KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava27. 5. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11Co/24/2012 z 27. 5. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2013, sp. zn. 11Co/24/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1510216366.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/24/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510216366
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510216366.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: Č. S. L.,
C..R.. A.: XXXXXXXX, R. R. H. XX, L. , proti odporkyni : U.Y. Z. ( L. ) X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom
O. XXXX/X, L., t.č. N. Y. X, L., o zaplatenie 746,34 euro s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.júna 2011, č.k. 40C/143/2011-120, jednohlasne
( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti potvrdzuje.

Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi XXX,XX
euro spolu s úrokom vo výške 8% ročne z dlžnej sumy od 8.7.2006 do zaplatenia, ako i náhradu trov
konania vo výške XX,XX euro a vo zvyšku návrh zamietol. Konanie v časti úroku z omeškania vo
výške 13% ročne zo sumy XX,XX euro od 30.6.2006 do zaplatenia s použitím § 96 O.s.p. zastavil.

Prisudzujúci výrok rozhodnutia právne odôvodnil § 710, § 497 Obchodného zákonníka, § 4 ods.2 písm.
a/, ods.5, § 8 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch , § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, čl.
II bodu 11, čl. V bodu 1,7 Obchodných podmienok dôvodiac tým, že z vykonaného dokazovania mal
preukázané, že právny predchodca navrhovateľa dňa 6.5.2004 s odporkyňou platne uzavrel zmluvu
o kontokorentnom úvere. Úver bol poskytnutý formou umožnenia čerpania finančných prostriedkov na
osobitnom kontokorentnom účte odporkyne až do výšky debetu XX.XXX,- Sk prostredníctvom kreditnej
karty. Z vykonaného dokazovania mal ďalej preukázané, že odporkyňa, ktorá sa zaviazala poskytnutý
úver splácať v minimálnych splátkach vo výške XXX,-Sk mesačne, sa dostala do omeškania tým, že v
mesiaci október 2004 uhradila iba splátku vo výške XXX,-Sk. Na túto skutočnosť bola upozornená vo
výpise zo dňa 31.10.2004 a súčasne bola vyzvaná, aby do 15.11.2004 uhradila okrem bežnej splátky aj
rozdiel z predchádzajúceho mesiaca, spolu vo výške X.XXX,-Sk - za tento úkon jej bol súčasne účtovaný
poplatok vo výške XXX,-Sk. Nakoľko zo strany odporkyne nedošlo k úhrade splátky ani za mesiac
november 2004, v nasledujúcom výpise bola opäť vyzvaná na úhradu navýšenej splátky X.XXX,-Sk do
15.12.2004. Po poukázaní dvoch platieb navrhovateľky v mesiaci december 2004 vo výške po XXX,-Sk
mesačne a neuhradení splátky v januári 2005 navrhovateľ evidoval v systéme neuhradenú časť istiny
X.XXX,-Sk, každomesačne vyzýval odporkyňu na zaplatenie tejto sumy , okrem poplatku za vedenie
účtu vo výške XX,-Sk od marca 2005 účtoval aj poplatok za opakovanú upomienku vo výške XXX,-Sk za
každý mesiac, a to až do mája 2006. V mesiaci jún 2006 jej okrem poplatku za vedenie účtu vyúčtoval
aj poplatok za zablokovanie kreditnej karty v sume XX,-Sk.



Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na zaplatenie uplatnenej
istiny vo výške XXX,XX euro ( XX.XXX,- Sk celkovo poskytnutý úver + X.XXX,XX,- Sk - debetný úrok
z úveru do zaplatenia + XXX,- Sk poplatky za vedenie účtu za obdobie od 3/2005 do 6/2006 + XXX,- Sk
za upomienku - XX.XXX,- Sk odporkyňou uhradených ) a vo zvyšku ( čo do poplatkov v sume XXX,-
Sk ) návrh ako nedôvodný zamietol.

Výrok o úrokoch z omeškania právne odôvodnil § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, § 517 ods.2 , §
897f Občianskeho zákonníka dôvodiac tým, že aj keď sa posudzovaný právny vzťah riadi Obchodným
zákonníkom, ktorý zmluvným stranám umožňuje sa na výške úroku z omeškania dohodnúť, nie je možné
v spotrebiteľskej zmluve takéto dojednanie uplatniť v neprospech spotrebiteľa . Na základe uvedeného
priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8% ročne z priznanej sumy od
8.7.2006 do zaplatenia, kedy za prvý deň omeškania považoval deň 8.7.2006 ( vychádzajúc z vyhlásenia
splatnosti úveru, v ktorom bola stanovená lehota na plnenie do 7.7.2006 ).

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. a navrhovateľovi majúcemu v konaní úspech v
rozsahu cca 65% pri úspechu odporkyne v rozsahu 35 % , priznal náhradu trov konania vo výške XX,XX
euro ( 30% zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume XX,XX euro ).

