Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/84/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411010133 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411010133.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci proti obžalovanému R. Q. a spol., pre trestný čin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 202 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2T/60/2011 zo dňa 27. 03. 2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. 09. 2013 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o trestu u obžalovaných R. Q. a Q. U.. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaným 1. R. Q., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., U. č. X podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov s použitím § 53 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. u k l a d á peňažný trest vo výške 250,- (dvestopäťdesiat) euro. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) dní. Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov sa mu ukladá trest prepadnutia veci a to jeden kus samonabíjacia pištoľ CZ 75 Compact, kalibru 9 mm Luger, bez výrobného čísla so zásobníkom. Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. 2. Q. U., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., F. XX Podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ukladá úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov výkon trestu odňatia slobody sa mu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov sa mu ukladá trest prepadnutia veci a to jeden kus samonabíjacia pištoľ CZ 75 Compact, kalibru 9 mm Luger, výrobné číslo: X s dvoma zásobníkmi. Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Inak napadnutý rozsudok zostáva nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2T/60/2011 z 27.03.2013 bol obžalovaný R. Q. uznaný za vinného z trestného činu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 202 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a obžalovaný Q. U. bol uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 222 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 202 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., na tom skutkovom základe, že dňa 5. Marca 2004 v čase približne o 01:30 hod. vošli do klubu 39, na ulici Staré Grunty č. 36 v Bratislave, kam boli privolaní N. M., ako pracovníci súkromnej bezpečnostnej služby a to v dôsledku konfliktu, ktorý sa v klube 39 odohral pred ich príchodom, pri ich príchode už v klube žiadny konflikt neprebiehal, obaja obžalovaní i napriek tomu fyzicky napadli poškodeného R. V., ktorého udreli do hlavy a poškodeného Y. E., ktorého rovnako udreli do hlavy a spôsobili mu tržnú ranu na hlave na temene hlavy, na čo sa poškodení začali brániť a na pomoc im prišli aj poškodení V. R. a N. R., pričom medzi napadnutými na jednej strane a obžalovanými na druhej strane vznikol konflikt, ktorý ukončil výstrel obžalovaného Q. U. do stropu v klube 39 z jeho legálne držanej strelnej zbrane značky CZ 75 Compact, kaliber 9 mm Luger, následne z podniku vybehli von poškodený Y. E., V. R. a Y. V., obžalovaní ich pred podnikom na parkovisku dobehli, obžalovaný R. Q. fyzicky napadol Y. V. a strieľal aj zo strelnej zbrane, obžalovaný Q. U. fyzicky napadol V. R. tak, že ho držal na zemi a sedel na ňom, V. R. prišil na pomoc R. V., ktorý vyšiel z baru o niečo neskôr, všetci traja spolu zápasili, pričom obžalovaný Q. U. na poškodených najmenej trikrát vystrelil svojou strelnou zbraňou, čím spôsobil poškodenému R. V. trojnásobné strelné poranenie priestrelom v oblasti ľavej dolnej končatiny bez poškodenia kosti, šliach, tepien, žíl a nervov s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní dva - tri týždne a V. R. priestrel ľavej hornej končatiny so strelnou trieštivou zlomeninou základne 3., 4., 5. záprstnej kosti s posunom úlomkov, s celkovou imobilizáciou v trvaní štyri - šesť týždňov a následnou rehabilitáciou v trvaní jeden - dva týždne. Za to bol obžalovanému R. Q. podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov s použitím § 53 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov uložený peňažný trest vo výške 250,- euro. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený okresný súd obžalovanému uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 dní. Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ T.r zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci a to jede kus samonabíjacia pištoľ CZ 75 Compact, kalibru 9 mm Luger, bez výrobného čísla so zásobníkom. Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorší ch právnych predpisov vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Obžalovanému Q. U. bol za uvedený trestný čin podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. v znení neskorších právnych predpisov bol obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov okresný súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci a to jeden kus samonabíjacia pištoľ CZ 75 Compact, kalibru 9 mm Luger, výrobné číslo: X s dvoma zásobníkmi. Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie okresná prokurátorka v zákonom stanovenej lehote dňa 28. 03. 2013 (č.l. 967). V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že sa nestotožňuje s výrokom o treste rozsudku prvostupňového súdu konkrétne u obžalovaného R. Q. s výrokom o treste týkajúcej sa časti peňažného trestu a obžalovaného Q. U. vo výroku o treste, nakoľko nebol tento uložený ako úhrnný trest. Obžalovanému R. Q. bol uložený peňažný trest podľa § 53 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., ktoré ustanovenie bolo však uvedené nesprávne, nakoľko obžalovanému mal byť uložený peňažný trest podľa § 53 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z., teda v znení účinného v čase spáchania skutku. Obžalovaný Q. U. bol odsúdený za dva trestné činy spáchané jedným skutkom, preto mu mal byť uložený úhrnný trest podľa § 35 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z., teda v znení účinnom v čase spáchania skutku. Preto okresná prokurátorka navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste v časti týkajúcej sa peňažného trestu u obžalovaného R. Q. a uložil mu trest podľa § 53 ods. 2 písm. a/ citovaného Trestného zákona. Ďalej odvolateľka navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste týkajúce sa obžalovaného Q. U. a tomuto uložil úhrnný primeraný trest odňatia slobody podľa § 35 ods. 1 citovaného Trestného zákona, ktorý je možné v súčasnosti akceptovať ako trest podmienečný, vzhľadom na časový odstup od spáchania skutku a súčasne uložiť trest prepadnutia veci, tak ako je uvedené v prvostupňovom rozsudku. Odvolací súd podľa § 293 ods. 5 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie bez prítomnosti obžalovaných R. Q. a Q. U., nakoľko obžalovaní požiadali o vykonanie verejného zasadnutia v ich neprítomnosti. Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhla odvolaniu okresnej prokurátorky vyhovieť v celom rozsahu s tým, aby krajský súd vo veci sám rozhodol v zmysle podaného odvolania. Obhajca obžalovaného R. Q. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie okresnej prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného Q. U. na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom rozsudku súdu prvého stupňa. Poukázal na odstup času od spáchania skutku, aj na to, že obžalovaný viedol riadny život, preto navrhol vyhovieť podanému odvolaniu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im prechádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by bolo odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie okresnej prokurátorky je dôvodné. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní správne zistil a ustálil skutkový stav v súlade s právnou kvalifikáciou žalovaných skutkov a správne ustálil aj vinu obžalovaných. Okresný súd však pochybil pri ukladaní trestu u obžalovaného R. Q., keď aplikoval nesprávne ustanovenie Trestného zákona týkajúce sa ukladania peňažného trestu, keď tento uložil v zmysle § 53 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., teda v znení účinnom v čase spáchania skutku. Podľa tohto ustanovenia Trestného zákona môže byť peňažný trest ako samostatne uložený, ak páchateľ úmyselnou trestnou činnosťou získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Z uvedeného je teda zrejmé, že z povahy spáchaného skutku takéto skutočnosti nevyplývajú. U obžalovaného Q. U. prvostupňový súd pri ukladaní trestu pochybil, keď mu neuložil úhrnný trest v zmysle § 35 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, nakoľko bol uznaný za vinného pre dva trestné činy, ktorých sa dopustil v jednočinnom súbehu. Podľa § 35 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31. 12. 2005 ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný; popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Ak ustanovuje tento zákon na niektorý z takých trestných činov len trest odňatia slobody, nemôže byť úhrnným trestom iný z trestov uvedených v § 27 ako trest samostatný. Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, peňažný trest vo výmere od 5.000,- Sk (166 euro) do 5.000.000,- Sk (165.965 euro) môže súd uložiť, ak páchateľ úmyselnou trestnou činnosťou získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Podľa § 53 ods. 2 Tr. zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd uložiť peňažný trest v prípade, ak tento zákon v osobitnej časti a) uloženie tohto trestu dovoľuje alebo b) ho ukladá za trestný čin, pri ktorom horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody neprevyšuje päť rokov a vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá. Podľa § 53 ods. 3 Tr. zák. ako samostatný trest môže byť peňažný trest uložený, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné. V osobitnej časti Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku v zmysle § 202 Tr. zák. je možné uložiť aj samostatný peňažný trest. Vzhľadom na pochybenie okresného súdu pri ukladaní trestu u obžalovaných v naznačenom smere krajský súd na podklade podaného odvolania okresnej prokurátorky zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol v súlade so zákonom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.