Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/231/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510201320 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510201320.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: K.. Y. F., F. J. G.. Č.. XX, M., zast. advokátom JUDr. Petrom Škultétym, Heydukova ul. č. 3, Bratislava, proti žalovanému: Korema, a. s., Pajštúnska ul. č. 1, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Bukovinský & Chlipala, spol. s r. o., Svätoplukova ul. č. 30, Bratislava, o 4 598,89 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 11. februára 2013 č. k. 5 C 15/11- 150, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 768,44 eur s 9 % úrokami z omeškania od 11. 8. 2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti úrokov z omeškania 0,25 % zo sumy 3 768,44 eur od 11. 8. 2009 do zaplatenia súd prvého stupňa žalobu zamietol, vo zvyšku konanie zastavil, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok 226 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku toho, že dňa 16. 1. 2009 spadol na zľadovateľom chodníku na Heydukovej ul. v Bratislave. Škoda pozostáva z bolestného vo výške 2 531 eur a z náhrady za stratu na zárobku vo výške 1 237,44 eur, čo je spolu 3 768,44 eur. Vzhľadom na to súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3768,44 eur z titulu náhrady škody. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9 % úroky z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne, súd prvého stupňa žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 0,25 % zamietol. Vo zvyšku súd prvého stupňa konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p., keďže žalobca vzal žalobu vo zvyšku späť. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol: „Za dôvody, ktoré závažnosťou prevyšujú zákonný nárok na priznanie náhrady trov navrhovateľovi, t. j. pre ktoré by rozhodnutie o náhrade jeho trov podľa § 142 ods. 3 O.s.p. odporovalo spravodlivej ochrane práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, považoval súd skutočnosť, že navrhovateľ neuviedol pri prvom úkone, ktorý mu patril, všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie nároku. Lekársky posudok o bolestnom, ktorým mienil preukázať podstatnú časť svojho nároku, doložil až po vyše roku od začatia súdneho konania, prevažnú časť ostatných listinných dôkazov dokladal až po výzve súdu, resp. ich zadovážil súd sám. Tieto skutočnosti a dôkazy bol navrhovateľ povinný uviesť už v návrhu na začatie konania, v ich uplatnení mu nič nebránilo. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že v časti, v ktorej bolo konanie v dôsledku späťvzatia žaloby zastavené, vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ale keďže žalobcovi napriek jeho úspechu v konaní nebola priznaná náhrada trov konania, bolo by uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania porušením zásady spravodlivej ochrany práv oboch účastníkov konania. o povinnosti žalovaného zaplatiť poplatok za žalobu súd prvého stupňa rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa výrok o trovách konania riadne neodôvodnil, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Lekársky posudok predložil pri podaní žaloby a skutočnosť, že tento posudok nebol vypracovaný v súlade so zákonom, nemôže byť žalobcovi na ujmu, a to najmä preto, že jeho vadnosť, resp. neúplnosť bola v konaní odstránená. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že sa pokúšal vec mimosúdne vyriešiť, ale žalovaný nemal o to záujem. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je vecne správny. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., pretože mal vo veci neúspech iba v pomerne nepatrnej časti. Súd prvého stupňa však nepostupoval správne pri aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Predovšetkým si neuvedomil, že pri použití § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania výrok nemôže znieť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ale musí znieť tak, že účastníkovi, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania, sa táto náhrada nepriznáva. To znamená, že ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že tu sú podmienky pre použitie § 150 ods. 1 O.s.p., mal vysloviť, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Pokiaľ ide o výrok, ktorým bolo konanie vo zvyšku zastavené, žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., keďže zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby. Toto súd prvého stupňa síce skonštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku, ale vo výroku absentuje rozhodnutie o trovách konania v súvislosti s tou časťou nároku, ohľadom ktorej bolo konanie zastavené. Inými slovami, súd prvého stupňa mal vo výroku napadnutého rozsudku rozhodnúť jednak o trovách konania v súvislosti s tou časťou, ohľadom ktorej bolo žalobe v prevažnej časti vyhovené a žalobca mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti a jednak mal rozhodnúť o trovách konania v súvislosti s tou časťou nároku, ohľadom ktorej bolo konanie zastavené. Ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že tu sú podmienky pre použitie § 150 ods. 1 O.s.p. aj pokiaľ ide o trovy konania súvisiace s tou časťou, ohľadom ktorej bolo konanie zastavené, mal vysloviť, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca neuviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. Žalobca v žalobe uviedol, že sa domáha zaplatenia náhrady škody vo výške spolu 4 598,89 eur pozostávajúcej z bolestného 2 531 eur a z náhrady za stratu na zárobku 2 067,89 eur. K žalobe pripojil lekársky posudok o bolestnom z 29. 4. 2009, potvrdenie o svojich príjmoch za rok 2008 pre účely výpočtu náhrady za stratu na zárobku a výzvu adresovanú žalovanému na náhradu škody zo 6. 7. 2009. Z toho je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že žalobca uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. Odvolací súd súhlasí so žalobcom v tom, že z hľadiska § 150 ods. 1 O.s.p. nemôže byť žalobcovi na ujmu, že lekársky posudok z 29. 4. 2009 trpel vadou (absencia odtlačku pečiatky zdravotníckeho zariadenia). Naviac, žalobca na pojednávaní dňa 14. 2. 2012 do spisu založil úplný lekársky posudok z 31. 1. 2012 aj s odtlačkom pečiatky zdravotníckeho zariadenia. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada trov konania, a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ostatné výroky rozsudku súdu prvého stupňa neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.