Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/158/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406214897 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1406214897.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: SVB Pekníkova 1 a 3, so sídlom v Bratislave, Pekníkova 3, IČO: 30 846 455, zast. JUDr. Dušanom Repákom, advokátom v Bratislave, Krížna 47, proti odporcovi: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom v Bratislave, Polianky 9, IČO: 00 169 731, zast. JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom v Bratislave, Belinského 16, o zaplatenie 16.143,23 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 15. decembra 2010 č.k. 4C 70/2007-292 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 16.143,23 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16.143,23 eur od 01.08.2004 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal z návrhu na začatie konania z 10.08.2006 (v znení jeho zmeny z 11.12.2006), ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia uvedenej sumy dôvodiac, že odporca vykonával na základe zmluvy o výkone správy správu bytového domu na Pekníkovej ulici č. 1 a 3 (ďalej byt. dom) do 31.5.2003. Od 01.06.2003 medzi účastníkmi konania bola uzavretá mandátna zmluva o výkone správy č. 01/2003 na výkon správy bytového domu. V súvislosti s ukončením výkonu správy na základe - 2 - pôvodnej zmluvy a uzatvorením novej mandátnej zmluvy účastníci uzavreli dňa 29.9.2003 dohodu o vysporiadaní fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len FPÚaO) v ktorej navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník vzájomne odsúhlasili výšku zostatku finančných prostriedkov FPÚaO ku dňu 31.12.2002 v celkovej sume 741.330,93 Sk. Odporca uvedenou dohodou uznal sumu 741.330,93 Sk ako svoj dlh voči navrhovateľovi a zaviazal sa ho zaplatiť na účet navrhovateľa v troch splátkach po 30 000,- Sk splatných 30.09.2003, 30.10.2003 a 30.11.2003 a ďalej v splátkach po 15 000,- Sk mesačne. Na základe protokolu o vysporiadaní FPÚaO zo dňa 29.9.2003 odporca poukázal na účet navrhovateľa sumu vo výške celkom 255 000,- Sk v období od 31.10.2003 do 29.07.2005. Zvyšnú časť dlhu, ktorý odporca uznal čo do dôvodu i výšky, predstavuje sumu 486.330,93 Sk (16.143,23 euro). Listom zo dňa 28.5.2004 navrhovateľ vypovedal odporcovi mandátnu zmluvu o výkone správy bytového domu s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začala plynúť dňom 1.6.2004 a súčasne vyzval odporcu na zaplatenie zvyšku dlhu, k čomu už nedošlo. Odporca považoval uznávací prejav zo dňa 29.09.2003 za účelový, v účtovníctve takýto dlh nikdy neviedol. Tento vyplýva len z pomocnej evidencie, v ktorej nie sú uvedené nedoplatky vlastníkov na plnenia spojené s užívaním bytu a teda aj nedoplatky do fondu údržby a opráv. Uznaná suma nezohľadňuje tieto nedoplatky a vychádza len z mesačných zálohových predpisov. Protokol zo dňa 29.09.2003, t.j. uznanie dlhu bol uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom, pričom obsahuje zostatok na fondovom účte ku dňu 31.12.2002, teda kedy spoločenstvo vlastníkov bytov ešte neexistovalo. Správu domu vykonával odporca na základe zmlúv o výkone správy, ktoré bolo uzatvorené medzi odporcom a jednotlivými vlastníkmi bytov. Tieto nekorešpondujú kogentným ustanoveniam zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď zákon prikazuje uzavrieť správcovi a vlastníkom len jednu zmluvu za celý bytový dom. Odporca ku dňu skončenia výkonu správy mal previesť finančné prostriedky zverené vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, čo aj učinil. Poukázal na vypracovaný znalecký posudok ako aj výpisy z bankových účtov ku dňu výkonu správy, kde je uvedené, že odporca previedol navrhovateľovi čiastku 122 655,26 Sk z podnikateľského účtu, čím splnil zákonom uvedenú povinnosť. Ku dňu 31.12.2002 odporca nemal k dispozícii žiadne prostriedky navrhovateľa. Odporca namietal platnosť individuálnych zmlúv o výkone správy vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré boli podpísané individuálne so správcom - odporcom, namietal teda samotnú existenciu zmluvy o výkone správy medzi účastníkmi konania. Spochybnil dôvodnosť tvrdenia navrhovateľa, že na základe zmluvy o výkone správy odporca vykonával správu v bytovom dome na Pekníkovej 1-3 do 31.05.2003. Taktiež spochybnil dôvodnosť peňažných plnení odporcu v prospech navrhovateľa realizovaných formou splátok, nakoľko na plnenie navrhovateľovi nevznikol nárok. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Odporca ako dlžník - správca dňa 29.09.2003 písomne uzatvoril protokol o vysporiadaní fondu FPUaO v zmysle - 3 - 15Co 158/2011-342 zákona č. 182/1993 z dôvodu ukončenia výkonu správy k 31.5.2005, ktorý je podpísaný štatutárnymi zástupcami účastníkov konania. Uznal po vzájomnom odsúhlasení s navrhovateľom výšku zostatku finančných prostriedkov FPÚaO bytového domu vo výške 741 330,93 eur. Odporca uznal dlh písomne a zaviazal sa ho zaplatiť formou splátok v dohodnutých lehotách splatnosti. Odporca neuhradil riadne a včas prvú splátku, čím sa stal zročným celý dlh. Pretože ku dňu 29.07.2005 uhradil navrhovateľovi sumu 255 000,- Sk (8 464,45 eur), ku dňu podania návrhu je dlžný navrhovateľovi sumu 16.143,23 eur. Odporca bol povinný v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov nevyčerpané prostriedky určené na údržbu a opravy domu, bytu a nebytového priestoru v dome previesť na fond prevádzky, údržby a opráv domu navrhovateľovi, správcovi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Podľa súdu odporca porušil svoju zákonnú povinnosť, nepreviedol a neevidoval zostatok z fondu údržby a opráv predmetného bytového domu za obdobie k ukončeniu výkonu správy ku dňu 31.05.2003. Súd poukázal na skutočnosť, že odporca v konaní nepreukázal hodnovernými dôkazmi žiaden písomný ani iný historický dôkaz, ktorý by spochybnil písomné dôkazy predložené navrhovateľom. K tvrdeniam odporcu, že dlh v Protokole nikdy neexistoval, zaujal súd stanovisko, že ak uznaný záväzok neexistoval, je na dlžníkovi, aby preukázal neexistenciu tohto uznaného záväzku, inak bude nútený záväzok splniť. Uznaním dlhu sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trvá. Námietka neexistencie uznaného dlhu je úspešná len v prípade, že je preukázaná. V zmysle ustálenej judikatúry to znamená, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Súd prvého stupňa tak mal preukázané, že domnienka existencie uznaného záväzku v konaní nebola vyvrátená, preto súd mal podľa § 133 O.s.p. skutočnosť za preukázanú, nakoľko v konaní nevyšiel najavo opak. Obranu odporcu súd vyhodnotil ako účelovú, odvádzanie pozornosti od merita veci. Namietanie kvalifikácie právnych úkonov je pre posúdenie dôvodnosti nárokov vlastníkov právne irelevantné. Súd mal jednoznačne preukázané, že odporca ako správca predmetného bytového domu vykonával správu, čo je preukázané i pristúpením k zmluve o výkone správy v zmluvách o prevode vlastníctva družstevných bytov v roku 1998. Navrhovateľ ako správca v tomto konaní koná za vlastníkov v ich mene a na ich učet v zmysle ust. §8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., finančné prostriedky, ktoré žiada zaplatiť od odporcu sú finančné prostriedky vlastníkov a majetok vlastníkov v zmysle § 8a ods. 2 cit. zákona. Neplatnosť Mandátnej zmluvy zo dňa 01.06.2003 medzi odporcom ako správcom predmetného bytového domu a navrhovateľom nemá žiadny vplyv na uplatnený - 4 - nárok vlastníkov predmetného bytového domu na vrátenie prostriedkov fondu údržby a opráv objektu 517, túto otázku ani ako predbežnú otázku súd prvého stupňa nebol oprávnený riešiť. K odporcom vznesenej námietke premlčania práva súd konštatoval, že v zmysle ust. § 110 ods. 2 Obč. zák. rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené, premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky. Súd poukázal na uznanie dlhu odporcom a bod číslo 5 protokolu, kedy prvá splátka bola splatná dňa 30.09.2003. Z dôvodu, že nárok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na