Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/149/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509224133 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1509224133.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Márie Hajdínovej, v právnej veci navrhovateľa: H. F.I., Z..F..P.., Z. XXXX, R., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Konečný, Stráž 3/223, Zvolen, proti odporcovi: O. B., nar. XX. X. XXXX, bytom O. X.. Č.. X, N., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom V. W., R. P. Z. N. L., Z. X.. Č.. X/A, N., o zaplatenie istiny 640, 19 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. januára 2012, č. k. 14C 418/2010 - 91 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 40, 60 eur odo dňa 18. 1. 2007 do zaplatenia, vo výške 9, 5 % ročne zo sumy 40, 63 eur odo dňa 18. 2. 2007 do zaplatenia, vo výške 9, 5 % ročne zo sumy 35, 77 eur odo dňa 18. 3. 2007 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 35,09,- eur odo dňa 19. 4. 2007 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 488, 10 eur odo dňa 18. 5. 2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 96, 90 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 54, 50 eur na účet Okresného súdu Bratislava V, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX istinu vo výške 640, 19 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku (v časti uplatneného úroku z omeškania) návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie veriteľa uplatniť si zmluvný úrok z omeškania vo výške 0, 05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania voči dlžníkovi ako spotrebiteľovi, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 261 ods. 1, § 262 Obchodného zákonníka, ust. § 53 ods. 2, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 42 ods. 1, § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. a vecne tým, že právny predchodca navrhovateľa Z. H., V..Z.., ako poskytovateľ služieb uzavrel s odporcom ako užívateľom fyzickou osobou (nepodnikateľom) dňa 26.04.2006 a 30.10.2006 podľa zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách Zmluvu o pripojení, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet a Všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby (VTS), v ktorých si poskytovateľ služieb stanovil, že vzťahy medzi účastníkom a ST, ktoré nie sú upravené v zákone o elektronických komunikáciách, v Zmluve o pripojení, vo Všeobecných obchodných podmienkach a Tarife služby internet, sa riadia Obchodným zákonníkom. Uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by medzi účastníkmi zmluvy došlo k dohode v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka a Všeobecné obchodné podmienky boli zmluvnými podmienkami právneho predchodcu bez možnosti voľby práva odporcom ako spotrebiteľom a zo Zmluvy o pripojení je preukázané len, že odporca svojim podpisom potvrdil prevzatie Všeobecných podmienok, ktorých obsah nemal možnosť odporca ovplyvniť a preto súd prvého stupňa posudzoval vzťah účastníkov konania ako občianskoprávny vzťah podľa Občianskeho zákonníka a zák. č. 610/2003 Z. z. Súd prvého stupňa mal preukázané, že odporca užíval služby poskytované navrhovateľom a faktúrami č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17. 3. 2007 vo výške 35, 77 eur, č. XXXXXXXXX, splatnou dňa 18. 4. 2007 vo výške 35, 09 eur, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17. 5. 2007 vo výške 488, 10 eur, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17. 1. 2007 vo výške 40, 60 eur, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17. 2. 2007 vo výške 40, 63 eur, právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi užívanie telefónnych služieb a zmluvnú pokutu v sume 1, 66 eur za nedodržanie doby splatnosti, pričom odporca fakturované sumy v celkovej výške žalovanej istiny 640, 19 eur, neuhradil. Medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa Z. H., V..Z.. podľa súdu prvého stupňa vznikol tak uzavretím Zmluvy o pripojení občianskoprávny záväzkový vzťah, pričom právny predchodca navrhovateľa si svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o pripojení plnil poskytovaním služieb a tým mu vzniklo právo na zaplatenie ceny poskytnutých služieb, vyfakturovanej právnym predchodcom navrhovateľa. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie návrhu navrhovateľa ako dôvodne podanému v časti o zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 640,19,- eur vyhovel a vo zvyšku súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Uviedol, že nároky, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej dňa 26. 4. 2006 a 30. 10. 2006 a dňa 1. 4. 