Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/596/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510201744 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510201744.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : R.. V. N., Z. B., H. U.. Č.. XX, proti odporkyni : R.. M. N.T., Z. O. X, Z., zastúpená JUDr. Ladislav Sirankom, advokátom Vajnorská 89, Bratislava, o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu, na odvolanie navrhovateľa i odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. 10. 2012 č.k. 40C 33/2010 - 448, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že z r u - š u j e právo spoločného nájmu účastníkov k bytu č. 32, VIII. poschodie bytového domu na O. U.. Č.. X O. Z., pozostávajúceho zo 4 izieb a príslušenstva, s tým, že za výlučného nájomcu bytu ako člena družstva určuje navrhovateľa. Odporkyňa je p o v i n n á predmetný byt vypratať do 15 dní po tom, ako jej bude navrhovateľom zabezpečený náhradný byt. Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu č. 32 na VIII. poschodí bytového domu v Bratislave, O. U.. X, s tým, že za ďalšieho nájomcu bytu určil odporkyňu a navrhovateľovi uložil povinnosť vypratať predmetný byt do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa, ktorý sa voči odporkyni domáhal toho, aby súd zrušil spoločný nájom účastníkov konania ako bývalých manželov k družstevného bytu č. 82, nachádzajúcemu sa na VIII. poschodí bytového domu na U. O. Č.. X O. Z., za ďalšieho jediného člena družstva a teda výlučného nájomcu bytu určil navrhovateľa a odporkyni uložil povinnosť z bytu sa vysťahovať do 3 dní bez zabezpečenia náhradného ubytovania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním vo veci zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa 05.11.1983. Za trvania manželstva účastníci najskôr užívali družstevný byt na Š. U.. Č.. X, ktorý v r. 1991 vymenili za predmetný byt na O.. Odporkyňa súdu predložila na preukázanie skutočnosti, že sa členkou družstva stala ešte pred uzavretím manželstva, prípis Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava IV-Petržalka zo dňa 18.10.1983, podľa ktorého ju predstavenstvo stavebného bytového družstva prijalo za člena družstva s účinnosťou od 17.10.1983 pod evidenčným číslom XXXXX. Z predvolania Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava IV-Petržalka zo dňa 18.10.1983 vyplýva, že ešte pred uzavretím manželstva s navrhovateľom bola odporkyňa v tom čase pod dievčenským menom M. ako členka družstva vyzvaná, aby sa dňa 24.10.1983 dostavila do objektu DIII-25 za účelom prevzatia družstevného bytu. Bytové družstvo súdu predložilo prípis Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava IV-Petržalka zo dňa 18.10.1984, ktorým odporkyni oznámilo, že ju predstavenstvo stavebného bytového družstva prijalo za člena družstva s účinnosťou od 17.10.1984 pod evidenčným číslom XXXXX a to na základe prihlášky za člena družstva zo dňa 17.04.1984. Zápisné a členský poplatok boli splatené dňa 17.09.1984. V zmysle prihlášky bolo následne dňa 18.10.1984 odporkyni zaslané podanie „Úhrada členského podielu-stab. byt“, kde jej bol oznámený prídel bytu a vyčíslená výška členského podielu, ktorú bola povinná uhradiť do 7 dní od obdržania tohto podania. Členský podiel vo výške 22.514,- Kčs bol uhradený dňa 30.10.1984. Rozhodnutím zo dňa 24.10.1984 o pridelení družstevného bytu členovi družstva R.. M. N. a jej manželovi R.. V. N. bol menovaným pridelený do osobného užívania 3-izbový byt s príslušenstvom, nachádzajúci sa v Bratislave v objekte D III-25, číslo bytu 53 na 5. poschodí. Rozhodnutie bolo schválené na schôdzi predstavenstva SBD dňa 17.10.1984 na základe stabilizujúcej organizácie Slovenskej akadémie vied Bratislava, v ktorej, ako vyplýva z obsahu vyššie spomínanej prihlášky za člena družstva, z časti vyplnenej SBD pracovala odporkyňa (ako odborný referent pre licencie v stredisku vynálezov a objavov). Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu bola odporkyňou podpísaná dňa 01.11.1984 s tým, že byt sa odovzdáva svojmu členovi R.. N. pri spoločnom členstve manžela R.. V. N.T. dňom 16.11.1984. Odstránenie rozporov v dokladoch predložených odporkyňou a SBD, resp. zistenie, či došlo k duplicitným rozhodnutiam s časovým posunom, resp. prečo nedošlo k realizácii pridelenia bytu a z akých dôvodov na základe prvej výzvy SBD, súd nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci, vzhľadom na jednoznačne preukázateľný vznik práva na pridelenie družstevného bytu a tiež spoločného užívania bytu a spoločného členstva v družstve až po uzavretí manželstva účastníkov, kedy došlo k splateniu členského podielu (30.10.1984) a k podpisu dohody o odovzdaní a prevzatí bytu (01.11.1984). Prvostupňový súd poukazoval v odôvodnení svojho rozsudku na to, že právo spoločného užívania bytu manželmi do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. bolo upravené v ustanoveniach § 175 a nasl. OZ v znení platnom do 31.12.1991. V súvislosti so vznikom práva spoločného užívania družstevného bytu manželmi sa rozlišovalo právo na pridelenie družstevného bytu a právo osobného užívania družstevného bytu, ktoré vznikali časove odlišne. Vznik spoločného členstva manželov v družstve a vznik spoločného užívania družstevného bytu bol viazaný na okamih uzavretia dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. Právo na uzavretie dohody o odovzdaní a prevzatí bytu vzniklo občanovi podľa § 154 ods. 1 OZ rozhodnutím o pridelení bytu vydaným vtedajším miestnym národným výborom alebo iným príslušným orgánom podľa vtedajších predpisov o hospodárení s bytmi. Pokiaľ išlo o člena stavebného bytového družstva právo na to, aby mu bol orgánom družstva pridelený do osobného užívania družstevný byt, mu vzniklo splatením členského podielu (§ 154 ods. 2 OZ v znení platnom v rozhodnom čase). Ak vzniklo len jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vzniklo s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve (§ 175 ods. 2 OZ v znení platnom v rozhodnom čase). T.z. že ak by aj bol členom družstva pôvodne iba jeden z manželov, ak mu počas trvania manželstva vzniklo právo na uzavretie zmluvy o odovzdaní a prevzatí družstevného bytu, so spoločným užívacím právom k bytu manželom vzniklo aj ich spoločné členstvo v družstve. Z vyššie uvedených listinných dôkazov mal potom prvostupňový súd za preukázané, že právo na pridelenie družstevného bytu do užívania odporkyni vzniklo bez ohľadu na vznik jej členstva v bytovom družstve až za trvania manželstva. Preto aj účastníkom riadne, v súlade s vtedy platnou právnou úpravou, vzniklo spolu s právom spoločného užívania predmetného bytu po uzavretí dohody o odovzdaní a prevzatí bytu i spoločné členstvo manželov v družstve. Za relevantnejšiu pre rozhodnutie vo veci však považoval súd prvého stupňa skutočnosť, vyplývajúcu z rozhodnutia zo dňa 24.10.1984, že byt bol odporkyni pridelený ako stabilizačný v súvislosti s jej vtedajším zamestnaním, hoci to, že šlo o byt zo stabilizačnej družstevnej výstavbu, nič nemení na povahe bytu ako družstevného. Na základe dohody o výmene bytu a prevode členských práv a povinností bol rozhodnutím zo dňa 21.11.1991 R.. M. N. a jej manželovi R.. V. N. pridelený do osobného užívania 4-izbový byt s príslušenstvom nachádzajúci sa v Bratislave na O. X, Č.. Z. XX na O.. B.. V dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 03.12.1991 sú ako príslušníci domácnosti vpísané deti účastníkov - dcéra W. N., I.. O. L.. XXXX a syn W., I.. O. L.. XXXX (podľa poznámky dopísaný 10.10.2000). Právo spoločného užívania bytu účastníkov sa po 01.01.1992 zmenilo na právo spoločného nájmu bytu. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené 19.03.2007 a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 25C 113/99-469 zo dňa 07.02.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 202/05-378 zo dňa 14.09.2006. V čase vyhlásenia rozsudku maloletý syn účastníkov bol zverený do osobnej starostlivosti otca, pričom odporkyňa bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 1.800,- Sk mesačne. Z pripojeného spisu súd prvého stupňa zistil, že konanie bolo vedené na návrh navrhovateľa podaný dňa 25.03.1999. Pôvodne navrhovateľ žiadal obe deti zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že na výživné by platil na W. 6.500,- Sk a na W. 3.500,- Sk. V priebehu konania žiadal deti zveriť do svojej výchovy a opatery. Rozhodnutie súdu zo dňa 18.06.2001 bolo zrušené uznesením odvolacieho súdu zo dňa 07.02.2002, ktorý uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie na preukázanie tvrdení, že vzťahy manželov nie sú tak narušené, aby nebolo možné pokúsiť sa o obnovenie ich spolužitia a vykonať aj ďalšie dokazovanie ohľadne úpravy práv a povinností k deťom a to aj súdnym znalcom pedopsychológom, po tom, čo odporkyňa až v rámci odvolacieho konania predložila súdu také dôkazy, ktoré neboli súdu I. stupňa známe a ktoré spochybňovali pôvodne zistený skutkový stav. V základnom konaní súdu odporkyňa neposkytla súčinnosť pri obstarávaní dôkazných prostriedkov. Po doplnení dokazovania súd ako príčinu rozvratu manželstva ustálil povahové a názorové rozdiely na manželské spolužitie, ktoré sa prejavili počas ich spolupráce v spoločnej firme a ktoré sa týkali nielen profesnej stránky, ale najmä otázok vedenia spoločnej domácnosti a výchovy detí. Situáciu vyústila do odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, pričom tento sa aj naďalej venoval obom deťom a to nielen čo sa týka vyplnenia voľného času, ale aj po stránke materiálnej. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania súd dospel k záveru, že výchovné prostredia u navrhovateľa je nesporne vhodnejšie než u odporkyne, ktorá v priebehu konania obe deti vystavila stresujúcim a ohrozujúcim situáciám, keď maloletého W. po značnú dobu ponechala samého u cudzích ľudí v Turecku. Súd mal zverenie maloletého do výchovy a opatery otca za súladné s jeho záujmami nielen s ohľadom na vyšetreniami zistené osobnostné vybavenie matky, determinujúce jej vzťah k maloletému (odporkyňa bola hodnotená znalkyňou ako nezodpovedná, chaotická, egocentrická, manipulatívna, nerešpektujúca spoločenské normy, nerešpektujúca city druhých ľudí, vrátane svojich detí, pričom má problém udržať trvalé vzťahy a znížený prah pre uvoľňovanie agresie). Odkedy zostala s deťmi sama bola vo výchove insuficientná, nekritická k výchovným praktikám. Išlo u nej o dekompenzáciu disociálnej poruchy osobnosti. Dcéra bola vo vzťahu k matke ambivalentná, syn ju vo vzťahu vytesňoval, jeho vzťah k nej bol potlačený, obava otca aj dcéry, že na neho môže matka prenášať pri kontakte vlastné intrapsychické konflikty bola reálna. Deti navzájom fungovali v súrodeneckej harmónii napriek vekovému rozdielu. Sestra bola pre brata jediným ventilom jeho traumatických zážitkov z Turecka. Obe deti sa navzájom vyrovnávali s vlastnými zložitými obsahmi ich života. Navrhovateľ mal jednoznačne kvalitnejšie osobnostné predpoklady pre výchovu. Bol zakotvený v harmonickom partnerskom vzťahu, emočne aj osobnostne stabilizovaný, bol pozitívnym vzorom pre deti do ich budúcnosti. Maloletý partnerku otca akceptoval ako rodiča, bola mu oporou, istotou, venovala mu pri adaptácii na nové životné role maximum času a energie. Kolízny opatrovník vykonával v čase konania šetrenia v mieste bydliska matky na O.. K máju 2001 zistil, že tam od konca marca uvedeného roku nikto nebýval. Susedia navrhovateľa videli, ako v sobotu a nedeľu deťom nosieval jedlo. Pri ďalšom šetrení v septembri 2002 už bola zastihnutá aj odporkyňa, pričom bolo zistené, že byt je prerobený, čiastočne zariadený, udržiavaný v čistote. Navrhovateľ obýval 3-izbový byt v jeho vlastníctve, kde boli vytvorené