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa namietajúc, že súd prvého stupňa jej
svojim postupom odňal možnosť konať tým, že jej písomnosti súdu doručoval na adresu trvalého
bydliska, v ktorom už nebýva 5 rokov, keď už štyri roky žije a je oficiálne prihlásená na ubytovni na
Y. N..Č.. X Y. L.. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi preukazujúcimi legitimitu
navrhovateľa ako právneho nástupcu pôvodného veriteľa a vznik pohľadávky z titulu zmluvy o úvere, čím
neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
týkajúcich sa miesta jej pobytu a jej majetkových pomerov.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť . Poukázal na to, že odporkyňa mu počas trvania
úverového vzťahu neoznámila zmenu bydliska, aj keď to bolo v zmysle všeobecných obchodných
podmienok jej povinnosťou. Mal za to, že súd prvého stupňa postupoval pri doručovaní súdnych zásielok
v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
proti prisudzujúcemu výroku a naň nadväzujúcemu výroku o trovách konania nie je odporkyňou
podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu na zaplatenie uplatnenej peňažnej sumy, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,
ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil.

K námietkám uvedeným v odvolaní odporkyne udáva, že táto vo svojom odvolaní neuviedla žiadnu
podstatnú skutočnosť majúcu za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe
prvostupňového súdu, resp. o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací
súd sa s prihliadnutím na obsah odvolania ako prvoradou otázkou zaoberal posúdením, či súd prvého
stupňa svojim postupom neodňal odvolateľke možnosť konať pred súdom - odňatím možnosti konať
pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne
záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv
účastníka občianskeho súdneho konania.



O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom
odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy)
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor)
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu
považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť
konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa § 101 ods. 1,2 O.s.p. účastníci súd povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v neprítomnosti
takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené
zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale
aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z
23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú funkciu. Súd totiž
môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti,
prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku,
prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom
alebo súdom ustanovenej lehote. Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok základného
konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava
doručovania preto plne rešpektuje záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného
informovania prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne,
podľa predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia,
s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky.

Podľa ust. § 45 ods.1 vety prvej, ods. 2 O.s.p. súd doručuje písomnosť sám alebo poštou.



Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti ( ďalej len „ doručenka „ ) sa považujú za doručené,
ak nie je preukázaný opak.

Podľa ust. § 46 ods.1 O.s.p. adresátovi možno doručiť písomnosti v byte, v sídle ( mieste podnikania ),
na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

Podľa ust. § 47 ods.1,2 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje
zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržuje, doručovateľ ho vodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a
hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ
písomnosť a pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát
zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne , považuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu za deň
doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa ust. § 115 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je
potrebná.

Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5
dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

V danom prípade, vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že odporkyni bolo do miesta jej trvalého
bydliska uvedeného v návrhu a evidovaného v Centrálnom registri obyvateľov v súlade s ust. §
47 ods.1 O.s.p. doručované spoločne s návrhom na začatie konania s prílohami, s výzvou na
vyjadrenie sa k návrhu, s poučením o procesných právach a povinnostiach predvolanie na pojednávanie
prvostupňového súdu nariadené na deň 23.6.2011. Z obsahu doručenky (č.l. 50 spisu) vyplýva, že
označená súdna zásielka bola po neúspešnom pokuse o doručenie v dňoch 25.4.2011 a 26.4.2011
dňa 26.4.2011 uložená na pošte a dňa 17.5.2011 ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote vrátená súdu
prvého stupňa. V nadväznosti k odvolacím námietkám odporkyne namietajúcej riadne nedoručenie
označených písomností súdu v zmysle § 47 ods.2 O.s.p. je treba uviesť, že odporkyňa v odvolacom
konaní nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že sa v mieste trvalého bydliska v čase doručovania
označenej súdnej zásielky trvale nezdržiavala. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že ak účastník
popiera správnosť ( pravdivosť ) obsahu poštovej doručenky určenej do vlastných rúk, majúcej povahu
verejnej listiny, povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť preukázania tvrdenej skutočnosti spočíva na ňom.
Na základe uvedeného, zohľadniac neunesenie povinnosti dokazovania v tomto smere odporkyňou, ak
sa odporkyňa na pojednávanie nariadené na deň 23.6.2011 nedostavila a ani nepožiadala z dôležitého
dôvodu o jeho odročenie, a ak konajúci prvostupňový súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
odporkyne, jeho postup bol v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. .

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi
týkajúcimi sa rozsudku prvostupňového súdu v časti napadnutej odvolaním, v ktorom uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi XXX,XX euro spolu s úrokom vo výške 8% ročne z dlžnej sumy od
8.7.2006 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania vo výške XX,XX euro. Keďže súd prvého stupňa
sa v rozhodnutí podrobne a presvedčivo vyporiadal s právne významnými skutočnosťami majúcimi
význam pre skutkové a právne posúdenie veci ( voči ktorým odporkyňa v odvolaní neuviedla konkrétne



výhrady ), odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv.
skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Na základe uvedených dôvodov, plne sa stotožniac i s presvedčivým odôvodnením súdu týkajúcim sa
skutkových tvrdení, o ktoré navrhovateľ opieral návrh vo veci samej ( str. 3 - 6 odôvodnenia ), odvolací
súd podľa ust. § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a naň nadväzujúceho
výroku o trovách konania ( § 142 ods.2 O.s.p.) ako vecne a právne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p.,
keďže navrhovateľ majúci plný úspech v odvolacom konaní, si právo na náhradu trov konania neuplatnil
a trovy odvolacieho konania mu z obsahu spisu ani nevyplývajú.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 40C/143/2011

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)