2004 nadobudol účinnosť zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník a spotrebiteľské zmluvy uzavreté pred účinnosťou tohto zákona museli byť v zmysle § 879 f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dané do súladu s § 53 a 54 do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona a tie zmluvné podmienky, ktoré neboli s novou právnou úpravou zosúladené, sa po uplynutí určenej lehoty stali neplatnými. Článok Všeobecných podmienok poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet a Všeobecných podmienok verejnej telefónnej služby (VTS), v ktorom si právny predchodca navrhovateľa stanovil platenie úroku z omeškania vo výške 0, 05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, súd prvého stupňa považoval za zmluvnú podmienku, ktorá sa odchýlila od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že Občiansky zákonník v § 517 ods. 2 odkazom na osobitný predpis určuje výšku úroku z omeškania kogentne a v spotrebiteľskej zmluve takéto dojednanie nie je možné uplatniť v neprospech spotrebiteľa a v tomto prípade zmluvnú podmienku upravujúcu výšku úroku z omeškania v neprospech spotrebiteľa považoval súd prvého stupňa za neplatnú a vzhľadom na jej zakotvenie právneho predchodcu navrhovateľa v štandardných zmluvných Všeobecných podmienkach z roku 2006, t.j. po účinnosti § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť za neprijateľné, nakoľko pri jeho uplatnení sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa navrhovateľovi nepriznal ani zákonnú výšku úroku z omeškania vyplývajúcu z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Navrhovateľ si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 18,25 % ročne z dlžnej sumy podľa § 369 Obchodného zákonníka, ako zmluvný úrok z omeškania vo výške 0, 05 % denne z dlžnej sumy dojednaný v súlade s časťou X. bod 3 Všeobecných podmienok, podľa ktorého vzťahy medzi účastníkmi, ktoré nie sú upravené v zákone o elektronických komunikáciách, v zmluve o pripojení, vo Všeobecných podmienkach a Tarife ST, sa riadia Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o občianskoprávny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky neboli individuálne dohodnuté, ako aj s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinným od 1. 4. 2004, vo zvyšku súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne § 142 ods. 2 O. s. p. a vecne úspechom navrhovateľa čo do istiny a neúspechom navrhovateľa čo do úroku z omeškania, z dôvodu ktorého žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania a vo výroku o trovách konania a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a odporcu zaviazať zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9, 5 % ročne zo sumy 35, 77 eur odo dňa 18. 3. 2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 35, 09 eur odo dňa 19. 4. 2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8, 5 % ročne zo sumy 488, 10 eur odo dňa 18. 5. 2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9, 5 % ročne zo sumy 40, 60 eur odo dňa 18. 1. 2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9, 5 % ročne zo sumy 40, 60 eur odo dňa 18. 2. 2007 do zaplatenia a výrok o trovách konania zmeniť tak, že odporcovi bude uložená povinnosť, zaplatiť navrhovateľovi trovy konania. Navrhovateľ uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., keď súd prvého stupňa síce správne identifikoval povahu záväzkového vzťahu medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa ako zmluvu spotrebiteľskú, avšak nesprávne vyhodnotil voľbu režimu Obchodného zákonníka ako aj dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu o úrokoch z omeškania vo výške 0, 05 % denne z dlžnej sumy ako neprijateľné podmienky, keďže súd prvého stupňa podľa navrhovateľa nebral do úvahy ani možnosť moderácie úrokov z omeškania na výšku podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že právne závery prvostupňového súdu o neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktorými si účastníci spotrebiteľskej zmluvy dojednajú voľbu Obchodného zákonníka ako rozhodného práva ich zmluvného vzťahu ako aj následne v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvne dohodnutý úrok z omeškania, nevyplývajú zo žiadnych ustanovení objektívneho práva Slovenskej republiky, pričom takéto podmienky v čase vzniku záväzkovo - právneho vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa Z. H., V..Z.. a odporcom, vyslovene nezakazuje vo svojich ustanoveniach ani Občiansky zákonník, ani zákon o ochrane spotrebiteľa a ani samotná Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Navrhovateľ uviedol, že právny predchodca navrhovateľa Z. H., V..Z.. má za zákonom predpokladaných okolností povinnosť uzatvoriť zmluvu o pripojení s každým záujemcom a to bez ohľadu na poskytnutie určitých záruk riadneho plnenia zo strany týchto subjektov a napriek