Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/61/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410210885 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1410210885.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členiek senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: Thorpe recovery, s. r. o., Radlinského 1716, Dolný Kubín, proti žalovanej: O. Z., N. N. XXXX/X, N., o zaplatenie 155,26 eur s príslušenstvom, na odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13. februára 2012, č. k. 25C/381/2010-105 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. apríla 2012, č. k. 25C/381/2010-118 a proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30. apríla 2012, č. k. 25C/381/2010-120 a zo dňa 5. decembra 2012, č. k. 25C/381/2010-179, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 13. februára 2012, č. k. 25C/381/2010-105 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. apríla 2012, č. k. 25C/381/2010-118 v napadnutej časti istiny p o t v r d z u j e . V napadnutej časti úrokov z omeškania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 13. februára 2012, č. k. 25C/381/2010-105 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. apríla 2012, č. k. 25C/381/2010-118 m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne: - zo sumy 16,40 eur od 18.5.2007 do zaplatenia, - zo sumy 17,97 eur od 18.6.2007 do zaplatenia, - zo sumy 25,83 eur od 19.7.2007 do zaplatenia - zo sumy 55,20 eur od 18.08.2007 do zaplatenia, a zo sumy 6,67 eur od 18.09.2007 do zaplatenia, v splátkach po 7 eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a to do 15. dňa toho - ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 30. apríla 2012, č. k. 25C/381/2010-120 z r u š u j e . Odvolací súd odvolanie žalovanej proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 5. decembra 2012, č. k. 25C/381/2010-179 o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 122,07 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6,67 eur od 18.9.2007 do zaplatenia, zo sumy 55,20 eur od 18.8.2007 do zaplatenia, zo sumy 17,99 eur od 18.6.2007 do zaplatenia, zo sumy 25,84 eur od 19.7.2007 do zaplatenia a zo sumy 16,40 eur od 18.5.2007 do zaplatenia, všetko formou splátok vo výške 7 eur mesačne do 15-teho dňa každého mesiaca počnúc dňom 15.4.2012 s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania a zaplatenia zmluvnej pokuty 33,16 eur s príslušenstvom žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 6.9.2010 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 155,26 eur titulom neuhradených faktúr za poskytované služby verejnej telefónnej stanice a zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že spoločnosť Slovak telekom, a.s. poskytla žalovanej verejnú telefónnu službu v rámci zvoleného programu „Doma mini“. V období od 1.4.2007 do 31.5.2007 boli žalovanej poskytnuté služby v hodnote 122,07 eur, ktoré žalovaná neuhradila. Žalovaná dlh vo výške 122,07 eur písomne uznala, avšak na pojednávaní vyslovila pochybnosť o výške faktúr, nakoľko sa nezhodovali s jej odhadom s tým, že boli navyšované o 50 - 100,- Sk. Spoločnosť Slovak telekom, a.s. následne dňa 6.10.2007 vyfakturovala žalovanej sumu 33,16 eur z titulu zmluvnej pokuty. Pohľadávku vo výške 155,26 eur spoločnosť Slovak telekom, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila právnemu predchodcovi žalobcu (spoločnosti KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“). Po právnej stránke súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil ust. § 43 ods. 1, 2, a 5 písm. b/ zák. č. 610/2003 o elektronických komunikáciách a ust. § 51 a § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. Zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou Slovak telekom, a.s. zmluvu o pripojení k verejnej telefónnej sieti upravenú v ust. § 43 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Nakoľko zákon nevyžaduje písomnú formu takejto zmluvy, súd prvého stupňa vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nezaplatila za poskytnuté služby, ktorých výška bola nesporná, súd prvého stupňa jej uložil povinnosť zaplatiť cenu poskytnutých služieb v sume 122,07 eur. Zároveň súd prvého stupňa zohľadnil skutočnosť, že žalovaná je invalidná dôchodkyňa a jej príjem je vo výške 280 eur mesačne. Preto jej s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil zaplatiť dlh v splátkach. Súd prvého stupňa ďalej považoval za nesporné aj to, že žalovaná sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania, a preto ju v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal z ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a podľa splatnosti jednotlivých faktúr určil úrok z omeškania vo výške platnej ku dňu omeškania. Vo zvyšku prevyšujúcom takto určený úrok z omeškania žalobu zamietol. Keďže žalobca nepreukázal súdu písomnú dohodu o zmluvnej pokute, súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 544 ods. 1 a 2 Obč. zák. žalobu aj v tejto časti zamietol. Podotkol, že samotné všeobecné podmienky poskytnutia služieb ako dôkaz nepostačujú, pretože nejde o prejav vôle účastníkov. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a podľa obsahu odvolania ním napadla výrok, ktorým jej súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 122,07 eur s príslušenstvom. Žiadala priznanie celkovej kompenzácie vo výške dvojnásobku sumy 122,07 eur alternatívne kompenzáciu dlžnej sumy 122,07 eur voči štátu (zahrnutím do nákladov štátu). Opätovne uviedla, že dňa 30.9.2011 formálne uznala sumu 122,07 eur. Zároveň neuznala zmluvnú pokutu a sumu z jednej faktúry vo výške 55,20 eur. Táto faktúra ako aj ďalšia z januára 1998 boli podľa žalovanej evidentne privysoké. Podotkla, že faktúru z januára 1998 reklamovala v ústredni a faktúru vystavenú na sumu 55,20 eur napadla priamo na pojednávaní konanom dňa 13.2.2012. Žalovaná namietala, že za celú dobu zmluvného vzťahu s Telekomom vedela keby boli faktúry presné a kedy navýšené. Domnievala sa, že Telekom jej mohol prefakturovať celkom aj sumu dosahujúcu dvojnásobok sumy 122,07 eur. Preto navrhla komplexnú záverečnú kompenzáciu. Argumentáciu súdu prvého stupňa ohľadom nespornosti žalovanej sumy 122,07 eur žalovaná považovala za nepravdivú. Mala za to, že nemožno tvrdiť nespornosť faktúry telekomunikačnej spoločnosti u tých účastníkov, ktorí nemali namontované kontrolné komparatívne tarifikátory. Všetky reklamácie preto mohli byť iba na základe odhadov zákazníka. Vo vzťahu k druhému navrhovanému spôsobu kompenzácie žalovanej sumy 122,07 eur do nákladov štátu žalovaná poukázala na multipoškodenie jej práv a životných, zdravotných i študijných hodnôt. Podľa názoru žalovanej žiadanou kompenzáciou vyvrátila žalovanú istinu Telekomu a teda vyvrátila aj úroky z istiny vo výške 9%. Preto podľa žalovanej neexistuje žiaden jej dlh voči Telekomu. Žalobca (resp. právny predchodca žalobcu) vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť v časti úrokov z omeškania. Po oboznámení sa s obsahom spisu mal odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zo zhodných tvrdení účastníkov konania za preukázané, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. zmluvu o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Na základe uvedenej zmluvy spoločnosť Slovak Telekom, a. s. fakturovala žalovanej poskytnuté telekomunikačné služby. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných za obdobia 1.4.2007 - 30.4.2007 (16,40 eur), 1.5.2007 - 31.5.2007 (17,97 eur), 1.6.2007 - 30.6.2007 (25,83 eur), 1.7.2007 - 31.7.2007 (55,20 eur), 1.8.2007 - 31.8.2007 (6,67 eur). Nedoplatok žalovanej predstavuje spolu sumu 122,07 eur, ktorú sama žalovaná uznala v podaní zo dňa 30.9.2011 označenom ako odpor proti návrhu na vydanie platobného rozkazu (č. l. 32). Spoločnosť Slovak Telekom, a. s. z dôvodu neuhradenia pohľadávky žalovanou v zmysle § 43 ods. 5 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z. z. odstúpila od zmluvy o pripojení. Pohľadávka spoločnosti Slovak Telekom, a. s. voči žalovanej bola postupne viacerými zmluvami o postúpení pohľadávok postúpená na súčasného žalobcu. Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ zákona č. 610/2003 Z. z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z. z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Na základe citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď žalobe v napadnutej časti zaplatenia 122,07 eur vyhovel. Odvolací súd sa preto v tejto časti istiny v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konštatuje jeho správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa s úhradami faktúr dostala do omeškania, súd prvého stupňa podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. správne priznal žalobcovi aj úroky z omeškania. Súd prvého stupňa však pochybil pri určení výšky úrokov z omeškania, keď v čase omeškania žalovanej so splatnosťou jednotlivých faktúr bola v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ročná sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch 8,50 % a nie 9 %, ako žalobcovi priznal súd prvého stupňa. Pochybenie súdu prvého stupňa spočíva aj v prepočte fakturovanej sumy zo slovenských korún na menu euro za obdobia 1.5.2007 - 31.5.2007 a 1.6.2007 - 30.6.2007, keď výška sumy po prepočte mala byť 17,97 eur a 25,83 eur, z ktorej sumy odvolací súd aj priznal žalobcovi úroky z omeškania. Odvolacie námietky žalovanej, že spoločnosť Slovak Telekom, a. s. jej mohla celkovo prefakturovať aj sumu dosahujúcu dvojnásobok sumy 122,07 eur a že faktúra vystavená na sumu 55,20 eur bola evidentne privysoká, sú podľa názoru odvolacieho súdu právne bezvýznamné. Žalovaná v priebehu konania tieto svoje tvrdenia ničím nepodložila a neprodukovala žiadne relevantné dôkazy na preukázanie neopodstatnenosti nároku žalobcu Rovnako neopodstatnená je aj odvolacia námietka žalovanej týkajúca sa údajného navýšenia faktúry z januára 1998. Nakoľko uvedená faktúra nebola predmetom konania v prejednávanej veci, odvolací súd sa touto námietkou žalovanej ani ďalej nezaoberal. Odvolací súd zároveň dodáva, že požiadavka žalovanej na zahrnutie sumy do nákladov štátu, nemá oporu v žiadnom právnom predpise, a preto tejto požiadavke nebolo možné vyhovieť. Žalovaná je v zmysle zásady pacta sunt servanda povinná dodržiavať svoje zmluvné záväzky a plniť si povinnosti z nich vyplývajúce. V zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. bola žalovaná predovšetkým povinná zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby riadne a včas. Nesplnenie tejto povinnosti žalovanej nemôže ísť ani na ťarchu žalobcu, ktorému bola táto pohľadávka postúpená a už vôbec nie na ťarchu štátu. V zmysle uvedeného má odvolací súd za to, že žalovanej sa ani prostredníctvom odvolania nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v časti istiny a ani v časti nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti istiny 122,07 eur ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v časti úrokov z omeškania zmenil podľa § 220 O.s.p., tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výrok napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením, ktorým súd prvého stupňa žalobu vo zvyšnej časti úroku z omeškania a v časti zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Napadnutým uznesením zo dňa 30. apríla 2012, č. k. 25C/381/2010-120, súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur za odvolanie. O povinnosti žalovanej rozhodol podľa § 6 ods. 2 druhá veta v spojení s položkou 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v úplnom znení. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná a žiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedla, že má zložitý zdravotný status ako aj zložitý študijný prípravný status na návrhársku prácu a nízky príjem na hranici životného minima. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že uznesením č. k. 25C/381/2010-164 zo dňa 13.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2012, súd prvého stupňa priznal žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Nakoľko v zmysle § 138 ods. 1 druhá veta O.s.p. sa oslobodenie vzťahuje na celé konanie a má i spätnú účinnosť, v prejednávanej veci už nemožno od žalovanej požadovať zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie na základe napadnutého uznesenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. Napadnutým uznesením zo dňa 5. decembra 2012, č. k. 25C/381/2010-176 súd prvého stupňa pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje SKP, k.s., Lazovná 64, Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“, Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148 a na jeho miesto vstupuje Thorpe recovery, s.r.o., Radlinského 1716, Dolný Kubín, IČO: 46 662 324. Súd prvého stupňa takto rozhodol podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p. na základe preukázaných právnych skutočností, Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.6.2012, Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.6.2012 a návrhu postupníka ako nového žalobcu na zmenu účastníka konania. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že zmena účastníka na strane žalobcu nič nemení na jej postulátoch, ktoré uviedla v odvolaní voči rozsudku č. k. 25C/381/2010-105, ani na jej komplexnom kompenzačnom zhodnotení žalovanej sumy a dlhodobých okolnostiach jej osobného statusu. Žalovaná trvala na zohľadnení skutočnosti, že za celú dobu trvania jej zmluvného vzťahu s Telekomom neexistoval žiaden komparatívny kontrolný dôkaz (prístroj - merač) o reálnej výške faktúr. Mala za to, že Telekom jej prefakturovala až dvojnásobok žalovanej istiny. Domáhala sa uznania spornej istiny na náklady štátu. V závere odvolania zdôraznila, že je v ekonomickej a sociálnej tiesni a má minimálny príjem na hranici životného minima. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie treba odmietnuť. Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Proti uzneseniu o pripustení zmeny účastníka konania je odvolanie prípustné, pretože to Občiansky súdny poriadok výslovne nevylučuje ani v ust. § 202 ods. 3 ani v inom ustanovení. Na podanie odvolania je aktívne legitimovaný účastník (§ 201 O.s.p.), avšak nie každý. Odvolanie nemôže podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení uznesenia tohto práva výslovne vzdal (§ 207 ods. 1 O.s.p.) a tiež ten, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, i menej významná, ujma na jeho právach. Proti uzneseniu, ktorým súd pripustil zmenu žalobcu v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p., môže podať odvolanie len ten žalobca, ktorý návrh nepodal, prípadne ďalší žalobca, ktorý so vstupom na miesto žalobcu nesúhlasil a súd túto zmenu pripustil. Žalovaná v danom prípade nemá právo podať odvolanie, pretože rozhodnutím o zmene žalobcu nebola nijakým spôsobom dotknutá a nebola jej spôsobená žiadna ujma na právach. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, a preto ho odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 4 v spojení s § 151 ods. 3 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.