ulici Pekníkova 1 - 3 v Bratislave bol dostatočne preukázaný, odporca neuniesol dôkazné bremeno vyvrátenia právnej domnienky existencie dlhu odporcu voči vlastníkom, súd prvého stupňa návrhu vyhovel. Na základe záverov znaleckého posudku č. 3/2008 súd nemal hodnoverné podklady, nakoľko odporca pre vypracovanie nevedel odovzdať výstupy z účtovníctva za objekt 517, inventarizáciu účtu FPÚO, prevádzkový účet, inventarizáciu pohľadávok a záväzkov, hlavnú knihu ani účtovný denník, a znalecký posudok bol vypracovaný len na základe bankových účtov, z ktorého dôvodu nemá výpovednú hodnotu pre posúdenie merita veci, nemal preukázané skutočné zostatky. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa najmä v otázke existencie zmluvy o výkone správy resp. samotného výkonu správy bytového domu odporcom, keď individuálne uzavreté zmluvy o výkone správy sú neplatné pre ich rozpor so zákonom, neobstojí tak záver, že odporca vykonával správu bytového domu. Zákonom uloženú povinnosť previesť zostatok nevyčerpaných prostriedkov na údržbu a opravu domu si odporca splnil, keď ako bývalý správca previedol sumu 122.655,26 Sk, žalovaný zostatok na účtoch ku dňu skončenia správy sa tam nenachádzal, nebolo tak možné žiadne prostriedky previesť navrhovateľovi. Na tomto stave nič nemení bezdôvodné uznanie záväzku vo výške 741.330,93 Sk ku dňu 31. 12. 20002, teda nie ani ku dňu ukončenia výkonu správy. Odporca nedisponuje žiadnym dôkazom na vyvrátenie predstieraného dlhu či už v účtovníctve alebo iným spôsobom, podľa odporcu dlh v čase uznania jednoducho neexistoval. Zostatky na účtoch boli v rozhodnom čase známe, ich stav konštatoval aj znalecký posudok, podľa odporcu je tak otázne, ako mohol súd prvého stupňa vôbec rozhodnúť vo veci, keď nemal výšku zostatkov podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec preukázané. Navrhol preto zmenu napadnutého rozsudku a zamietnutie návrhu navrhovateľa celkom. - 5 - 15Co 158/2011-343 Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na skutočnosť, že odporca sa stal správcom domu na základe uzavretia zmluvy o výkone správy z 10. júna 1998, teda v poradí celkom prvej zmluvy s prvým vlastníkom bytu a spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení domu Ing. Grmanom s manželkou, všetci ďalší nadobúdatelia bytov vyhlásili v zmluve o prevode vlastníctva bytu, že k zmluve o výkone správy pristupujú. Ďalšie argumenty odporcu navrhovateľ považoval za s vecou nesúvisiace. Zostatok na bankovom účte vo VÚB, a.s. (takzvanom podnikateľskom účte), ktorý slúžil na úhradu prevádzky, nepredstavoval zostatok FPÚaO, tento účet odporca používal pri správe vykonávanej na základe mandátnej zmluvy medzi účastníkmi naďalej. Pokiaľ odporca uznal záväzok, je podľa navrhovateľa na ňom, aby preukázal, že tento v čase uznania neexistoval, resp. bol iný, čo sa v konaní však nestalo. Nakoniec poukázal na skutočnosť, že odporca pri ukončení správy domu navrhovateľovi neodovzdal ani všetky súvisiace materiály a podklady, čo bolo aj dôvodom vypracovania protokolu z 29.9.2003. Podľa navrhovateľa odporca dňa 30. apríla 2002 založil dva nové bankové účty s nulovým počiatočným stavom, čím skreslil skutočnosť a spôsobil nesúlad medzi stavom na bankových účtoch a účtovníctvom, suma odsúhlasená v protokole pritom zohľadňovala len účtovný stav, nie stav účtov v peňažnom ústave. Navrhol preto potvrdenie napadnutého rozsudku z hľadiska jeho vecnej správnosti. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolanie dôvodné nie je. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1 O.z.). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať. Uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania, môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne že v čase, keď ho uznal, dlh neexistoval. Z písomného protokolu o vysporiadaní fondu prevádzky, údržby a opráv za - 6 - objekt 517 Pekníkova 1 - 3 v Bratislava v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. z dôvodu ukončenia výkonu správy k 31. 5. 