Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/328/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312202410 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1312202410.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Juraja Považana v právnej veci navrhovateľa: T.. Z. Š., Č. XX, XXX XX K., zast. : LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., Stavbárska 7, 821 07 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi : 1) Recyklačný fond, Nobelova 18, 831 02 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, 2) Ing. B. V., E. XX, XXX XX K. K., obaja zastúpení: Mgr. Vladimírom Grauzelom, Heyrovského 13, 841 03 Bratislava, o predbežné opatrenie a žalobu o určenie povinnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 22 Cb 17/2012-133 zo dňa 29.11. 2012 a na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 22 Cb 17/2012 - 162 zo dňa 28.01. 2013 takto: r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu navrhovateľa, ktorou sa domáhal, určenia povinnosti odporcom v 1. a 2. rade, zdržať sa akéhokoľvek konania brániaceho navrhovateľovi vo výkone funkcie člena správnej rady Recyklačného fondu. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy konania v sume 33,- Eur za súdny poplatok za odvolanie proti vydanému predbežnému opatreniu. Návrhom na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu v 1. rade na povinnosť zapísať ho do zoznamu členov správnej rady a žalovaného v 2. rade zaviazať na zasielanie materiálov určených členom Správnej rady. Na výzvu súdu prvého stupňa bol petit upresnený dňa 28.03.2012 tak že, predbežným opatrením sa domáhal určenia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa konania brániaceho vo výkone funkcie navrhovateľa ako člena správnej rady a rozsudkom v merite veci žiadal zaviazať žalovaného v 1. rade na povinnosť zapísať žalobcu do zoznamu členov správnej rady a žalovaného v 2. rade zaviazať na povinnosť zasielať žalobcovi na jeho e-mailovú adresu, ako aj poštou podkladové materiály určené členom Správnej rady Recyklačného fondu, schválený plán zasadnutí správnej rady a prizývať ho na každé i mimoriadne rokovania správnej rady. Súd prvého stupňa rozhodol o predbežnom opatrení tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovel. Odvolací súd, uznesením č.k. 3 Cob 245/2012 - 80 zo dňa 12.06.2012 zmenil rozhodnutie o predbežnom opatrení tak, že návrh na predbežné opatrenie zamietol z dôvodu, že návrh bol všeobecný, absentoval rozsah vymedzenia, nezodpovedá skutkovému stavu a je nevykonateľné. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní (výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi, dožiadaním na ministerstvo hospodárstva SR a na legislatívny odbor Národnej rady SR, dôvodovou správou k zák. č. 223/2001 Z. z. o odpadoch) dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť a napadnutým rozsudkom návrh zamietol. Navrhovateľ poukázal na jeho za člena Správnej rady Recyklačného fondu zo dňa 13.12.2011 s účinnosťou od 14.12.2011, v súlade s ust. § 58 ods. 2) písm. a) Zák.č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, čo bolo na základe návrhu reprezentatívneho združenia zamestnávateľov za sektor kovových obalov. Návrh bol podaný Republikovou úniou zamestnávateľov /RÚZ/ zo dňa 15.11.2011, doručený na Ministerstvo hospodárstva SR dňa 06.12.2011. Odporcovia v 1. a 2. rade mali robiť obštrukcie ktorými bránia navrhovateľovi ujať sa funkcie člena správnej rady, čím porušujú ustanovenia zákona o odpadoch i štatút Recyklačného fondu. Naliehavý právny záujem v konaní navrhovateľ argumentoval tým, že na základe vymenovania za člena správnej rady, mu vznikli nielen práva, ale aj povinnosti definované zákonom. Výkon funkcie člena správnej rady je nezastupiteľný a člen správnej rady je povinný zúčastňovať sa na zasadnutí správnej rady a dodržiavať platné predpisy ako aj vnútorné predpisy odporcu v 1. rade, čo mu je faktickou činnosťou odporcov znemožňované. Podľa stanoviska odporcu v danej veci nie je zrejmé k akému konkrétnemu pochybeniu došlo a ktoré právne predpisy mali byť porušené. Pokiaľ sa mohol minister hospodárstva rozhodnúť medzi dvoma návrhmi, mohol si z týchto návrhov vybrať a pokiaľ mal dva rovnocenné návrhy, bol viazaný iba týmito návrhmi a mohol si jeden z nich vybrať. Taktiež poukázal tiež na to, že pokiaľ bolo zrušené navrhovateľove menovanie do funkcie člena správnej rady, zo dňa 19.09.2012, tak následne bol menovaný Ing. B. C., ako druhý navrhovaný člen za AZZZ, čím bola fakticky popretá argumentácia viazanosti návrhom, pretože tým porušil právo menovania navrhovateľa. Odporca v 