Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/32/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508216402 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1508216402.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: ZSE Distribúcia, a.s. Bratislava Čulenova 6, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Košice, Vodná č.3, proti odporkyni W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Bratislava, T. X, o zaplatenie 92.134, -Sk (3.058,29 EUR), o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 15C 135/2008-124 zo dňa 13.10.2011, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 15C 135/2008-124 zo dňa 13.10.2011 p o t v r d z u j e . Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom podaným na súd dňa 21.7.2008 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 92.134,-Sk a náhradu trov konania titulom náhrady škody. Nárok odôvodil tým, že dňa 14.7.2006 v odbernom mieste č. 4521263103 v rekreačnej chate odporkyne v W. J. bolo kontrolou zistené, že na určenom meradle bol neoprávnený zásah na zabezpečovacom zariadení. Boli porušené podnikové plomby na svorkovnici určeného meradla tak, že na fázach L2 a L3 bol svorkou spojený prívod s odvodom mimo merania. V dôsledku manipulácie elektromer neregistroval spotrebu elektriny na týchto dvoch fázach. Tým bol naplnený skutkový stav neoprávneného odberu podľa § 39 ods. 1 písm. b) a c) zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike. V zmysle § 39 ods. 2 pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný predpis. Navrhovateľ faktúrou č. 2206015078, splatnou 27.9.2006, vyúčtoval odporkyni v súlade s vyhl. č. 154/2005 Z.z. škodu vo výške 92.134,- Sk. Odporkyňa faktúru v lehote splatnosti neuhradila, pohľadávku neuznala a do dnešného dňa ju nezaplatila. K návrhu navrhovateľ pripojil Protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 14.7.2006 spolu s fotodokumentáciou - detailu elektromera a jeho umiestnenia na chate č. 568, a ďalšie listiny. Odporkyňa voči platobnému rozkazu vydanému dňa 25.7.2008 podala odpor. Namietla, že poškodenie elektromera nespôsobila a ani nemala prospech z neoprávneného odberu. K poškodeniu elektromera došlo v čase, keď chatu predávala. Predpokladá, že nejaký nespokojný kupujúci jej chcel uškodiť a preto podala aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Posledný odpočet el. energie bol vykonaný v marci 2006 , kedy boli hodiny v poriadku a už v júli 2006 boli poškodené. Za toto krátke obdobie nemohla byť vypočítaná taká vysoká spotreba ako požaduje navrhovateľ. Chatu využívala len cez víkendy a sviatky. K odporu pripojila viacero reklamácií adresovaných navrhovateľovi po doručení predmetnej faktúry. Po vykonanom dokazovaní súd ustálil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ v dôsledku neoprávneného zásahu do elektromera a neoprávneného odberu vyúčtoval odporkyni náhradu škody, ktorú vypočítal v súlade s §1 ods. 4 písm. c) vyhl. č. 154/2005 Z.z. Podľa tohto ustanovenia denná spotreba na jednu fázu bola určená v množstve 118,68 kWh, na dve fázy bola vypočítaná spotreba 238,04 kWh denne. Táto denná spotreba sa vynásobila počtom dní neoprávneného odberu k 14.7.2006, a celková spotreba elektriny bola vypočítaná za 101 dní v množstve 24.042,04 kWh. Táto spotreba bola rozdelená na VT- 8 hodín a NT - 4 hodiny na deň a vynásobená sadzbou Dduo uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov. Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny bola vypočítaná vo výške 91.415,90 Sk, ku ktorej boli pripočítané náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu vo výške 718,- Sk podľa v tej dobe platnej vnútropodnikovej kalkulácie. Celková škoda spôsobená neoprávneným odberom tak predstavuje sumu 92.134,- Sk (podrobný výpočet založil navrhovateľ do súdneho spisu - na č. l. 108). Preto navrhovateľ žiadal, aby súd z titulu náhrady škody zaviazal odporkyňu na zaplatenie tejto škody v platnej mene, t.j. 3.058,29 EUR a na náhradu trov konania. Poukázal na § 34 ods. 9 zákona o energetike, podľa ktorého odberné elektrické zariadenie zriaďuje, prevádzkuje a za údržbu, bezpečnú a spoľahlivú prevádzku zodpovedá odberateľ elektriny, ktorý je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v technicky zodpovedajúcom stave. Zodpovednosť odporkyne za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny má pritom zo zákona objektívny charakter a existuje bez zreteľa na zavinenie. Odporkyňa k svojej obrane doplnila, že vlastníčkou chaty, ktorej sa spor týka bola asi tri roky. V rozhodnom čase už mala podpísanú kúpnu zmluvu, a keďže musela odhlásiť odber elektriny, na jej podnet bol na chate vykonávaný odpočet elektriny zo strany elektrární. Pri kontrole bolo zistené poškodenie elektromera - prestrihnutie plomby. Posledný odpočet bol vykonaný 7.3. 