Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/204/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411206258 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411206258.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO : 35 724 803, zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, proti odporcovi : Z. Z., D. N. N., M. M. XX, zastúpená opatrovníkom F. B., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO : 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, AK, Stropkov, Nám. SNP 7, ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, o zaplatenie 1.126,53 € s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 6. 2. 2012 č.k. 24C 238/2011 - 85, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 321,22 €, s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 1,99 € od 28. 6. 2008 do zaplatenia a 8,5 % ročne zo sumy 319,22 € od 26. 5. 2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 104,48 €, AK JUDr. Ambróz Motyka, v Stropkove, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.126,53 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 299,39 € od 1. 3. 2008 do zaplatenia, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 318,08 € od 1. 4. 2008 do zaplatenia, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 187,84 € od 3. 5. 2008 do zaplatenia, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 1,99 € od 28. 6. 2008 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v sume 232,66 €, z toho titulom súdneho poplatku sumu 67,50 € za zaplatený súdny poplatok a sumu 165,16 € titulom trov právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. § 43 ods.1, 2, § 42 ods. 1 písm. a/, § 42 ods. 4 písm. a/, b/ zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ďalej § 524 ods. 1, 2 Obč. zák., ako aj o čl. II bod 2. 1 a čl. II bod 2. 2 dodatku k Zmluve o pripojení. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatňovanej sumy je dôvodný. Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa dňa 13. 12. 2007 uzatvorili Zmluvu o pripojení v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Na základe Zmluvy právny predchodca navrhovateľa odporkyni aktivoval a poskytoval mesačný program „Pre mňa 70“ a odporkyni poskytol akciový mobilný telefón zn. Nokia 2630 black za symbolickú 1,- Sk s DPH. Trhová cena mobilného telefónu bola v čase uzavretia Zmluvy 3.590,- Sk. Odporkyňa neuhradila cenu za poskytnuté služby za účtované obdobie 8. 1. 2008 - 7. 4. 2008, celkovo v sume 807,30 €, t.j. odporkyňa porušila svoju zmluvnú povinnosť plniť si svoje peňažné záväzky riadne a včas. Porušením zmluvnej povinnosti vznikol právnemu predchodcovi navrhovateľa v zmysle čl. II bodu 2. 3. Citovaného dodatku k Zmluve nárok na zmluvnú pokutu celkom vo výške 319,23 €. Prvostupňový súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že suma 319,23 € zmluvnej pokuty je v danom prípade primeraná, s poukazom na to, že cena mobilného telefónu Nokia 2630 black mimo akciových ponúk predstavovala sumu 3.590,- Sk. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v nadväznosti na to, že koncové zariadenie bolo poskytnuté s výraznou zľavou iba pre prípad, že odporca bude v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom 24 mesiacov a po celú dobu viazanosti bude využívať služby navrhovateľa a bude za ne riadne platiť. Zmluvná pokuta je tak aj kompenzáciou nákladov za predmetné zariadenie. Mobilný telefón je vo vlastníctve odporkyne a navrhovateľ preň už nemá upotrebenie, nakoľko takto použité zariadenie sa už nedá predať ďalšiemu zákazníkovi. Dojednaná zmluvná pokuta pri zohľadnení okolností daného prípadu a vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti nevyhodnotil ako neprimerane vysokú, ale predstavuje primeranú majetkovú sankciu za nesplnenie povinnosti odporkyne. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa neprikročil k využitiu moderačného práva podľa § 545a Obč. zák. aj napriek skutočnosti, že ide o zmluvnú podmienku v Zmluve o pripojení, t.j. v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 Obč. zák. prvostupňový súd zároveň dospel k záveru, že Zmluva o pripojení neobsahuje také ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na to, že zmluvné strany sa dohodli na splatnosti ceny za poskytnuté služby tak, že dlžník je povinný záväzok splniť v lehote splatnosti uvedenej na faktúre, pričom faktúry považoval za doručené v súlade s dohodou účastníkov konania. Pretože odporkyňa mala cenu za poskytnuté služby uhrádzať najneskôr v deň splatnosti jednotlivých mesačných faktúr, so splnením dlhu sa dostala postupne do omeškania : so sumou 299,39 € od 1. 