1. rade uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť, s poukazom za ust. § 154 ods. 1 O.s.p., pretože aktuálny stav je taký, že členstvo žalobcu v správnej rade bolo zrušené a menovací dekrét dostal T.. C.. Namietal, že ako prejudiciálnu otázku súd nemôže riešiť otázku platnosti právneho úkonu, zrušenia navrhovateľa ako člena správnej rady prípisom zo dňa 19.09.2012, pretože na strane odporcov nie je Ministerstvo hospodárstva SR. Odporca v 2. rade namietol pasívnu legitimáciu v spore, nakoľko je ako fyzická osoba, funkcionárom jedného z orgánu Recyklačného fondu a akékoľvek jeho konanie alebo nekonanie v súvislosti s výkonom funkcie predsedu Správnej rady recyklačného fondu, je v konečnom dôsledku konaním alebo nekonaním Recyklačného fondu a pokiaľ by mal byť k niečomu zaviazaný, tak to prebieha cez vnútornú riadiacu dokumentáciu Recyklačného fondu, ktorý by mohol zosobňovať napríklad peňažnú povinnosť alebo pokutu predsedovi Správnej rady ale predseda správnej rady nemôže byť zaväzovaný. Ako prejudiciálnu otázku súd prvého stupňa skúmal otázku platnosti menovania navrhovateľa do funkcie člena správnej rady zo dňa 13.12.2011 s účinnosťou od 14.12.2011 a dospel k záveru, že menovanie do funkcie bolo platné a v súlade s ust. § 58 ods. 2 písm. a) Zák.č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, podľa ktorého je Minister hospodárstva SR viazaný iba predloženými návrhmi kandidátov a z citovaného ustanovenia vyplýva, že sa jedná o „návrhy“ v množnom čísle a „z predložených návrhov“ si môže vybrať jeden, pričom ďalší alebo ďalšie návrhy môže odmietnuť. V danom prípade boli predložené dva návrhy zo strany rovnocenných zamestnávateľských združení, a navrhovateľ bol navrhnutý Republikovou úniou zamestnávateľov a druhý návrh bol z Asociácie združenia zamestnávateľských zväzov. Minister hospodárstva bol viazaný výberom iba z predložených návrhov a vybral si jeden návrh a druhý odmietol. Navrhovateľ bol platne menovaný do funkcie a žalobu podal dôvodne, pretože bolo nesporné, že Správna rada Recyklačného fondu neakceptovala jeho menovanie a neprizývala ho na zasadnutia Správnej rady SR, čo vyplýva aj zo všetkých zápisníc zo zasadnutia Správnej rady za rok 2012. V priebehu konania došlo k poslednej zmene, keď bol žalobca novým Ministrom hospodárstva SR odvolaný z funkcie člena správnej rady dňa 18.09.2012, čo bolo formou zrušenia menovacieho dekrétu odôvodnené, že menovanie bolo v rozpore z ust. § 58 ods. 2 písm. a) Zák.č. 223/2001 Z.z. Minister hospodárstva SR má právo menovať a odvolať člena správnej rady a osobitné ustanovenie o zrušení menovacieho dekrétu zákon neupravuje. Minister hospodárstva SR mal právo menovať do funkcie člena správnej rady, ale mal právo aj odvolať z funkcie člena správnej rady, a to bez uvedenia dôvodov (ktoré by museli byť v zákone taxatívne vymenované). Na základe vykonaného dokazovania, súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca v čase rozhodovania bol odvolaný z funkcie člena správnej rady Recyklačného fondu, a to rozhodnutím Ministra hospodárstva SR z 18.09.2012, doručeným 19.09.2012; a preto sa už nemôže domáhať úspešne určovacou žalobou určenia, aby žalobcovi v 1. a 2. rade akceptovali jeho práva člena Správnej rady Recyklačného fondu. Z uvedeného dôvodu o žalobu vo všetkých žalobných petitoch voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol. Voči žalovanému v 2. rade súd žalobu zamietol aj pre nedostatok pasívnej legitimácie, pretože je žalovaný ako občan - fyzická osoba a nepodnikateľ, ktorá nemá právnu subjektivitu z hľadiska požiadaviek žalobcu voči orgánom Recyklačného fondu, medzi ktoré patrí aj Správna rada Recyklačného fondu, ktorá nemá samostatnú právnu subjektivitu a preto túto nemôže mať ani jej predseda, žalovaný v 2. rade. Správna rada je orgánom Recyklačného fondu a iba voči Recyklačnému fondu je možné uplatňovať právne nároky, za predpokladu, že by bolo preukázané ako dôvodné. