Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/374/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411207049 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411207049.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti o maloletého H. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: otec - T.. G. W., bytom X., B. X, a matka - N.. Q. J., bytom X., W.. H. XX, zast. Doc. Adrianou Švecovou, s.r.o., AK Bratislava, Kominárska 24, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky aj otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P 112/2011-440 zo dňa 26.04.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že sa upravuje styk otca s maloletým H., nar. XX.XX.XXXX v párny týždeň v utorok od 14.00 hod. do 18.00 hod., v piatok od 9.00 hod. do 19.00 hod., v nepárny týždeň v utorok od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v piatok od 9.00 hod. do nedele 19.00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme v mieste bydliska matky, kde jej dieťa aj vráti. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím zveril maloletého H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého vychovávať, a starať sa o jeho výživu. Obidvaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého H. sumou XXX € mesačne od 26.04.2012 vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým upravil v každý párny týždeň v mesiaci vždy v stredu, v sobotu a v nedeľu od 16.00 hod. - do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci vždy v utorok, vo štvrtok od 16.00 hod. - do 18.00 hod. tak, že si maloletého prevezme od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu maloletého matke vráti na tom istom mieste. Konanie o zverenie maloletého do starostlivosti otca zastavil. Vo zvyšku sa návrhy rodičov zamietol. Trovy znaleckého dokazovania v sume XXX,XX € uložil zaplatiť každému z rodičov v XX € mesačných splátkach od právoplatnosti rozhodnutia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne vec zdôvodnil ust. § 24 ods. 4, § 25 ods. 3, § 62, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. S prihliadnutím na vek maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorej dennú starostlivosť v súčasnosti pre zdravý vývoj potrebuje. Dieťa je na ňu zvyknuté, matka poskytuje v súčasnosti potrebné zázemie, citovú istotu a bezpečie, ktoré si dieťa vyžaduje. Skonštatoval, že v tomto veku neznamená, že by dieťa nepotrebovalo otca, práve naopak, pre jeho zdravý vývoj je potrebné jeho kontakt s otcom udržiavať. Matka dieťaťu otca vybrala, a preto právo dieťaťa a právo otca na ich vzájomný kontakt musí rešpektovať. Je to v súlade s normálnym vývojom maloletého chlapca. Neobstojí názor matky, ani jej obava, že otec dieťa unesie, pretože takto sa zatiaľ správala len ona, keď opakovane napriek upozorneniu aj v rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, keď takéto správanie v jej prospech nesvedčí, odchádzala s maloletým z Bratislavy, na neznáme miesto, a nerešpektovala ani skutočnosť, že dieťa má priniesť k znalkyni za účelom vyšetrenia, v rámci znaleckého dokazovania. Matka nemá právo pretrhávať citové puto maloletého k otcovi, čo by viedlo k narušeniu základnej citovej istoty dieťaťa až k poškodeniu psychického vývoja dieťaťa. Výživné určil s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného, pričom zdôraznil, že otec hradil výdavky maloletého spojené s pobytom v G. a hradí jeho výdavky aj inak. Upravil stretávanie sa otca s maloletým v kratších časových intervaloch, tak ako doporučila znalkyňa. Konanie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca zastavil podľa § 96 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Súd prvého stupňa dal do pozornosti rodičom, že v tomto prípade, v záujme zabezpečenia ďalšieho riadneho vývoja dieťaťa vykonal rozsiahle dokazovanie, postačujúce na zhodnotenie daného skutkového stavu. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré otec navrhol, nepripustil z toho dôvodu, že súčasný záujem dieťaťa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností si ďalšie dokazovanie nevyžaduje. Dieťa je dvojročné, je samozrejmé, že k vývoju potrebuje obidvoch rodičov. Ak majú rodičia samotní problém vo vzájomnej komunikácii, vzhľadom k veku dieťaťa, je v ich možnostiach hľadať v tomto smere pomoc u odborníkov v odborných poradniach, bez toho, aby toto nariaďoval súd vo svojom rozhodnutí. Záujem dieťaťa si rodičia musia uvedomiť a v tomto smere, do dovŕšenia plnoletosti ich dieťaťa, postupovať tak, aby o veciach týkajúcich sa ich spoločného dieťaťa riadne komunikovali. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obidvaja rodičia v časti úpravy styku otca s maloletým. Matka nesúhlasila s úpravou styku, pretože v súčasnosti je situácia medzi rodičmi značne vyhrotená. Otec spochybňuje jej spôsobilosť starať sa o maloletého, očierňuje ju v očiach okruhu jej priateľov a známych, pričom nedbá použiť aj klamstvo. Ona ako matka je ústrednou postavou pre maloletého, od jeho narodenia mu poskytuje všetku potrebnú starostlivosť, čo aj z rozhodnutia vyplýva. Otec má snahu sa jej pomstiť, sám sa vyjadril, že má doporučené odviesť maloletého do zahraničia. Správanie otca musí byť určujúcim faktorom pre posudzovanie jeho rodičovských práv a povinností. Je dôvod domnievať sa, že otec maloletého môže konať skratovo, predstavovať tak pre maloletého riziko, čo preukázal aj v priebehu konania, že konal impulzívne. Aj so svojou právnou zástupkyňou tvrdil, že maloletému hrozí nebezpečenstvo, pričom objektívne nič také nebolo zaznamenané. Súd prvého stupňa dostatočne nevyhodnotil vhodnosť alebo nevhodnosť matky pri stretnutiach maloletého s otcom. Napadnuté rozhodnutie neposkytuje maloletému ochranu, vystavuje ho značnému riziku, ktoré nie je možné vylúčiť. Otec sa nevie odosobniť od svojich predstáv o jej duševnej chorobe ani v záujme toho, aby uľahčil konfliktnú situáciu medzi rodičmi. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že otec sa bude s maloletým stretávať každá párny týždeň v sobotu od 16.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň vždy v utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Otec v odvolaní poukazoval na doterajšiu starostlivosť matky, spôsob liečby maloletého, kroky ktoré on podnikol k tomu, aby maloletému sa zlepšil zdravotný stav, k tomuto priložil lekárske potvrdenia a žiadal, aby mu neboli upierané a obmedzované rodičovské práva, žiadal zvážiť všetky zdravotné a vývinové aspekty maloletého, žiadal zrušiť vec a vrátiť súdu na ďalšie konanie. Podaním z 12.07.2012, kde sa vyjadroval k odvolaniu matky žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa úpravy styku s maloletým tak, že bude oprávnený sa stretávať s maloletým v rovnakom rozsahu, ako bude čas, kedy bude v starostlivosti matky, to znamená, že maloletý bude tráviť rovnaký čas so svojou matkou, ako aj so svojim otcom. Na výzvu odvolacieho súdu, aby konkretizoval svoj petit otec žiadal upraviť styk tak, že sa bude môcť s maloletým stretávať v každý párny týždeň v kalendárnom roku od utorka 14.00 hod. do stredy 14.00 hod., v piatok od 9.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od utorka 14.00 hod. do stredy 14.00 hod. a od piatka 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod.. Zároveň žiadal upraviť styk každé leto v čase od 01.07. od 9.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod., v čase od 01.08. od 9.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod., počas vianočných sviatkov 23.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod. a v nepárny rok od 30.12. od 9.00 hod. do 06.01. do 19.00 hod.. Kolízny opatrovník zotrval na svojich písomných aj ústnych vyjadreniach, jednoznačne sa priklonil k názoru znalkyne T.. V., aby pri styku otca s maloletým H. nebola prítomná matka. Taktiež akceptoval názor znalkyne, že stretnutia otca s maloletým by mali byť častejšie a v kratších časových intervaloch. Poukázal na skutočnosť, že podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave 20CoP 88/11 zo dňa 04.10.2011 boli upravené stretnutia v štvorhodinových intervaloch, pričom tieto stretnutia sa začali realizovať. Od otca však majú vedomosť (oznámil 17.07.2012), že dva týždne svojho syna nemal, nakoľko matka s ním odišla mimo Bratislavu ku svojej matke. Túto skutočnosť aj matka potvrdila, ako dôvod uviedla zhoršený zdravotný stav dieťaťa. Bola vyzvaná, aby sa s dieťaťom vrátila, toto odporúčanie neakceptovala, neumožnila žiadny kontakt, ani taký ktorý zohľadňoval zdravotný stav maloletého dieťaťa. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca je potrebné čiastočne vyhovieť, odvolaniu matky vyhovieť nie je možné. Je nesporné, že pokiaľ sa rodičia maloletého dieťaťa rozídu a nežijú spolu, dieťa má právo na zachovanie kontaktov s rodičom, ktorému nebolo zverené, taktiež je to aj právo rodiča na styk s dieťaťom. U maloletého ide o dieťa útleho veku a práve v tomto čase je potrebné, aby sa kontakt medzi otcom a dieťaťom zachoval, preto je nepochopiteľné správanie matky, ktorá všemožným spôsobom kontakt otca s dieťaťom znemožňuje. Z obsahu spisu vyplýva množstvo kontroverzných tvrdení, kde otec spochybňuje výchovu matky a matka spochybňuje pôsobenie otca na maloletého. Takýto postup rodičov v žiadnom prípade nie je správny a nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Správanie