2006 a vtedy bol elektromer v poriadku. Nebola si vedomá žiadneho zásahu do elektromeru, ani žiaden takýto zásah neurobila. Na druhej strane nemala objektívne možnosť zabrániť takémuto zásahu treťou osobou. Elektromer je umiestnený na chate zvonku, pričom chata sa nachádza na voľnom priestranstve, kde má prístup ktokoľvek. Ona sama nemala žiaden dôvod robiť zásahy do meradla a kradnúť tak elektrinu, pretože jej celková spotreba bola veľmi nízka. V chate mala len televízor, rádio a osvetlenie, a chodila tam len sporadicky. Za čas od 4.4.2006 bola spotreba nameraná na VT 314 kWh a NT 55kWh, ktorú vo výške 1027,- Sk po odpočítaní mesačných záloh, uhradila bankovým prevodom dňa 6.10.2006. Súd konštatoval, že nebolo sporné, že navrhovateľ dodával elektrinu do odberného miesta - rekreačnej chaty nachádzajúcej sa na Kučišdorfskej doline 568 Pezinok vo vlastníctve odporkyne, a že odporkyňa za elektrinu platila úhrady. Odporkyňa bola zmluvným zákazníkom navrhovateľa, k odbernému miestu č. 4526725101 mali uzatvorenú Zmluvu o do dávke elektriny č. 211103100418 zo dňa 13.10.2003, ktorá bola ukončená dňa 1.9.2006. Súdu však nebola predložená ani jednou zo strán sporu, takže nemohol preskúmať, čo bolo obsahom zmluvy. Možno však predpokladať, že medzi, účastníkmi existoval záväzkový zmluvný vzťah podľa § 488 občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), na ktorého obsah sa vzťahoval špeciálny predpis - ustanovenia zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej len ZE) pričom je nesporné že išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Súd poukázal na ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na ustanovenia osobitného predpisu č. 656/2004 Z.z., zákona o energetike (ďalej len „ZE“). Kľúčovým je ustanovenie § 39 ods. 2 ZE, podľa ktorého pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odobral, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Zákon umožňuje použiť spôsob výpočtu škody v súlade s vyhláškou č. 154/2005 Z.z. len v tom prípade, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na elektromere, ktorý bol umiestnený na chate č. 568 patriacej odporkyni, bol vykonaný neoprávnený zásah, v dôsledku ktorého došlo k neoprávnenému odberu elektriny v zmysle § 39 ods. 1 písm. b) ZE. Z protokolu zo dňa 14.7.2006 vyplýva, že stav číselníka VT v čase kontroly ukazoval hodnotu 007657 a stav číselníka NT hodnotu NT 003561, pričom hodnoty uvedené vo vyúčtovacej faktúre za zúčtovacie obdobie od 1.4.2005 do 7.3. 2006 boli zistené VT 7542 a NT 3573. Z uvedeného je zrejmé, že elektromer, aj keď poškodený, zaznamenával meranie odobratej elektriny. Podľa zhodných tvrdení oboch strán, odporkyňa za nameranú elektrinu zaplatila, aj keď nikto toto tvrdenie nepreukázal faktúrou, a ani inou listinou, z ktorej by bolo jednoznačne preukázané za aký odber a v akej výške jej bol vyúčtovaný. Je zrejmé, že odporkyňa bola zmluvným odberateľom elektriny a pri uzatváraní zmluvy (ktorá nie je k dispozícii) pravdepodobne bolo zjavné, o aký rozsah dodávanej elektriny, keďže šlo o rekreačnú chatu, ktorá sa nevyužíva denne; aké spotrebiče a s akým príkonom sa v chate nachádzajú a pod.. Samotný rozsah odobratej elektriny ročne je zrejmý minimálne z dvoch vyúčtovacích faktúr, pričom z poslednej za obdobie od 1.4.2005 do 7.3.2006 vyplýva, že odber bol zistený v množstve 279 kWh v hodnote 3539,93 Sk ročne (čo je len o necelých 60 kWh viac, ako navrhovateľ uplatnil denne podľa vyhl. č. 154/2005 Z.z.). Podľa názoru súdu, navrhovateľ nepreukázal vznik škody a jej skutočnú výšku, čo je základným predpokladom zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ. Sám uviedol, že jedna fáza bola meraná a za tieto nemerané hodnoty odporkyňa zaplatila. Za dve fázy, ktoré neboli merané si uplatnil výpočet náhrady škody podľa citovanej vyhlášky, pričom nijako