nadštandardné podmienky pre život detí. Styk matky s maloletým W. nebol zakázaný súdnym rozhodnutím, ako otec opakovane tvrdil. Skutočnosť, že styk matky je časovo neobmedzený bola konštatovaná aj vo vyjadrení podpredsedníčky Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.02.2009 k ústavnej sťažnosti proti uzneseniu NS SR sp. zn. 5Cdo 109/2007 z 11.12.2007, ktorým bolo odmietnuté dovolanie odporkyne v konaní o rozvod jej manželstva, ktoré vyjadrenie súdu predložil právny zástupca odporkyne. Popri konaní o rozvod manželstva na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 17Nc 66/01 prebiehalo aj konanie o úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas do rozvodu, v ktorom súd najskôr predbežným opatrením zo dňa 05.04.2011, právoplatným dňa 26.10.2001 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 12Co 220/01 matke uložil odovzdať obe deti do starostlivosti otca do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s odôvodnením, že zistil nedostatky v starostlivosti matky o deti a taktiež jej prípravu na vycestovanie s deťmi do Turecka, pričom otec mal vytvorené vhodné materiálne a bytové podmienky na to, aby mohol prevziať deti do svojej osobnej starostlivosti. Nakoľko matka rozhodnutie nerešpektovala, otec podal dňa 10.06.2002 pred orgánmi činnými v trestnom konaní trestné oznámenie z podozrenia z trestného činu marenia úradného rozhodnutia. Kde sa deti nachádzajú matka odmietala otcovi, ako aj úradom v uvedenom čase uviesť. Deti boli do starostlivosti otca odovzdané až 08.09.2002, kedy si ich zobral z parkoviska pred domom na O. U.. Následne bol prerušený kontakt matky s deťmi. S matkou sa telefonicky kontaktovala len dcéra, tak aby sa o tom otec nedozvedel. Pokiaľ matka bola opakovane za deťmi v domácnosti otca, dal ju odviesť policajtmi. Matka sa teda domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd upravil jej styk s deťmi. Takéto predbežné opatrenie bolo aj za odporúčania kolízneho opatrovníka, ktorý poukázal na to, že matke neboli zrušené ani obmedzené rodičovské práva, nariadené dňa 30.04.2003 vo vzťahu k mal. W. s odôvodnením, že od 08.09.2002 sa styk matky so synom nerealizuje a rodičia sa na ňom nevedia dohodnúť. Nakoľko styk s dcérou sa realizoval sporadicky, tento súd ponechal vzhľadom na jej vek v tom čase (16 rokov) na báze dobrovoľnosti. Vo veci samej súd následne rozhodol rozsudkom č.k. 17Nc 66/01-761 z 14.06.2005, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 132/08-78 zo dňa 25.11.2008, ktorým bol maloletý W. zverený do osobnej starostlivosti otca, pričom matka bola zaviazaná platiť na výživné W. sumou 1.800,- Sk mesačne a na výživu plnoletej dcéry W. sumou 3.000,- Sk mesačne počnúc dňom 08.09.2012. Styk matky s maloletým W. súd neupravil. Po rozhodnutí súdu prvého stupňa v dôsledku prenesenia príslušnosti podľa § 177 ods. 2 veta prvá O.sp. konanie vo veci ďalej prebiehalo na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 49P 171/2006 a to až do meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní matky, keď pôvodne bolo jej odvolanie v konaní 11CoP/05 dňa 17.01.2006 odmietnuté, ktoré rozhodnutie bolo však zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 17/09 a vo veci bolo odvolacím súdom opätovne rozhodnuté 25.11.2008 rozsudkom sp. zn. 11CoP 132/2008. Dovolanie matky proti ostatne citovanému rozhodnutiu bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu sp. zn.7Cdo 96/2011 zo dňa 17.08.2011. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 8C 130/99-120 zo dňa 09.02.2004, právoplatným dňa 15.04.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co 126/04-174 zo dňa 17.02.2005 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov a to s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď oba súdy dospeli k záveru, že v danom prípade sú závažné dôvody na takéto rozhodnutie, keďže manželia od r. 1998 žili oddelene, neviedli spoločnú domácnosť, nehospodárili spolu a tiež vzhľadom na ich vzájomné vzťahy, keď prebieha viacero súdnych konaní (o rozvod manželstva, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, o vydanie predbežného opatrenia o odovzdanie detí matkou otcovi, o úprave styku matky s deťmi, o určenie výživného na manželku) a bolo podaných vzájomne viacero trestných oznámení, keď nadovšetko takéto správanie je v rozpore so záujmom na zdravom vývoji detí. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu sa konštatuje, že za daného stavu by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov odporovalo dobrým mravom, nakoľko vzhľadom na uvedené by to bolo v rozpore so slušnosťou, ohľaduplnosťou a vzájomným sa rešpektovaním sa manželov. Uvedené konanie bolo začaté na návrh navrhovateľa. Pod sp. zn. 14C 58/2008 sa na Okresnom súde Bratislava V. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 14C 359/2005 vo veci navrhovateľa Bytové družstvo Petržalka proti obom účastníkom konania súd prvého stupňa zistil, že prenajímateľ dňa 22.09.2004 pristúpil k podaniu výpovede pre nezaplatenie nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, s konkrétnou výškou nedoplatku k 31.08.2004 vo výške 24.266,- Sk za plnenia poskytované s užívaním bytu a poplatok z omeškania vo výške 10.068,- Sk. Navrhovateľ výpoveď prevzal osobne dňa 05.04.2005. Odporkyni mala byť doručená uložením na pošte dňom 07.10.2004. Navrhovateľ, ktorý prevzal predvolanie na pojednávanie nariadené vo veci na 21.03.2006 na adrese N. X, Z., sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil z pracovných dôvodov a súdu oznámil, že podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa by malo prísť k mimosúdnej dohode z dôvodu, že istina dlžnej sumy bola v celosti vyplatená. Na ďalšie pojednávanie sa napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil a zásielka na pojednávanie nariadené na 05.10.2006, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia, sa súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Odporkyňa súdne zásielky preberala na adrese O. X. Návrh bol zamietnutý z dôvodu, že jej výpoveď z nájmu bytu nebola doručená zákonným spôsobom, keď odporkyňa preukázala, že sa v čase jej doručovania v mieste bydliska nezdržovala, keďže bola zamestnávateľom vyslaná do zahraničia za účelom vybavenia firemných záležitostí. Následne bol pod sp. zn. 9C 98/06 medzi tými istými účastníkmi vedený spor o zaplatenie 61.112,- Sk s príslušenstvom za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie od 01.12.2003 do 31.07.2005. Na pojednávaní konanom dňa 07.11.2006, na ktoré sa odporkyňa nedostavila, keď doručenie pojednávania nemala vykázané navrhovateľ (v procesnom postavení odporcu 2/) uviedol, že v predmetnom byte nebýva od r. 1997, v septembri 2006 bol právoplatne rozvedený, BSM majú zrušené. Deklaroval, že nemá žiaden právny vzťah k predmetnému bytu a nie je ochotný nič zaplatiť. Žalovanú istinu nezaplatil a zrejme ju zaplatila odporkyňa. Nevie, ako má vystúpiť z družstva. Dňa 22.09.2004 mu bola doručená výpoveď z nájmu bytu, s výpoveďou súhlasí, nevie, či je v právnom vzťahu k navrhovateľovi. Komunikoval s ním prostredníctvom právnika, ktorý mu poskytol informáciu, že žalovaná istina aj s poplatkom je uhradená. Nakoľko k 31.03.2006 neboli na účte k predmetnému bytu žiadne nedoplatky, navrhovateľ pristúpil k späťvzatiu návrhu a konanie bolo uznesením zo dňa 17.04.2008 zastavené. V tomto konaní bol odporkyni rozhodnutím Centra pre bezplatnú pomoc sp zn. 2N 250/07 zo dňa 24.05.2007 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a bola jej určená advokátka. V odôvodení citovaného uznesenia sa okrem iného uvádza, že uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.01.2003, č.k. 7C 281/2002-46 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zaviazal navrhovateľa predbežne platiť výživné v sume 3.000,- Sk mesačne počnúc dňom 01.02.2002. Čestným prehlásením z 24.05.2007, podpísaným pred pracovníčkou centra odporkyňa prehlásila, že manžel jej v danej dobe „na výživu žiadnym spôsobom neprispieva a vzhľadom na jeho postoj a morálny profil, vlastnosti a charakter nie je ani predpoklad, že by jej niečo, hocičo dobrovoľne mal záujem poskytnúť. Od vyhlásenia právoplatnosti predbežného opatrenia vo veci výživného na manželku jej neplatil žiadne výživné“. Ďalej sa v rozhodnutí konštatuje, že navrhovateľka deťom od mája 2007 poukazovala na výživu sumu 50,- Sk. Po rozvode manželstva sa účastníci na ďalšom nájme bytu výslovne nedohodli. Súd prvého stupňa vyslovil právny názor, že medzi účastníkmi nedošlo napriek výslovnému prejavu navrhovateľa na pojednávaní vo veci 07.11.2006 ku konkludentnej dohode o ďalšom nájme bytu, čím argumentoval právny zástupca odporkyne, keď účastníci sa v tejto súvislosti ani len individuálne nedostavili k prenajímateľovi bytu za účelom usporiadania svojich spoločných vzťahov k bytovému družstvu v zmysle jeho stanov, čo by bolo možné považovať za prípadné relevantné konkludentné konanie. Bytové družstvo Petržalka vo svojom podaní zo dňa 10.05.2010 odporučilo vo veci rozhodnúť podľa ust. § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka a prihliadnuť pritom na záujmy maloletých detí. Následným telefonickým dopytom súd prvého stupňa zistil, že k 28.05.2010 bolo nájomné ako aj zálohy za služby spojené s užívaním bytu od r. 2006 uhrádzané, pričom splatné nedoplatky z vyúčtovaní boli k uvedenému dátumu rovnako uhradené. Ročné vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu na O. za r. 2005 až 2010, ktoré boli zasielané doporučenou zásielkou, prevzala v r. 2005 až 2008 osobne odporkyňa na uvedenej adrese a v r. 2009 až 2011 jej splnomocnenec (podľa podpisu pravdepodobne B.. I.). Navrhovateľ vo svojej výpovedi uvádzal, že byt na O. spoločne užívali do r. 1998, kedy sa po predchádzajúcich rozporoch a konfliktoch, ktoré vyvolávala zväčša odporkyňa, a ktoré veľmi zle vplývali na deti, odsťahoval zo spoločnej domácnosti a podal návrh na rozvod. Obe deti boli zverené navrhovateľovi a to najskôr na predbežné opatrenie. Na čas po rozvode mu bol zverený syn, keďže dcéra bola v čase rozhodovania súdu už plnoletá. Obe deti žili v spoločnej domácnosti s otcom. Dcéra študuje na vysokej škole v Banskej Bystrici, kde sa zdržuje počas týždňa. V priebehu konania začala bývať sama v byte na X. U.. Maloletý syn navštevuje od 6. ročníka základnú školu v Bratislave. Konkrétnu adresu školy navrhovateľ odmietol kvôli odporkyni uviesť z obavy jeho opätovného únosu, avšak ide o školu v II. bratislavskom obvode. Z bytu na O. syn definitívne odišiel v r. 2002, keď po neho bola dcérka. Potom bol u otca a do 5. triedy navštevoval školu v Stupave. Na Petržalku dieťa nemá vlastne žiadne väzby, syn odtiaľ odchádzal totiž ešte keď nevedel rozprávať. Vo veku 2 rokov ho matka vzala do Turecka a teda v Petržalke ani nemal ako sociálne väzby získať. Matka mu v tom čase nedovolila kontaktovať sa s ostatnými deťmi ani s otcom. Navrhovateľ tvrdil, že v prípade, ak by súd vyhovel jeho návrhu, má v úmysle byt prenechať maloletému W.. Nevylúčil, že by sa tam presťahovali, keďže byt na T., ktorý s rodinou užíva, je omnoho starší ako byt na O.