Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/101/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407224112 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1407224112.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v U. v senáte zloženom z predsedníčky senátu H.. X. H. a členiek senátu H.. P. Y. a J.. U. U., v právnej veci navrhovateľa: W. jednota X., so sídlom R. J. 1, U., Z.: XX XXX XXX, právne zast.: H.. M. U., advokátkou so sídlom R. XX, U., proti odporcovi : Y. Z. O., a.s., so sídlom nám. Ľ. T. 2, M., Z. : XX XXX XXX, právne zast.: J.. R. N., advokátom so sídlom R. 2, U., o určenie vlastníctva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu U. IV v U. zo dňa X.X.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v U. rozsudok Okresného súdu U. IV v U. zo dňa X.X.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu zamietol. Zároveň zaviazal navrhovateľa na povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 776,79 eura, na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V rámci odôvodnenia rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal určenia, že je vlastníkom stavieb bez súpisného čísla, ako sú tieto pevne spojené so zemou a nachádzajú sa v k.ú. M. U., na novovytvorených parc. č. XXXX/XX o výmere 161 m2 ako zastavaná plocha, popis stavby - administratívna budova a parc. č. XXXX/XX o výmere 47 m2, ako zastavaná plocha, popis stavby - sklad, podľa geometrického XXCo/XXX/XXXX plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného dňa X.XX.XXXX Z.. H. M., geozent, Z.: XX XXX XXX, overeného Správou katastra pre hlavné mesto SR U. pod č. XXX/XXXX dňa X.XX.XXXX, BA - m.č. M. U., k.ú. M. U., okres U. IV, Y. katastra pre Hlavné mesto SR U.. Navrhovateľ tvrdil, že nikdy nestratil vlastníctvo sporných nehnuteľností, nakoľko tieto neboli predmetom prevodu vlastníctva podľa kúpnych zmlúv uzavretých v roku 1996. Odporca sa bránil tvrdením, že sporné nehnuteľnosti boli na nadobúdateľa, a následne na neho, prevedené spolu s ostatnými súčasťami celého areálu. Súd konštatoval, že aj keď navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení (preukázal, že jeho právne postavenie je neisté), jeho návrhu nemožno vyhovieť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého sa navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX stal vlastníkom nehnuteľností zapísaných vo vložke č. XXXX, k.ú. M. U., parc. č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X, dom č. XXX so záhradou tamtiež, parc.č. XXXX/X mlyn v hone W. vo výmere 48 štv.siah, parc.č. XXXX/X hospodárske stavisko W. vo výmere 36 štv. siah, parc.č XXXX/ X hospodárske stavisko W. vo výmere 55 štv.siahy, parc.č. XXXX mlynský potok W. vo výmere 101 štv. siah, parc.č XXXX/X pajta a záhrada vo výmere 222 štv.siah, ďalej vo vložke č. XXXX kat. úz. M. U. pod A X r. č X-X, parc. č XXXX cesta W. vo výmere 238 štv. siah, parc. č. XXXX/X spoločný dvor vo výmere 431 štv. siah a napokon vo vložke č. XX kat. úz. M. U. pod A I r. č X-X, parc. č. XXXX/X záhrada W. vo výmere 14 a 78 m2, parc, č. XXXX/X, hosp. stavanie vo výmere - a 50 m2, parc. č. XXXX/X hosp. stavenia vo výmere 1 a 62 m2, parc. č. XXXX/X dom č. XXX/b tamtiež vo výmere 1 a 76 m2 a parc. č. XXXX/X pajta a záhrada vo výmere 8 a 02 m2. Vychádzajúc z identifikácie Y. geodézie pre okres U.-vidiek, vyššie uvedené pozemky boli v Evidencii nehnuteľností zlúčené a znovu rozdelené na parcely: parc. č. XXXX/X záhrada vo výmere 2212 m2, parc. č. XXXX/X dvor vo výmere 1525 m2, parc. č. XXXX/X mlyn vo výmere 241 m2, parc. č. XXXX/X mlyn vo výmere 173 m2, parc. č. XXXX/X mlyn vo výmere 683 m2, parc. č. XXXX/X mlyn vo výmere 712 m2, parc. č. XXXX cesta vo výmere 856 m2, parc. č. XXXX potok vo výmere 363 m2, parc. č. XXXX hospodárske stavby vo výmere 1600 m2. Navrhovateľ dňa 11.12.1992 uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou F. spol. s r.o., ktorej predmetom podľa čl. I zmluvy, bol predaj a kúpa nehnuteľnosti, hotel č. súp. XXXX bez pozemku, postavený na parc.č. XXXX/X, k.ú. M. U., zapísané na LV č. XXXX, k.