skutočnosti, že sa na trhu správa ako klasický súkromnoprávny subjekt, jeho podnikateľské riziko je oproti iným súťažiteľom zvýšené a to najmä v dôsledku určitej obmedzenej zmluvnej voľnosti, a to jednak pri samotnom vstupe do právnych vzťahov s jednotlivými účastníkmi, ako aj pri ich trvaní, kedy napriek neplneniu účastníka zmluvného vzťahu má zákonom limitované možnosti správania sa a za takýchto okolností má účinnú možnosť chrániť sa proti protiprávnym stavom neplnenia účastníkov jedine úpravou podmienok záväzkového vzťahu, ktorú zákon dovoľuje. Navrhovateľ poukázal na časť IX bod 3 Všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej telefónnej služby, podľa ktorej vzťahy medzi účastníkom a právnym predchodcom navrhovateľa, ktoré nie sú upravené v zákone o elektronických komunikáciách, v zmluve o pripojení, v týchto všeobecných podmienkach a Tarife ST, sa riadia Obchodným zákonníkom a účastníci zmluvy o pripojení nesporne platne dojednali voľbu Obchodného zákonníka na právne vzťahy, ktoré zmluva o pripojení, všeobecné podmienky ani tarifa priamo neupravujú. Poukázal na skutočnosť, že odporca dobrovoľne nesplnil svoje splatné peňažné záväzky preukázateľne od 19. 1. 2007, resp. od 19. 2. 2007, 19. 3. 2007, 20. 4. 2007, 19. 5. 2007 a počnúc týmito dňami sa dostal objektívne do omeškania a preto navrhovateľovi vznikol nárok na príslušné úroky z omeškania. Navrhovateľ vo svojom odvolaní poukázal na ust. § 522 prvá veta, § 523 Občianskeho zákonníka, ktorý vymedzuje jedinú právnu skutočnosť, a to omeškanie veriteľa, kedy za takýchto okolností dlžník, ktorý je v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu nie je povinný platiť úroky z omeškania. Namietol, že prvostupňový súd nad rámec zákona, resp. v rozpore s ním stanovil ďalšiu právnu skutočnosť, s ktorou súd spája neexistenciu stavu omeškania na strane odporcu a teda zánik nároku navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania a to skutočnosť dojednania účastníkov zmluvného vzťahu úrokov z omeškania vo výške 0, 05 % denne z dlžnej sumy, ako aj voľbu Obchodného zákonníka ako neprijateľné podmienky a vo svojich dôsledkoch teda absolútne neplatné. Podľa navrhovateľa je možné vyvodiť záver o možnej aplikovateľnosti Obchodného zákonníka aj na oblasť spotrebiteľských zmlúv, ktorý nakoniec vyplýva zo samotnej úpravy Obchodného zákonníka, pričom je zrejmé, že pokiaľ zákonodarca novelou účinnou od 15. 1. 2009 upravil zákonné znenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka tým spôsobom, že vylúčil možnosť dojednať v spotrebiteľských zmluvách úroky z omeškania nad výšku ustanovenú predpismi občianskeho práva, tak zároveň jednoznačne potvrdil, že samotná aplikácia Obchodného zákonníka je v týchto prípadoch prípustná. Navrhovateľ uviedol, že v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. má právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania z každej jednotlivej zameškanej faktúry vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a odmietol postup súdu prvého stupňa, ktorý zneužil možnosť moderovať úroky z omeškania na zákonom prípustnú hranicu. K výroku o trovách konania uviedol, že procesný úspech navrhovateľa v časti týkajúcej sa celej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky podľa názoru navrhovateľa možno v odôvodnených prípadoch považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a súd prvého stupňa mal zaviazať odporcu na zaplatenie trov konania tak, ako si ich navrhovateľ uplatnil v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 15. 12. 2009, v plnej výške. Navrhovateľ vytkol postup súdu prvého stupňa a vyhodnotil ho ako rozporný s ústavnou zásadou rovnosti účastníkov konania tým, že súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia a neexistuje podľa navrhovateľa žiadny zákonný dôvod, pre ktorý súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania. Súd prvého stupňa podľa navrhovateľa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a odporuje dobrým mravom, nakoľko navrhovateľ v konaní iba bránil svoje právo proti odporcovi, ktorý si nesplnil riadne a včas svoju zmluvnú ako aj zákonnú povinnosť. Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. V priebehu odvolacieho konania písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16. 10. 2012 navrhla prostredníctvom svojho právneho zástupcu obchodná spoločnosť H. F., Z..F..P.., Z. XXXX, R., IČO: XX XXX XXX pripustiť zmenu účastníkov na strane navrhovateľa z dôvodu, že dňa 20. 6. 2012 došlo medzi obchodnou spoločnosťou G. Z., Z..F..P.. “. G.“, G. X.. Č.. XXXX, Z., IČO: XX XXX XXX, v ktorej mene konal správca Z., G..Z.., U. X.. Č.. XX, N. N., IČO: XX XXX XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu G. Z., Z..F..P.. “. G. ako postupcom a spoločnosťou H. Y. U.., Z. XX, T. T., P. H. Y., T. F. Z., S., O., Z., IČO: XX XXX ako postupníkom, k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 6. 