Ľ.. Bytu na O. sa po odchode z neho nevzdal a ani sa ho nechcel vzdať. V neskorších vyjadreniach uviedol, že sa o byt v čase, kedy bolo vedené konanie o zaplatenie dlhu na nájomnom a službách zaujímal a informoval sa, v akom stave je vec. Po jeho odchode odporkyňa vymenila na byte zámky a tak mal za to, že náklady spojené s užívaním mala hradiť sama, keďže byt zostala užívať. Sám hradil všetky náklady spojené s užívaním bytu ešte asi pol roka po jeho opustení v r. 1998. V čase odchodu nevlastnil žiadny iný byt a prespával u svojich rodičov a kamarátov. Neskôr mu rodičia darovali byt na N., za čo im zabezpečil menší v blízkosti na W., aby sa o nich mohol starať, keďže obaja sú po mozgovej príhode a sú odkázaní na jeho starostlivosť. Byt na N. najskôr previedol v podiele 9/10 na svoju súčasnú manželku a v podiele 1/10 na dcéru. V súčasnosti vlastní celý byt jeho druhá manželka. Od r. 2002, od kedy sú deti fakticky v jeho starostlivosti, si odporkyňa neplní svoju vyživovaciu povinnosť, za čo je aj trestne stíhaná. Dcéra s matkou odmieta komunikovať, pričom záujem o komunikáciu nemá ani odporkyňa. Navrhovateľ trval na tom, že z rozvodového spisu vyplýva, že odporkyňa mala zakázaný aj styk s deťmi na základe znaleckého posudku, pričom rozhodnutie o styku nebolo ani súčasťou rozhodnutia o rozvode. S deťmi sa mohla stretávať výlučne za prítomnosti terapeuta, o čo však nikdy nepožiadala. Z bytu na O. pravdepodobne odišla, keď ani susedia nevedeli uviesť, či sa tam zdržuje. Po jeho odchode v čase, kedy byt ešte užívala, neplatila riadne nájomné a náklady za služby spojené s užívaním bytu a sám sa musel zúčastniť viacerých konaní ohľadom nedoplatkov. Z bytu bola dokonca deložovaná, avšak pravdepodobne nedoplatky uhradila a ak je nájomné uhrádzané, platí ho odporkyňa. Sám tieto poplatky neplatí a z bytové družstva nebol kontaktovaný, že by tam bol akýkoľvek problém. Predmetným sporom chcel zabezpečiť najmä budúcnosť detí. To, že odporkyňa užíva 4-izbový byt, ktorý bol kompletne zrekonštruovaný zo spoločných príjmov z podnikania a kompletne zariadený považuje za krajne nemorálne vzhľadom na jej predchádzajúce správanie a postoj, vyplývajúci z konania o rozvod, na ktoré poukázal. Odporkyňa mu deti fakticky uniesla do Turecka a pomáhal mu ich nájsť Interpol. Na preukázanie skutočnosti, že v r. 1999 až 2000 prispieval na nájomné a náklady spojené s užívaním bytu do spisu založil fotokópie poštových poukážok, preukazujúcich v uvedených rokoch poukazovanie mesačných platieb vo výške 10.000,- Sk na meno odporkyne. Ďalej predložil viacero faktúr z uvedeného obdobia vzťahujúcich sa k energiám, resp. k telefónu. Nevyplývala však z nich aj úhrada týchto platieb. Odporkyňa vo svojej výpovedi uvádzala, že od r. 1983 bola členkou bytového družstva a ako členke jej bol aj pridelený byt na Š. U.. O. Z., ktorý neskôr za trvania manželstva s navrhovateľom vymenili za väčší byt, pretože chceli ďalšie dieťa. V byte na O. býva nepretržite od r. 1992, s výnimkou r. 2001-2002, kedy sa s deťmi istý čas zdržovali v zahraničí, čo odôvodnila chronickým kožným ochorením dcéry, synovým sklonom k alergii a jej alergiou a astmou. Vracali sa ale pravidelne späť, najmä na preskúšanie dcéry. K 01.09.2002 sa vrátili definitívne, keďže v tom období dcéra nastupovala na strednú školu. Byt na X., kde má zrušený trvalý pobyt, prepísala na dcéru. Na byt na O. je plne odkázaná. Nemá kde inde bývať. V r. 2003 - 2005 ho postupne prerobila na bezbariérový, nakoľko má zo zdravotných dôvodov obmedzený pohyb. Pre ukončenie spolužitia s navrhovateľom boli dramatické dôvody. Vzťahy medzi účastníkmi a v tom čase ešte len družkou navrhovateľa (B.. W.) boli neštandardné. Vystupovali voči nej agresívne a v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť za dramatických okolností 26.09.1998. K výmene zámkov pristúpila až vtedy, čo jej z bytu zmizol občiansky preukaz a neskôr doklady od vozidla. Po tom, čo navrhovateľ byt opustil, prestal sa oň zaujímať. V podstate sa ho pri svojom odchode vzdal a nechcel s ním mať nič spoločné, čo potvrdil aj následne svojim konaním vo vzťahu k bytovému družstvu a vyjadreniami v súdnych konaniach, ktoré iniciovalo. Okrem obdobia od októbra 1998 do júna 1999 jej nezasielal žiadne peniaze a aj platby v uvedenom čase neboli určené na prevádzku bytu, ale na výživu detí. Neskôr jej už žiadne peniaze poskytovať nechcel. Keďže jej hlavný príjem pôvodne vyplýval z práce pre ich spoločnú firmu, z ktorej bola v r. 1999 nútená odísť, dostala sa do stavu núdze a finančnej tiesne. V r. 2004 sa obrátila na navrhovateľa s prosbou o pomoc s tým, že nevládze uhrádzať platby za byt na O.. Pomoc jej sľúbil, ale následne sa dozvedela, že úhrady neboli vykonávané a bola im daná výpoveď z nájmu, ktorú navrhovateľ prevzal v apríli, ale zostal nečinný. O výpovedi sa ona dozvedela až na jeseň r. 2005. Keďže jej hrozilo, že zostane na ulici a skončí ako bezdomovec, podarilo sa jej úhradou celej dlžnej sumy výpoveď zvrátiť. Všetky dlhy súvisiace s bytom, vrátane penále uhradila ona a ďalej uhrádza všetky náklady spojené s jeho užívaním. Syn bol prihlásený v evidenčnom liste k bytu až do začiatku r. 2011, hoci si ho navrhovateľ vzal 08.09.2002 a teda k tomuto miestu nemá vytvorené žiadne väzby. Syna odhlásila kvôli úprave nájomného z finančných dôvodov, ale až potom, čo sa uistila, že v prípade, ak by sa jej čokoľvek stalo, členský podiel zdedí syn. Bytové družstvo komunikuje ohľadom bytu výlučne s ňou a výlučne ju kontaktuje vo vzťahu k úhradám nájomného a služieb a prípadných súdnych konaní. Na byt je v plnom rozsahu odkázaná. Rodinný dom O. M. K. bol postavený na prelome 19. a 20. storočia z kameňa a nepálenej tehly, bez vodovou a kanalizácie so studňou s rumpálom vzdialenou cca 500-600 m od domu. Kúri sa tam na pevné palivo v kachliach. Ide o nehnuteľnosť nevhodnú na trvalé bývanie, nachádzajúcu sa na Kopaniciach, kde je možné sa maximálne rekreovať. V blízkosti sa nenachádza ani autobusová zastávka a nie je tam potrebná infraštruktúra. Do najbližšieho mesta Detva je to cca 30 km, čím je značne sťažená dostupnosť prípadnej lekárskej starostlivosti, na ktorú je odkázaná. Navyše s nehnuteľnosťou nemôže disponovať, keďže je zaťažená 3 ťarchami - v prospech záložného veriteľa a ďalšími dvomi exekučnými záložnými právami. Jej rodičovské práva k synovi obmedzené neboli. Dôvody, pre ktoré sa od r. 2003 nestretávajú, sú výlučne na strane otca. Na O. bol syn naposledy vo veku asi 5,5 roka. Na preukázanie toho, že si vyživovaciu povinnosť voči deťom plnila, navrhovateľka do spisu založila poštové poukážky vo fotokópii. Uznesením Krajského súdu č.k. 14Co 123/2011-95 zo dňa 29.03.2011 bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 18C 237/2010-30 zo dňa 13.01.2011, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh odporkyne na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby bola zaviazaná prispievať na výživu dcére sumou 1,66 eur a to tak, že odporkyňa je zaviazaná prispievať na výživu plnoletej dcéry v sume 30 % zo sumy životného minima s odôvodnením, že odporkyňa v procesnom postavení navrhovateľa osvedčila svoje majetkové pomery, z ktorých vyplýva, že sa nachádza v stave hmotnej núdze a pre svoj zdravotný stav nie je spôsobilá byť zárobkovo činná, pričom jej príjmy nepostačujú ani na uspokojenie základných životných potrieb. Svedkyňa W. N., plnoletá dcéra účastníkov vo svojej výpovedi uviedla, že otcovmu odchodu predchádzali hrozné konflikty. Nebolo možné, aby rodičia spolu fungovali. Mala vtedy 11 až 12 rokov, pričom si neuvedomovala, kto tie strašné hádky vyvolával. V byte na O.Í. bývali neskôr s mamou a bratom až do jej 14 rokov. V r. 2001 odtiaľ odchádzali do Turecka. Mama pred odchodom byt vypratala. V Turecku boli asi 2,5 roka a vracali sa, keď matka chcela opustiť svojho tureckého priateľa. Spolu prišli na Slovensko so známym matky, ktorému ich dala na starosť a odišli do Starej Hute, kde ju mali počkať, kým ona šla do Rakúska za jej novým priateľom. Vtedy svedkyňa oslovila otca, že s bratom chcú ísť k nemu, pretože sa to s mamou nedalo vydržať, keďže mávala často psychické hysterické záchvaty. Po návrate matky z Rakúska sa istý čas vôbec nestretávali. Kde bývala s určitosťou uviesť nevedela, ale zrejme šla na O.. Po odchode matku nevyhľadávala a nevedela uviesť, akým spôsobom a kde žije. Nehnuteľnosť v Starej Hute, kde bola naposledy po ich návrate z Turecka, označila za bežný dom na lazoch. Išlo o obývateľnú chalupu, kam chodievali na víkendy. Bola tam elektrina, suché WC na dvore a po pitnú vodu bolo treba chodiť do studne. Vzťahy otca s jeho súčasnou manželkou sú úplne odlišné (než jeho vzťah s matkou) a v čase podania výpovede nemala pocit, že by sa schyľovalo k odchodu otca z bytu na N.. Odporkyňa na preukázanie skutočnosti, že sústavne obýva predmetný byt, založia do spisu viacero čestných vyhlásení ľudí bývajúcich v jej susedstve. Súd prvého stupňa za týmto účelom vypočul viaceré fyzické osoby - susedov z bytového domu na O. U.. X v Bratislave. Z ich výpovedí vyplynulo, že na žiadosť odporkyne podpisovali ňou vopred pripravené formuláre, pričom si mali možnosť vybrať z troch rôznych znení. Svedok W. X. vo svojej výpovedi uviedol, že nevie posúdiť, že odporkyňa v byte býva sústavne, lebo odkedy sa nasťahovali ju videl iba vchádzať do vchodu maximálne 5 krát. Svedok R.. O. N. si vôbec nepamätal navrhovateľa. Odporkyňu poznal zo susedstva, pričom ju stretáva asi raz do mesiaca, napr. keď ide vysypať smeti, alebo pri odchode do práce, kedy ju vídava na parkovisku. Svedkyňa B.. F. T. uviedla, že sporadicky vo výťahu stretáva odporkyňu, avšak navrhovateľa vôbec. V mesiaci september 2011 sa jej na to, kde bývajú N. dopytovala polícia, keďže ich byt ako jediný v paneláku nemá vizitku na dverách. Svedkyňa O. Z. odporkyňu registruje iba posledné dva roky, odkedy je na materskej dovolenke. Stretávajú sa sporadicky vo výťahu. K odporkyni priraďuje nejakého pána so psom, keďže ich niekoľko krát videla spolu, s ktorým komunikuje častejšie pri prechádzkach so psom. Svedok W. Š. uviedol, že na O. býva od decembra 2007, ale odporkyňu registruje asi 1,5 roka, odkedy zostal doma s dieťaťom. Stretávali sa bežne pred vchodom alebo vo vchode. Od marca 2010 do marca 2011 ju registroval možno každé dva až tri dni. Svedok O. G., ktorý býva na O. od r. 1981 uviedol, že N. sa tam nasťahovali podstatne neskôr. Navrhovateľa už ale v dome zhruba desať rokov nevidel. Odporkyňu v dome stretáva minimálne raz za mesiac vo vchode, alebo keď venčia psa s pánom, ktorý tam tiež už niekoľko rokov býva. Tiež si spomenul, že asi v r. 2010 odporkyňa vystúpila na domovej schôdzi a porovnávala ich náklady s nákladmi v okolitých domoch. Svedkyňa R.. Z., ktorá v dome býva rovnako od r. 1981 po rozvode účastníkov vídavala odporkyňu cestou z práce a do práce, z čoho usudzovala, že v byte zostala bývať ona. Tiež si všimla, že byt vetrá. Vídavať ju zhruba raz za mesiac. Svedok X. W. uviedol, že ho doma navštívila odporkyňa a požiadala ho o podpísanie čestného vyhlásenia, že ona býva v byte, keď tvrdila, že muž tam už dlhšie nebýva. Skutočne ho dlhšiu dobu nevidel a tak nemal problém podpísať takého vyhlásenie. Vídaval ju v tom čase možno raz za týždeň, najčastejšie pri venčení psa. Svedok N. Y. uviedol, že odporkyňu, s ktorou sa stretáva možno 2 až 3 krát do mesiaca, pozná lepšie než navrhovateľa, ktorého už dlhšiu dobu nevidel. Svedkyňa O. K. vo svojej výpovedi uviedla, že odporkyňu pozná veľmi málo, iba čo sa stretli občas, možno 2 x do mesiaca na chodbe alebo pri výťahu. Svedkyňa R.. W. B., obývajúca byt v bezprostrednom susedstve predmetného bytu, ktorá v minulosti pracovala v spoločnosti navrhovateľa, vo svojej výpovedi uviedla, že už 7 rokov pracuje v zahraniční a to dvoj až trojtýždenných turnusoch, pričom rovnaké obdobie následne trávi na Slovensku. V čase, kedy pracovala u navrhovateľa boli už účastníci asi rozvedení, pričom v byte zostala bývať odporkyňa. Oficiálne sa neodsťahovala, keďže v takom prípade by ako zástupkyňa vlastníkov dostala informáciu z bytového družstva. Vie ale, že navrhovateľ sa odsťahoval. Momentálne v byte býva odporkyňa. Ako často ju registruje nevedela uviesť, ale z bytu počuje pohyb, tak vie, že je obývaný a užívaný a to po celý čas, čo je v Rakúsku. Predtým, ako tam začala pracovať