3. 2008, so sumou 318,08 € od 1. 4. 2008, so sumou 187,84 € od 3. 5. 2008 a so sumou 1,99 € od 28. 6. 2008. V súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. ju súd prvého stupňa zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania, keď uplatňovaná výška úrokov z omeškania nepresahovala úrokovú sadzbu stanovenú v § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania, pozostávajúcu z uhradeného súdneho poplatku za návrh vo výške 67,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 165,16 € ( jeden úkon právnej služby 61,41 €, za celkom dva úkony právnej služby : 1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ podanie návrhu na súd, ďalej 2 x režijný paušál 7,21 € + 20 % DPH, podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. ). Uvedený rozsudok napadlo v zákonnej lehote odvolaním Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré zahlásilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne písomným oznámením, doručeným súdu prvého stupňa dňa 13. 2. 2012 ( č.l. 83 spisu ), t.j. po tom, ako súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom ( dňa 6. 2. 2012 ), avšak ešte pred tým, ako všetkým účastníkom konania ( včítane vedľajšieho účastníka ) doručoval napadnutý rozsudok; odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku prvostupňového súdu teda bolo podané v rámci plynutia odvolacej lehoty odporkyne ( ktorej bol rozsudok doručený prostredníctvom opatrovníka, a to dňa 12. 3. 2012 ), na strane ktorej vstúpil do konania ( odvolanie podal vedľajší účastník na pošte dňa 20. 3. 2012, obálka pripojená na č.l. 96 spisu ). Odvolaním vedľajší účastník napadol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu s tým, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa zamietne. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 165,70 €, za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a písomné odvolanie proti rozsudku, s režijným paušálom a DPH. V odvolaní vedľajší účastník na strane odporkyne vzniesol námietku premlčania práva uplatňovaného v konaní navrhovateľom. Poukazoval na to, že právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou dňa 13. 12. 2007 uzavrel Zmluvu o pripojení, na základe ktorej jej poskytoval elektronické komunikačné služby. Dodané služby fakturoval faktúrou na sumu 299,39 €, splatnou dňa 29. 2. 2008, ďalej na sumu 318,08 € splatnou dňa 31. 3. 2008, ďalej na sumu 187,84 € splatnou dňa 2. 5. 2008 a na sumu 1,99 € splatnou dňa 27. 6. 2008. Vedľajší účastník namietol premlčanie uplatneného práva s poukazom na to, že návrh na súd bol podaný dňa 3. 5. 2011. Z návrhu nie je možné zistiť, akým spôsobom bola ukončená zmluva o pripojení uzavretá dňa 13. 12. 2007. Vedľajší účastník uviedol, že podľa jeho skúseností s mobilným operátorom Telefónica O2 dochádzalo k ukončeniu takýchto zmluvných vzťahov pri porušení záväzkov žalovaných takmer výlučne odstúpením od zmluvy o pripojení v zmysle čl. 6.2 písm. c/ Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia; právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. premlčí za dva roky, odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Ďalej dodal, že v prípade uplatnenia námietky premlčania neplatí koncentračná zásada konania vyjadrená v ust. § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p. s výnimkou, že by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov ( uznesenie NS SR z 13. 10. 2009, sp. zn. 5Cdo 120/2009 ); subjekt ju teda môže uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatnosti skončenia veci, t.j. aj v odvolacom konaní. Tiež poukazoval na závery súdnej praxe ( napr. rozsudok NS ČR z 19. 2. 2009 sp. zn. 25 Cdo 539/2008 a rozsudok NS ČR zo 7. 7. 2005 sp. zn. 21 Cdo 2313/2004 ), v zmysle ktorých je vedľajší účastník v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, na ktoré je oprávnený hlavný účastník a tieto úkony robí práve na prospech a s účinkami pre hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany v spore je procesným právom účastníka konania ( odporcu ) a rovnaké právo má v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. aj vedľajší účastník . Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobnému návrhu sa uplatňujú námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, akou je aj námietka premlčania. Procesné právo uplatniť tieto námietky totiž nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve. Vedľajší účastník ďalej v odvolaní osobitne namietal uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 319,22 € faktúrou splatnou 25. 5. 2008. Poukazoval na čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; v prílohe citovanej smernice sú vypočítané niektoré zmluvné podmienky, ktoré smernica odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov, napr. aj neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa, ako aj na § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák., podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Vedľajší účastník k uvedeným zákonným ustanoveniam dodal, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako sankcia za porušenie zmluvných povinností ako zabezpečovací prostriedok za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že odporkyňa zotrvá v zmluvnom vzťahu a že si bude svoje zmluvné povinnosti plniť. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je teda sankciou za porušenie povinnosti. Navrhovateľ ponúka spotrebiteľom svoje služby prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré sú vopred pripravené a ktorých zmluvné podmienky nemôžu spotrebitelia žiadnym spôsobom ovplyvniť, čo sa týka aj ustanovenia o zmluvnej pokute. Odporkyňa tak mala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej a nezmenenej výške za akékoľvek porušenie svojich povinností; taká zmluvná pokuta má podľa názoru vedľajšieho účastníka nežiaduci rozmer a neprimerane ukracuje spotrebiteľa. Súdna kontrola štandardných formulárových zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl; napádanú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve považuje vedľajší účastník za objektívne spôsobilú poškodiť spotrebiteľa. Vedľajší účastník v odvolaní uviedol, že v právnej veci mobilného operátora Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o pripojení už právoplatne rozhodol Okresný súd v Poprade rozsudkom zo dňa 18. 6. 2010 č.k. 20C 78/2010 - 67 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 7. 2011 sp. zn. 6Co 1/2011. Pretože v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku ( 6. 2. 2012 ) už bolo právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky ( teda o jej absolútnej neplatnosti ), ktorú právny predchodca navrhovateľa vo viacerých prípadoch uzatvára so spotrebiteľmi, navrhovateľ ani nemal trvať na uplatňovaní takéhoto nároku a súd takýto nárok nemal priznať ( § 53a ods. 1 Obč. zák. ). Zmluvná pokuta naformulovaná navrhovateľom v predformulovanej štandardnej zmluve je neprijateľnou, a teda neplatnou už pri jej podpise, bez ohľadu na ďalšie správanie spotrebiteľa. Takáto zmluvná pokuta je nevyvážená, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je veľmi ľahko zo strany navrhovateľa zneužiteľná, čím je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Je neprijateľná aj preto, že nie je vyjadrená vzájomnosť práv a povinností zmluvných strán, teda spotrebiteľ musí znášať paušalizovanú náhradu škody za akékoľvek porušenie zadefinovaných zmluvných povinností ( napr. už pri obyčajnom niekoľkodňovom omeškaní s platbou faktúry ), nie je definovaná intenzita porušenia povinnosti a bez právneho významu sú aj časové súvislosti porušovania zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, na druhej strane navrhovateľ , ako dodávateľ, nie je sankcionovaný za akékoľvek, príp. aj za závažné porušenie svojich zmluvných povinností žiadnou sankciou. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tak považuje vedľajší účastník za nedôvodný. V odvolaní sa vedľajší účastník osobitne vyjadril k legitimácii vedľajšieho účastníka podať odvolanie. Inštitút vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. bol zavedený až novelou O.s.p. s účinnosťou od 15. 10. 