2012 (Zmluva 1), súčasťou ktorej bolo postúpenie pohľadávky postupcu voči odporcovi, vymáhanej v predmetnom súdnom konaní na postupníka. Obchodná spoločnosť H. Y. U.. ako postupca uzavrela dňa 27. 6. 2012 Zmluvu o postúpení so spoločnosťou H. F., Z..F..P.., Z. XXXX, R., IČO: XX XXX XXX ako postupníkom (Zmluva 2), predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky postupcu voči odporcovi, uplatnenej v tomto súdnom konaní, na postupníka. Spoločnosť H. F., Z..F..P.. zároveň vyjadrila súhlas so vstupom do konania a predložila aj predmetné Zmluvy o postúpení pohľadávok. Odvolací súd uznesením zo dňa 10. septembra 2013, sp. zn. 2Co 149/2012 pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa vstúpil ako navrhovateľ H. F., Z..F..P.., Z. XXXX, R., IČO: XX XXX XXX. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 1. 1. 2013, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 11. septembra 2013 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom. Predmetom prvostupňového a odvolacieho konania bolo predovšetkým právne posúdenie otázky, či navrhovateľovi vznikol zákonný nárok na zaplatenie príslušenstva k žalovanej istine, t. j. úrokov z omeškania, keď súd prvého stupňa svojim rozhodnutím v napadnutej zamietajúcej časti dospel k záveru, že úrok z omeškania nemožno navrhovateľovi priznať a to ani z časti, nakoľko navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku z omeškania vo výške 0, 05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným (obchodným) podmienkam môže spotrebiteľ buď pristúpiť, resp. nepristúpiť a nemá zásadným spôsobom možnosť takéto podmienky modifikovať. Spotrebiteľskou zmluvou je tak akákoľvek súkromnoprávna zmluva s takýmito znakmi a to bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci a ustálil, že dňa 26. 4. 2006 uzavrel právny predchodca navrhovateľa Z. H., V..Z.. ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ Zmluvu o pripojení podľa zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej aj „Zmluva“), ktorá bola svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou. Navrhovateľ vystupuje v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako dodávateľ, t.j. ako osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a odporca v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka vystupuje ako spotrebiteľ, t.j. ako osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Navrhovateľ je tak nepodnikajúca fyzická osoba, ktorá uzatvorila adhéznu (štandardnú, typovú) zmluvu s vopred vypracovaným predmetom plnenia. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) zároveň upravuje inštitút zmluvného práva, a to obsahovú kontrolu štandardných spotrebiteľských zmlúv. Smernica ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť ochranu spotrebiteľa pred nekalými, resp. neprijateľnými klauzulami v zmluvách, na tvorbe ktorých sa spotrebiteľ nepodieľal a ktoré zásadným spôsobom zhoršujú jeho postavenie. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné. Uvedená smernica bola transponovaná do slovenského právneho poriadku dňom 1. 4. 2004, zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a to do ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. V sporoch zo spotrebiteľských zmlúv môže teda súd aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 O. s. p.). Odhliadnuc od neprijateľnej zmluvnej podmienky je daná aj náležitá aplikácia § 54 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ide o normu kogentnej povahy, podľa ktorej zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nesmú odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vyslovenie neprijateľnosti zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania samo o sebe ešte neznamená, že odporca ako spotrebiteľ (dlžník) je zbavený sankcie spojenej s omeškaním s plnením peňažného dlhu. Výška úrokov z omeškania je podľa predpisov občianskeho práva výškou kogentnou, pričom všeobecne sa uznáva, že najvyššiu výšku úrokov z omeškania nie je možné prekročiť a je upravená v Občianskom zákonníku s odkazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. a priznanie zákonného úroku z omeškania rešpektuje ustanovenie § 54 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas. Čas splnenia veriteľovej pohľadávky môže byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Jedným z právnych následkov omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu je teda i povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania, ktoré úroky sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Ide tu o objektívnu zodpovednosť dlžníka za tento stav, jeho zavinenie sa nevyžaduje. Výšku úrokov z omeškania výslovne upravuje právny predpis - nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom v zmysle § 3 účinného odo dňa 18. 