. V. R.. F.. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.