Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/338/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411206143 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411206143.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: K. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom E. Q.. Č.. XX, I., zastúpená advokátkou: JUDr. Laura Bíróová, Klincová ul. č. 37/B, Bratislava, proti odporcovi: A.. J. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. Q.. Č.. XX, I., prechodne bytom Š. Q.. Č.. XX, Š., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Kocian, Miletičova ul. č. 7, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 7. júna 2013, č. k. 24C/205/2011 - 130, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 46, 21 eur, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 761, 48 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Laury Bíróovej, advokátky, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo K.I., W.. S.. I., do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 151 ods. 1, 2, 3, § 142 ods. 1, 2 O. s. p. a vecne dôvodnosťou podaného návrhu navrhovateľkou v časti určenia, že účastníci konania sú vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu každý vo veľkosti 55/180 na nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Š., obec Š., okres B. S., ako parcela registra C, evidovaná na katastrálnej mape, pozemku, parc. č. XXXX/XX o výmere 5484 m2, ktorý síce navrhovateľka zobrala späť a súd prvého stupňa konanie v tejto časti zastavil, avšak v čase jeho podania navrhovateľka vychádzala z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností a preto nie je možné nerešpektovať zásadu materiálnej pravdy vzťahujúcu sa na správnosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, vyjadrenú v zákonnej rovine v ust. § 70 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, z dôvodu ktorého navrhovateľke neúspech v tejto časti konania nie je možné pripočítať na jej ujmu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka nemôže a ani nenesie zodpovednosť za nesúlad zapísaných údajov so skutočným právnym stavom veci a preto navrhovateľke priznal právo na náhradu trov, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99, 50 eur a z trov, ktoré vznikli na jej právnom zastúpení, za osem úkonov právnej služby á 61, 41 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18. 5. 2011, stanovisko k vyjadreniu odporcu zo dňa 19. 10. 2011, účasť na pojednávaniach v dňoch 16. 1. 2012, 12. 3. 2012, 3. 5. 2012, list označený ako predloženie dôkazov, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 15. 8. 2012), podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. v celkovej sume 491, 28 eur, 3 á 7, 41 eur, režijný paušál za tri úkony právnej služby v roku 2011, 5 á 7, 63 eur za päť úkonov právnej služby v roku 2012, + 20% DPH, spolu v sume 661, 99 eur. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznať, nakoľko podľa názoru odporcu bolo povinnosťou prvostupňového súdu o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 v spojení s ust. § 150 O. s. p. Poukázal na skutočnosť, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v tom, že svojim konaním nezadal príčinu na začatie súdneho konania, ako i v tom, že jeho zdravotný stav, ako aj majetkové pomery sú nepriaznivé, je v dôchodkovom veku, dlhodobo bez pracovného pomeru a s vyživovacou povinnosťou k maloletej dcére. Namietol, že navrhovateľka mala vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol do svojho vlastníctva na základe darovacej zmluvy, avšak chcela využiť mylný zápis v katastri nehnuteľností, v ktorom bolo uvedené, že ich nadobudol na základe kúpnej zmluvy. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že navrhuje napadnuté uznesenie potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti s poukazom na skutočnosť, že pri podaní návrhu nemala vedomosť o nadobudnutí danej nehnuteľnosti odporcom darovacou zmluvou a vychádzala zo zápisu v katastri nehnuteľností, z listu vlastníctva, ktorý je verejnou listinou, z dôvodu ktorého bol návrh podaný dôvodne a po preukázaní skutočností preukazujúcich opak musela svoj návrh v časti zobrať späť. Nestotožnila sa s názorom odporcu, že o náhrade trov konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 150 O. s. p., nakoľko dôvody hodné osobitného zreteľa neexistujú. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 18. 5. 2011 domáhala určenia, že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Š., obec Š., okres B.Á. S., ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape, pozemku parcela číslo XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 450 m2 a pozemku parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 215 m2 a zároveň sa domáhala určenia, že odporca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Š., obec Š., okres B. S., ako parcely C evidované na katastrálnej mape, pozemku parcela číslo XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 450 m2 na pozemku parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 215 m2. Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala tiež určenia, že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 55/180 na nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Š., obec Š., okres B. S., ako parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape, pozemku parcelné číslo XXXX/ XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 5484 m2 a určenia, že odporca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 55/180 na nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Š., obec Š., okres B. S., ako parcela C evidovaná na katastrálnej mape, pozemku parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 5484 m2 s tým, že návrh v tejto časti zobrala na prvostupňovom pojednávaní dňa 16. 1. 2012 späť, žiadala konanie zastaviť, odporca so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasil a súd prvého stupňa v prítomnosti sporových strán uznesením konanie v späťvzatej časti zastavil. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 3. mája 2012, č. k. 24C/205/2011 - 89 určil, že navrhovateľka je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných na v Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Š., obec Š., okres B. S., ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape, pozemku parcela číslo XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 450 m2 a pozemku parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 215 m2 a zároveň určil, že odporca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Š., obec Š., okres B. S., ako parcely C evidované na katastrálnej mape, pozemku parcela číslo XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 450 m2 na pozemku parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 215 m2 a konanie v časti určenia, že navrhovateľka je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 55/180 na nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Š., obec Š., okres B. S., ako parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape, pozemku parcelné číslo 3372/12, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 5484 m2 a v časti určenia, že odporca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 55/180 na nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Š., obec Š., okres B. S., ako parcela C evidovaná na katastrálnej mape, pozemku parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 5484 m2 konanie zastavil, pričom Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 18. marca 2013, č. k. 6Co/414/2012 - 111 prvostupňový rozsudok potvrdil. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca ( § 146 ods. 2 O. s. p.). Predpokladom aplikácie ust. § 146 ods. 2 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania je (okrem iného), dôvodne podaný návrh na začatie konania. Zákonné ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O. s. p. rešpektujú žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia návrhu je povinnosťou súdu skúmať iba to, či má žalovaný vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorý účastník konania zavinil jeho zastavenie, otázku dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia návrhu skúma súd iba to, či ku dňu podania návrhu bol tento podaný dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania návrhu, všeobecne je teda možné uviesť, že aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá prichádza do úvahy ako dôsledok správania odporcu po tom, čo bol podaný návrh na začatie konania a toto správanie odporcu bolo dôvodom späťvzatia návrhu. Súd nie je povinný skúmať dôvod späťvzatia návrhu a ak tento nie je zrejmý zo samotného späťvzatia alebo z verbálneho prejavu účastníka konania, o náhrade trov rozhodne podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil vždy ten účastník, ktorý zobral návrh na začatie konania späť, avšak bez ďalších súvislostí tento výklad by mohol mať za následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade o trovách konania. Vnútorná pohnútka navrhovateľa vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti navrhovateľa na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne dospel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 O. s. p. (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia §146 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 150 O. s. p. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva požiadavka spočívajúca v tom, že účastník, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Ide o zásadu zodpovednosti za výsledok alebo zásadu úspechu ako základného princípu určujúceho, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Táto zásada sa vzťahuje iba na sporové konanie a predpokladmi, splnením ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, je plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej a účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Nebolo možné sa stotožniť s námietkami odporcu, tvrdiaceho, že v danej právnej veci bolo potrebné na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ust. § 150 ods. 1 O. s. p. z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na jeho strane. Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Zákonné ustanovenie § 150 O. s. p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy len v tých v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok (a všeobecnej zásady ohľadne náhrady trov konania, vyjadrenej v § 142 ods. 1 O. s. p.). Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V prípade tohto zákonného ustanovenia ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. V posudzovanej veci dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľka, ako správne uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia podala návrh na začatie konania dôvodne aj v časti jej určovacieho návrhu, ktorý v priebehu konania po zistení, že na Liste vlastníctva č. XXXX je uvedený nesprávny titul nadobudnutia vlastníckeho práva odporcu k nehnuteľnosti zobrala späť, z dôvodu ktorého jej právo na náhradu trov konania nesporne patrí, keďže pri podaní návrhu o tejto skutočnosti vedomosť mať nemohla, nakoľko vychádzala zo zápisu uvedeného v katastri nehnuteľností. Nebolo možné sa stotožniť s námietkami odporcu argumentujúceho existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v tom, že svojim konaním začatie konania nezavinil, nakoľko navrhovateľka v konaní vo veci samej nielen preukázala naliehavý právny záujem na požadovanej určovacej žalobe, ale v konaní mala aj plný úspech, pričom s prihliadnutím na postoj odporcu v konaní, ktorý žiadal návrh zamietnuť, podal odvolanie proti prvostupňovému rozsudku, ktorým súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel, jeho tvrdenie, že začatie konanie nezavinil, priamo vylučuje. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s .p., ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná a uplatnila si právo na náhradu trov konania (§ 151 ods. 1 O. s. p.) priznal odmenu náhradu za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19. 7. 2013 á 30, 70 eur, režijný paušál á 7, 81 eur, 20% DPH = 7, 70 eur), spolu v sume 46, 21 eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.