1. 2007 do 18. 5. 2007, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, tzn., že rozhodujúcim pre priznanie výšky úrokov z omeškania je prvý deň omeškania a v tento deň je platný dvojnásobok diskontnej sadzby, určený Národnou bankou Slovenska. Z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne je stanovená iba horná hranica úroku z omeškania, takže jej prekročenie nie je prípustné. Veriteľovi peňažnej pohľadávky však nič nebráni, aby od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uplatňoval úroky z omeškania aj v menšom rozsahu, než ustanovuje citovaný právny predpis. Príslušenstvo pohľadávky uplatnenej pre dobu „do zaplatenia“ pohľadávky nemusí byť v návrhu na začatie konania presne vyčíslené; stačí, ak je v návrhu uvedený druh príslušenstva, spôsob, ktorým možno určiť jeho výšku (sadzbu) a deň, od ktorého má byť príslušenstvo priznané. V posudzovanej veci vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa je nesporným (v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa ani nie je predmetom odvolacieho prieskumu), že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa, obchodnou spoločnosťou Z. H., V..Z.., so sídlom: N. XX, N., IČO: XX XXX XXX, Zmluvu o pripojení podľa zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bolo poskytnutie verejnej telefónnej služby, pričom zo strany odporcu došlo k porušeniu dohodnutých zmluvných podmienok a napriek výzvam neboli z jeho strany za poskytnuté plnenie vyrovnané omeškané platby vyúčtované vo výške 35, 77 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17. 3. 2007, vo výške 35, 09 eur, faktúrou č. XXXXXXXXX, splatnou dňa 18. 4. 2007, vo výške 488, 10 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17. 5. 2007, vo výške 40, 60 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17. 1. 2007, vo výške 40, 63 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17. 2. 2007 a zároveň bolo nesporné, že odporca navrhovateľovi v konaní uplatnenú pohľadávku (istinu) nezaplatil. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a navrhovateľovi vzniklo právo požadovať zaplatenie nielen istiny, ale aj úrokov z omeškania, a to vo výške určenej osobitným vykonávacím predpisom, platným v čase k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. dňom 18. 1. 2007 vo výške 40, 60 eur, dňom 18. 2. 2007 vo výške 40, 63 eur, dňom 18. 3. 2007 vo výške 35, 77 eur, dňom 19. 4. 2007 vo výške 35, 09 eur a dňom 18. 5. 2007 vo výške 488, 10 eur. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 18, 25 % ročne od podania návrhu a odvolacím návrhom žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 9, 5 % ročne zo sumy 35, 77 eur odo dňa 18. 3. 2007, 9 % ročne zo sumy 35, 09 eur odo dňa 19. 4. 2007, 8, 5 % ročne zo sumy 488, 10 eur odo dňa 18. 5. 2007, 9, 5 % ročne zo sumy 40, 60 eur odo dňa 18. 1. 2007, 9, 5 % ročne zo sumy 40, 60,- eur odo dňa 18. 2. 2007, všetko do zaplatenia. V konaní nebola spornou otázka omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu dňom 18. 1. 2007 vo výške 40, 60 eur, ku ktorému bola výška úroku z omeškania 9, 5 % (dvojnásobok diskontnej sadzby NBS vo výške 4,75%), dňom 18. 2. 2007 vo výške 40, 63 eur, kedy bola výška úroku z omeškania 9, 5 % (dvojnásobok diskontnej sadzby NBS vo výške 4,75 %), dňom 18. 3. 2007 vo výške 35, 77 eur bola výška úroku z omeškania 9, 5 % (dvojnásobok diskontnej sadzby NBS vo výške 4, 75 %), dňom 19. 4. 2007 vo výške 35, 09 eur bola výška úroku z omeškania 9 % (dvojnásobok diskontnej sadzby NBS vo výške 4, 50 %) a dňom 18. 5. 2007 vo výške 488, 10 eur bola výška úroku z omeškania 8, 5 % (dvojnásobok diskontnej sadzby vo výške 4, 25 %), čiže dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie poskytnutej odporcovi obchodnou spoločnosťou Z. H., V..Z.. na zaplatenie istiny vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, a to vo výške určenej v § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného v čase prvého dňa omeškania s peňažným plnením. Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné, a to s poukazom na stanovenie výšky úrokov z omeškania aplikovať § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného od 18. 1. 2007 do 18. 5. 2007, kedy právna úprava stanovovala, že výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací k záveru, že nárok navrhovateľa v časti príslušenstva pohľadávky v rozsahu uplatnenom v odvolaní je dôvodný a oprávnený a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky podľa § 220 O. s. p. zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na potvrdenie a ani na zrušenie rozhodnutia v tejto časti a navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 9, 5 % ročne zo sumy 40, 60,- eur odo dňa 18. 