Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/414/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411206143 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411206143.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľa: K. Z., I. I., E. XX, zastúpená JUDr. Laurou Biróovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Klincová 37/B proti odporcovi: A.. J. Z., I. Š., Š. XX, zastúpený JUDr. Petrom Kocianom, advokátom so sídlom v Bratislave, Miletičova č. 7 v konaní o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 3. mája 2012, č.k. 24C 205/2011-89 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 3. mája 2012, č.k. 24C 205/2011-89 p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-ici na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie Š., F. B. S. ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape, pozemku parc. č. XXXX/X druh pozemku - ostatné plochy o výmere 450 m2 a pozemku parc. č. XXXX/X druh pozemku - ostatné plochy o výmere 215 m2. Zároveň určil, že odporca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-ici na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie Š., F. B. S. ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape, pozemku parc. č. XXXX/X druh pozemku - ostatné plochy o výmere 450 m2 a pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku - ostatné plochy o výmere 215 m2. Súd prvého stupňa konanie v časti určenia, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 55/180 ako aj, že odporca je spoluvlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 55/180 na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie Š., F. B. S. Z.. Č.. XXXX/ XX o výmere 5.484 m2 zastavil. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že účastníci konania sú bývalí manželia, manželstvo bolo rozvedené, rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 6.3.2007, týmto dňom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia, že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-ici, takisto ako aj určenia, že odporca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-ici na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX Z. Z.. Č.. XXXX/X a na parc. č. XXXX/X, ako aj vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 55/180 tiež, že odporca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 55/180 na nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XXXX katastrálne územie Š. Z.. Č.. XXXX/XX o výmere 5.484 m2. Súd prvého stupňa konanie v časti určenia vlastníckeho práva u navrhovateľky a tiež u odporcu na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX Z.. Č.. XXXX/XX po začatí pojednávania (so súhlasom odporcu na základe späťvzatia návrhu navrhovateľky) v súlade s ust. § 96 ods.1 a 2 O.s.p. zastavil. Navrhovateľka pokiaľ sa týka určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX D.. Ú.. Š., (tak ako tento petit špecifikovala v písomne podanom návrhu), mala za to, že predmetné nehnuteľnosti boli odporcom, ako jedným z manželom nadobudnuté za trvania manželstva, a preto sa stali predmetom BSM i napriek tomu, že účastníkom takýchto kúpno-predajných zmlúv na strane kupujúceho bol len A.. J. Z.. Uviedla, že medzi účastníkmi konania nedošlo v lehote ustanovenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka k vyporiadaniu BSM dohodou, samotné konanie o vyporiadanie BSM na súde prvého stupňa bolo ukončené právoplatne zastavením konania a preto v danom prípade platí, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Súd prvého stupňa vec posúdil podľa ust. § 143, v spojení s ust. § 149 ods. 4 Občinskeho zákonníka, keď mal za to, že navrhovateľka má s poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p. naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a to vzhľadom na existenciu súčasného nesprávneho zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi navrhovateľkou a odporcom, pričom takýto stav právnej neistoty ju obmedzuje v jej riadnom výkone práv vlastníka v jej spoluvlastníckom podiele jednej polovice. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie okrem listinných dôkazov, ale aj výpoveďou svedka O.. Z. Z., ktorý potvrdil obranu odporcu o darovaní finančnej hotovosti odporcovi, aby mohol zakúpiť predmetné pozemky do svojho výlučného vlastníctva, a teda, že sa nejednalo o finančné prostriedky, ktoré neboli predmetom BSM, keď odporca tieto získal darom od svojho brata, ktorý mu ich daroval výlučne na kúpu predmetných nehnuteľností a výlučne v prospech odporcu. Súd prvého stupňa spochybnil predmetnú výpoveď svedka a to v kontexte poznatkov získaných s hodnotením ďalších dôkazov v priebehu prvostupňového konania, pričom poukázal na skutočnosť, že svedok je blízkou osobou odporcu, ktorý mal motív chrániť majetkové záujmy svojho brata, mal za to, že predmetná výpoveď je výpoveďou účelovou a v porovnaní z predmetnej výpovede svedka s obsahom návrhu na začatie konania pod sp. zn. 25C 77/2010, kde odporca v predmetnom spore v procesnej pozícii navrhovateľa tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti účastníci konania nadobudli za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov a k týmto pozemkom navrhol vyporiadať BSM takým spôsobom, že budú prikázané do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania každému vo veľkosti 1-ice spoluvlastníckeho podielu. Súd prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že v danom prípade u odporcu, v konaní pod sp. zn. 25C 77/2010 v procesnej pozícii navrhovateľa, ide o osobu s dostatočnými skúsenosťami v nakladaní s nehnuteľnosťami, keď odporca je jediným spoločníkom spoločnosti ST Desing, s.r.o. , ktorá má v predmete podnikania okrem iného nákup, predaj, prenájom nehnuteľností a realitnú činnosť. Súd prvého stupňa uzavrel, že v danom prípade nemôže obstáť tvrdenie, že predmetné pozemky odporca zahrnul do masy BSM iba omylom, keď žalobný návrh na vyporiadanie BSM mal vypracovať sám bez právnej pomoci. Súd prvého stupňa mal za to, že odporca disponuje odbornými znalosťami, aby dostatočným spôsobom dokázal rozlíšiť skutočné vlastnícke a právne pomery predmetných pozemkov. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa konštatoval, že ak v žalobnom návrhu zo 4.3.2010 sp. zn. 25C 77/2010 sám zahrnul sporné pozemky do majetku patriaceho do BSM, svoj postoj účelovo zmenil v konaní vedenom pod sp. zn. 24C 205/2011. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne a zaviaže navrhovateľku k náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania. Napadol výrokovú časť I., II. rozsudku súdu prvého stupňa, poukázal na ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka a uviedol, že navrhovateľka nepreukázala, z akých finančných prostriedkov boli predmetné nehnuteľnosti zakúpené a teda, že tieto nehnuteľnosti patria do masy BSM. Uviedol, že finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností odporca získal darom od svojho brata O.. Z. Z., keď brat daroval odporcovi ďalšie pozemky, čím sledoval ten istý účel, a to scelenie pozemkov patriacich rodine Z.. Súd nemôže spochybniť výpoveď svedka len z dôvodu, že je bratom odporcu, svedok je povinný vypovedať pravdu a to pod trestnoprávnou sankciou. Uviedol, že v konaní pod sp. zn. 25C 77/2010 pred začatím konania zobral svoj návrh v celom rozsahu späť a konanie bolo zastavené bez prejednania veci, a teda súd neriešil otázku, či predmetné nehnuteľnosti patria alebo nepatria do masy BSM. Návrh bol spracovaný bez právnej pomoci. To, že odporca je živnostník alebo že spoločnosť má v predmete podnikania realitnú činnosť, samo osebe nezakladá predpoklad, že odporca je odborníkom v oblasti práva, vzťahujúceho sa k nehnuteľnostiam. Spoločnosť ST Design s.r.o. počas svojej činnosti neurobila žiaden realitný biznis a nevykonala čo i len jediný podobný realitný úkon. Nehnuteľnosti nadobudol odporca do svojho vlastníctva ešte v roku 2002, navrhovateľka sa nedomáhala relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv čo jej zákon umožňoval. Návrh na určenie vlastníckeho práva podala až vtedy, keď medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM k predmetným nehnuteľnostiam. K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že nie je povinná preukazovať z akých finančných prostriedkov boli nehnuteľnosti za trvania manželstva účastníkov konania zakúpené s poukazom na ust. § 143 Obč. zák., ktorý ustanovuje, že v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Práve výnimku z toho pravidla treba preukázať, čo sa podľa názoru navrhovateľky, odporcovi v tomto konaní nepodarilo a neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Daňové priznanie k dani z darovania za rok 2002 z 31.1.2003 jednoznačne vypovedá o tom, že odporca získal od svojho brata O.. Z. Z. darom nehnuteľnosti v hodnote 504.410 Sk, táto suma zodpovedá hodnote darovaných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy medzi bratmi Z. zo dňa 17.10.2002. V daňovom priznaní sa však neuvádza suma 70.000 Sk ani suma 66.500 Sk, ktorú podľa tvrdení odporcu a svedka Z. daroval O.. Z.U. odporcovi na kúpu spornej nehnuteľnosti, z čoho teda vyplýva, že odporca na kúpu nehnuteľnosti použil finančné prostriedky patriace do BSM manželov. V prípade ak by bol odporca obdržal od brata darom aj finančné prostriedky vo výške 70.000 Sk resp. 66.500 Sk v roku 2002 (marec - apríl) bol by býval povinný priznať i tento finančný dar a riadne ho zdaniť v súlade s ust. § 7 ods. 3 zák. č. 318/1992 Zb. To, že sa navrhovateľka nedomáhala relatívnej neplatnosti právneho úkonu a to kúpnej zmluvy zo dňa 17.4.2002, je pre toto konanie irelevantné, ako aj to, či mala, resp. nemala vedomosť o uzavretí kúpnej zmluvy. Právny úkon sa považuje za platný a nehnuteľnosti nadobudnuté takýmto právnym úkonom za trvania manželstva patrili do BSM účastníkov konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu v súlade s ust. § 212 os. 1 O.s.p. viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania a v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. mal za to, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vec správne posúdil po právnej stránke a v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, pričom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia v dostatočnom rozsahu vysporiadal so špecifickými námietkami účastníkov konania. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je dostatočne presvedčivé, riadne vyargumentované. Správne súd prvého stupňa vychádzal v súvislosti s právnym posúdením predmetnej veci z ust. § 143 Obč. zák., v spojení s ust. § 149 ods. 4 Obč. zák. vrátane použitia ust. § 80 písm.c) O.s.p., v zmysle ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. K odvolaniu odporcu, že navrhovateľka v priebehu prvostupňového konania nepreukázala z akých finančných prostriedkov boli predmetné nehnuteľnosti zakúpené a teda, že predmetné nehnuteľnosti patria do masy BSM, odvolací súd poukazuje, tak ako súd prvého stupňa, na ust. § 143 Obč. zák., v zmysle ktorého v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných darom. Správne sa súd prvého stupňa zameral na zistenie skutkového stavu o tom, či a z akých prostriedkov boli predmetné nehnuteľnosti vyplatené a teda podrobne skúmal obranu odporcu, ktorý tvrdil, že nehnuteľnosti uvedené pod bodom I., a II. nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, keď na vyplatenie kúpnej ceny mal použiť finančné prostriedky, ktoré neboli predmetom BSM. Súd prvého stupňa pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal nielen z listinných dôkazov, ale vypočul v priebehu konania i svedka O.. Z. Z., pričom predmetné dôkazy v dostatočnom rozsahu zhodnotil, odôvodnil a vyvodil z nich záver, keď pri hodnotení listinných dôkazov v porovnaní s hodnotením svedeckej výpovede ustálil, že vzhľadom na osobnú zainteresovanosť svedka O.. Z. Z. ako brata odporcu, ale aj s poukazom na neexistujúce sankcie za nepravdivú výpoveď takéhoto svedka, ktorý je v postavení blízkeho príbuzného odporcu, súd prvého stupňa takýto dôkaz posúdil ako nižšej dôkaznej sily, skôr podporný a s doplňujúcim významom. Pri hodnotení dôkazov spochybnil pravdivosť svedeckej výpovede svedka O.. Z., brata odporcu, a to i v kontexte ďalších získaných dôkazov v priebehu prvostupňového konania, keď poukázal i na ďalší listinný dôkaz a to návrh na začatie konania na vyporiadanie BSM pod sp. zn. 25C 77/2010. S týmito závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje i odvolací súd, na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotenia predmetných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti odporca neuviedol nové, prípadne ďalšie dôvody, s ktorými by sa už súd prvého stupňa nebol zaoberal. Odporca v priebehu prvostupňového konania teda nepreukázal, že by predmetné finančné prostriedky získal darom od svojho brata vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka mala v odvolacom konaní plný úspech vo veci, právna zástupkyňa si uplatnila trovy odvolacieho konania, avšak ich nevyčíslila a preto odvolací súd rozhodol tak, že navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Keďže zo spisu nevyplývali navrhovateľke okrem náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, iné trovy odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.