nevysvetlil princíp merania, keď z predmetného elektromera nie je zrejmé, že každá fáza sa meria osobitne. Súd poukázal aj na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ a prihliadol na to, že konkrétny vzťah vyplýva so spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle zákona o energetike spotrebiteľ musí dodávateľovi sprístupniť elektromer, ktorý z tohto dôvodu musí byť umiestnený na mieste, aby dodávateľ mal k nemu kedykoľvek prístup, či už za účelom kontroly, alebo vykonania odpočtu. Spotrebiteľ tak nemôže elektromer umiestniť v uzamknutom priestore a sprístupniť ho len na požiadanie dodávateľa. Nemá tak možnosť zabrániť zásahu do tohto zariadenia tretím neoprávneným osobám. V konkrétnom prípade sa chata sa nachádzala na voľnom priestranstve, bez oplotenia a je teda pravdepodobné, že zásah mohla urobiť aj tretia osoba. Samotná odporkyňa na takýto zásah nemala odborné vedomosti, pričom navrhovateľ tvrdí, že bol urobený odborne. Na zásah nemala ani žiaden dôvod za situácie keď chatu predávala a sama odber elektriny v súvislosti s predajom odhlasovala. Nemôže preto bez ďalšieho niesť následky za niečo, čomu v skutočnosti objektívne nemohla zabrániť. Súd zdôraznil, že Zákon o energetike v § 39 ods. 2 aj vyhl. č. 154/2005 Z.z. sleduje, aby ten, kto elektrinu neoprávnene odoberal uhradil skutočne vzniknutú škodu. Nehovorí nič o tom, že spôsob výpočtu podľa cit. vyhlášky je vlastne sankciou za neoprávnený zásah do elektrického zariadenia. Uplatnenie vyhl. 154/2004 Z.z. by v konkrétnom prípade bolo v rozpore s dobrými mravmi v súlade s ustanovením § 3 OZ. Preto takémuto právu súd ochranu nepriznal. Navrhovateľ len formálne využil tento predpis na uplatnenie sankcie bez toho, aby riadne vznik škody preukázal. Vzhľadom na všetky zistené okolnosti odporkyňa nemohla navrhovateľovi spôsobiť neoprávneným odberom za 101 dní škodu za viac ako 90.000 Sk a žalovaná suma nie je náhradou skutočnej škody. Ide o sankciu, zaplatením ktorej by došlo na strane navrhovateľa k bezdôvodnému obohateniu, keďže bolo preukázané, že odporkyňa za odobranú elektrinu v žalovanom období zaplatila tak, ako jej bola navrhovateľom vyčíslená. Súd preto návrh v celom rozsahu zamietol, vrátane čiastky 718,- Sk za náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu, keďže navrhovateľ tento nárok žiadnou vnútropodnikovou kalkuláciou a ani inak nepreukázal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnej odporkyni, ktorej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, žiadne trovy nevznikli a preto jej súd náhradu trov konania jej nepriznal. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 9.12.2011. Namietol, že svoj nárok opiera o zistenie jeho zamestnancov zo dňa 14.7.2006 o neoprávnenom odbere na odbernom mieste odporkyne, podložené fotodokumentáciou. Súd svoj právny záver vyvodil z ustanovenia § 29 a 39 ods. 2 písm. b) ZE, avšak opomenul aplikovať ustanovenie § 34 ods. 9 a 39 ods. 1 písm. c) ZE a neprihliadal na to, že odporkyňa porušila právnu povinnosť udržiavať odberné zariadenie v technicky zodpovedajúcom stave. Bolo nesporné, že odporkyňa naplnila znaky neoprávneného odberu elektriny, pričom jej zodpovednosť je podľa zákona o energetike definovaná osobitne a odchylne od všeobecnej právnej úpravy podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka. Podľa § 34 ods. 9 ZE za údržbu a spoľahlivú prevádzku elektrického odberného zariadenia zodpovedá odberateľ. Zodpovednosť odporkyne má objektívny charakter a existuje bez zreteľa na zavinenie. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 76/2010. Zamietnutím žaloby súd uprel navrhovateľovi domôcť sa náhrady škody za elektrinu, ktorú na mieste neoprávneného odberu odoberala odporkyňa. Z ustanovenia § 39 ods. 2 ZE v znení platnom v rozhodnom čase, nevyplýva pre toho, kto elektrinu neoprávnene odoberal, uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ustanovenie hovorilo len o tom, že spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo. Tento zákon je lex specialis voči všeobecnej právnej úprave podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka, a nepriznáva možnosť náhradu škody limitovať, resp. vylúčiť. Výrokom rozsudku tak došlo k svojvoľnej a absurdnej legalizácii neoprávnených odberov elektriny. Preto v prípade potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu žiada pripustiť vo veci dovolanie. Domáha sa, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a uložil odporkyni nahradiť škodu v žalovanej výške a nahradiť mu trovy konania, ktoré si súčasne aj vyčíslil. Krajský súd ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2, postupom podľa § 156 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu a ani na zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd zdôrazňuje, že v zmluvnom vzťahu medzi účastníkmi konania mala odporkyňa ako spotrebiteľ zjavne nevýhodnejšie postavenie, ktoré sa prejavilo najmä v tom, že elektromer musel byť povinne na verejne prístupnom mieste, ale odporkyňa niesla objektívnu zodpovednosť za jeho narušenie a z toho vyplývajúci záver o neoprávnenom odbere. Aj keď je pravdivá námietka, že súd pri svojich právnych záveroch vychádzal zo znenia ustanovenia § 39 ods. 2 ZE v znení platnom od 1.4.2008, pričom k neoprávnenému odberu došlo v roku 2006, nejde o vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu. Preto na ňu podľa § 212 ods. 3 O.s.p. neprihliadal. Podľa § 39 ods. 2 ZE, v znení platnom od 1.7.2006 do 14.3.2007, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Aj z toho znenia citovaného ustanovenia teda vyplýva, že sa uhrádza vzniknutá, t.j. reálne preukázateľná, škoda. Navrhovateľ vyúčtoval odporkyni spotrebu elektrickej energie z 101 dní za obdobie od 4.4.2006 do 14.7.2006 výpočtom podľa vyhl. č. 154/2005 Z.z. v množstve 24.042,04 kWh, za čo sa domáha zaplatenia žalovanej čiastky 92 134,- Sk, t.j. 3 058,29 Eur. Zo spôsobu výpočtu pritom vyplýva, že pri takomto odbere mala byť denná spotreba elektriny odporkyne takmer na rovnakej úrovni, ako v predchádzajúcom období spotrebovala za celý rok. Nepochybne nejde o skutočne vzniknutú škodu, pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu k výpočtu škody podľa vyhl,. č. 154/2005 Z.z. mohol navrhovateľ pristúpiť len vtedy, ak by nebolo možné zistiť skutočnú spotrebu. V tomto smere navrhovateľ nevykonal žiadne úkony, nezisťoval aké spotrebiče mala odporkyňa v rozhodnom čase v odbernom mieste, aká bola v predchádzajúcom období jej priemerná spotreba, či vôbec bolo technicky možné, aby v rozhodnom období pri takomto type odberného miesta mohla vzniknúť tak vysoká spotreba, a pod. Navrhovateľ bez ďalšieho vypočítal škodu podľa vyhlášky, čo možno vyhodnotiť nie ako náhradu škody, ale ako sankciu za to, že došlo k narušeniu odberného zariadenia. Navrhovateľ v podanom odvolaní sa striktne pridržiava textu § 34 ods. 9 a § 39 ods. 2 ZE, v znení platnom v rozhodnom čase. Tieto ustanovenia aj keď sú obsiahnuté v zákone o energetike ako zákone lex specialis, však nemožno vykladať v rozpore so všeobecne platnými zásadami nášho právneho poriadku, ktoré sa premietajú do všetkých právnych vzťahov. Najmä o dodržiavaní dobrých mravov a poctivom obchodnom styku. Slovo škoda pri jeho výklade znamená, že majetková škoda je ujma vyjadriteľná v peniazoch, o ktorú sa zmenšil majetok poškodeného. Pokiaľ aj ustanovenie § 39 ods. 2 ZE v znení platnom do 1.4.2008, výslovne nehovorí, že treba uhradiť skutočne vzniknutú škodu, vyplýva to zo samotnej podstaty tohto druhu ujmy, a napokon aj zo slovného spojenia vo vtedy platnom ustanovení „vzniknutá škoda“. Tento zámer zákonodarcu potvrdila aj neskoršia právna úprava, ktorá toto slovné spojenie len precizovala ako „skutočne vzniknutú škodu“. Pri inom výklade by zákon musel byť jednoznačne definovaný tak, že poskytovateľ elektriny pri tzv. neoprávnenom odbere si vyúčtuje spotrebu podľa výpočtu v súlade so všeobecne záväzným predpisom. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 v nadväznosti na § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa ako úspešná účastníčka konania má nárok na náhradu trov konania. Keďže si tento nárok neuplatnila, resp. je trovy nevznikli, súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa na pripustenie dovolania. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol konkrétnu otázku, ktorou by sa mal dovolací súd zaoberať, a ktorá by mala zásadný právny význam aj pre iné obdobné spory. Podľa názoru odvolacieho súdu právny výklad dotknutých ustanovení zákona č 656/2004 Z.z. v platnom znení je jednoznačný tak, ako bolo uvedené vyššie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné