Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/232/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409202779 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1409202779.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: U.. C. N., V. G. X, X. P. U., proti odporcovi: Ľ. N., V. M. R. X, Bratislava, zastúpenom JUDr. Dušanom Noskovičom, advokátom, so sídlom Ružová dolina 7, Bratislava, o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného F. V. C., K. Y. XX.U. XXXX, Č..M.. XXC/XXX/XXXX-XXX, v časti náhrady trov konania, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Navrhovateľka je povinná zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške XX,XX W., na účet Okresného F.Y. V. C., do troch dní. Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške XX,XX W., na účet Okresného F. V. C., do troch dní. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením zastavil súd prvého stupňa konanie s poukazom na § 96 O.s.p. a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX W. titulom náhrady trov právneho zastúpenia, keď s poukazom na § 146 ods. 2 O.s.p dospel k záveru, že pokiaľ navrhovateľka zobrala návrh späť, je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z.. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške XX,XX W.. Proti tomuto uzneseniu, v časti výrokov o náhrade trov konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada trov konania a aby bola uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške XX,XX W., alternatívne povolenia platenia náhrady trov konania v splátkach po XX W.. Uviedla, že aj v prípade, ak by nepodala späťvzatie návrhu, súd by konanie zastavil, pretože podpisom mimosúdnej dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov odpadol dôvod sporu. Podľa nej nezavinila sama späťvzatie návrhu, keďže dôvodom bol dvojstranný právny úkon - uzavretie mimosúdnej dohody o vysporiadaní BSM, keď samotné podanie návrhu bolo dôvodné, pretože s odporcom sa pred začatím konania nevedela mimosúdne dohodnúť. Nesúhlasila ani s výškou priznanej náhrady trov konania. Rovnako namietala uloženie jej povinnosti zaplatiť v celom rozsahu náhradu trov konania štátu, keďže v priebehu konania sa zisťoval stav na účtoch v bankových inštitúciách na oboch procesných stranách, keď treba zohľadniť aj tú skutočnosť, že dôvodom späťvzatia návrhu bola mimosúdna dohoda a nie jej konanie, respektíve nekonanie. Napokon žiadala postupovať alternatívne podľa § 150 O.s.p. s poukazom na to, že je na rodičovskej dovolenke a zaplatenie uloženej sumy náhrady trov právneho zastúpenia v celosti by ohrozilo finančný stav jej rodiny, teda jej tri maloleté deti a aj ju. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka vo svojom návrhu účelovo nadhodnotila hodnotu hnuteľných i nehnuteľných vecí patriacich do BSM, a to najmä hodnotu bytu, a teda podľa neho cieľom návrhu nebolo reálne vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale len pokus navrhovateľky o obohatenie sa zo spoločne nadobudnutého majetku počas trvania manželstva. Napokon na nereálnu a nadhodnotenú cenu nehnuteľnosti z jej strany poukázala aj následne uzavretá dohoda účastníkov sporu. Z uvedených dôvodov podanie návrhu zo strany navrhovateľky je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné, a preto súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov konania. Keďže navrhovateľka v priebehu konania požiadala o zistenie stavu na jeho účtoch, za čo si banka uplatnila od súdu finančnú náhradu, súd konal na podnet navrhovateľky, a preto je opodstatnené, že táto musí znášať aj náhradu týchto trov. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a zaviazať navrhovateľku na náhradu trov konania. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti a v medziach dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods.1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa ust. § 146 ods. 1, písm. c/ O.s.p. vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa "jeho výsledku", ak bolo konanie zastavené a len výnimočne možno aj v takomto prípade uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi náklady (trovy) zastaveného konania podľa § 146 ods.2 O.s.p., v ktorom ustanovení sa premieta zásada náhrady trov vzniknutých zbytočne - zavineným konaním niektorého z účastníkov, a to podľa vety prvej - tomu, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, ktoré zavinenie súd skúma len z hľadiska procesného výsledku a podľa vety druhej - odporcovi, ak sa pre jeho správanie vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, t.j. veta druhá vyžaduje splnenie jednak dôvodne podaného návrhu a jednak správanie (konanie) odporcu, v dôsledku ktorého sa stal návrh po jeho podaní bezdôvodný; dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje len procesne, teda nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania keby k späťvzatiu návrhu nedošlo, ale podstatné je to, že odporca splnil to, čoho sa navrhovateľ domáhal a len v dôsledku tohto plnenia navrhovateľ zobral návrh späť. Z hľadiska aplikácie ust. § 146 ods. 2 O.s.p. teda ak navrhovateľ vezme návrh späť, a nejde o prípad § 146, ods. 2 vety druhej, z procesného hľadiska zásadne platí, že navrhovateľ zavinil, že sa muselo konanie zastaviť, a preto je povinný uhradiť trovy konania protistrane, čím sa uplatní ust. § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p.. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že navrhovateľka, ktorá sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zobrala návrh späť z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody s odporcom v priebehu súdneho konania. Uzavretie dohody o mimosúdnom vysporiadaní, ktorou si jej účastníci upravia všetky práva a povinnosti, predpokladá, že každý z účastníkov ustúpi zo svojich nárokov v určitom ohľade v prospech požiadavky druhého účastníka a na jej základe vzniká nový záväzok, ktorý nahrádza doterajší záväzok. Z hľadiska aplikácie § 146 ods. 2 O.s.p. potom nie je možné vyvodiť zavinenie niektorého z účastníkov na zastavení konania, a preto je potrebné aplikovať § 146 ods. 1, písm.c/ O.s.p.. Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 146 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že navrhovateľka svojím späťvzatím návrhu zavinila zastavenie konania a na tomto základe priznal odporcovi náhradu trov konania, a preto jeho rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti na základe odvolacích dôvodov navrhovateľky z hľadiska relevantných ustanovení zákona, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania zmenil podľa § 220 O.s.p., tak že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ust. § 146 ods. 1, písm.c/ O.s.p.. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. V konaní, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada nákladov konania, má štát podľa § 148 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu nákladov konania len proti tomu účastníkovi konania, ktorého by podľa výsledkov konania stíhala povinnosť na náhradu nákladov konania druhému účastníkovi (E. XX/XXXX). Z uvedeného vyplýva, že v sporovom konaní sa rozumie výsledkom konania úspech účastníka vo veci, čo znamená, že účastník, ktorému bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi podľa § 142, § 143 alebo § 144 O.s.p., je povinný rovnako nahradiť trovy konania štátu. Vzhľadom na to, že v danej veci bolo medzi účastníkmi konania rozhodnuté o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1, písm.c/ O.s.p., vznikol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štátu nárok na náhradu trov konania proti obom účastníkom konania, nakoľko žiaden z nich nebol podľa výsledku konania povinný nahradiť druhému z nich vzniknuté trovy konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa aj v časti výroku o náhrade trov konania štátu, podľa § 220 O.s.p. tak, že uložil navrhovateľke aj odporcovi povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania, každému vo výške po 11,84 eur. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. podľa ktorého úspešnej navrhovateľke vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej však odvolací súd nepriznal pre absenciu jej návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania v odvolacom konaní podľa ust. § 151, ods.1, vety prvej O.s.p.. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.