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto bol zaviazaný na náhradu trov konania odporcovi v 1. rade v sume 33 Eur, za súdny poplatok za odvolanie proti predbežnému opatreniu, ktoré bolo odvolacím súdom zrušené. Voči rozsudku, ktorým bol návrh zamietnutý podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nesprávne vyhodnotil ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav, na základe čoho dospel k nesprávnym záverom. Postupom súdu prvého stupňa mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa mal správne predbežne posúdiť a správne vyhodnotiť, že menovanie navrhovateľa bolo platné, taktiež mal správne predbežne posúdiť a správne vyhodnotiť, že žaloba bola podaná dôvodne a odporcovia mu bránili vo výkone funkcie. Súd prvého stupňa však mal nesprávne vyhodnotiť, že zrušenie menovania navrhovateľa ministrom O.. M. je vlastne platným úkonom odvolania navrhovateľa z funkcie. V ďalšom texte odvolania navrhovateľ zopakoval skutočnosti a fakty ktoré už boli prejednané pred súdom prvého stupňa. K názoru súdu prvého stupňa, že každý minister má právo menovať do funkcie a odvolať z funkcie člena správnej rady, navrhovateľ uviedol, že zákon o odpadoch ustanovuje v § 60 zánik členstva v správnej rade a členstva v dozornej rade. Z tohto ustanovenia má vyplývať záver, že minister hospodárstva môže odvolať člena správnej rady len z dôvodov určených v zákone. Takže minister podľa názoru navrhovateľa nemôže odvolať z funkcie člena správnej rady bez udania dôvodu a svojvoľne. Navrhovateľ odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súd na opätovné prejednanie. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca v prvom rade v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, hoci z iných právnych dôvodov, než sú uvedené v jeho odôvodnení. Odporca v prvom rade akceptuje tú časť dôvodov odvolania navrhovateľa, podľa ktorej by rozhodnutie ministra hospodárstva o zrušení rozhodnutia o vymenovaní navrhovateľa za člena Správnej rady Recyklačného fondu, ak by bolo kvalifikované ako odvolanie z funkcie, muselo byť posúdené ako neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 60 ods. 2 zák. číslo 223/2001 Z.z., nehľadiac na ustanovenie § 58 ods. 2 písm. a) cit. zákona. O tom, že rozhodnutie ministra hospodárstva o zrušení vymenovania navrhovateľa za člena Správnej rady Recyklačného fondu, ktoré zakladá dôvodnosť zamietnutia návrhu s poukazom na ust. 154 ods. 1 O.s.p. , nie je platné by však podľa názoru odporcu v prvom rade muselo byť rozhodnuté v samostatnom konaní. Odporca v prvom rade sa domnieva, že nie je možné akceptovať právny názor prvostupňového súdu vyjadrený v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorého bolo rozhodnutie ministra hospodárstva o vymenovaní navrhovateľa do funkcie člena Správnej rady Recyklačného fondu v súlade s ustanovením § 58 ods. 2 písm. a) zák. číslo 223/2001 Z.z. Odporca v prvom rade považuje rozhodnutie ministra hospodárstva o zrušení rozhodnutia ministra hospodárstva o vymenovaní navrhovateľa za člena Správnej rady Recyklačného fondu o právne korektný spôsob vedúci k náprave protiprávneho stavu založeného zrušovaným rozhodnutím. Napadnutý rozsudok navrhol odporca v prvom rade potvrdiť. K odvolania navrhovateľa sa taktiež vyjadril odporca v druhom rade, ktorý navrhol napadnutý rozsudok vo vzťahu k nemu potvrdiť prinajmenšom z existencie nedostatku pasívnej legitimácie. Uznesením č. k. 22 Cb 17/2012-163 zo dňa 28. 01. 2013 súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľovi súdny poplatok za rozšírenie návrhu vo výške 99,50 eura. Voči tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o doplatku za návrh. V konaní si navrhovateľ neuplatnil viacero nárokov, ale len jeden nárok, ktorým sa má zabezpečiť možnosť vykonávania mandátu, na ktorý bol navrhovateľ menovaný ministrom. Odvolaciemu súdu navrhovateľ navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd má za to, rovnako ako súd prvého stupňa, že vzhľadom na ustanovenie § 154 O.s.p. súd nemohol o podanom návrhu rozhodnúť inak ako ho zamietnuť, odhliadnuc od iných dôvodov, ktoré navrhovateľ v konaní dokazoval, ktoré by za inej procesnej situácie mohli mať právnu relevanciu a mali by význam pre právne posúdenie veci. Vo vzťahu k odporcovi v druhom rade a dôvodom zamietnutia návrhu voči nemu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na jeho strane má odvolací súd za to, že v tejto otázke je situácia zjavná a postup súdu prvého stupňa správny, pričom tento postup v odvolaní nenamietal v odvolaní ani navrhovateľ. Odvolací súd taktiež preskúmal napadnuté uznesenie o vyrubení súdneho poplatku a dospel taktiež k záveru, že toto uznesenie bolo vydané v súlade so zákonom. Tým, že navrhovateľ zmenil návrh v merite veci vznikla mu v zmysle zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatková povinnosť a súd prvého stupňa správne vyrubil napadnutým uznesením tento súdny poplatok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku ako aj s vydaným uznesením súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č. 384/2008 Z. z.). Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., avšak odporcom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko títo si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.