bolo isté obdobie, kedy v byte nikto nebýval. Mysleli si, že sa odsťahovali, pretože sa sťahoval aj nejaký nábytok. Nevie však uviesť za akého dôvodu a ani na ako dlho, pretože vzťahy M. B.. N. nemajú bližšie, v zásade sa iba pozdravia, keď sa strenú napr. pri výťahu, v bráne, alebo keď vychádzajú z bytu. N. majú vo vchode označenú schránku hneď vedľa ich, ktorá je označená menom N.. Že by mala odporkyňa zjavné fyzické problémy, si svedkyňa nevšimla, ale povedala jej, že má zlý zdravotný stav a že jej hrozí, že zostane na vozíku. V byte registrovala aj muža so psíkom. Chodievali ho venčiť a stretávali sa napr. pri výťahu. Či tam ale prespával uviesť nevedela. Odporkyňa sa určite zúčastnila aj na posledných schôdzach ohľadom zatepľovania a farby domu. Z výpovede svedka R.. J. I., I.. O. L.. XXXX súd zistil, že s odporkyňou je v kolegiálnom a kamarátskom vzťahu. Nejde o užší vzťah, keďže má snúbenicu. Odporkyňu pozná asi od r. 1988, kedy ho doučovala nemčinu a poznala sa s jeho rodičmi. Od r. 2003 je jeho zamestnankyňou a od tohto času vie aj potvrdiť, že býva v byte na O.. Hlavne od r. 2007, kedy nemohla ani chodiť a výrazne sa jej zhoršil zdravotný stav, jej pomáhal s nákupmi a v prípade potreby ju sprevádzal do zdravotníckych zariadení, kam ju aj odviezol. Hoci je momentálne práceneschopná, požiadala ho, či by si nemohla nechať doručovať poštu na adresu jeho firmy, keďže zo schránky na O., ktorá je navyše poškodená, jej mizla pošta. Odporkyňu na O. navštevuje často. Predtým, ako bola PN, ju ako svoju zamestnankyňu privážal alebo odvážal k odletu lietadla aj v nočných hodinách, keďže prevádzkuje cestovnú kanceláriu. Do bytu odporkyne vodil svojho psa a to na lekárske odporučenie, keďže jej pomáhal s chôdzou a súčasne bol použitý na canisterapiu. Psa spolu venčili 5 až 6 krát. Keďže vzhľadom na svoj zdravotný stav nebola odporkyňa schopná zabezpečiť psovi dostatok pohybu, chodil ho venčiť aj sám. Psa tam nenechával cez noc, vždy ho iba odviezol a priviezol. Odporkyňa si od neho požičala peniaze na vyrovnanie nedoplatkov na nájomnom a asi aj živobytie, keďže ju navrhovateľ dostal do stavu hmotnej núdze a tiež na financovanie právnych služieb v početných sporoch. Výška pôžičky cez 800.000,- Sk zodpovedala hodnote nehnuteľnosti v okrese Detva na základe znaleckého posudku. Dohodli sa, že odporkyňa peniaze vráti, až bude mať. Vzhľadom na rast cien nehnuteľností nemal obavu z toho, že by mu peniaze dlhšie nevracala. Deti účastníkov v zastúpení navrhovateľom napadli zmluvu o záložnom práve k uvedenej nehnuteľnosti. Ide o rodinný dom so studňou a elektrinou. Je v kopci a tak tam nie je verený vodovod a je tiež veľmi ťažko dostupný, keďže tam vedie iba poľná cesta. Je ale obývateľná celoročne, keďže sa tam dá kúriť. Sú tam kachle na drevo. Na LV Č.. XXX pre N..Ú.. M. K., T. M. K., okres Detva je zapísané vlastnícke právo odporkyne k domu súp. Č.. XXX, ktoré nadobudla titulom darovania vkladom do katastra nehnuteľností pod O. XXXX/XX. Na nehnuteľnosti viaznu tieto ťarchy: záložné právo na zabezpečenie pohľadávky v prospech záložného veriteľa R.. J. I. zriadené pod O. XXX/XXXX a exekučné záložné právo predajom nehnuteľnosti zapísané dňa 29.06.2007 na vymoženie pohľadávky na výživnom na mal. W.. Z potvrdenia W.. Z., všeobecnej lekársky pre dospelých zo dňa 30.12.2009 bolo zistené, že ochorenie odporkyne vyžaduje dlhodobú liečbu, je spojené s obmedzením fyzickej aktivity a mobility, potrebuje fyzické a psychické šetrenie a jej stav vyžaduje pomoc inej osoby (prevoz na vyšetrenia, nákupy, upratovanie, atď). Prognóza stavu a výkonnosti závisí od základného somatického nálezu. Pri zhoršenom stave je výrazne zhoršená sebestačnosť s následnou potrebou pomoci od druhých. Keďže celková výkonnosť a somatický nález sú výrazne zhoršované vplyvom vonkajších stresových momentov, pokiaľ tieto nebudú odstránené nemožno prognózu hodnotiť ako priaznivú, konformita kľudového prostredia je nutná. Vzhľadom na prognózu a indikáciu konformity kľudového prostredia v súvislosti s jej zdravotným stavom - za účelmi inými ako zdravotnými - lekárka v danom čase neodporučila presuny odporkyne (vrátane napr. zúčastňovania sa na súde a ani za tým účelom cestovať, ani mimo Bratislavu). Rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 14.12.2009 bol odporkyni od 05.03.2009 priznaný invalidný dôchodok vo výške 134,80 eur a od 01.01.2010 vo výške 139 eur, pričom odporkyňa bola za invalidnú uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Potvrdením zo dňa 02.06.2005 bez overenia podpisu J. I., I.. O. L.. XXXX (nejde o osobu totožnú s vypočúvaným svedkom) menovaný potvrdil, že 02.06.2005 prevzal od odporkyne sumu 58.698,50 Sk, ktorá suma plne pokrýva všetky náklady spojené s vykonanou rekonštrukciou bytu na O. U. Č.. X v Bratislave na bezbariérovú úpravu - vrátane demontáže, spotrebovaného materiálu, montáže a celkových prác vykonaných v súvislosti s úpravou obývacích priestorov bytu na bezbariérové. Zaplatením tejto sumy menovaný považuje všetky podlžnosti odporkyne voči nemu, týkajúce sa vykonaných úprav jej bytu za vyrovnané. Na preukázanie skutočnosti, že byt mal byť upravený na bezbariérový, odporkyňa do spisu založila množstvo dokladov, preukazujúcich nákup stavebného materiálu a doplnkov v r. 1999, 2004 a 2005. Voči odporkyni je pod sp. zn. Tp 867/06 na Okresnom súde Bratislava II vedené trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a to za obdobie od júna 2005 do apríla 2006, v súvislosti s ktorým bol už dňa 30.06.2006 vydaný príkaz na zatknutie odporkyne. Zo správy OR PZ v Bratislave II súd zistil, že ich oddelenie vykonávalo previerku menovanej na adrese X. X O. Z. v r. 2006 s tým, že zistili, že na uvedenej adrese nebýva už cca 15 rokov, ktorú skutočnosť potvrdili obyvatelia obytného domu, ktorí menovanú poznali a v r. 2009 taktiež s negatívnym výsledkom. Miesto pobytu k podaniu správy, t.j. k 08.03.2011 im nebolo známe, pričom po odporkyni bolo vyhlásené pátranie z dôvodu príkazu na zatknutie, ktoré dňa 14.12.2010 pod č. 5T 214/2007 vydal Okresný súd Bratislava II. OR PZ v Bratislave V, Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Petržalka-juh na opakovanú žiadosť súdu, aby oznámili, či vykonávali v r. 2007 až 2010 previerky pobytu menovanej na adrese O. so žiadosťou o aktuálne preverenie pobytu súdu oznámilo, že sa telefonicky skontaktovali s odporkyňou (na telefónne číslo pevnej linky), ktorá uviedla, že na uvedenej adrese býva už od novembra 1991. Iné skutočnosti zistené neboli. Od r. 2007 do r. 2010 neevidovali žiadnu žiadosť o zistenie pobytu odporkyne. Zo zápisníc o výsluchu poškodených zo dňa 02.02.2011 v trestnej veci obvinenej odporkyne, stíhanej pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona podaných na OR PZ, Odbor kriminálnej polície Bratislava II pod ČVS: ORP-207/2-OVK-B2-2009 vyplýva, že tak navrhovateľ, ako aj dcéra účastníkov k uvedenému dátumu mali informácie, že odporkyňa býva stále na O. X v Bratislave, ale nevychádza z bytu, resp. nikomu neotvára a psa jej chodí venčiť priateľ. Odporkyňa súdu predložila poštové poukážky preukazujúce poukazovanie na výživu každého z detí v období do r. 2011 sumu 50,- Sk, resp. 1,66 eur a od uvedeného času do r. 2012 sumou 25,38 eur, t.j. minimálnym zákonným výživným. Väčšina týchto platieb sa vrátila odosielateľke ako neprevzatá. Navrhovateľ má evidovaný trvalý pobyt na H. U. Č.. XX v Pezinku. Podľa výpisov z LV Č.. XXXX F. XXXX pre katastrálne územie Pezinok ide o nehnuteľnosť vo vlastníctve V.. V. B., ktorú nadobudla darovaním podľa rozhodnutia O. XXXX/XX zo dňa 24.01.2007 s uvedenou adresou trvalého pobytu na X. XX, na ktorej adrese si udával trvalý pobyt V.. B., ktorý pôvodne navrhovateľa podľa jeho tvrdenia bezodplatne ako právnik zastupoval pri podaní návrhu, avšak uznesením tunajšieho súdu č.k. 40C 33/2010-52 zo 17.06.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 305/2010-61 zo dňa 31.08.2010 nebol pripustený ako zástupca navrhovateľa podľa § 27 ods. 2 O.s.p. Z LV Č.. XXXX pre katastrálne územie Nivy, obec Bratislava -mestská časť Ružinov, okres Bratislava II súd zistil, že plnoletá dcéra účastníkov konania je výlučnou vlastníčkou bytu Č.. XX na X. B.. bytového domu na X. X v Bratislave, ktorý nadobudla kúpou pod O.-XXXXX/XX zo dňa 05.02.1999. Vo vzťahu k tomuto bytu sa odporkyňa listom zo dňa 29.10.2010 adresovaným dcére podľa jeho označenia domáhala vrátenia daru, resp. vyslovila zrušenie darovania zo dňa 02.03.1994, ktorým na dcéru previedla práva k bytu a to z dôvodu, že dcéru za dlhé roky svojej choroby každý mesiac žiada o pomoc, listom zo dňa 30.10.2009 ju požiadala o pomoc, osobnú návštevu a asistenciu a sprostredkovanie stretnutia so synom, na čo nereagovala, čo matka považovala za porušenie dobrých mravov. Z LV Č.. XXXX pre katastrálne územie Ružinov, Bratislava -mestská časť Ružinov, okres Bratislava II vyplýva, že rodičia navrhovateľa nadobudli kúpou podľa rozhodnutia O. XXXX/XX zo dňa 31.08.1998 byt Č.. XX na X. B.. bytového domu na W. U.. Č.. X v Bratislave. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že žaloba bola v časti návrhu na zrušenie spoločného nájmu k bytu účastníkov konania podaná dôvodne, a preto jej súd v tejto časti vyhovel. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania boli manželmi, počas trvania manželstva nadobudli do spoločného nájmu sporný byt, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené a po rozvode manželstva sa o spôsobe užívania bytu nedohodli a preto musel rozhodnúť súd. Sporná v konaní bola otázka, kto z účastníkov sa stane ďalším nájomcom bytu, pretože obaja účastníci navrhovali, aby sa práve oni stali výlučným nájomcom bytu. Pri rozhodovaní o tom, ktorého z účastníkov určí za výlučného nájomcu bytu súd prvého stupňa vychádzal z kritérií, uvedených v § 705 ods. 3 OZ, ale aj zo širších hľadísk. Hoci z manželstva pochádzajúci syn je ešte maloletý, samotný navrhovateľ uviedol, že k predmetnému bytu, ako aj jeho okoliu nemá vytvorené žiadne väzby, keď z neho odchádzal k otcovi v útlom veku. Základnú školu navštevuje v inom bratislavskom obvode, pričom na Petržalku nemá ani osobné väzby. Navrhovateľ sám uvádzal, že odporkyňa dokonca bránila synovi vychádzať z bytu, čo mohlo dieťa okrem iných stresujúcich zážitkov spojených so spolužitím s matkou ešte väčšmi traumatizovať. V znaleckom posudku vypracovanom v konaní o rozvod sa uvádzalo, že syn matku vytesňuje a teda nepochybne aj spomienky s ňou spojené. Po pre dieťa prospešnom upokojení situácie v rodine otca v úplne odlišnom prostredí, ktorého vhodnosť bola preukázaná tak v rozvodovom ako aj v opatrovanskom prostredí a potvrdená aj kolíznym opatrovníkom sa súdu javí, že eventuálny návrat maloletého dieťaťa do prostredia spojeného s ťaživými spomienkami nie je na jeho prospech. Maloletý má navyše bývanie zabezpečené a to v byte, ktorý navrhovateľ previedol na svoju súčasnú manželku až dodatočne, zjavne účelovo vzhľadom na množstvo súdnych konaní, ktoré vedie s odporkyňou, pričom svoje tvrdenie o pôžičke, ktorá mu mala byť zo strany manželky poskytnutá, ničím nepreukázal. Práve v tejto súvislosti mal prvostupňový súd za to, že prezentovaný záujem navrhovateľa na presťahovaní sa zo staršieho bytu na X., ktorý im podľa jeho tvrdení v mnohom nevyhovuje, do novšieho bytu na O., nie je z vyššie uvedených dôvodov, s prihliadnutím na špecifiká posudzovaného prípadu, totožný so záujmom maloletého dieťaťa. Dcéra účastníkov je už plnoletá, pričom potrebu bývania má zabezpečenú vo vlastnom byte, ktorý nadobudla priamo prevodom vlastníckeho práva ako členka družstva od prenajímateľa a teda výzva matky na vrátenie „daru“ (za ktorý pravdepodobne považuje prevod členských práv