2003, uzavretého medzi Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV ako dlžníkom a spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVB Pekníkova 1 a 3 ako veriteľom, podpísaným dňa 29. 9. 2003 predsedom predstavenstva SBD Bratislava IV Ing. Podobom a podpredsedom predstavenstva Ing. Mišurdom, za spoločenstvo vlastníkov bytov podpísané predsedom predstavenstva Ing. Ondrkom a podpredsedom predstavenstva Ing. Fajkusom dňa 8. 10. 2003 vyplýva okrem iného, že v zmysle platných zmlúv o výkone správy v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. je dlžník povinný nevyčerpané prostriedky FPÚaO bytového domu ku dňu ukončenia výkonu správy vrátiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov na nimi určený účet. Veriteľ a dlžník vzájomne odsúhlasili výšku zostatku finančných prostriedkov ku dňu 31. 12. 2002 vo výške 741 330,93 Sk. Veriteľ a dlžník sa ďalej dohodli, že vysporiadanie zvyšnej časti FPÚaO za obdobie od 1. 1. 2003 do 31. 5. 2003 sa uskutoční podľa protokolu, ktorý bude uzavretý medzi zmluvnými stranami najneskôr ku dňu 31. 5. 2004. Dlžník sa zaviazal odsúhlasenú sumu voči spoločenstvu vlastníkov bytov Pekníkova 1 a 3 uhradiť na označený účet v splátkach, pričom sa súčasne dohodlo, že preplatky a nedoplatky finančných prostriedkov vlastníkov, vyplývajúce z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu a spoločných častí a zariadení bytového domu za obdobie od 1. 1. 2002 do 31. 12. 2002, bližšie špecifikované v jednotlivých vyúčtovaniach vlastníkov, je Stavebné bytové družstvo Bratislava IV povinné vysporiadať s jednotlivými vlastníkmi. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že “protokol“ spĺňa všetky formálne i obsahové náležitosti uznania dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Je v ňom totiž obsiahnuté písomné uznanie odporcu, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, keď je nesporné, že právnym dôvodom vzniku záväzku bolo vrátenie nevyčerpaných prostriedkov FPÚaO bytového domu správcom po ukončení výkonu správy. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka bol teda ním realizovaný riadne dňa 29. septembra 2003, skutočnosť, že protokol dňa 8. októbra 2003 podpísali i zástupcovia spoločenstva (veriteľa) nemá žiaden právny význam. Ku dňu uznania dlhu, hoci tento bol účtovne ustálený k 31. decembru 2002, tam označený veriteľ SVB Pekníkova 1 a 3 bol právnickou osobou v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, keď do registra spoločenstiev bol zapísaný dňom 28. apríla 2003. Dlh odporcu v čase uznania dlhu nebol premlčaný, k premlčaniu nedošlo ani do podania návrhu na súde z dôvodov, ktoré správne vystihol súd prvého stupňa. Odporca pri uznaní dlhu konal ako správca resp. túto skutočnosť spochybňoval až v priebehu súdneho konania. Takáto námietka však nemá žiadne opodstatnenie, vzhľadom na v spise založenú zmluvu o výkone správy č. S-0517/003/052/98 zo dňa 10. júna 1998 resp. viaceré zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretých medzi odporcom a bývalými nájomcami bytov, ktorí v zmysle čl. VI zmluvy o prevode vlastníctva ku zmluve o výkone správy pristúpili. - 7 - 15Co 158/2011-344 Rovnako námietka ohľadne údajnej neplatnosti mandátnej zmluvy o výkone správy č. 01/2003 nič na skutkovom stave nemení, keď táto bola účastníkmi uzavretá až 1. júna 2003, teda až po ukončení výkonu správy odporcom, pri ktorom ku vzniku dlhu došlo. Podstatné je, že odporca svoje tvrdenie, že dlh ku dňu uznania neexistoval, resp. existoval v inom rozsahu (bez presnej špecifikácie), napriek tomu, že na jeho strane bolo dôkazné bremeno ohľadne preukázania tvrdení, ničím nepreukázal, sám pripustil, že na jeho strane je nedostatok takýchto dôkazných prostriedkov, pričom jeho dôkaznú núdzu nezapríčinil navrhovateľ. Len púhe spochybňovanie skutočností, pre rozhodnutie v danej veci často nepodstatných, nebolo z jeho strany spôsobilým prostriedkom pre dosiahnutie úspechu v konaní. Odvolaciemu súdu potom neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.