ú. M. U., pričom pozemok, na ktorom bol prevádzaný hotel postavený, nebol predmetom prevodu vlastníctva. Dňa 15.12.1992, uzatvoril navrhovateľ so spoločnosťou F. spol. s r.o. ďalšiu kúpnu zmluvu, ktorej predmetom prevodu vlastníckeho práva bola parc.č. XXXX/X, zapísaná ako zast. plocha o výmere 3770 m2. Následne uzatvoril navrhovateľ dňa 21.8.1996 kúpnu zmluvu so spoločnosťou F. spol. s r.o., ktorej predmetom podľa čl. I zmluvy bol predaj a kúpa nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo: XXXX, k. ú. M. U., a to: pozemky parcela č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 3305 m2, spolu s vedľajšou stavbou stajňou parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 249 m2, parcela č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 140 m2, parcela č. XXXX/X, roľa o výmere 713 m2. Následne dňa 19.5.1998 spoločnosť F. spol. s r.o. previedla na kupujúceho, spoločnosť G.I.R. spol. s r.o. rovnaké nehnuteľnosti uvedené v čl. I/l zmluvy, ktorých bola spoločnosť F. spol. s r.o. v čase prevodu výlučným vlastníkom, a spoločnosť G.I.R., spol. s r.o. tieto nehnuteľnosti previedla na odporcu. Z výpisov z LV č. XXXX je zrejmé, že odporca je v súčasnosti zapísaný XXCo/XXX/XXXX v katastri nehnuteľností ako vlastník pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX, a tiež stavieb so súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X a súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X. Súd ďalej konštatoval, že stavby, ku ktorým žiada navrhovateľ určiť vlastníctvo, boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 21.8.1996 stavebne spojené a prepojené s celým komplexom stavieb, tvoriacich funkčne i stavebne jeden celok na vtedajšom pozemku parc. č. XXXX/X, a takýto stav stavieb pretrváva aj v súčasnosti. Komplexne sa celý areál prestavoval aj po roku 1997, kedy bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, pričom s predmetnými stavbami sa ako so súčasťou celého areálu počítalo aj v projekte prestavby a dostavby. V rámci prestavby nehnuteľnosti (v projekte označenej ako objekt SO XX) pritom došlo k zásadnej prestavbe, ktorá funkčne zmenila túto časť objektu na dvojpodlažnú. Aj keď vizuálne má táto časť objektu z vonkajšieho pohľadu strechu čiastočne v inej rovine, ako nadväzujúca časť, stavebne je celá stavba nedielna a vnútorná časť stavebne prepojená. Napokon aj druhá stavba je stavebne i funkčne spojená s celým komplexom. Na základe skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, súd konštatoval, že sporné nehnuteľnosti boli predmetom prevodu vlastníctva z navrhovateľa na spoločnosť F., spol. s r.o. podľa kúpnej zmluvy zo dňa 21.8.1996. V kúpnej zmluve neboli síce nehnuteľnosti označené tak, ako ich označuje navrhovateľ, avšak z tejto zmluvy vyplýva, že predmetom prevodu vlastníctva z navrhovateľa na spoločnosť F., spol. s r.o. bola aj hospodárska stavba stajní postavená na pozemku č. XXXX/X. V čase uzavretia tejto zmluvy sa pritom na pozemku parc. č. XXXX/X nachádzala stavba stajní, ktorej súčasťou boli aj stavby, ktoré sú predmetom tohto konania. Zmluva síce neobsahuje presný popis stavby stajní, avšak označenie tejto stavby ako stajne na pozemku parc. č. XXXX/X je so zreteľom na vtedajšie dispozičné riešenie areálu z hľadiska požiadaviek na určitosť vymedzenia predmetu prevodu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka dostačujúce na to, aby bola táto zmluva uzavretá platne. Touto zmluvou zo dňa 21.8.1996 preto navrhovateľ (jeho právny predchodca) previedol vlastníctvo celej stavby (vrátane sporných nehnuteľností) na spoločnosť F. spol. s r.o., ktorá bola ako vlastník celej stavby zapísaná aj v katastri nehnuteľností, a následne všetky nehnuteľnosti previedla na spoločnosť G.I.R., s.r.o. a tá následne na odporcu. Súd v tejto súvislosti poukázal na ohliadku vykonanú súdom, na fotodokumentáciu vyhotovenú na ohliadke, a tiež na fotodokumentáciu predloženú súdu, z ktorých vyplynulo, že v čase prvého prevodu vlastníctva sporných nehnuteľností z navrhovateľa na spoločnosť F. spol. s r.o., predmetné stavby boli stavebne, a aj funkčne spojené so zvyšnou časťou celého objektu bývalých stajní. Aj tieto skutočnosti prakticky vylučujú, aby predmetné (už v čase prevodu) nesamostatné stavebné súčasti celého objektu neboli ako samostatné stavby predmetom prevodu vlastníctva z navrhovateľa na spoločnosť F. spol. s r.o.. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že jeho vlastníctvo potvrdzuje aj skutočnosť, že v rámci prestavby a rekonštrukcie areálu s ním stavebný úrad konal ako so stavebníkom, súd uviedol, že toto tvrdenie nebolo v konaní preukázané. Rozhodnutie o umiestnení stavby bolo doručované aj navrhovateľovi, avšak táto skutočnosť (pri absencii iných skutočností) sama o sebe neznamená, že navrhovateľ bol stavebníkom (hoci ani v prípade, ak by navrhovateľ bol stavebníkom, to ešte neznamená, že je vlastníkom). Z predloženého projektu prestavby celého areálu, stavebného povolenia a tiež pôvodnej i aktuálnej fotodokumentácie súdu vyplynulo, že celý areál, vrátane stavieb, ktoré sú predmetom tohto konania, prešiel rozsiahlou a zásadnou XXCo/XXX/XXXX rekonštrukciou, pričom stavba bola významne zmenená aj dispozične. Ide o natoľko zásadnú prestavbu, že nemožno hovoriť ani o tom, že v prípade predmetných stavieb ide o stavby pôvodné. Podľa súdu z právneho hľadiska tak došlo k špecifickému spôsobu spracovania pôvodných stavieb, ako ho chápe ustanovenie § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto, ak by aj neboli predmetné stavby pre neurčitosť vymedzenia predmetu prevodu prevedené na nadobúdateľa zmluvou zo dňa 21.8.1996, nebolo by možné návrhu vyhovieť, nakoľko v takomto prípade by v dôsledku prestavby došlo vo svojej podstate k spracovaniu pôvodnej veci na novú, pričom ako dobromyseľný spracovateľ (vychádzajúc z kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX) a vlastník nepomerne väčšej časti celého areálu by sa stal odporca (po svojich právnych predchodcoch) aj vlastníkom sporných stavieb stavebne i funkčne spojených s celým areálom. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného navrhovateľa na náhradu trov konania odporcu - trov právneho zastúpenia v celkovej výške 776,79 eura, za 14 úkonov právnej pomoci podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Predmetný rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ktorý namietol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietol tiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd konštatoval, že stavby boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa XX.X.XXXX stavebne prepojené a takýto stav pretrváva až doteraz, následne malo dôjsť k zásadnej prestavbe. Súd v tejto súvislosti neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za zistené, a ktoré nie, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Vo vykonanom dokazovaní nemá oporu tvrdenie súdu, že sporné nehnuteľnosti boli predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX s poukazom na to, že predmetom prevodu bola aj stavba stajní na pozemku č. XXXX/X, ktorej súčasťou boli aj sporné budovy. Stavba č. 1 nemohla byť predaná ako vedľajšia stavba maštale. Aj znalec Z.. G., ktorý vypracoval znalecký posudok ku kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX, vo svojom stanovisku a pred súdom uviedol, že „zostávajúce časti stavby budov neboli ocenené“, „pri stavbe č. 1, ktorá je predmetom konania, je iná funkcia ako pri stavbe, ktorú som ohodnocoval“, „v znaleckom posudku nebola ocenená stavba č. 2“. Navrhovateľ poukázal na to, že je nesporné, že stavba č. 2 je samostatne stojaca stavba, a nestojí na pozemku XXXX/X ako tvrdí súd, ale na pozemku XXXX/XX, a teda nemohla byť predmetom kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. Stavby č. 1 a 2 netvoria príslušenstvo, ani súčasť inej stavby. Boli rekonštruované ako prvé a modernizované ešte navrhovateľom v 80-tych rokoch. Súd pri posudzovaní vlastníckeho práva k stavbám toto posúdil nesprávne, resp. nedostatočne, a v podstate na základe dvoch protichodných tvrdení - že navrhovateľ previedol vlastnícke právo k nim kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, a že odporca dobromyseľne spracoval cudziu vec na novú vec a stal sa jej vlastníkom. Spracovanie veci však nebolo predmetom dokazovania, a ak súd mal za preukázané, že sporné nehnuteľnosti boli predmetom prevodu kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, nemohol v takom prípade použiť ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné, lebo z jeho textu nemožno vyvodiť, na základe akých dôkazov prišiel súd k záveru, že v dôsledku prestavby došlo k spracovaniu cudzej veci na novú. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil, a žalobnému návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu. XXCo/XXX/XXXX Odvolanie navrhovateľa považuje za nedôvodné, keď ani jeden z odvolacích dôvodov neobstojí, a preto žiada napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Tvrdenie navrhovateľa, že rozhodnutie súdu nespĺňa kritériá rozsudku, je subjektívne a nezakladá sa na pravde. Podľa odporcu rozhodnutie naopak obsahuje jasné a výstižné vysvetlenie, ktoré skutočnosti považoval súd za zistené, a ktoré nie. Ide hlavne o preukázanú skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti boli predmetom prevodu vlastníctva z navrhovateľa na spoločnosť F. spol. s r.o. kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX. Odvolávanie sa na znalca Z.. G. neobstojí, lebo údaje v znaleckom posudku nemôžu mať za následok vznik, zmenu alebo zánik práv, nemôžu zabrániť účinkom konkrétne prejavenej vôle oboch účastníkov zmluvného vzťahu previesť všetky nehnuteľnosti tvoriace jeden stavebný celok na právneho predchodcu odporcu. Pri podpise zmluvy za navrhovateľa konal p. R. H., za F. spol. s r.o. konala P. H.(manželka p. H.) a v konaní bolo jednoznačne preukázané, že ich spoločnou vôľou bolo previesť predmetné nehnuteľnosti na F. spol. s r.o.. Táto skutočnosť bola preukázaná aj predložením projektu na celkovú rekonštrukciu a prestavbu celého areálu R. J., ktorú ako vlastník a osoba oprávnená disponovať s nehnuteľnosťami tvoriacimi celý areál (a teda aj so spornými nehnuteľnosťami) vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet mala v úmysle uskutočniť spoločnosť F. spol. s r.o., ktorá aj uzavrela úverovú zmluvu so spoločnosťou Z. a.s. na financovanie predmetnej prestavby. K námietke navrhovateľa o nemožnosti použitia ustanovenia § 135b Občianskeho zákonníka o spracovaní veci odporca uviedol, že toto konštatovanie súdu navrhovateľ vytrhol z kontextu celého rozsudku, lebo súd to konštatoval len príkladmo pre prípad, ak by nedošlo k prevodu sporných nehnuteľností. Krajský súd v U. ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúma a prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, a odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, nakoľko jeho odvolacie námietky neobstoja. Súd prvého stupňa vykonal vo veci pomerne rozsiahle dokazovanie, na jeho základe dostatočným spôsobom a riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery. V rozsudku sa jasne vysporiadal s tvrdeniami navrhovateľa, že vlastníctvo sporných stavieb nikdy nestratil, a tieto aj logicky vyvrátil. Riadne aj odôvodnil, prečo žalobný návrh navrhovateľa zamietol, a preto sa s týmto odôvodnením rozsudku v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Neobstojí námietka navrhovateľa o nedostatočne zistenom skutkovom stave, lebo zo spisu vyplýva, že aj keď sa navrhovateľ aktívne zúčastňoval v konaní pred súdom, napriek riadnemu poučeniu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. pred ukončením dokazovania už žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Navyše v sporovom konaní je to navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca, ktorý má popísať skutkový stav, má dôkaznú povinnosť preukázať svoje tvrdenia, a ktorý má vysvetliť prípadné nejasnosti, a presvedčiť súd svojimi argumentmi. V konaní bolo nepochybne zistené, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy (dňa XX.X.XXXX) sa označené sporné stavby nachádzali na pozemku - parcele