2008. Právnická osoba vystupujúca v konaní ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. je k vstupu do konania splnomocnená ex lege v konkrétnom prípade zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vedľajší účastník tejto skupiny vystupuje v konaní na podporu účastníka, ktorý je spotrebiteľom a ktorý často nedokáže poukázať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a na nekalé obchodné praktiky dodávateľov. Priemerný spotrebiteľ tiež nedokáže v konaní náležite argumentovať a brániť sa, napr. aj vznesením námietky premlčania. Ustanovenie § 201 druhá veta O.s.p. sa vzťahuje iba na vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 ods. 1 O.s.p., ktorý do konania vstupuje z dôvodu, že má právny záujem na výsledku konania. Právna teória zastáva názor, že vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. môže podať odvolanie len v prípadoch, ak ho zároveň podá hlavný účastník, prípadne ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas (Š., Občiansky súdny poriadok, komentár, 1. vydanie 2009, C.H.Beck, str. 241). Podľa vedľajšieho účastníka možno uvedený názor právnej teórie akceptovať, aj keď vedľajší účastník je názoru, že v spotrebiteľských veciach by nemala byť legitimácia vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. podať odvolanie viazaná na súhlas hlavného účastníka, pretože existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nedokáže poukázať v konaní na neprijateľné zmluvné podmienky, ani sa v konaní náležite brániť. Pokiaľ by mal odvolací súd pochybnosti o legitimácii vedľajšieho účastníka podať toto odvolanie, navrhoval vedľajší účastník zabezpečiť stanovisko opatrovníčky odporkyne k jeho odvolaniu. Napokon vedľajší účastník súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez jeho účasti na odvolacom pojednávaní s tým, že v prípade potreby navrhuje vykonať výsluch vedľajšieho účastníka prostredníctvom dožiadaného súdu v sídle vedľajšieho účastníka. Zároveň si uplatnil trovy konania za celkom dva úkony právnej služby po 61,41 € ( prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odvolania ) + režijný paušál 2 x 7,63 € + 20 % DPH, spolu 165,70 €. Navrhovateľ sa na odvolacom pojednávaní k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne vyjadril tak, že žiadal odvolanie vedľajšieho účastníka predovšetkým odmietnuť, ako odvolanie podané osobou, ktorá nie je na podanie odvolania oprávnená. V zmysle ust. § 201 O.s.p. prináleží právo podať odvolanie len hlavnému účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. K uvedenému záveru dospel napr. Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 2 Co 348/2012. Úkon vedľajšieho účastníka nemôže odporovať úkonom hlavného účastníka, na strane ktorého vystupuje. V prejednávanej právnej veci vstúpil vedľajší účastník do konania až po rozhodnutí prvostupňového súdu vo veci samej. Lehota vedľajšieho účastníka na vstup do konania musí byť limitovaná lehotou hlavného účastníka na strane ktorého koná. Navrhovateľ ďalej namietal, že vedľajší účastník nie je oprávnený na úkony, ktoré sú dispozičnej povahy, s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 30/2012. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, vedľajší účastník nie je oprávnený na hmotnoprávne úkony, takým je aj námietka premlčania; oprávnený je len na úkony procesnej povahy. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, táto bola v zmluve o pripojení riadne písomne dohodnutá ako zabezpečovací prostriedok, bola určená konkrétnou sumou. Odporkyňa v danom prípade nedodržala zmluvné podmienky, bol jej poskytnutý akciový telefón v cene 1,- Sk, preto zmluvná pokuta predstavuje nielen sankciu za nedodržanie zmluvných podmienok, ale tiež náhradu škody za poskytnutý akciový mobilný telefón. Navrhovateľ argumentoval rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co 60/2012, v ktorom dospel k záveru, že názor prvostupňového súdu o neprijateľnosti zmluvnej pokuty bol predčasný, pričom vo veci bol riešený obdobný prípad. Pokiaľ sa odvolací súd nestotožní s návrhom navrhovateľa na odmietnutie odvolania vedľajšieho účastníka, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a navrhovateľovi priznať náhradu trov odvolacieho konania. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 29. 5. 2013 vedľajší účastník na strane odporkyne okrem ospravedlnenia svojej neúčasti na odvolacom pojednávaní dňa 6. 6. 