Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/431/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411209703 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411209703.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci navrhovateľa: N. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. N. I. K. XX, D., zast. JUDr. Vierou Perutkovou, advokátkou so sídlom Školská 8, Bratislava, proti odporkyni: P. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. N.. H. XX, D., zast. Mgr. Máriou Karcolovou, advokátkou so sídlom Panenská 13, Bratislava o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23. mája 2012 č.k. 25C/241/2011-30 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 13P/107/2009 - 135 zo dňa 19.01.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11 Cop/142/2010-152 zo dňa 10.8.2010 s účinnosťou od 28.2.2012. Vo zvyšku návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 14.07.2011, ktorým žiadal aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči plnoletej odporkyni s odôvodnením, že v júni 2011 ukončila strednú odbornú školu, v ďalšom štúdiu nepokračuje, nie je známe či je zamestnaná a akým spôsobom si zabezpečuje prostriedky na živobytie a teda k 01.07.2011 boli splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti, pretože nie je zrejmé, kedy odporkyňa nastúpi do školy a navyše navrhovateľ je starobný dôchodca, ktorého vyživovacia povinnosť voči odporkyni finančne nadmerne zaťažuje. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila s odôvodnením, že v školskom roku 2012/2013 bude pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu a nie je schopná sama sa živiť. Dňa 30.06.2011 ukončila štvorročné denné štúdium na Strednej škole úžitkového výtvarníctva v Bratislave, opakovane sa hlásila na C. školu výtvarných umení v D. a v D., pričom prvé prijímacie pohovory absolvovala s negatívnym výsledkom. Od 01.09.2011 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie bez nároku na sociálnu dávku. Po skončení školy sa pripravovala na prijímacie pohovory tak, že chodila na konzultácie, vyhotovila cca XX diel - ručné grafiky, koláže, akryly, olejomaľby, keramiku, fotodokumentáciu diel, pričom osobitne pripravovala práce na školu v D. a osobitne v D., avšak diela použité na prvých prijímacích pohovoroch, nemohla znova použiť na prijímacích pohovoroch vo februári XXXX. Na jeseň XXXX si podala opäť prihlášku na vysokú školu a v dňoch XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX absolvovala prijímacie pohovory na bakalárske štúdium C. v D.. Rozhodnutím zo dňa 27.02.2012 bola prijatá na denné bakalárske štúdium VŠVU v Bratislave, v akademickom roku 2012/2013. V súčasnosti tvorí v ateliéri, ktorý používajú viaceré osoby a jej podiel financuje matka. Prvostupňový súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný len čiastočne a odlišne určil čas, od ktorého je zrušenie vyživovacej povinnosti dôvodné. Vzhľadom na osobitný druh štúdia za akceptovateľnú považoval dobu prípravy odporkyne na ďalšie štúdium do 27. februára 2012, kedy sa zúčastnila prijímacích pohovorov a v tom istom mesiaci sa dozvedela aj o ich úspešnom absolvovaní. Uvedenú skutočnosť uzavrel, že v čase prípravy na budúce povolanie nebola schopná sa sama živiť, a preto vyživovacia povinnosť navrhovateľa trvala. Nakoľko ale od 27.2.2012 do nástupu do 1. ročníka, ktorý dátum v čase rozhodnutia súdu nebol známy, bol dostatočný časový priestor na zamestnanie sa, prvostupňový súd považoval za nespravodlivé a neprimerané zaťažiť navrhovateľa vyživovacou povinnosťou voči odporkyni, ktorá si po nástupe na vysokú školu, môže si opätovne podať návrh na určenie výživného. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a trval na zrušení jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni od júla 2011. Dôvodil tým, že odporkyňa nespĺňala v období od 01.07.2011 až do začatia štúdia na vysokej škole v školskom roku 2012/2013 status študenta pripravujúceho sa formou denného štúdia na svoje budúce povolanie, bola zdravá a teda v tomto období schopná sa sama živiť a z tohto dôvodu vyživovacia povinnosť navrhovateľa zanikla dňom 01.07.2011. Prijatie odporkyne na vysokú školu v ďalšom školskom roku 2012/2013 a pokračovanie v príprave na budúce povolanie v odbore, ktorý si zvolila ako svoje budúce povolanie, má ten následok, že navrhovateľovi opätovne vznikne vyživovacia povinnosť. Ďalej uviedol, že stratégia už plnoletej odporkyne je rovnaká ako jej matky, získať pohodlne a bez práce značnú sumu peňazí a to aj v čase keď neštuduje. Pritom bola povinná sa prihlásiť na Úrade práce alebo mala možnosť sa zamestnať, či aspoň brigádnicky si privyrobiť. Rozhodnutie súdu považuje za v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ zdieľa názor, že sú dané právne dôvody na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti od 01.07.2011, keďže odporkyňa riadne ukončila určitú fázu štúdia, čím dosiahla úplné stredoškolské vzdelanie a v štúdiu nepokračovala po jeho ukončení kontinuálne v najbližšom nadväzujúcom školskom roku, navyše svoje diela tvorí v ateliéri, ktorý má v nájme spolu s inými a jej podiel financuje matka. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa, poukázala na ust. § 150 ods. 1 Zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní ( školský zákon ), podľa ktorého školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka. Odporkyni teda status študenta zanikol 31.08.2011. Potvrdila svoje neúspešné absolvovanie prijímacích pohovorov ešte pred maturitnou skúškou, na ktorú sa intenzívne pripravovala, v dôsledku čoho jej nezostal čas na prípravu vlastných prác na prijímacie pohovory na VŠVU. Príležitosť na riadnu prípravu získala až po zložení maturitnej skúšky, kedy sa po úspešnom absolvovaní prijímacích pohovorov stala v roku 2012/13 študentkou odboru grafika a iné médiá VŠVU v Bratislave. Poukázala na spôsob prípravy na vysokoškolské štúdium, ktorý je výnimočný, vzhľadom na charakter danej vysokej školy umeleckého zamerania. Za neetické považuje tvrdenia navrhovateľa o snahe odporkyne obohacovať sa na jeho účet. Navrhovateľ si svojvoľne prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť už v júli 2011 a odporkyňa nevyužila žiaden z právnych prostriedkov na jej vymoženie. Uviedla, že od 01.09.2011 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a finančné prostriedky sa snažila získať aj brigádnickou prácou. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhla potvrdiť alebo zmeniť tak, že odvolací súd návrh zamietne. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., dospel pritom k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v rozsahu jeho napadnutého výroku vecne správny, čo viedlo odvolací súd k jeho potvrdeniu v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá zákona č. 36/2005 Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom patrí k tým ich právam a povinnostiam, ktoré stoja nad ich rámec a preto účinky výroku rozhodnutia o povinnosti živiť svoje dieťa, jeho plnoletosťou nezaniká. Zánik vyživovacej povinnosti viaže zákon na okolnosť, či je alebo nie je dieťa schopné živiť sa samo. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od takých okolností ako je vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Zákon uprednostňuje záujem dieťaťa a preto vyživovacia povinnosť z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese ( prvá ukončená vysoká škola.). Ak teda súd prvého stupňa svojim rozhodnutím zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/107/2009 - 135 zo dňa 19.01.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11 Cop/142/2010-152 zo dňa 10.08.2010 s účinnosťou od 28.2.2012 a vo zvyšku návrh zamietol, postupoval v súlade so zákonom a zisteným skutkovým stavom. Za správnu považoval dobu prípravy odporkyne na prijímacie pohovory na C., teda školu umeleckého zamerania, do 27.02.2012, kedy úspešne zabsolvovala prijímací pohovor a bola prijatá do prvého ročníka. Správne vyhodnotil aj to, že v období, kedy sa pripravovala na vysokoškolské štúdium nebola schopná sa živiť vlastným pričinením, v dôsledku čoho vyživovacia povinnosť odporcu voči nej trvala. Vzhľadom na vek a status navrhovateľa -starobného dôchodcu - odvolací súd sa stotožnil aj s tým, že zaťažiť ho vyživovacou povinnosťou v období od 27.02.2012 do dňa nástupu na štúdium, kedy mala odporkyňa dostatočný priestor sa zamestnať, by bolo nespravodlivé a neprimerané. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Jednou z foriem je aj osobná starostlivosť, prejavujúca sa poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup ošatenia, zdravotná starostlivosť a pod. Aj poskytovanie príspevku na ateliér, v ktorom odporkyňa vyhotovuje svoje umelecké diela je jednou z foriem osobnej starostlivosti zo strany matky a preto nemôže byť v rozhodovanej veci odporkyni na príťaž. Na druhej strane z pohľadu plnenia vyživovacej povinnosti ako zákonnej povinnosti rodičov je vždy pri jej zániku potrebné obrátiť sa na súd s návrhom na jej zrušenie a až dňom určeným vo výroku rozhodnutia táto povinnosť zaniká. Len samotným naplnením niektorej z okolností, napr. že dieťa ukončilo prípravu na budúce povolanie, právna povinnosť určená rozhodnutím súdu zaniknúť nemôže. V danom prípade ukončenie štúdia odporkyne na strednej škole v žiadnom prípade nedalo navrhovateľovi právny základ na svojvoľné zrušenie jeho zákonnej povinnosti, navyše určenej súdnym rozhodnutím. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania vzhľadom na charakter sporu a čiastočný úspech oboch účastníkov rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.