a povinností na dcéru), na ktorú poukazoval navrhovateľ, sa nejaví ako relevantná, keď navyše odporkyňa v tejto súvislosti nepodniká žiadne ďalšie právne kroky. Prenajímateľ jednoznačné stanovisko nezaujal. V konaní o rozvod ustálená príčina rozvratu manželstva pri rozhodovaní v tejto veci jednoznačne nefavorizovala ani jedného z účastníkov. Súd prvého stupňa poukazujúc na platnú judikatúru musel prihliadať na širšie okolnosti a to najmä, kto z účastníkov sa pričinil o pridelenie sporného bytu. Súd prihliadol na to, že je to práve odporkyňa, ktorá sa vzhľadom na stabilizačný charakter prvého prideleného bytu zaslúžila o nadobudnutie spoločného bývania a následne sa výlučne pričinila o udržanie sporného bytu, získaného výmenou za byt stabilizačný, keď pri absolútnom nezáujme odporcu, ktorý dokonca prezentoval aj v súdnom konaní iniciovanom prenajímateľom, uhradila prenajímateľovi všetky dlhy spojené s jeho užívaním a tým odvrátila hrozbu ďalšej výpovede z nájmu, keď s prvou, ktorá nebola platná iba z dôvodu jej riadneho nedoručenia odporkyni, navrhovateľ dokonca priamo do zápisnice vyslovil súhlas. Záujem navrhovateľa o byt po viac ako 12 rokoch po jeho opustení, ktorý prejavil až po podaní návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov odporkyňou a to dokonca bez toho, že by preukázal, že by sa predtým pokúsil s odporkyňou vopred uzavrieť dohodu, sa súdu javí ako účelový. O byt od jeho opustenia v r. 1998 až do podania návrhu nejavil záujem, keď sa neuhrádzaním akýchkoľvek platieb nezaujímal ani o povinnosti spojené so spoločným nájmom družstevného bytu. Rovnako tvrdenie navrhovateľa, že platby vo výške 10.000,- Sk mesačne, ktorých úhrady preukazoval krátko po opustení spoločnej domácnosti boli určené okrem výživného aj na nájom a náklady spojené s užívaním bytu, súd vyhodnotil ako účelové, keď mesačná výška týchto platieb zodpovedala súčtu navrhovateľom pôvodne navrhovaného výživného na maloleté deti pri ich zverení matke v návrhu na rozvod v r. 1999 (6.500,- Sk na dcéru a 3.500,- Sk na syna). Navrhovateľ má vhodne a uspokojujúco vyriešenú bytovú otázku, pretože býva spolu s maloletým v byte, ktorý pred podaním návrhu na zrušenie spoločného nájmu bytu previedol na svoju vtedajšiu družku a neskoršiu manželku. Tvrdenie odporcu o pôžičke, ktorú nedokázal svojej partnerke splatiť, sa javí ako nedôveryhodné a účelové aj vzhľadom na jeho predchádzajúce úspešné podnikanie. Avšak vzhľadom na manželský zväzok s vlastníčkou bytu má k tomuto naďalej odvodené právo bývania a to aj v prípade eventuálnych bytových nárokov detí manželky navrhovateľa. Stabilita ich vzťahu so súčasnou partnerkou bola prezentovaná a dokonca znalcom konštatovaná už v rozvodovom konaní a následne aktuálnejšie potvrdená aj výpoveďou dcéry účastníkov konania. Navrhovateľom prezentované obavy zo straty bývania sa teda súdu javia ako nepravdepodobné. V tejto súvislosti teda nebolo potrebné, aby sa súd hlbšie zaoberal možnosťou bývania navrhovateľa v mieste jeho hláseného trvalého pobytu, nakoľko túto vehementne popieral a okolnosti jeho prihlásenia v tejto nehnuteľnosti, ktorej vhodnosť na bývanie zostala v konaní sporná, považoval za jeho súkromnú záležitosť. Je však potrebné poznamenať, že hlásenie trvalého bytu má iba evidenčný charakter a neoprávňuje k užívaniu nehnuteľnosti, v ktorej je prihlásený. Všetky poplatky za sporný byt, ktorý je predmetom tohto konania platila odporkyňa, ktorá si bytovú potrebu uspokojuje predmetným bytom okrem istého časového úseku, ktorý strávila v zahraničí takmer kontinuálne predmetným bytom, ktorý si prispôsobila svojim potrebám a zdravotnému stavu. Skutočnosť, že odporkyňa v byte takmer nepretržite býva, mal súd za preukázanú predovšetkým svedeckými výpoveďami susedov, a to najmä bezprostrednej susedky R.. B., ale aj dcéry účastníkov, resp. ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom. Pri hodnotení výpovedí svedkov zo susedstva súd zohľadňoval sídliskovú anonymitu danú množstvom nájomcov v bytovom dome, s ktorými zjavne účastníci neudržiavali bližšie kontakty ani za trvania ich spolužitia. Za účelové tieto výpovede súd nemohol považovať práve vzhľadom na absenciu akéhokoľvek bližšieho vzťahu k účastníkom, prípadne k samotnej odporkyni. Odporkyňa si vzhľadom na svoju odkázanosť na lekársku starostlivosť nemôže svoju bytovú otázku riešiť vo svojej nehnuteľnosti v Starej Huti, ktorá nie je využiteľná na celoročné uspokojivé bývanie, zodpovedajúce odôvodneným potrebám odporkyne. Odporkyňa je teda z viacerých hľadísk na rozdiel od navrhovateľa viazaná na sporný byt, na ktorý navrhovateľ, resp. maloleté dieťa a ani plnoletá dcéra účastníkov nie sú žiadnym spôsobom odkázaní. Za zohľadnenia uvedených skutočností súd považoval za spravodlivé určiť za ďalšieho nájomcu sporného bytu odporkyňu, a to napriek navrhovateľom tvrdenému správaniu odporkyne v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka plnenia vyživovacej povinnosti, medzi účastníkmi nebolo sporné, že si odporkyňa túto neplnila v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím, až do zníženia jej vyživovacej povinnosti voči dcére. Tieto skutočnosti sú však riešené v samostatných konaniach - exekučnom a trestnom. Na druhej strane ale odporkyni, ktorej rodičovské práva neboli obmedzené, nebol zo strany navrhovateľa umožnený akýkoľvek styk s maloletým synom, hoci nebol preukázaný relevantný zákaz styku súdnym rozhodnutím. Taktiež navrhovateľ nerozporoval, že v čase trvania manželstva neprispieval na výživu odporkyne a to napriek vykonateľnému predbežnému opatreniu. Súd má za to, že vzhľadom na hlboko narušené vzťahy medzi účastníkmi, už pred podaním návrhu na rozvod a aj v priebehu následného množstva súdnych sporov, iniciovaných každým z účastníkov, dochádzalo preukázateľne zo strán oboch účastníkov vzájomne ku konaniu, ktoré je možné hodnotiť ako rozporné so zásadami všeobecnej morálky a teda nie je možné priznať jednoznačne ochranu iba právam a záujmom navrhovateľa. Čo sa týka navrhovateľom prezentovaného perspektívneho majetkového záujmu syna na byte, súd považuje za potrebné uviesť, že tento zostáva zachovaný aj pri ďalšom výlučnom členstve odporkyne ako rodiča maloletého. Obavy zo scudzenia nehnuteľnosti odporkyňou sú vzhľadom na nájomný charakter bytu neopodstatnené, keď práve z dôvodov exekúcií a dlhov, na ktoré navrhovateľ poukazoval, je pre odporkyňu výhodné zachovať súčasný charakter bytu a riešiť si ním výlučne vlastnú bytovú potrebu. Čo sa týka navrhovateľom namietaných neprimeraných nákladov na byt, vzhľadom na jeho veľkosť, ktoré nezodpovedajú odporkyňou prezentovaným majetkovým pomerom, schopnosť ich úhrad odporkyňa preukázala ich samotným dlhodobým uhrádzaním, pričom zo spisu vyplynuli aj kroky, ktoré podniká v snahe o ich zníženie. Navyše prikázanie bytu odporkyni nebude ani na úkor schopnosti vyživovať svoje na výživu odkázané deti, keď vzhľadom na veľkosť bytu môže dať so súhlasom prenajímateľa jeho časť do podnájmu a získať tak zdroj príjmu, keď inak sú jej zárobkové schopnosti a možnosti limitované jej zhoršeným zdravotným stavom. Takýmto spôsobom súd vo svojom rozhodnutí zohľadňoval aj hľadisko účelného využitia bytu, v prospech zárobkových schopností a možností odporkyne a teda aj v záujme jej schopnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, čím dôjde súčasne k naplneniu aj sledovaného záujmu maloletého. S poukazom na vyššie uvedené však súd pri určení členstva odporkyne považoval okolnosti prípadu za také, ktoré odôvodňujú priznanie náhradného bytu navrhovateľovi a to práve s prihliadnutím na záujem maloletého. Hoci je pre rozhodnutie súdu podstatný stav v čase vyhlásenia rozsudku, pričom v súčasnosti nemal za reálnu hrozbu straty jeho bývania, v danom prípade súd dospel k záveru, že preváži záujem maloletého na stabilnom zabezpečení jeho potrieb. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade podľa § 712a Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa uviedol, že nie je viazaný návrhom. Občiansky zákonník v § 712 ods. 1 za bytovú náhradu považuje náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie a v § 712a upravuje podmienky, za ktorých patrí niektorá z týchto bytových náhrad tomu, kto má byt vypratať. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v týchto prípadoch zákon pre rozvedeného manžela stanovil ako primárnu formu bytovej náhrady náhradný byt. Právo rozvedeného manžela na náhradný byt pri zrušení práva spoločného nájmu bytu podľa § 705 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nemožno odoprieť, ak rozvedený manžel užíva byt patriaci inej osobe a to vzhľadom na špecifiká prípadu bez ohľadu na to, akým spôsobom došlo k strate vlastníckeho práva ustupujúceho manžela, s poukazom na vyššie konštatované dlhodobé neadekvátne správanie sa oboch účastníkov voči sebe navzájom. Eventuálne odopretie práva na náhradný byt s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka by prichádzalo do úvahy len v mimoriadnych situáciách, napr. vtedy, ak by bytové potreby bývalého manžela boli uspokojené v súlade so zákonom v inom byte so známkami trvalosti, úplnosti a nerušenosti. Za takýto byt nie je možné jednoznačne považovať byt, užívanie ktorého je založené iba na súhlase tretej osoby, resp. odvodené od súčasného manžela bez toho, aby existoval priamy právny vzťah (napr. nájmu) k bytu zo strany ustupujúceho manžela. V danom prípade boli naplnené podmienky na priznanie náhradného bytu podľa § 712a ods. 8 OZ, keď neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali inú bytovú náhradu nižšej kvality, resp. aplikáciu hľadiska dobrých mravov. Naopak súd má za to, že práve v tejto súvislosti bolo potrebné vziať zreteľ na skutočnosť, že navrhovateľ sa staral o spoločné deti účastníkov, ktorých jedno je naďalej nezaopatrené a žije s ním v spoločnej domácnosti. Tým, že výrokom rozsudku bude garantované právo navrhovateľa na bytovú náhradu, je zabezpečené maloletému aj za nepredvídaných okolností právo na riadne bývanie s otcom v primeranom náhradnom byte. Preto súd zaviazal navrhovateľa na vypratanie predmetného bytu do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu. Po právnej stránke oprel súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o ust. § 705 ods. 1, 2, 3, § 712a ods. 8 Obč. zák. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na výsledok konania, kedy bolo v základe sporu navrhovateľovi vyhovené, avšak súd za ďalšieho nájomcu a člena družstva určil odporkyňu s povinnosťou zabezpečenia bytovej náhrady navrhovateľovi, považuje súd úspech, resp. neúspech oboch účastníkov v konaní za porovnateľný. Uvedený rozsudok napadli odvolaním v zákonnej lehote obaja účastníci. Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa buď zmeniť tak, že odvolací súd vyhovie jeho návrhu ( t.j. zruší právo spoločného nájmu družstevného bytu, navrhovateľa určí ako člena družstva za výlučného nájomcu bytu a odporkyni uloží povinnosť vysťahovať sa z bytu do 3 dní bez zabezpečenia náhradného ubytovania ), prípadne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Navrhovateľ vytýkal súdu prvého stupňa zjavne nesprávne právne posúdenie veci. Vykonal síce rozsiahle dokazovanie, dôkazy však vyhodnotil v rozpore s ust. § 132 O.s.p. rozsudok tiež označil za nepreskúmateľný a zmätočný. Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že predmetný družstevný byt bol účastníkmi konania nadobudnutý za trvania ich manželstva, nezaoberal sa však tvrdením navrhovateľa, že odporkyňa má trvalé bydlisko hlásené na Miestnej časti Bratislava - Ružinov ako bezdomovec. Trval na tom, že nie je pravdivé tvrdenie odporkyne, že byt prerobila na bezbariérový - na byte bola realizovaná výmena okien, čo nemožno označiť za bezbariérovosť - iné práce v byte vykonané neboli. Odporkyňa na výzvu súdu nezdokladovala ničím svoje tvrdenia o tom, že byt bol prerobený na bezbariérový. Tvrdenia svedka I. - druha odporkyne - sú tendenčné; ohliadka bytu zo strany súdu v rámci konania na zistenie skutočného stavu vykonaná nebola. Odporkyňa si vyžiadala od susedov čestné vyhlásenia, ktorých texty sama napísala, t.j. uviedla, ako byt užíva, čo svedkovia aj potvrdili, keďže odporkyňu museli vidieť, ak ich niekoľko dní opakovane vyhľadávala, prihovárala sa im a pod. Odporkyňa tvrdila, že platí za byt náklady spojené s jeho nájmom, avšak Bytové družstvo Petržalka dalo účastníkom konania výpoveď z nájmu bytu pre neplatenie nájomného. Odporkyňa tiež v konaní argumentovala tým, že byt na X. U.. v Bratislave darovala dcére W.L., avšak tento dar žiadala od dcéry vrátiť. Odporkyňa len účelovo sleduje záujem stať sa nájomcom predmetného bytu, a to aj za cenu klamlivých a nepravdivých tvrdení. Účelové správanie odporkyne je zrejmé aj z ďalších konaní vedených účastníkmi, napr. konania o zrušenie BSM, kde po tom, ako navrhovateľ podal návrh na zrušenie BSM z dôvodu, že odporkyňa je podnikateľkou, táto si okamžite zrušila živnosť, aby súd nemohol vyhovieť návrhu. Okresný i odvolací súd však účelovosť konania odporkyne správne vyhodnotili a návrhu vyhoveli. Odporkyňa po tom, ako navrhovateľ neúspešne od nej žiadal výživné a dal návrh na výkon exekúcie, uzavrela záložnú zmluvu na nehnuteľnosť O. M. K., okres Detva a túto dala zapísať do katastra nehnuteľností ako ťarchu. V súčasnej dobe prebiehajú súdne konania o vylúčenie tejto ťarchy z exekúcie, tiež je na OO PZ v Detve voči odporkyni vedené trestné konanie. Navrhovateľ je názoru, že po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozsudku by odporkyňa okamžite byt previedla na seba a tento by ihneď minimálne zaťažila, resp. previedla na inú osobu, a to aj za hrozby trestného stíhania v spojení s exekučným deliktom. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tiež tým, že odporkyňa bývala v byte, o čom súd presvedčila predovšetkým susedka R.. B., ale aj dcéra účastníkov. Opäť ide o tvrdenie odporkyne ničím nepreukázané, pretože dcéra s matkou nežila. Na odporkyňu bol 4x vydaný zatykač Okresným súdom Bratislava II, polícia robila zisťovania u susedov. Návrh navrhovateľa, aby súd doplnil dokazovanie výsluchom policajtov, ktorí zrejme boli pri zisťovaní bydliska odporkyne nedôslední, však súd nevyhovel. Na základe trestného oznámenia navrhovateľa na príslušníkov polície inšpekcia MV SR činnosť polície preverila a vyhodnotila tak, že policajné zložky vykonávali činnosť v súlade so zákonom, pričom riadne preverovali, či sa odporkyňa zdržiava na O. U., pričom aj oni vyhodnotili, že na tejto adrese sa odporkyňa nezdržiavala. Keby bolo pravdou, že sa odporkyňa na adrese Bratislava, O. U.. zdržiavala, nebolo potrebné na ňu vydávať celoštátny zatykač, zverejňovať ho v televízii ( JOJ, TA 3 ), ale by postačovalo odporkyňu predviesť políciou. Rovnako nesprávna a nepodložená je úvaha prvostupňového súdu, že odporkyňa bude byt riadne užívať. Odporkyňa si 10 rokov dozadu neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom, v spojení s čím prebieha trestné konanie, ako aj exekučné konanie. Odporkyňa nikde nie je prihlásená k trvalému pobytu. Ako uviedol prvostupňový súd, odporkyňa je invalidná dôchodkyňa v rozsahu 50 %, čo znamená, že môže chodiť a pracovať. Odporkyňa opakovane podávala na súd návrhy na zrušenie jej vyživovacej povinnosti voči deťom, ktoré jej boli vždy zamietnuté. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V o zvýšenie výživného odporkyňa tvrdila, že nemá príjem a teda nemá z čoho platiť výživné, pritom v zmysle Zákona o rodine je výživné prednostná pohľadávka. Prvostupňový súd vo svojom rozsudku neuviedol, ako si bude odporkyňa plniť svoju povinnosť hradiť nájomné a náklady spojené s nájmom bytu, keď tvrdí, že nemá ani len na výživné. Navrhovateľ osobitne vytkol prvostupňovému súdu, že nebral na zreteľ požiadavku stanovenú v § 705 ods. 3 Obč. zák. a neprihliadal na záujmy maloletých detí. Pritom bytové družstvo sa jednoznačne vyjadrilo tak, aby byt bol pridelený tomu, kto má zverené deti. Odporkyňa ničím neprispela k zabezpečeniu a udržaniu bytu. Fakt, že vyrovnala časť dlhu nie je pre udržanie bytu nič, pretože navrhovateľ bol na bytovom družstve dohodnutý, že tento dlh vyplatí, následne sa dozvedel, že sa tak už stalo. Odporkyňa navrhovala napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa zamietne. Vytýkala súdu prvého stupňa, že sa neriadil dôsledne ust. § 2 ods. 3, § 3 ods. 1, § 34, § 35 ods. 1, 2, 3, § 700 ods. 1, 2, 3, § 701 ods. 1, 2, § 702 ods. 1, 2, § 703 ods. 1, 2, 3, § 705 ods. 1, 2, 3, § 705a, § 706 ods. 1, 2, 3, § 707 ods. 1, 2, 3, § 708, § 712a ods. 3 Obč. zák. odvolanie odôvodnila tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka považovala za nesporné, že predmetom konania je posúdenie dôvodnosti a legitímnosti návrhu navrhovateľa „na zrušenie práva spoločného užívania bytu Č.. XX O. Z. na O. U. X a stanovenie odporcu ako jediného nájomcu a člena družstva“. Uviedla, že takto formulovaný návrh navrhovateľa nebol nikdy upravený či pozmenený, možno sa domnievať, že ide o zrejmú chybu v návrhu, na odstránenie ktorej nebol navrhovateľ nikdy vyzvaný. Navrhovateľka trvala na tom, že návrh je potrebné zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní; za predpokladu, že by odvolací súd bol názoru, že navrhovateľ je v konaní aktívne vecne legitimovaným žiadala, aby odvolací súd právo spoločného nájmu účastníkov konania zrušil, odporkyňu určil za výlučného nájomcu bytu, bez práva navrhovateľa na bytovú náhradu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ spoločnú domácnosť opustil a z bytu sa odsťahoval v roku 1998, pričom ho ostala užívať odporkyňa. Tvrdenie navrhovateľa, že jeho odchod z bytu bol motivovaný ukľudnením situácie nemá oporu v listinných dôkazoch. Podstatná je však hlavne výpoveď samotného navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 2. 12. 2010, podľa ktorej „..sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti ...“ Jeho tvrdenia, že „...bytu na O. X sa po odchode nevzdal a ani nechcel vzdať...“ je nutné posudzovať z hľadiska jeho postoja k tomuto bytu a ďalšieho správania, ktoré potvrdzuje úmysel navrhovateľa opustiť spoločnú domácnosť natrvalo Úhrady za nájom a služby platila výlučne odporkyňa, navrhovateľ sa na nich nepodieľal. Najpodstatnejší je ale jeho postoj, ktorý vyjadril na pojednávaní dňa 7. 11. 2006 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 9C 98/2006, na ktorom uviedol : „...od roku 1997 v predmetnom byte nebývam, v septembri tohto roku som bol právoplatne rozvedený. BSM máme zrušené s odporkyňou rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8C 130/99 - 120, nemám žiaden právny vzťah k predmetnému bytu, nie som ochotný nič zaplatiť. Žalovanú istinu som nezaplatil ja, zrejme to zaplatila odporkyňa. Neviem, ako mám vystúpiť z družstva. Dňa 22. 9. 1994 mi bola doručená výpoveď z nájmu bytu, s výpoveďou súhlasím, neviem, či som v právnom vzťahu k navrhovateľovi. Komunikoval som s navrhovateľom prostredníctvom V.. I., ktorý mi poskytol informáciu, že žalovaná istina aj s poplatkom je uhradená. Bolo to pred letom r. 2005...“ v zásade takýmto vyjadrením navrhovateľ potvrdil svoj predchádzajúci postoj dokumentovaný v konaní o vypratanie bytu, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 14C 359/2005. Odporkyňa argumentovala poukazom na ust. § 708 Obč. zák. a rozsudok NS SR zo dňa 30. 6. 2008 sp. zn. 3Cdo 46/2008, podľa ktorého „... keďže sa ale preukázalo trvalé opustenie spoločnej domácnosti navrhovateľom majúce za následok zánik tohto spoločného práva a vznik samostatného nájmu bytu odporkyňou...“, na základe čoho potom navrhovateľ nemôže byť aktívne legitimovaný na podanie predmetného návrhu. Odporkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že s poukazom na ustálenú súdnu prax, ale aj ust. § 705 ods. 1 Obč. zák. v zásade súd vždy rozhoduje v prípade absencie dohody spoločných nájomcov o návrhu aktívne legitimovaného účastníka na zrušenie spoločného nájmu bytu, a o tom, kto bude ďalej nájomcom. Je nepochybné, že v prípade napadnutia ktorejkoľvek časti výroku opravným prostriedkom je potrebné zrušiť celý výrok za predpokladu, že došlo k pochybeniu súdom. Výrok o zrušení práva spoločného nájmu bytu, určení budúceho nájomcu a o povinnosti byt vypratať v závislosti na bytovej náhrade je nedeliteľný, v tejto súvislosti odporkyňa poukázala na rozsudok NS ČR zo dňa 21. 8. 1992 č.k. 2 Cdo 10/1992. S poukazom na uvedenú skutočnosť potom rozhodnutie o trovách konania a odôvodnenie o nepriznaní náhrady žiadnemu z účastníkov nemá oporu v platnom právnom poriadku. Následne aj výrok súdu o priznaní bytovej náhrady navrhovateľovi je neudržateľný. Na odvolanie odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že k odporkyňou vznesenej námietke, že navrhovateľ trvale opustil spoločnú domácnosť, poukazoval na rozhodnutie R 77/1996, podľa ktorého okolnosť, že jeden z manželov opustil ešte pred rozvodom spoločný byt nemusí ešte znamenať, že mal úmysel trvale sa vzdať práva užívať tento byt. Navrhovateľ trval na tom, že z bytu odišiel dočasne a len preto, že odporkyňa takmer každý deň vyvolávala hádky a nedorozumenia, ktorých účastníkmi boli maloleté deti. Navrhovateľ nemal záujem, aby deti kvôli hádkam rodičov psychicky trpeli. V tejto súvislosti poukazoval na znalecký posudok v rozvodovom konaní, obsahujúci hodnotenie osobnosti odporkyne. Navrhovateľ pri týchto hádkach videl, že zdravotný stav dcéry W., ktorá trpela dislekciou, sa podstatne zhoršil. Malý W. sa pri hádkach pocikával; preto mu nezostalo iné, než odísť na čas z bytu, s tým, že všetko vyriešia rozvodom. Vďaka odporkyni rozvodové konanie trvalo viac ako 10 rokov, pričom táto ešte aj po tejto dobe podávala mimoriadne opravné prostriedky. Navrhovateľ pôvodne aj súhlasil s návrhom matky, že tejto budú zverené deti, avšak keď zistil, že maloletý W. bol v Turecku unesený, matka nechala deti na cudzej chalupe samých, o tieto sa nestará, svoj návrh zmenil s tým, aby deti boli zverené do jeho starostlivosti, čomu súd aj vyhovel. Odporkyňa na byte vymenila zámky a do bytu navrhovateľa nechcela pustiť. Na navrhovateľa podala viacero trestných oznámení, ktorých podstata mala spočívať v krádeži ( krádež auta a iné ), preto navrhovateľ si nedovolil do bytu vstúpiť a vec chcel doriešiť súdnou cestou. Medzi účastníkmi nie je možná dohoda o čom svedčí množstvo súdnych sporov ( návrhy na určenie výživného pre odporkyňu vo výške 30.000,- Sk mesačne, vyplatenie jej podielu z firmy v sume 100.000.000,- Sk a pod. ). Navrhovateľ preto nechcel do rozhodnutia súdu vstupovať do bytu. Pokiaľ ide o petit návrhu pojmy užívanie a nájom sú aj podľa vysvetlenia v Občianskom zákonníku podobné ( užívanie sa používalo ako staršia forma ), súd teda musí rozhodovať podľa obsahu. Navrhovateľovi boli medzičasom doručené ďalšie rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II, z ktorých vyplýva ( sp. zn. Er 3668/2006 ), že odporkyňa minimálne už 3 x požiadala o odklad exekúcie, čo jej súd vždy zamietol. V rozhodnutí sp. zn. Er 3668/2006 žiadala opraviť jej adresu na X. X, Bratislava, napriek tomu, že jej adresa podľa centrálnej evidencie je Mestská časť Bratislava - Ružinov, keď na X. ani na O. sa odporkyňa nezdržiava, čo potvrdzujú rozsiahle súdne spisy, podľa ktorých odporkyňa ani na jednej z týchto adries poštu nepreberala ani nepreberá. Odporkyňa naďalej koná účelovo. Na odvolanie navrhovateľa sa odporkyňa písomne vyjadrila tak, že zdôraznila, že odporkyňa získala družstevnostabilizačný byt cestou svojho zamestnávateľa ( pričinila sa ), ktorý bol následne vymenený za byt, práva ku ktorému sú predmetom konania. Opätovne poukázala na ustálenú súdnu prax v otázke bydliska, ktorým je jej nesporná ekonomická, sociálna, kultúrna a iná spoločenská spätosť s bytom na O. U.. Otázka vyznačenia trvalého pobytu alebo bydliska je jedným, nie však jediným z kritérií pre posúdenie skutočného trvalého pobytu účastníka. Zjavne unikli pozornosti navrhovateľa listinné dôkazy produkované odporkyňou k otázke prestavby bytu na bezbariérový, ako aj samotná výpoveď svedka o jeho vzťahu k odporkyni. Svedkovia potvrdili výpoveďami pravdivosť čestných vyhlásení. Znovu pripomenula vyjadrenie navrhovateľa v zápisnici z pojednávania dňa 7. 