Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/67/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409207156 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1409207156.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700 proti odporcovi: Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, Nábr. arm. gen. L. Svobodu 3, Bratislava zast. SALLEM, SEČANSKÝ & PARTNERI, s.r.o., Dostojevského rad 1, Bratislava o zaplatenie 329,95 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16C 49/2011-90 zo dňa 30. novembra 2011, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom súd prvého stupňa konanie o zaplatenie 148,19 eura zastavil s poukazom na ust. § 96 ods. 1 a 3 O.s.p., uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 181,76 eura s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 19.11.2009 až do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Vychádzal zo zistenia, že dňa 16.10.2007 sa uskutočnila v priestoroch odporcu Beánia, ktorej sa zúčastnila aj poškodená M. F., ktorá si na mieste na to určenom - šatni PKO odložila svoje veci, zimný kabát a sako, spolu s ďalšími osobami, na základe čoho im boli vydané 3 ks lístkov. Lístky nezodpovedali počtu odovzdaných vecí, nakoľko zo zhodnej výpovede svedkyne D. S. a vyjadrení poškodenej a F.. H. G. vyplynulo, že menšie veci ako svetre, šály a pod. si účastníci ukladali do vreciek alebo rukávov kabátov, búnd. Poškodená spolu s ďalšími dvomi osobami asi o 3,15 hod. si išla vyzdvihnúť zo šatne svoje veci, pričom šatniarke boli odovzdané 3 ks lístkov. Na základe týchto lístkov im šatniarka odovzdala oblečenie, avšak chýbali veci poškodenej a to zimný kabát a sako, ktoré mala v rukáve kabáta. Na túto skutočnosť poškodená ihneď upozornila, čo potvrdila aj svedkyňa S. M. F.. H. G.. O strate oblečenia sa vyhotovil záznam v knihe služieb. Na takto zistený skutkový stav aplikoval súd prvého stupňa ust. § 433 ods. 2 a § 813 Obč. zák. v dôsledku čoho dospel k záveru, že zodpovednosť odporcu je objektívna a môže sa jej zbaviť zodpovednosti len v tom prípade, ak preukáže že škoda by vznikla aj inak, teda mimo rámca osobitnej povahy jeho prevádzky. V danom prípade, však odporca túto skutočnosť nepreukázal. Zo svedeckej výpovede D. S., ktorá preberala a vydávala veci zúčastneným na uvedenej Beánii nebolo preukázané, že by poškodenej vydala jej oblečenie na základe ňou predloženého lístka. Otec poškodenej mal s navrhovateľom uzavretú poistnú zmluvu č. 100001377 pre poistenie domácnosti. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ vyplatil poškodenej sumu 9.940,- Sk, po prepočte konverzným kurzom 329,95 eura, ktorá predstavuje výšku škody za zimný kabát a sako, ktoré boli odcudzené poškodenej počas akcie odporcu. Podľa § 442 ods. 1 sa uhrádza skutočná škoda, ktorá v tomto prípade bola vo výške 5.475,69 Sk, po prepočte konverzným kurzom 181,76 eura, ktorú navrhovateľ preukázal dokladom o výške škody. Vyplatením plnenia prešlo právo na náhradu škody podľa § 813 Občianskeho zákonníka z poškodeného na poisťovňu. Nakoľko sa odporca s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, súd ho v zmysle cit. ust. zákona zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 9,25% odo dňa 19.11.2009, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia návrhu odporcovi a nie ako žiadal navrhovateľ odo dňa 1.11.2008, keď nepreukázal doručenie výzvy na plnenie odporcovi a to vo výške v súlade s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote v jeho vyhovujúcej časti napadol odporca zotrvávajúc na svojich tvrdeniach prezentovaných aj pred súdom prvého stupňa, že odporca vydal poškodenej počet kusov oblečenia zodpovedajúcemu počtu predložených kusov šatňových lístkov, okamihom ktorým prešla zodpovednosť za prípadnú škodu na veciach na poškodenú, o čom svedčí svedecká výpoveď pracovníčky odporcu. Keďže škoda za ktorú by odporca v zmysle § 433 ods. 1 Obč.zák. nevznikla, nemohol ani na navrhovateľa prejsť nárok v zmysle ust. § 813 ods. 1 Obč.zák. z dôvodov ktorých navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti zmenil a žalobu zamietol. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že v konaní bolo preukázané, že pracovníčka odporcu odovzdala poškodenej iba dva kusy oblečenia. Odporca sa svojej zodpovednosti za vnesené a odložené veci ktorá mu vyplýva z ust. § 433 Obč.zák. nezbavil a preto navrhuje aby rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu proti rozsudku nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav z ktorého vyvodil aj správny právny záver o objektívnej zodpovednosti odporcu, ktorej sa mu v konaní nepodarilo zbaviť, pretože nepreukázal že škoda by vznikla aj inak, teda mimo rámca osobitnej povahy jeho prevádzky. Ak teda navrhovateľ vyplatil plnenie z poistnej zmluvy č. 100001377 Poistenie domácnosti poškodenej M. F. dňa 23.9. 2008 prešlo právo na náhradu škody podľa § 813 Občianskeho zákonníka z poškodenej na poisťovňu v dôsledku čoho je vyslovený záver súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí správny. Bez významu je snaha odporcu spochybniť správnosť záveru súdu prvého stupňa o dôvodnosti nároku tým, že v odvolaní tvrdí, že „odporca vydal poškodenej počet kusov oblečenia zodpovedajúcemu počtu predložených kusov šatňových lístkov“, tvrdenie ktoré je v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania ( svedecká výpoveď D. S., vyjadrenie F.. H. G. a poškodenej M. F.). Ak by súd prijal túto tézu, nevychádzal by pri rozhodovaní z hodnotenia dôkazov, na princípe ktorom stojí súdne konanie, ale takéto rozhodnutie by zaťažil prejavom svojvôle ( nález ÚS zo dňa 16.6. 2003 sp.zn. 283/2000), preto tejto námietke nemožno pripísať očakávanú váhu. Vzhľadom na uvedené, za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. bez ďalšieho odkazuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti, vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému navrhovateľovi v súvislosti s konaním pred odvolacím súdom nevznikli žiadne trovy, preto odvolací súd mu ich nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.