2013 uviedol, že trvá na vznesenej námietke premlčania uplatňovaného práva na zaplatenie hovorného aj neprijateľnosti zmluvnej pokuty. Poukazoval na to, že v súčasnosti vedie proti Slovenskej republike Európska komisia konanie pre porušenie práva Európskej únie okrem iného aj z dôvodu, že Slovenská republika nevie zabezpečiť plošnú ochranu pred používaním neprijateľných zmluvných podmienok. Prax, kedy jeden súd rozhodne, že zmluvná podmienka je neprijateľná a iný súd ju napriek typovej formulárovej zmluve považuje za platnú spôsobuje právnu neistotu medzi spotrebiteľmi. Aj predmetná právna vec je považovaná za vec kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov podľa § 53a Obč. zák. vedľajší účastník poukazoval na to, že existuje právoplatné rozhodnutie Okresného súdu v Poprade sp. zn. 20C 78/2010 - 67 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 1/2011, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby navrhovateľa o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti. Zákonným ustanovením, ktoré takému opätovnému priznaniu bráni je § 53a Obč. zák. navrhovateľ sa dopustil v znení terminológie smernice ( 93/13/EHS ) tzv. súvislého používania nekalej zmluvnej podmienky ( čl. 7 ods. 1 smernice ). Nie je dôležité, že iný súd by vec hodnotovo posúdil odlišne. Podľa partnerských združení v západných krajinách je samozrejmosťou, že ak sa právoplatne rozhodne, že nejaká zmluvná podmienka je nekalá, nepoužíva sa ďalej a všetci to rešpektujú, aj keby boli iného názoru. Vedľajší účastník namieta právny názor, podľa ktorého sa za jednu z relevantných okolností, na ktoré súd berie ohľad v rámci súdneho prieskumu, považuje platobná disciplína. Subjektívne sa môžu vyskytnúť názory o nedôvodnosti ochrany spotrebiteľa - neplatiča, ale pred neprijateľnými podmienkami, ktoré sú absolútne neplatné ( § 53 ods. 5 Obč. zák. ) sa nemôžu chrániť len niektorí spotrebitelia. Typová povaha predurčuje ochranu pre všetkých spotrebiteľov, ktorí uzavreli rovnaké formulárové zmluvy, ak nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, ktoré bremeno však navrhovateľ v konaní neuniesol ( § 53 ods. 3 Obč. zák. ). Opatrovník odporkyne sa na odvolanie vedľajšieho účastníka písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní ( § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ), v neprítomnosti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne ( svoju neúčasť písomne ospravedlnil ), ako aj opatrovníka odporkyne ( svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania ), podľa § 101 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie čítaním listinných dôkazov podľa § 129 ods. 1 v spojení s § 213 ods. 3 O.s.p., a to zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 12. 2008 medzi Telefónica O2 Slovakia s.r.o. a EOS KSI Slovensko, s.r.o., ďalej žiadosťou odporkyne o uzavretie Zmluvy o pripojení + dodatok k nej zo dňa 13. 12. 2007; fa č. 10000351839 zo dňa 13. 2. 2008; fa č. 1000426713 zo dňa 14. 3. 2008; fa č. 5100232127 zo dňa 18. 5. 2008; fa č. 1000749256 zo dňa 12. 6. 2008; fa č. 1000519774 zo dňa 15. 4. 2008; ďalej cenníkom mesačných programov 02 platným od 24. 9. 2007, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom spoločnosti Telefónica O2 Slovakia s.r.o., písomným pokusom o zmier navrhovateľa zo dňa 1. 10. 2010 a písomným podaním vedľajšieho účastníka na strane odporkyne ( č.l. 108 spsiu ). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je sčasti dôvodné. Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je ( § 93 ods. 1 O.s.p. ). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ( § 93 ods. 2 O.s.p. ). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh ( § 93 ods. 3 O.s.p. ). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( § 93 ods. 4 O.s.p. ). Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník ( § 201 ods. 1 O.s.p. ). Otázku oprávnenia vedľajšieho účastníka podať odvolanie riešil opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach. V uznesení zo dňa 5. 2. 2013 sp.zn. 3Cdo 188/2012 dospel Najvyšší súd SR k nasledovným záverom : Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť z vlastnej iniciatívy alebo z iniciatívy účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, ak vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania a prípadne namietať neprípustnosť jeho vstupu. Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 1 O.s.p., je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. V prípadoch podľa § 93 ods. 1 O.s.p. zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v tejto súvislosti odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z týchto osobitných predpisov je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti. V oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ust. § 93 ods. 1 a 2 O.s.p. je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas ( hlavného ) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ust. § 93 nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého si v konaní neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať ( hlavného ) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať ( hlavnému ) účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle ( i keď len do určitej miery ) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený. V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Ako Najvyšší súd SR ďalej uviedol vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 188/2012, uvedený výklad dovolacieho súdu sa neprieči doterajšej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu ( napr. jeho rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3 Cdo 319/2009 alebo 5 Cdo 201/2004 ), ani konštantnej judikatúre ( R 57/2009 ), spočívajúcej na právnom závere, že vedľajší účastník nadobúda svoje procesné postavenie aj bez rozhodnutia súdu - už tým, že súdu dôjde jeho oznámenie o vstupe do konania a že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd len ak účastník konanie namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Výklad, ktorý v preskúmavanej veci podáva dovolací súd, iba : 1. pripomína, že súd musí vždy účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá prejavila vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, 2. zdôrazňuje, že súd musí mať za každých okolností jasno v otázke, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník ( vstupujúci do konania z vlastnej iniciatívy ) v konaní podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či účastník neprejavil nesúhlas s vedľajším účastníctvom, 3. dodáva, že súd musí vždy zákonu zodpovedajúcim spôsobom reagovať na prípadný nesúhlasný ( resp. neprípustnosť namietajúci ) procesný úkon účastníka konania. Právnické osoby zriadené za účelom ochrany spotrebiteľa majú široké možnosti uplatnenia ochrany práv. o.i. môžu na základe plnomocenstva tiež zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi, na základe súhlasu spotrebiteľa a dodávateľa môžu sprostredkovať riešenie sporov medzi nimi pri vybavovaní reklamácií. Sama skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, bez ďalšieho ešte neznamená, že jej procesný úkon vyjadrujúci túto vôľu vyvoláva vždy ňou sledované právne účinky. Ani samotný status takejto právnickej osoby vyplývajúci z ust. § 93 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 25 ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. ešte neznamená, že jej vstup do konania v procesnom postavení vedľajšej účastníčky je vždy prípustný. Najvyšší súd SR sa v spomínanom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 188/2012 tiež zaoberal otázkou legitimácie vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. na odvolanie ( § 201 O.s.p. ). Poukázal na to, že rozhodovacia prax súdov zastáva názor, že legitimácia vedľajšieho účastníka na odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať tento opravný prostriedok alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas. Ak podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vždy zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník podporovaný vedľajším účastníkom. Pokiaľ tento účastník vyjadril v konaní svoju vôľu tým, že sa vzdal odvolania, nemôže ho podať ani vedľajší účastník. Ak sa účastník odvolania nevzdal, je súd v prípade, že odvolanie podal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného účastníka na vyjadrenie, či dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník odmietne takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť, je odvolanie vedľajšieho účastníka neúčinné, čo má za následok, že odvolací súd odmietne jeho odvolanie ako podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená. Vychádzajúc z textu vyššie, odvolací súd dospel vo vzťahu k prejednávanej právnej veci k nasledovným záverom. Dňa 13. 2. 2012 vstúpila právnická osoba, na ktorú sa vzťahuje ust. § 93 ods. 2 O.s.p. - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS - do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne z vlastnej iniciatívy ( č.l. 83 spisu ), a to v štádiu po tom, ako o návrhu navrhovateľa rozhodol prvostupňový súd napadnutým rozsudkom ( dňa 6. 2. 