1. 2007 do zaplatenia, vo výške 9, 5 % ročne zo sumy 40, 63 eur odo dňa 18. 2. 2007 do zaplatenia, vo výške 9, 5 % ročne zo sumy 35, 77 eur odo dňa 18. 3. 2007 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 35, 09 eur odo dňa 19. 4. 2007 do zaplatenia, vo výške 8, 5 % ročne zo sumy 488, 10 eur odo dňa 18. 5. 2007 do zaplatenia. Navrhovateľ svojim odvolaním napadol aj výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorým rozhodol o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Podľa § 142 ods. 3 O. s. p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo, časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10% z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. V danom prípade vzhľadom na uplatnený nárok navrhovateľa - navrhovateľ sa domáhal zaplatenia 640,19,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18, 25 % ročne a rozhodnutím súdu prvého stupňa bola navrhovateľovi priznaná istina v plnej výške (640, 19 eur) a rozhodnutím odvolacieho súdu bol navrhovateľovi priznaný aj zákonný úrok z omeškania v rozmedzí 8, 5 % až 9, 5 % a ide o prípad neúspechu navrhovateľa len v nepatrnej časti, keď bol zamietnutý návrh navrhovateľ len v časti presahujúcej výšku zákonného úroku z omeškania, odvolací súd dospel k záveru, že o trovách konania je potrebné rozhodnúť v zmysle § 142 ods. 3 O. s. p. navrhovateľovi priznať plnú náhradu trov konania. Trovy právneho zastúpenia v prípade plného úspechu navrhovateľa v prvostupňovom konaní predstavovali odmenu advokáta za 2 úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenie dňa 14. 12. 2009 a písomné podanie vo veci samej dňa 15. 12. 2009 v celkovej výške 96, 90 eur. Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 41, 50 eur, a to za prípravu a prevzatie zastúpenie dňa 14. 12. 2009 v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a za písomné podanie vo veci samej dňa 15. 12. 2009 v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., t.j. odmena spolu za dva úkony právnej služby je vo výške 83,- eur a za režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. vo výške 13, 90 eur (2 x 6, 95 eur), t.j. spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 96, 90 eur, ktorú odvolací súd uložil odporcovi s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania v zmysle § 220 O. s. p. zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 96, 90 eur. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ si právo na ich náhradu neuplatnil. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Podľa § 4 ods. 2 písm. m) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, od poplatku je oslobodený správca podľa osobitného predpisu 3f). Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu. Podľa § 7 ods. 5 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia. Z., G..Z.., U. X.. Č.. XX, N. N., IČO: XX XXX XXX ako správca bol v čase podania návrhu na začatie konania a v čase podania odvolania oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. m) zák. č. 71/1992 Zb. , nebol preto povinný súdny poplatok za návrh na začatie konania a za odvolanie zaplatiť a v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. je odporca ako neúspešný účastník v konaní povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 38,- eur ( 6 % zo sumy 640,19,- eur) v zmysle sadzobníka súdnych poplatkov, Položka 1. písm. a) prílohy zák. č. 71/1992 Zb. a za podané odvolanie vo výške 16,50,- eur v zmysle § 7 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 5 zák. č. 71/1992 Zb. a sadzobníka súdnych poplatkov Položka 1. písm. a) prílohy zák. č. 71/1992 Zb. Výšku súdneho poplatku za odvolanie odvolací súd vypočítal zo základu poplatku vo výške 167, 31 eur (9, 5 % ročne zo sumy 40, 60 eur predstavuje 3, 86 eur ročne x 3 roky = 11, 58 eur, 9, 5 % ročne zo sumy 40, 63 eur predstavuje 3, 86 eur ročne x 3 roky = 11, 58 eur, 9, 5 % ročne zo sumy 35, 77 eur predstavuje 3, 40 eur ročne x 3 roky = 10, 20 eur, 9 % ročne zo sumy 35, 09 eur predstavuje 3, 16 eur ročne x 3 roky = 9, 48 eur, 8, 5 % ročne zo sumy 488, 10 eur predstavuje 41, 49 eur ročne x 3 roky = 124, 47 eur), čo predstavuje 10, 04 eur ako 6 % zo sumy 167, 31 eur, a preto v zmysle Položky 1. písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy zák. č. 71/1992 Zb. odvolací súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie navrhovateľa v zákonom stanovenej výške 16, 50 eur. Z uvedených dôvodov uložil odvolací súd odporcovi v zmysle § 9 ods. 2, 3 zák. č. 71/1992 Zb. zaplatiť súdny poplatok vo výške 54, 50 eur, na účet súdu prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.