11. 2006 sp. zn. 9C 98/2006. V súvislosti s bytom dcéry účastníkov na X. U.. v Bratislave navrhovateľ opätovne fabuluje a podsúva nesprávne závery, pričom táto vec nie je predmetom preskúmavaného rozhodnutia. Rovnako bez právneho významu je konanie o zrušenie BSM účastníkov. Podobne neprináleží odporkyni povinnosť niečo vysvetľovať vo vzťahu k nehnuteľnosti O. M. K., keď práva k nej sú predmetom samostatného konania. Kriminalizácia odporkyne navrhovateľom svedčí o minimálne neštandardných vzťahoch medzi účastníkmi, nie však o tom, že by súd prvého stupňa nenáležite vyhodnotil označené dôkazy. Odporkyňa nemá vedomosť o tom, že by súd prvého stupňa nevyhovel návrhu vykonať dôkaz - pripojenie trestného spisu, je nesporné, že zo strany navrhovateľa boli listinné dôkazy z predmetného spisu produkované a pripojené. Tiež je pravdou, že sa súd zaoberal otázkou platenia či neplatenia výživného a evidentne v tomto smere aj vykonal dokazovanie, resp. pripustil rôzne dôkazy. Nie je však účelom konania o návrhu navrhovateľa, aby sa súd zaoberal výhradne otázkou schopnosti odporkyne v budúcnosti platiť úhradu za užívanie bytu a za služby s tým spojené. Nielen túto otázku posudzoval súd prvého stupňa v súvislosti s rozhodovaním, kto bude výlučným nájomcom bytu. Prvostupňový súd náležite odôvodnil svoje rozhodnutie aj z hľadiska § 705 ods. 3 Obč. zák., t.j. aj z pohľadu maloletého syna účastníkov. To, že súd vychádzal z existencie aktívnej legitimácie navrhovateľa, je predmetom odvolania odporkyne, v ktorom odporkyňa súčasne predložila aj návrh na meritórne rozhodnutie. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu, podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní ( § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ), na ktorom zopakoval dokazovanie podľa § 129 ods. 1, § 213 ods. 3 O.s.p. čítaním listinných dôkazov : Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu na O. U.. X v Bratislave, zo dňa 3. 12. 1991; Rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 25C 113/1999 - 469 zo dňa 7. 2. 2005; Trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II zo dňa Zn. 5T 214/2007; Príkaz na zatknutie R.. M. N. zo dňa 25. 5. 2009 č.k. Tp 834/2009; Vyjadrenie Bytového družstva Petržalka zo dňa 10. 5. 2010 ( č.l. 28 ); Preukazy o trvaní pracovnej neschopnosti odporkyne zo dňa 20. 11. 2010, 30. 12. 2010, ako aj potvrdenie všeobecnej lekárky W.. W. Z. o zdravotnom stave odporkyne zo dňa 30. 12. 2009; Výpis z LV Č.. XXX pre kat. úz. M. K.; Výpis z LV Č.. XXXX zo dňa 8. 2. 2010, týkajúci sa bytu na N. U.. v Bratislave; Výpis z LV Č.. XXXX zo dňa 20. 1. 2011, týkajúci sa bytu na X. U.. v Bratislave; Zápisnica z pojednávania v právnej veci vedenej na OS BA V sp. zn. 9C 98/2006, č.l. 100, 101 spisu; Oznámenie o prijatí odporkyne za člena družstva - SBD Bratislava - Petržlka zo dňa 18. 10. 1983; Výpoveď svedkyne - dcéry účastníkov W. N.Č. na pojednávaní dňa 25. 3. 2011 č.l. 163 spisu; Výpoveď nájmu bytu daná BD Petržalka zo dňa 22. 9. 2004 ( č.l. 170 spisu ); Výpoveď svedka R.. J. I. na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 30. 9. 2011 ( č.l. 282 a nasl. ); Vyjadrenie obce Stará Huta zo dňa 4. 11. 2011; Vyjadrenie BD Petržalka zo dňa 25. 1. 2012 a pripojené prílohy ( č.l. 331 až 340 spisu ); Potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, zo dňa 4. 9. 2012, tiež 14. 2. 2012 ( č.l. 493, 494 ); Písomné vyjadrenie navrhovateľa z č.l. 500; Uznesenie KS v Bratislave zo dňa 22.1.2013 č.k. 9Co 596/2012-515. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Podľa § 705 ods. 2 OZ ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Podľa § 705 ods. 3 OZ pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľ. Podľa § 712a ods. 8 OZ ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí. V ust. § 705 ods. 2 Obč. zák. je riešený osud nájmu družstevného bytu po rozvode manželov, ktorí boli jeho spoločnými nájomcami. Riešenie tejto otázky je zložitejšie, pretože je spojené aj s otázkou ďalšieho členstva v družstve. Právo spoločného nájmu bytu manželmi zaniká podľa § 705 ods. 2 prvá veta Obč. zák. priamo zo zákona u tých družstevných bytov, ktoré získal len jeden z manželov, a to ešte pred uzavretím manželstva, a keď teda nevzniklo ani spoločné členstvo manželov v stavebnom bytovom družstve. V takomto prípade nastáva zánik práva spoločného nájmu bytu manželov dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a právo užívať byt ďalej zostáva tomu z manželov, ktorý získal byt ako družstevný ešte pred sobášom. Súdy preto rozhodujú podľa § 705 ods. 2 Obč. zák. len o druhej skupine družstevných bytov, kde právo na ich pridelenie vzniklo až za trvania manželstva, a kde vzniklo s právom spoločného nájmu bytu manželov aj spoločné členstvo v družstve, to všetko za predpokladu, že medzi rozvedenými manželmi nedošlo k dohode o byte. Ak obom manželom vzniklo spoločné právo nájmu k družstevnému bytu a spoločné členstvo v družstve a ak sa manželia nedohodli, rozhodne na návrh niektorého z nich súd o zrušení spoločného práva nájmu k družstevnému bytu. Prvostupňový súd vykonal potrebné dokazovanie pre posúdenie otázky, či vzniklo právo na pridelenie družstevného bytu len niektorým z účastníkov konania ešte pred uzavretím manželstva, v danom prípade teda pred 5. 11. 1983, kedy účastníci uzavreli manželstvo. Účastníci konania najprv užívali družstevný Z. na Š. U.. X v Bratislave, ktorý v r. 1991 vymenili za družstevný byt na O. U.. X v Bratislave. Súd prvého stupňa správne otázku vzniku práva spoločného nájmu a spoločného členstva v družstve posudzoval z hľadiska právnej úpravy platnej do 31. 12. 1991 ( vtedy platné znenie ust. § 175 a nasl. Obč. zák. ). Ako na to už poukázal prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí, ak by aj bol členom družstva pôvodne len jeden z manželov, ak by tomuto manželovi vzniklo právo na pridelenie družstevného bytu za trvania manželstva, potom so spoločným užívacím právom k družstevnému bytu manželom vzniklo aj ich spoločné členstvo v družstve. V predmetnej právnej veci bez ohľadu na vznik členstva odporkyne v bytovom družstve ( súdu boli predložené odporkyňou listiny, podľa ktorých bola prijatá za členku Stavebného bytového družstva Bratislava IV - Petržalka 17. 10. 1983, a zo strany Bytového družstva Petržalka boli predložené listiny, podľa ktorých bola odporkyňa prijatá za členku SBD v obvode Bratislava IV - Petržalka dňa 17. 10. 1984 ) vzniklo odporkyni právo na pridelenie družstevného bytu do užívania až za trvania manželstva. Podľa § 154 ods. Obč. zák. v znení platnom do 31. 12. 1991 členovi stavebného bytového družstva vzniklo právo na pridelenie družstevného bytu orgánom družstva splatením členského podielu. Odporkyni bolo dňa 18. 10. 1984 zaslané oznámenie „Úhrada členského podielu-stab.byt“, v ktorom jej bol oznámený prídel bytu a vyčíslená výška členského podielu v sume 22.514,- Kčs; k úhrade členského podielu došlo 30. 10. 1984. Rozhodnutím zo dňa 24. 10. 1984 o pridelení družstevného bytu členovi družstva R.. M. N. a jej manželovi R.. V. N. bol pridelený do osobného užívania trojizbový družstevný byt s príslušenstvom, nachádzajúci sa v Bratislave v objekte X. R.-XX, Č. Z. XX/V. B.. Po uzavretí dohody o odovzdaní a prevzatí bytu tak vzniklo účastníkom spolu s právom spoločného užívania predmetného bytu aj spoločné členstvo manželov v družstve. Vykonané dokazovanie tiež preukázalo, že predmetný byt mal povahu družstevnostabilizačného bytu a pridelený bol v súvislosti s výkonom vtedajšieho zamestnania odporkyne v Slovenskej akadémii vied v Bratislave. Na základe dohody o výmene bytu a o prevode členských práv a povinností bol rozhodnutím zo dňa 21. 11. 1991 účastníkov konania pridelený do osobného užívania štvorizbový byt s príslušenstvom v Bratislave, na O. U.. X, Z. Č.. XX/VIII. B.. Od 1. 1. 1992 sa právo spoločného užívania bytu zmenilo na právo spoločného nájmu bytu. Odporkyňa v konaní zastala názor, že navrhovateľ nie je vecne aktívne legitimovaný v konaní, nakoľko z jeho vyjadrení ( pojednávanie dňa 7. 11. 2006 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 9C 98/2006 ) a tiež konania ( odsťahovanie sa zo spoločnej domácnosti ešte v r. 1998, nepodieľanie sa na úhradách za užívanie bytu a pod. ) vyplýva, že navrhovateľ spoločnú domácnosť trvale opustil, čím mu zaniklo právo spoločného nájmu družstevného bytu. Na podporu svojho stanoviska poukazovala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 46/2008. Spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu v konaní sp. zn. 3 Cdo 46/2008 však riešilo otázku zániku spoločného nájmu bytu manželov v dôsledku trvalého opustenia spoločnej domácnosti v prípade obecného bytu, nie družstevného. Na prejednávanú právnu vec jeho závery preto nemožno použiť. Vyjadrenia navrhovateľa a jeho odchod zo spoločnej domácnosti vzhľadom na okolnosti, ktoré predchádzali rozvodovému konaniu a následne aj okolnosti, za ktorých prebiehalo samotné rozvodové konanie účastníkov, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vyhodnotiť tak, že by medzi účastníkmi konania došlo k dohode o ďalšom nájme bytu konkludentne. Je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi boli vyhrotené, účastníci medzi sebou komunikovali v podstate predovšetkým prostredníctvom súdnych konaní ktoré viedli, pričom v období po ich partnerskom rozchode z pochopiteľných dôvodov riešili predovšetkým ich osobné vzťahy a hlavne ich vzťahy k spoločným deťom ( rozvodové konanie, konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom ), kedy otázka usporiadania právneho vzťahu k bytu nemusela byť prioritnou. Právne následky opustenia spoločnej domácnosti nájomcom rieši zákon v ust. § 708 Obč. zák., nutno však zdôrazniť, že len vo vzťahu k nedružstevnému ( obecnému ) bytu. Ustanovenie § 708 Obč. zák. nemožno použiť na družstevné byty, vo vzťahu ku ktorým vzniklo s právom spoločného nájmu bytu aj spoločné členstvo v družstve, pretože v § 708 Obč. zák. nie je citovaný § 707 ods. 2 Obč. zák. Trvalé opustenie spoločnej domácnosti nájomcom družstevného bytu ( so spoločným členstvom v družstve ) teda nemá za následok zánik práva spoločného nájmu takéhoto bytu. Preto argumentácia odporkyne tvrdením o trvalom opustení spoločnej domácnosti navrhovateľom bola vo vzťahu k otázke trvania práva spoločného nájmu družstevného bytu ( pri spoločnom členstve ) bez právneho významu. Ani odvolací súd teda nemal pochybnosť o aktívnej vecnej legitimácii navrhovateľa v konaní. Niet sporu o tom, že účastníci sa po rozvode manželstva o ďalšom nájme bytu na O. U.. X v Bratislave nedohodli. O zrušení práva spoločného nájmu ( družstevného ) bytu účastníkov konania preto musel rozhodnúť súd. Potiaľto boli úvahy prvostupňového súdu zhodné s úvahami odvolacieho súdu; ďalšie otázky, a to ktorý z manželov bude predmetný družstevný byt ďalej užívať ako výlučný člen družstva však odvolací súd posúdil odlišne, keď dospel k záveru, že v týchto otázkach súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. V ust. § 705 ods. 3 Obč. zák. zákon usmerňuje súd v tom, aké skutočnosti je povinný pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vziať do úvahy. Súd je povinný prihliadať najmä na záujmy maloletých detí, ako aj na stanovisko prenajímateľa. Súdna prax tiež dospela k názoru, že pri posudzovaní záujmu maloletých detí nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že sa za ďalšieho nájomcu určí ten z bývalých manželov, ktorému boli maloleté deti zverené do výchovy, ale je potrebné, pokiaľ to je možné, vziať do úvahy zachovanie stability ich výchovného prostredia, spočívajúceho najmä v zachovaní ich vybudovaných vzťahov pri školskej dochádzke a ďalších aktivitách a pod. Dôvodmi pre prenechanie bytu jednému z manželov môžu byť pri rozhodovaní podľa § 705 Obč. zák. nielen zreteľ na spoločné deti, ale aj na maloleté deti len jedného z manželov, na deti dospelé, počet rodinných príslušníkov bývajúcich naďalej v byte, zdravotný stav manželov, pracovné a sociálne pomery i príčiny rozvodu podľa rozsudku o rozvode ( porovnaj R 14/1987 ). Vedľa hľadísk výslovne uvedených v § 705 ods. 3 Obč. zák. ( záujem maloletých detí, stanovisko prenajímateľa ) na ktoré je súd povinný prihliadať a sa s nimi vždy vysporiadať, tak v zhode s ustáleným výkladom podávaným súdnou praxou súd podľa okolností konkrétneho prípadu prihliada aj na ďalšie hľadiská ( porovnaj R 27/1999 ), a to najmä príčiny rozvratu manželstva účastníkov, možnosti usporiadania ich bytových pomerov, sociálne a majetkové pomery manželov (menovite vzhľadom na možnosti nového usporiadania bytových pomerov), zdravotný stav rozvedených manželov, to, ako sa ktorý z manželov pričinil o získanie bytu, účelné využitie bytu, to, kto v byte fakticky býva, to, či sú u osôb, ktoré v nájomnom pomere zotrvajú, predpoklady na pokojné a usporiadané užívanie bytu. Súdna prax je jednotná v názore, že nie je vylúčené, aby tieto ďalšie hľadiská pre rozhodovanie podľa § 705 ods. 3 Obč. zák. prevážili nad hľadiskami, ktoré zákon v citovanom ustanovení výslovne uvádza, čo je aj prípad právneho posúdenia, vykonaného prvostupňovým súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu však bolo potrebné pri rozhodovaní o tom, ktorý z bývalých manželov bude ako výlučný člen družstva ďalším nájomcom predmetného družstevného bytu, rešpektovať záujem spoločného maloletého dieťaťa účastníkov konania, ktoré hľadisko zákon vzhľadom na jeho povahu určuje ako prvoradé. V zmysle uvedeného hľadiska navrhol rozhodnúť o návrhu aj prenajímateľ bytu. Maloletý W., I. O. L.. XXXX, je t.č. vo veku 16 rokov. Staršia spoločná dcéra účastníkov konania, W., I. XXXX, je už plnoletá a žije v samostatnej domácnosti ( Z. na X. U..O. Z. ). Maloletý syn žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľom, ktorému bol v rozvodovom konaní zverený do výchovy ( chlapec podľa výsledkov znaleckého dokazovania vykonaného v rozvodovom konaní odporkyňu, svoju matku, vo vzťahu vytesňuje, jeho vzťah k nej bol potlačený, vykonané dokazovanie preukázalo, že matka vystavila svoje deti stresujúcim a ohrozujúcim situáciám, keď maloletého W. po značnú dobu ponechala samého u cudzích ľudí v Turecku, kam vycestovala aj s deťmi - maloletý W. bol v tom čase vo veku 2 rokov - za svojím priateľom ). Z bytu na O. U.. X v Bratislave maloletý odišiel definitívne v r. 2002, t.j. vo veku cca 5 rokov. Byt v ktorom navrhovateľ žije s ďalšou manželkou a maloletým W., na N. U. v Bratislave, je trojizbový; jeho výlučným vlastníkom je terajšia manželka navrhovateľa ( na ktorú navrhovateľ previedol vlastnícke práva k bytu, tento byt pôvodne navrhovateľovi darovali jeho rodičia ). Odporkyňa užíva byt na O.M. U.. X v Bratislave - ktorý je štvorizbový - sama. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy, že maloletý W. má zabezpečené bývanie a vytvorené sociálne väzby nie k bytu na O. U., ku ktorému ho naopak viažu ťaživé spomienky, ale na bývanie v domácnosti svojho otca. Uvedené prostredie v novom manželskom zväzku navrhovateľa je pre dieťa dlhodobo stabilné a harmonické, na bývanie v byte na O. U. v Bratislave tak maloletý nie je odkázaný, na rozdiel od odporkyne, ktorá v ňom dlhodobo žije, uhrádza náklady spojené s bývaním v predmetnom byte, je naň odkázaná aj z dôvodu svojho narušeného zdravia, na dané prostredie má vytvorené sociálne väzby. Navyše to bola odporkyňa, ktorá sa vzhľadom na stabilizačný charakter prvého prideleného bytu zaslúžila o získanie spoločného bývania s navrhovateľom počas trvania ich manželstva. Hoci niet pochýb o tom, že súčasné bývanie maloletého v inom prostredí je pre neho stabilné a dieťa v ňom dlhodobo prospieva, a má v ňom vytvorené funkčné jednak úzke rodinné ale aj širšie sociálne zázemie ( priatelia, škola a pod. ), podľa názoru odvolacieho súdu táto skutočnosť nebráni určeniu navrhovateľa za ďalšieho nájomcu bytu na O. U.. Vykonané dokazovanie preukázalo, že maloletý má ťaživé spomienky ani nie tak na bývanie v samotnom byte na O. U. v Bratislave ( v ktorom strávil relatívne krátke obdobie, keďže z neho odišiel ako päťročný, pričom z toho 2,5 roka prežil v Turecku ), ako predovšetkým na čas strávený v Turecku a na komplikované spolužitie v domácnosti s odporkyňou, svojou matkou. Prípadná zmena bydliska by preto pre dieťa vo veku mal. W. nemala byť väčším stresom, než býva zmena bydliska obvykle, navyše vzhľadom na rozlohu by väčší byt dieťaťu priniesol vyšší komfort bývania. Bolo už uvedené, že byt na O. U. je štvorizbový, t.j. priestorný, pričom odporkyňa ho užíva sama. Jeho veľkosti zodpovedajú aj vyššie náklady na jeho užívanie, pritom podľa odporkyňou deklarovaných príjmov, tieto sa dlhodobo javia ako slabé. V konaní bolo preukázané, že cca od r. 2006 odporkyňa uhrádza náklady za byt, naopak neplní si riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, hoci v prípade výživného ide o prednostnú pohľadávku a opakovane sa snaží dosiahnuť súdne rozhodnutie o jeho znížení. Podľa dokladovaných príjmov je odporkyňa poberateľkou invalidného dôchodku, dávky v hmotnej núdzi a príspevku k dávke. Za týchto okolností je aj podľa názoru odvolacieho súdu legitímna obava, či odporkyňa bude schopná plniť svoje povinnosti nájomcu ( prípadne perspektívne aj vlastníka bytu, pokiaľ by malo dôjsť k prevodu bytu do jej vlastníctva ) uhrádzať náklady za užívanie tohto bytu. Aj odvolací súd považuje za oprávnenú obavu, či by - pokiaľ by za ďalšieho nájomcu bytu mala byť určená odporkyňa - v konečnom dôsledku o tento byt neprišla, jednak vzhľadom na jej nízky príjem ( a teda nižšiu schopnosť platiť náklady za byt), ale tiež vzhľadom na početné dlhy, ktorými je odporkyňa zaťažená ( voči odporkyni sú vedené exekučné konania ). Ekonomické postavenie navrhovateľa je v tomto smere rozdielne od ekonomického postavenia odporkyne. Argument prvostupňového súdu, že odporkyňa môže svoju finančnú situáciu v budúcnosti vylepšiť napr. podnájmom časti bytu, čím by získala určitý zdroj príjmu, z ktorého by mohla uhrádzať svoje náklady ( za byt, tiež výživné ), sa nejavia ako celkom reálne, napr. už len s ohľadom na zdravotný stav odporkyne. V pretrvávajúcej zložitej finančnej situácii odporkyne, ktorá je dlhú dobu odkázaná na pomoc v hmotnej núdzi, sa bývanie jednej osoby v štvorizbovom byte s tomu zodpovedajúcimi finančnými nákladmi javí ako neúčelné. Odporkyňa podľa odvolacieho súdu v oveľa nižšej miere než navrhovateľ spĺňa predpoklady na zabezpečenie budúceho pokojného a usporiadaného užívania predmetného bytu. Dokazovanie v konaní preukázalo, že navrhovateľ sa na úhradách za predmetný byt nepodieľa, a to cca od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti. Nakoľko však faktickou užívateľkou predmetného bytu bola a aj je odporkyňa, možno jeho očakávanie, že to bude odporkyňa, kto bude znášať náklady spojené s užívaním bytu, za logické. Navrhovateľ však v minulosti prejavil pripravenosť a ochotu prípadný dlh na nákladoch za byt vyrovnať. V histórii vzájomných ( veľmi komplikovaných ) vzťahov účastníkov to bol z hľadiska odvolacieho súdu navrhovateľ, kto skôr preukázal zodpovednejší prístup k riešeniu rôznych životných situácií ( napr. prevzal na seba zodpovednosť za výchovu detí, keď ju nezvládala odporkyňa ), prejavil väčšiu mieru ochoty riešiť vzťahy a situácie, ktoré či už predchádzali alebo boli spojené s rozpadom manželstva s odporkyňou, ktorá svojím správaním ( napr. opakovanou neúčasťou na súdnych konaniach ) sťažovala ich doriešenie, čo malo značný podiel na tom, že vzťahy medzi bývalými členmi rodiny sú stále vážne narušené a mnohé z nich naďalej nedoriešené, čím sú ich účastníci dlhodobo zaťažovaní. Nutno podotknúť, že pri hájení svojich záujmov sa ani jeden z účastníkov nevyhol do určitej miery účelovému konaniu, v snahe „vylepšiť“ svoju pozíciu v prebiehajúcich sporoch. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že obaja účastníci prejavili záujem v budúcnosti o získanie predmetného bytu do vlastníctva. Odvolací súd tak v otázke určenia ďalšieho výlučného nájomcu ako člena družstva určil navrhovateľa, berúc do úvahy záujem maloletého dieťaťa, ktoré má zverené do starostlivosti po rozvode manželstva s odporkyňou, ako aj stanovisko prenajímateľa predmetného bytu. Odvolací súd ďalej kládol dôraz pri rozhodovaní o tejto otázke na zabezpečenie účelnejšieho využitia bytu, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľa vyhodnotil ako toho z bývalých spoločných nájomcov bytu, kto bude lepšie spĺňať predpoklady pre pokojné a usporiadané užívanie tohto bytu. Pokiaľ ide o otázku viazania povinnosti vypratať byt na povinnosť zabezpečenia bytovej náhrady, navrhovateľ navrhoval uložiť odporkyni povinnosť vypratať predmetný byt bez povinnosti zabezpečiť jej akúkoľvek bytovú náhradu. V tejto časti odvolací súd posúdil návrh navrhovateľa ako neopodstatnený, keď nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy by súd mohol rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo prístrešie ( § 712a ods. 8 Obč. zák. ). Ako už na to poukázal prvostupňový súd, v prípadoch, ako je prejednávaná vec, stanovuje zákon pre rozvedeného manžela ako primárnu formu bytovej náhrady náhradný byt. Rozhodnutie o takejto forme bytovej náhrady si vyžaduje aj zdravotný stav odporkyne, ktorú skutočnosť bolo nutné pri rozhodovaní rešpektovať. V konaní nebolo preukázané, že by mala odporkyňa iným spôsobom vyriešenú otázku bývania, keď nehnuteľnosť O. M. K. by požiadavky na každodenné bývanie nespĺňala, aj s ohľadom na zdravotný stav odporkyne, nakoľko nehnuteľnosť je podľa odpovede starostu obce ťažko dostupná, bez prístupovej komunikácie, k objektu nevedie obecný vodovod ani kanalizácia. Najbližšie zdravotné stredisko je vzdialené cca 20 km. Odvolací súd na okraj k námietke odporkyne o nesprávnej formulácii petitu návrhu, ktorý zvolil navrhovateľ, poznamenáva, že podľa návrhu na začatie konania sa navrhovateľ domáhal zrušenia spoločného nájmu bytu Č.. XX na O.. B. O. Z. na O. U. X., ( t.j. nie spoločného užívania bytu ), s tým, že sa stane jediným nájomcom bytu a jediným členom družstva ( navrhovateľ sa zjavne len mylne označil ako „odporca“ ), s tým, že odporkyňa je povinná sa z bytu vysťahovať do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Námietka odporkyne o nesprávnej formulácii petitu uplatneného práva tak neobstojí. Odvolací súd tak z vyššie uvedených dôvodov napadnutý ( v celom rozsahu ) rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd na základe § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. ani jeden z účastníkov konania nedosiahol v konaní plný úspech, odvolací súd z uvedeného dôvodu rozhodol o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.