2012 ) a zároveň v čase, kedy ešte nebol účastníkom konania doručovaný písomne vypracovaný rozsudok. Ten bol účastníkom včítane vedľajšieho účastníka doručovaný súčasne; vedľajší účastník tak napadol rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním v rámci plynutia odvolacej lehoty odporkyni, zastúpenej v konaní opatrovníčkou podľa § 29 ods. 2, 6 O.s.p. Odporkyňa, v zastúpení opatrovníčkou, sa práva na odvolanie nevzdala. Skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporkyne, bola súdom prvého stupňa oznámená ako navrhovateľovi, tak aj opatrovníčke odporkyne ( č.l. 88, 89 spisu ); ani jeden z nich neprípustnosť vedľajšieho účastníka v konaní nenamietal. Po tom, ako vedľajší účastník rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním, bolo jeho odvolanie doručené tiež opatrovníčke odporkyne, s výzvou, aby sa k nemu vyjadrila v lehote 15 dní. Odvolanie bolo doručené opatrovníčke odporkyne dňa 10. 4. 2012 ( doručenka pripojená na č.l. 103 spisu ), na ktoré opatrovníčka odporkyne nereagovala nijako. Z uvedeného je potom nutné podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť, že odporkyňa, v zastúpení opatrovníčkou, ako účastník na strane ktorého vedľajší účastník vstúpil do konania, neprejavila nesúhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník na strane odporkyne bol teda legitimovaný na podanie odvolania ( odvolanie nebolo podané proti vôli hlavného účastníka, ktorého vedľajší účastník v konaní podporuje ). Neboli preto dané dôvody na odmietnutie odvolania vedľajšieho účastníka ako odvolania podaného osobou, ktorá na odvolanie nebola oprávnená ( § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ), ako navrhoval navrhovateľ. Podľa odvolacieho súdu neobstojí ani argument navrhovateľa, že vedľajší účastník nebol oprávnený v rámci odvolania vzniesť námietku premlčania, pretože vedľajší účastník je oprávnený len na procesné úkony, nie však hmotnoprávne. Námietka premlčania je nepochybne úkonom hmotnoprávnej povahy, nakoľko je spojená s hmotnoprávnymi účinkami - v prípade vznesenia námietky premlčania nemožno premlčané právo priznať. V súvislosti s námietkou premlčania je treba mať na pamäti, že právo vzniesť námietku premlčania je procesným právom, a preto jeho využitie nemožno vedľajšiemu účastníkovi uprieť. Z takéhoto záveru vychádzal napr. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí v konaní vedenom pod sp. zn. 25Cdo 539/2008, s ktorým sa aj odvolací súd stotožnil. Odvolací súd z uvedeného dôvodu skúmal, či je vedľajším účastníkom vznesená námietka premlčania opodstatnená, pričom bolo podľa názoru odvolacieho súdu bez významu, že vedľajším účastníkom vznesená námietka sa týkala premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 Obč. zák., a nie premlčania práva v zmysle § 101 Obč. zák. ( t.j. v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej doby ). Odvolací súd dôvodnosť námietky premlčania skúmal vo vzťahu k nároku uplatnenému návrhom; keď nepovažoval za významné, ako účastníci kvalifikovali nárok po právnej stránke a z akých právnych dôvodov bola námietka premlčania vznesená ( porovnaj Rc 13/2005 ). Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že došlo zo strany dodávateľa k odstúpeniu od uzatvorenej zmluvy o pripojení. K premlčaniu uplatneného práva potom došlo v prípade práva na zaplatenie súm 299,39 €, 318,08 € a 187,84 € titulom hovorného ( všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň po splatnosti faktúr, ktorými boli fakturované, t.j. 1. 3. 2011, 1. 4. 2011 a 3. 5. 2011 ), keďže návrh na súde na ich zaplatenie bol podaný až dňa 20. 5. 2011. Právo na zaplatenie hovorného vo výške 1,99 € fakturované fa č. 1000749256, splatnou dňa 27. 6. 2008 a tiež zmluvnej pokuty vo výške 319,23 € fakturovanej fa č. 5100232127, splatnej dňa 25. 5. 2008 však premlčané nebolo, keďže trojročná všeobecná premlčacia doba na uplatnenie práva na ich zaplatenie ešte márne neuplynula. V prípade zmluvnej pokuty odvolací súd skúmal, či sa na zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute nevzťahuje ust. § 53 Obč. zák. o generálnej klauzule, ktorá zakazuje v spotrebiteľských zmluvách (akou nesporne je aj Zmluva o pripojení uzatvorená medzi odporkyňou a spoločnosťou Telefónica O2 Slovakia s.r.o.) také ustanovenia, ktoré spôsobujú v neprospech spotrebiteľa ( t.j. odporkyne ) značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, tieto označuje za neprijateľné podmienky a sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve označuje medzi iným i ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku ( § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák. ). Niet pochýb, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá Zmluva o pripojení, aj s Dodatkom k zmluve ako štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Odvolací súd skúmajúc zmluvné podmienky z hľadiska hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, vychádzajúc pritom z konkrétnych okolností daného prípadu, dospel k záveru, že zmluvná pokuta dojednaná medzi zmluvnými stranami v danom prípade nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej strany, t.j. odporkyne. Odvolací súd poukazuje na to, že odporkyni bol poskytnutý na základe uzatvorenej Zmluvy o pripojení akciový mobilný telefón za 1,- Sk. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 319,22 € a predstavovala nielen sankciu za porušenie zmluvných povinností odporkyňou ale aj náhradu škody za poskytnutý akciový telefón. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je bez významu, že hoci odporkyňa uzavrela predmetnú zmluvu ešte dňa 13. 12. 2007, odporkyňa svoju zmluvnú povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté telekomunikačné služby riadne a včas porušila už vo februári 2008, kedy sa prvýkrát dostala do omeškania s plnením, následne si rovnako túto zmluvnú povinnosť nesplnila ani v mesiaci marec 2008 ( 299,39 € ), tiež máj 2008 ( 318,08 € ), pričom cena služieb, ktoré neuhradila, sa svojou výškou značne približovala výške zmluvnej pokuty ( 319,22 € ). Pokiaľ vedľajší účastník v odvolaní ako aj jeho doplnení argumentoval tým, že vo veci mobilného operátora Telefónica O2 Slovakia s.r.o. o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o pripojení už právoplatne rozhodol Okresný súd v Poprade rozsudkom zo dňa 18. 6. 2010 č.k. 20C 78/2010 - 67 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 7. 2011 sp. zn. 6Co 1/2011, t.j. že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku už bolo právoplatným rozhodnuté o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky a teda o jej absolútnej neplatnosti, nemal súd takýto nárok priznať podľa § 53a ods. 1 Obč. zák., odvolací súd poznamenáva, že z pripojenej kópie rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 7. 2011 sp. zn. 6Co 1/2011 závery, tvrdené vedľajším účastníkom, nevyplývajú. Odvolací súd teda na ne neprihliadal. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi hovorné vo výške 1,99 €, ako aj sumu 319,22 € titulom zmluvnej pokuty, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne ( úrok z omeškania platný k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu nasledujúcemu po splatnosti faktúry ). O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( že sa zaplatené trovy nenahradia žiadnemu z účastníkov ). Čiastočný úspech sa skúma vždy so zreteľom na uplatnený nárok; predpokladá, že sa rozhodovanie o trovách konania dá vyčísliť v peniazoch ( ako je tomu aj v súdenej právnej veci ). Aby čiastočný úspech vo veci založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je nutné, aby to bol prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov sporu, pričom nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť ( o neúspech v pomerne nepatrnej časti ide vtedy, ak neúspech neprevýši 10 % uplatneného nároku, § 142 ods. 3 O.s.p.). Vychádzajúc z textu vyššie potom v súdenej právnej veci dosiahla odporkyňa prevažný úspech v konaní, ( z uplatňovanej sumy celkom 1.126,53 € bol navrhovateľ úspešný čo do sumy 321,22 € a odporkyňa čo do sumy 805,31 € ). Potom z porovnania percentuálneho úspechu odporkyne (71 %) s percentuálnym úspechom navrhovateľa ( 29 % ) vyplýva, že odporkyni prináleží čiastočná náhrada trov konania, a to vo výške 42 % ( 71 % - 29 % ). Odporkyni a tiež vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, ktorá dosiahla prevažujúci úspech v konaní ( 71 % ), potom prináleží čiastočná náhrada trov konania, a to v podiele 42 % z tých trov, ktoré by im prináležali, keby dosiahli plný úspech v konaní. Odporkyňa v konaní náhradu trov konania neuplatňovala, preto jej odvolací súd náhradu trov konania nepriznal. Vedľajší účastník na strane odporkyne má v konaní nárok na náhradu trov spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, za tri úkony právnej služby : 1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ odvolanie zo dňa 20. 3. 2012 proti rozsudku, 3/ písomné podanie vo veci zo dňa 28. 5. 2013, odmena za jeden úkon právnej služby 61,41 €, spolu 184,23 €; ďalej režijný paušál 2 x 7,63 € a 1 x 7,81 €, ako aj 20 % DPH 41,46 €, úhrnom 248,76 €, z ktorej vzhľadom na čiastočný úspech v konaní prináleží vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 42 %, t.j. celkom 104,48 € ( vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.