č. XXXX/X. Od roku XXXX až do uzatvárania kúpnych zmlúv v 90-tych rokoch, a následne až doteraz, prebehlo viacero XXCo/XXX/XXXX prečíslovaní jednotlivých parciel. K prvému prečíslovaniu a zmene parciel došlo (a vyplýva to aj zo zmluvy z roku XXXX) identifikáciou strediska geodézie - tomuto zodpovedá aj výmer na č.l. XX spisu, z ktorého je zrejmé, že pôvodná parcela č. XXXX/X zostala zachovaná, ale parcela č. XXXX/X sa stala súčasťou novej parcely č. XXXX/X. Následne v čase predaja nehnuteľností kupujúcemu - spoločnosti F. spol. s r.o. bola aktuálna katastrálna mapa (č.l. XX spisu), z ktorej vyplýva usporiadanie parciel ako je tam zakreslené, a vyplýva to aj z písomného vyjadrenia znalca Z.. G., ktorý v tom čase oceňoval nehnuteľnosti, a ktorý sa odvolával práve na identickú geodetickú mapu (č.l. XXX spisu). Z uvedeného vyplýva, že obe sporné nehnuteľnosti sa v čase uzatvárania zmlúv v 90-tych rokoch medzi navrhovateľom a spoločnosťou F. spol. s r.o. nachádzali na parcele č. XXXX/X. Až následne došlo k ďalšiemu prečíslovaniu parciel, kde stavba 1 zostala na parcele č. XXXX/X, ale stavba 2 už bola na parcele č. XXXX/XX, neskôr podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX Z.. H. M. je stavba 1 už na parcele č. XXXX/XX a stavba 2 na parcele č. XXXX/XX. Podstatnou pre toto konanie je kúpna zmluva z roku 1996 (č.l. XX spisu), v ktorej je predmet kúpy vymedzený ako pozemok - parcela č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 3305 m2 (aj z tohto vyplýva, že tento pozemok je väčší ako pôvodné pozemky, na ktorých stoja sporné budovy, označené ešte v PK vložke), spolu s vedľajšou stavbou - stajňa, parcela č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 249 m2, parcela č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 140 m2, parcela č. XXXX/X, roľa o výmere 713 m2. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, vôľa navrhovateľa ako predávajúceho, ktorý predával pozemok - parcelu č. XXXX/X (na ktorom v tom čase stáli obe stavby 1 aj 2) bolo predať aj stavby na nej sa nachádzajúce, čo jasne vyjadril uvedením spojenia „spolu s vedľajšou stavbou - stajňa“ (aj na aktuálnom liste vlastníctva je stavba 1 označená ako súp. č. XXXX koniareň - maštaľ). Vôľa kupujúceho kúpiť celý areál (viacerými kúpnymi zmluvami) je zrejmá z jeho zámeru tento rekonštruovať, pričom je tiež zrejmé, že všetky tieto nehnuteľnosti - sporné stavby, ale aj iné stavby - terajší hotel (bývalý mlyn) a priľahlé pozemky tvoria jeden funkčný celok. Taktiež z priloženého návrhu na prestavbu, ktorý už realizovala spoločnosť F. spol. s r.o. a jej právni nástupcovia je zrejmé, že návrh na rekonštrukciu rátal aj so spornými stavbami. Prečo by si za týchto okolností chcel navrhovateľ práve tieto dve sporné budovy ponechať vo svojom vlastníctve, nijako logicky súdu neozrejmil. Navyše ochrany svojho údajného vlastníckeho práva sa domáhal s odstupom niekoľkých rokov, kedy už došlo k podstatnej zmene nehnuteľností a jej niekoľkonásobnému zhodnoteniu, a odporca a jeho právni predchodcovia ich reálne užívali v dobrej viere, že im patria. Všetky tieto okolnosti svedčia o tom, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci nielen v súlade so zákonom, ale aj spravodlivo. K námietke navrhovateľa o nesprávnej aplikácii ust. § 135b Občianskeho zákonníka, resp., že v tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie, odvolací súd už len dodáva, že ako právna otázka nemusela byť prejednávaná v konaní pred súdom prvého stupňa, a ani sa nemuselo viesť konkrétne dokazovanie o tejto otázke, pretože je to otázka právna, a nie skutková. Okrem toho súd prvého stupňa túto možnosť spomenul len ako alternatívu, na zdôraznenie dôvodu na zamietnutie žaloby navrhovateľa. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. XXCo/XXX/XXXX Odporcovi, úspešnému aj v odvolacom konaní, nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná z dôvodu, že aj keď podal návrh na ich priznanie, písomne ich nevyčíslil v zákonnej lehote (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie.