KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava30. 1. 2013plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/299/2012 z 30. 1. 2013

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2013, sp. zn. 8Co/299/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1410212286.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/299/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410212286
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1410212286.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Q., Q.. Q. J..H.., Q. Q. V. O., B., D.: XX XXX XXX,
zastúpeného Mgr. Adrianou Novomestskou, so sídlom Trnavská 64, Bratislava, proti odporcom: X/ D..
P. U., X/ D.. L. U., H. B. V. O. X, B., a zastúpených advokátskou kanceláriou Patassy, s.r.o., so sídlom
Koceľova 9, Bratislava, H. I. XXX,XX €. s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného Q. B. D., I. L. XX.P. XXXX, Č..A.. XXC/X/XXXX-XX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa XX.P. XXXX, Č..A.. XXC/X/XXXX-XX podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p.
zastavil konanie z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom v celom rozsahu pred začatím pojednávania
vo veci samej. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s odôvodnením, že zistené skutočnosti relevantné pre
rozhodnutie súdu o náhrade trov konania v súvislosti so zastavením konania súdu neumožňujú prijať
spravodlivý záver o splnení podmienok podľa vety druhej ust. § 146 ods. 2 O.s.p., keď skutočnosť,
že navrhovateľ po začatí konania z odporcami uhradenej sumy X.XXX,- €. nezapočítal svojej právnej
zástupkyni jej prináležiace trovy právneho zastúpenia, nemôže byť na úkor odporcov, ktorí odmenu
za právne zastupovanie navrhovateľa zaplatili. Podľa § 11 ods. 3, 4 a 9 zákona č. 71/1992 Zb.
priznal navrhovateľovi vrátenie súdneho poplatku v sume XX,XX €. a odporcom 1/ a 2/ priznal vrátenie
súdneho poplatku v sume XX,XX €., ktoré im budú vrátené daňovým úradom Bratislava po právoplatnosti
uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že
žiada vydať opravné uznesenie, ktorým súd uloží odporcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť trovy jeho právneho zastúpenia v sume XXX,XX €.. Namietal, že záver súdu prvého stupňa
uvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia nevyplýva z objektívneho stavu veci a nemá ani oporu
v zákone. Nie je pravdivé tvrdenie súdu, že zaplatením sumy X.XXX,- €. odporcovia zaplatili aj trovy
právneho zastúpenia. Platbou v sume X.XXX,- €., uskutočnenou XX.XX.XXXX, bola zaplatená len časť
ich dlhu, keď odporcovia túto sumu zaplatili bez bližšieho určenia; ako aj sumu XXX,- €. L. XX.XX.XXXX
a on si preto tieto sumy započítal najskôr na nedoplatky bežných mesačných zálohových platieb a
nedoplatky vyplývajúce z vyúčtovania nákladov a len relevantnú sumu - prevyšujúcu tieto povinné platby
započítal na pokrytie časti dlhu uplatneného v súdnom konaní, a to žalovanej istiny XXX,XX €., úroku
z omeškania a zaplateného súdneho poplatku. Uviedol, že dlh odporcov (s výnimkou trov právneho
zastupovania) bol splatený až platbou uskutočnenou dňa XX.XX.XXXX, avšak ani tá nepostačovala aj
na pokrytie trov jeho právneho zastúpenia. S poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c/ a § 146 ods. 2
veta druhá O.s.p. namietal, že v konaní preukázal, že svoj návrh na začatie konania podal oprávnene
a k späťvzatiu návrhu došlo pre správanie sa odporcu, ktorý žalovanú istinu a časť príslušenstva (úrok
z omeškania a súdny poplatok) zaplatil až po podaní návrhu.



Odporcovia sa v odvolacom konaní nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti nie je vecne správne.

Každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne a trovy svojho zástupcu (§ 140 ods. 1
O.s.p.).

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal

(§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Citované ust. § 142 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, čo znamená, že
účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania.

Ust. § 146 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci
vyjadrenej v ust. § 142 O.s.p. a jeho aplikácia prichádza do úvahy v prípade zastavenia konania - § 146
ods. 1 písm. c/ O.s.p.; keďže v takomto prípade zásadne vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa „ jeho výsledku“ a len výnimočne možno aj v takomto prípade
uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi náklady (trovy) zastaveného
konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., v ktorom ustanovení sa premieta zásada náhrady trov vzniknutých
zbytočne - zavineným konaním niektorého z účastníkov, a to podľa vety prvej - tomu, ktorý zavinil, že
konanie muselo byť zastavené, ktoré zavinenie súd skúma len z hľadiska procesného výsledku a podľa
vety druhej - odporcovi, ak sa pre jeho správanie vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, t.j. veta
druhá, vyžaduje splnenie jednak dôvodne podaného návrhu a jednak chovanie (konanie) odporcu, v
dôsledku ktorého sa stal návrh po jeho podaní bezdôvodný.

Ak súd zastavuje konanie z akéhokoľvek dôvodu, musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o náhrade trov
konania najprv zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.

Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje z procesného hľadiska, tzn. podľa procesného výsledku.
Preto tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (druhej
strane sporu) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložil na uplatňovanie alebo bránenie
svojho práva.

Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p., z procesného
hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy
konania (R 49/1993).

Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, navrhovateľ nezavinil zastavenie konania, ak vzal
späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne a to pre správanie sa odporcu. Ide napr. o prípady, keď odporca po
začatí konania navrhovateľa uspokojil, tzn. zaplatil vymáhanú pohľadávku, pričom dôvodnosť podania
návrhu je treba vždy posudzovať z procesného hľadiska, tzn. z hľadiska vzťahu výsledku správania
sa odporcu k požiadavke navrhovateľa, vyjadrenej v návrhu na začatie konania (v žalobe). V takomto
prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie
svojho práva.

V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že dôvodom späťvzatia návrhu
navrhovateľa; ktorým sa domáhal proti odporcom zaplatenia istiny XXX,- €. s príslušenstvom; bolo



zaplatenie istiny odporcami a započítanie úroku z omeškania a súdneho poplatku s preplatkom na istine,
a to na základe platieb realizovaných odporcami dňa XX.XX.XXXX V. Q. X.XXX,- €. T. L. XX.XX.XXXX
V. Q. XXX,- €.. Navrhovateľ teda vzal späť návrh na začatie konania, ktorý bol podaný dôvodne, a to
pre správanie sa odporcov, ktorí po začatí konania zaplatili vymáhanú pohľadávku, a v takom prípade
navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti odporcom podľa § 146 ods. 2 vety druhej
O.s.p..

Z výšky týchto platieb realizovaných odporcami je zrejmé, že dlh odporcov na nedoplatkoch s
príslušenstvom, t.j. celková dlžná suma v čase vykonania týchto platieb prevyšovala žalovanú istinu
a vzhľadom na to, že odporcovia platby realizovali bez presného uvedenia konkrétneho účelu platby,
nepreukázali svoje tvrdenie, že týmito platbami zaplatili aj trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, keď
vzhľadom na neuvedenie účelu platby mohol odporca započítať tieto platby aj na iné nedoplatky, úroky
z omeškania a súdny poplatok. Z ust. § 566 ods. 2 Obč. zákonníka vyplýva, že pri čiastočnom plnení
peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. V
prejednávanej veci odporcovia nepreukázali, že by platby poskytnuté navrhovateľovi dňa XX.XX.XXXX
T. XX.XX.XXXX určili na konkrétny účel a to ani pokiaľ ide o určenie, či ide o úhradu dlhu, ktorý je
predmetom tohto konania, prípadne úhradu iných nedoplatkov, resp. úrokov z omeškania, súdneho
poplatku alebo trov právneho zastúpenia.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď v danom prípade
aplikoval ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., napriek tomu, že k späťvzatiu návrhu navrhovateľom došlo z
dôvodu zaplatenia žalovanej istiny odporcami po podaní návrhu a teda navrhovateľ vzal späť dôvodne
podaný návrh pre správanie sa odporcov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie
konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1410212286