rodičov je rozhodujúcom faktorom pre budúci vývoj maloletého dieťaťa. Rodičia aj keď sa rozišli sú povinní akceptovať jeden druhého vo vzťahu k maloletému dieťaťu, sú povinní spolu vecne komunikovať a poskytovať informácie o dieťati. Je potrebné, aby si rodičia vo vzťahu k maloletému vzájomne prejavovali úctu, rešpektovali sa a matka aby nepresadzovala svoje výchovné pôsobenie a metódy a neprezentovala ich za tie najsprávnejšie. Pre dieťa je dôležité do budúcnosti správanie aj ako výchovný vzor obidvoch rodičov, nie je správne ak druhý rodič je v očiach dieťaťa znevažovaný. Matka nemôže svojvoľne rozhodovať o maloletom a je potrebné, aby konzultovala okolnosti dôležité pre maloletého s otcom, akceptovala jeho názor, nemôže dieťa premiestňovať bez vedomia otca, zatajovať sa mu a znemožňovať kontakt otcovi s maloletým. Z obsahu spisu vyplýva, že styk otca s maloletým už bol upravený v kratších časových intervaloch, čo sa aj začalo realizovať. Odvolací súd rozdielne od názoru súdu prvého stupňa má za to, že je potrebné rozšíriť kontakt otca s maloletým, aby sa zachoval jeho vplyv na maloletého a vytvorili citové väzby otca medzi maloletým. Na strane otca neboli zistené žiadne závady vo výchove maloletého, neboli zistené žiadne negatívne vplyvy na maloletého, ktoré by bránili otcovi stretávať sa s maloletým. Odvolací súd nespochybňuje starostlivosť matky o maloletého, avšak tá tiež musí mať svoje hranice a matka sa jednoducho musí zmieriť so skutočnosťou, že dieťa má otca, ktorého mu ona sama vybrala a musí akceptovať jeho názory a výchovné pôsobenie. Ak aj nie je schopná takéto názory akceptovať je potrebné, aby sa nimi aspoň zaoberala a pokúsila sa ich rešpektovať. Za danej situácie nič nebráni tomu, aby bol maloletý so svojim otcom v širšom rozsahu, aby s ním trávil aj celý víkend. Prítomnosť matky pri takomto styku nie je dôvodná a nie je potrebná. Vzhľadom na konfliktné vzťahy medzi rodičmi, prítomnosť matky pri styku dieťa by nebola vhodná. V danom prípade nie je možné vytesňovať druhého rodiča z výchovy jeho dieťaťa. Treba poukázať na skutočnosť, že otec je už na výkone svojich rodičovských práv a povinností fakticky obmedzený tým, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a že otec nevykonáva sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu a zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa tak, ako to má na mysli § 28 ods. 1 Zák. o rodine. Je obmedzený v základnom atribúte komplexu rodičovských práv a povinností, ktorý je jedným zo základných predpokladov výkonu týchto práv. Zákon o rodine vychádza zo zásady, že na úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom ako špeciálnej zložke rodičovských práv a povinností sa rodičia dohodnú. Rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až potom, čo je zrejmé, že dohoda medzi rodičmi nie je možná. Zákonná úprava upravujúca styk rodiča s dieťaťom je postavená jednoznačne na ochrane záujmou, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova prítomnosťou, či príkladom, ktorá je tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Úpravu styku nemožno podriadiť neschopnosti rodičov dohodnúť sa a ich vzájomným narušeným vzťahom. Treba mať pri každom rozhodovaní o úprave styku rodiča s dieťaťom na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič dieťa v dôsledku odcudzenia je neskôr prakticky nenapravidelná. Otec maloletého hoci s ním trvale nežije zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami. Matkou žiadaná vlastná prítomnosť pri styku otca s maloletým by vyvolávala zbytočné napätie, na takéto obmedzenie realizácie styku otca s maloletým súd nevzhliadol žiadne zákonné ani iné racionálne dôvody. Elimináciu prípadných problémov pri realizácii styku je možno dosiahnuť jedine tým, že otcovi bude ponechaný priestor na budovanie vzťahu s maloletým H.. Obmedzeniami pri realizácii tohto styku by dochádzalo len k prehlbovaniu problémov a nie k ich odbúravaniu. Odvolací súd poukazuje na dĺžku konania, kedy bolo možné dieťa privykať na stretnutia a preto považoval za potrebné styk rozšíriť v rozsahu ako je vo výroku rozhodnutia. Nie je nikdy vylúčená dohoda rodičov, či ešte širšia úpravy styku ( Vianoce, prázdniny, atď.). ak sa rodičia nedohodnú je potrebné akceptovať rozhodnutie súdu, ktoré sleduje záujem dieťaťa a nie pocity a predstavy rodičov. V danom prípade pre harmonický priebeh styku je určujúcim faktorom matka, ktorá sa musí odosobniť v záujme maloletého Andreja, aby aj takto maloletému uľahčila konfliktnú situáciu medzi rodičmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p.. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.