Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/169/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509224874 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1509224874.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: Z.. Z. A., K., O. Č.. XX, zastúpený JUDr. Ivanom Syrovým, advokátom, Bratislava, Kadnárova č. 2 proti odporkyni: Slovenská republika zastúpená Národným bezpečnostným úradom, Bratislava, Budatínska č. 30, o náhradu škody, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 8 C 438/2009 - 220 zo dňa 5.11.2012 rozhodol r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Odporkyňa je povinná navrhovateľovi nahradiť trovy odvolacieho konania vo výške 334,95 Eur do rúk právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 6.252,61 Eur. Zaviazal tiež odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2.241,95 Eur. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľ od júla 2003 pôsobil vo funkcii riaditeľa Dopravného inšpektorátu v Michalovciach. Dňa 16.5.2006 vydal Národný bezpečnostný úrad rozhodnutie, ktorým rozhodol, že navrhovateľa nie je možné v súlade splatnými predpismi považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu. Týmto rozhodnutím zrušil platnosť osvedčenia zo dňa 5.10.2004. Proti rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu zo dňa 16.5.2006 podal odvolanie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu odvolanie zamietol. Navrhovateľ bol na základe Personálneho rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 29.1.2007 dňom 31.1.2007 odvolaný z funkcie riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Michalovciach a dňom 1.2.2007 preložený na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Michalovciach. Dôvodom odvolania a preloženia navrhovateľa bolo zrušenie platnosti osvedčenia na stupeň utajenia „Dôverné“. Následne navrhovateľ vykonával funkciu technika a neskôr funkciu referenta špecialistu Oddelenia vzdelávania Riaditeľstva hraničnej polície v Sobranciach. Odporkyňa - Národný bezpečnostný úrad oznámením zo dňa 2.12.2008 oznámil zamestnávateľovi navrhovateľa, že osvedčenie zo dňa 5.10.2004 ostáva naďalej v platnosti. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ po oznámení odporkyne, že previerka NBÚ navrhovateľa ostáva v platnosti, nemohol byť obsadený na pôvodnú funkciu, resp. zodpovedajúcu funkciu, lebo tieto posty boli obsadené a nebolo možné osoby, ktoré zastávali tieto funkcie z nich uvoľniť. Taktiež bolo preukázané, že v období december 2008 až marec 2009 nebolo voľné, na ktorom bol navrhovateľ zaradený pred jeho odvolaním z funkcie a ani iné miesto zodpovedajúce výške príjmu, ktorý dosahoval pred odvolaním z funkcie. Na základe vlastnej žiadosti navrhovateľa bol tento preložený k Riaditeľstvu hraničnej polície Sobrance Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je založená na výlučne objektívnom základe. Musia byť vždy dané tri základné objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti, pričom tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. V danom prípade došlo k naplneniu všetkých troch predpokladov : 1. došlo k vykonaniu aktu, ktorý je nezákonný a ktorým bolo rozhodnutie o zrušení platnosti osvedčenia vydaného pod č. PB-6099/2004 zo dňa 5. októbra 2004 o nezákonnosti ktorého rozhodol Najvyšší súd SR na základe žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. 2. súčasne bolo v konaní preukázané, že po vydaní nezákonného rozhodnutia NBÚ navrhovateľovi vznikla škoda v podobe ušlého zisku, nakoľko príjem navrhovateľa, ktorý navrhovateľ dosahoval sa po vydaní nezákonného rozhodnutia znížil. Rozdiel medzi príjmom navrhovateľa, ktorý by dosahoval navrhovateľ v pozícii riaditeľa Dopravného inšpektorátu v Michalovciach v období od februára 2007 do apríla 2010, ak by bol ponechaný v tejto funkcii a príjmom 34.077,33 Eur, ktorý navrhovateľ v tomto období reálne v inej pozícii, na ktorú bol preložený dosiahol, je 9.544,61 Eur. 3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia NBÚ a vznikom škody je v tomto prípade tiež daná, pretože nebyť tohto nezákonného rozhodnutia, ku vzniku škody by v tomto prípade nedošlo. Súd prvého stupňa konštatoval, že príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody existovala aj po vydaní nového rozhodnutia odporkyne, ktorým ponechala v platnosti osvedčenie navrhovateľa na stupeň utajenia „Dôverné“, resp. po jeho oznámení zamestnávateľovi navrhovateľa dňa 2.12.2008. Po tomto oznámení bolo v kompetencii zamestnávateľa navrhovateľa rozhodnúť o vrátení navrhovateľa do pôvodnej funkcie, resp. o ďalšom inom funkčnom zaradení. Existenciu príčinnej súvislosti nemožno vzťahovať len k príčine „najbližšej“ spôsobenému následku. Je dôležité, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu ku vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne odvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Prvotnou príčinou bolo v danom prípade vydanie nezákonného rozhodnutia odporkyňou, ktorá následne a bezprostredne vyvolala za následok príčinu inú, a tou bola v danom čase nemožnosť zaradenia navrhovateľa na pôvodnú funkciu, resp. na obdobnú, rovnako kvalifikovanú pozíciu, s čím bol spojený aj nižší príjem. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Proti tomuto včas podala odvolanie odporkyňa. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol, prípadne rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Mala za to, že súd prvého stupňa nedostatočne zdôvodnil, prečo NBÚ aj po oznámení o ponechaní platnosti osvedčenia zodpovedá za nezaradenie navrhovateľa do pôvodnej funkcie. Argumenty súdu, že vydanie nezákonného rozhodnutia NBÚ malo za následok nielen preradenie navrhovateľa na inú funkciu (od 1.2.2007) ale nezákonné rozhodnutie vyvolalo aj ďalší následok a to nemožnosť zaradenia navrhovateľa na pôvodnú funkciu (po 2.12.2008), považuje za nesprávne. Po vydaní nového rozhodnutia NBÚ, ktorým ponechal v platnosti osvedčenie, vo veci už neexistovalo nezákonné rozhodnutie NBÚ, čím nebola daná vecná súvislosť so vznikom škodlivého následku. Odmieta, že škoda, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi po 2.12.2008 vznikla ako následok nezákonného rozhodnutia NBÚ zo dňa 16.5.2006. Existencia nezákonného rozhodnutia NBÚ trvala len do doby vydania nového rozhodnutia NBÚ vo veci, čím do deja vstúpila nová skutočnosť. Medzi novou skutočnosťou, teda vydaním nového rozhodnutia NBÚ a nezaradením navrhovateľa na pôvodnú funkciu nie je vecná súvislosť z nasledovných dôvodov : a) nezaradenie navrhovateľa na jeho pôvodnú funkciu nie je v kompetencii NBÚ, ale vo výsostnej kompetencii Policajného zboru, teda zamestnávateľa a NBÚ nesmie do tejto personálnej právomoci iných štátnych orgánov zasahovať, ani ju žiadnym spôsobom ovplyvňovať, b) NBÚ nezodpovedá za to, že zamestnávateľ nemá pre navrhovateľa vhodné miesto. Rozhodnutím NBÚ neboli spochybnené navrhovateľove kvalifikačné predpoklady na funkciu uvedenú v § 11 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS a ŽP. c) NBÚ nezodpovedá za systemizáciu tabuľkových miest v Policajnom zbore. Po vydaní nového rozhodnutia NBÚ už neexistovala jedna z nevyhnutných podmienok pri posudzovaní vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a to nezákonné rozhodnutie NBÚ. Medzi vydaním nového rozhodnutia NBÚ oznámeným 2.12.2008 a vznikom škody, ktorú si navrhovateľ uplatňuje od 2.12.2008 do apríla 2010 neexistuje príčinná súvislosť, nakoľko chýba jedna zo základných podmienok vzniku nároku na náhradu škody a to nezákonné rozhodnutie NBÚ. Ak bola príčinnou vzniku škody iná skutočnosť (v tomto prípade nezaradenie navrhovateľa zo strany zamestnávateľa na zodpovedajúcu funkciu), zodpovednosť za škodu na strane škodcu (NBÚ) nenastáva. V tejto súvislosti poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp. z. Pl. ÚS 15/03 z 11.2.2004. K odvolaniu odporkyne sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril navrhovateľ. Stotožnil sa s názorom vysloveným Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 3 Co 169/2010. Vydanie nezákonného rozhodnutia NBÚ mala za následok nielen preradenie navrhovateľa na inú funkciu (od 1.2.2007), ale nezákonné rozhodnutie NBÚ vyvolalo aj ďalší následok a to nemožnosť zaradenia na pôvodnú funkciu po oznámení NBÚ o ponechaní osvedčenia v platnosti (2.12.2008), keďže v období od decembra 2008 do apríla 2010 nebolo voľné tabuľkové miesto, na ktorom bol navrhovateľ zaradený pred odvolaním z funkcie riaditeľa ODI v Michalovciach. Nemôže byť na ťarchu navrhovateľa, že služobný úrad nemal pre neho adekvátne miesto zodpovedajúce jeho predchádzajúcemu zaradeniu. Navrhovateľ neodmietol žiadne adekvátne miesto a žiadne takéto miesto mu nebolo poskytnuté a to až do apríla 2010, kde vďaka iniciatíve navrhovateľa sa tomuto podarilo obsadiť uvoľnené miesto, ktoré zodpovedalo jeho príjmu. Nezákonnosť rozhodnutia trvá po celú dobu a nezaniká ani zrušením nezákonného rozhodnutia (zaniká len rozhodnutie, no nie počiatočná nezákonnosť, ktorá spôsobila vznik škody). V tomto konaní sa rieši nárok poškodeného na náhradu škody. Zmyslom takéhoto konania je odškodniť v celosti osobu, ktorej škoda vznikla. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Odvolací súd prejednal odvolania účastníkov konania podľa § 214 ods. 2 a 3 O. s. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania zostal nárok navrhovateľa na náhradu škody za obdobie od 2.12.2008 do apríla 2010, ktorá navrhovateľovi vznikla v dôsledku nesprávneho úradného rozhodnutia. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje ani pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Zákon č. 514/2003 Z. z. sú vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym, ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú len vtedy, keď špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu. V prípade pojmu škody a jej náhrady je preto potrebné použiť § 442 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého škoda predstavuje vo všeobecnosti ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Podľa Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo, t.j. ušlý zisk. Zákon č. 514/2003 Z. z. a ani Občiansky zákonník tiež nevymedzujú ani pojem príčinnej súvislosti. Túto otázku je nutné riešiť vždy s ohľadom na konkrétne súvislosti v každom jednotlivom prípade. V podstate predstavuje objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným rozhodnutím (postupom) a škodou bude daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného rozhodnutia, t.j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku (ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému rozhodnutiu, nedošlo by ani ku vzniku škody). Skutočná škoda aj ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť peňažným plnením. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa § 443 Občianskeho zákonníka. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza do úvahy. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na náhradu škody za obdobie od 2.12.2008 do apríla 2010 odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody existovala aj po vydaní nového rozhodnutia odporkyne, ktorým ponechala v platnosti osvedčenie navrhovateľa na stupeň utajenia „Dôverné“, resp. po jeho oznámení zamestnávateľovi navrhovateľa dňa 2.12.2008. Po tomto oznámení bolo v kompetencii zamestnávateľa navrhovateľa rozhodnúť o vrátení navrhovateľa do pôvodnej funkcie, resp. o ďalšom inom funkčnom zaradení. Existenciu príčinnej súvislosti nemožno vzťahovať len k príčine „najbližšej“ spôsobenému následku. Je dôležité, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu ku vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne odvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Prvotnou príčinou bolo v danom prípade vydanie nezákonného rozhodnutia odporkyňou, ktorá následne a bezprostredne vyvolala za následok príčinu inú, a tou bola v danom čase nemožnosť zaradenia navrhovateľa na pôvodnú funkciu, resp. na obdobnú, rovnako kvalifikovanú pozíciu, s čím bol spojený aj nižší príjem. Odvolací súd súhlasí aj s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu odporkyne, že vydanie nezákonného rozhodnutia NBÚ mala za následok nielen preradenie navrhovateľa na inú funkciu (od 1.2.2007), ale nezákonné rozhodnutie NBÚ vyvolalo aj ďalší následok a to nemožnosť zaradenia na pôvodnú funkciu po oznámení NBÚ o ponechaní osvedčenia v platnosti (2.12.2008), keďže v období od decembra 2008 do apríla 2010 nebolo voľné tabuľkové miesto, na ktorom bol navrhovateľ zaradený pred odvolaním z funkcie riaditeľa ODI v Michalovciach. Nemôže byť na ťarchu navrhovateľa, že služobný úrad nemal pre neho adekvátne miesto zodpovedajúce jeho predchádzajúcemu zaradeniu. Navrhovateľ neodmietol žiadne adekvátne miesto a žiadne takéto miesto mu nebolo poskytnuté a to až do apríla 2010, kde vďaka iniciatíve navrhovateľa sa tomuto podarilo obsadiť uvoľnené miesto, ktoré zodpovedalo jeho príjmu. Nezákonnosť rozhodnutia trvá po celú dobu a nezaniká ani zrušením nezákonného rozhodnutia (zaniká len rozhodnutie, no nie počiatočná nezákonnosť, ktorá spôsobila vznik škody). V tomto konaní sa rieši nárok poškodeného na náhradu škody. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. V odvolaní sa neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a podľa § 219 O. s. p. ho potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech. Odvolací súd preto priznal navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z právneho zastúpenia advokátom. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania za 1 a 1 úkonu právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu a účasť na vyhlásení rozhodnutia) v sume 334,95 Eur. Podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. hodnota jedného úkonu právnej služby je 210,81 Eur, podľa § 14 ods. 5 písm. b) citovanej vyhlášky hodnota úkonu v 1 je 52,70 Eur. Podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. má nárok advokát aj na režijný paušál, ktorý pre rok 2013 je vo výške 7,81 Eur. Advokát je platiteľom DPH, preto podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky má nárok na DPH. Trovy konania spolu činia - 210,81 Eur + 52,70 Eur + 2x7,81 Eur + 21 % DPH 58,62 Eur, spolu 337,75 Eur. Právny zástupca si uplatnil trovy konania vo výške 334,95 Eur, keď DPH si uplatnil iba v rozsahu 20 %. Vzhľadom na to, že nárok na priznanie trov konania je nárok návrhový, súd nemohol priznať viac ako si právny zástupca navrhovateľa uplatnil. Zaviazal preto odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 334,95 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.