Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/59/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511010323 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511010323.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudkýň JUDr. Alžbety Horváthovej a JUDr. Evy Vajdičkovej v trestnej veci obžalovaného I. Z. pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1Tr. zákona o odvolaniach obžalovaného a matky obžalovaného R. Z. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/66/2011 z 18. decembra 2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.júla 2013 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného I. Z. F.. XX.XX.XXXX I. matky obžalovaného R. Z., F.. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a j ú. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/66/2011 z 18.12.2012 bol obžalovaný I. Z. uznaný vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 20.01.2006 v mieste trvalého bydliska uzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXX s poškodenou spoločnosťou J.. H. J..S..Z.., na základe ktorej mu bola poukázaná, v uvedený deň, peňažná hotovosť vo výške 14.000,- Sk (464,71 Eur), pričom sa zaviazal vrátiť sumu vo výške 19.020,. Sk (631,35 Eur) a to v 3 mesačných splátkach po 6.340,- Sk (210,45 Eur), pri uzatváraní úverovej zmluvy ako svojho zamestnávateľa uviedol J.. I. I..J.., J. J. T., E. X a deklaroval svoj čistý mesačný príjem vo výške 37.317,- Sk mesačne, svoje tvrdenie doložil pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.2004, pričom následne bolo zistené, že v tejto spoločnosti v dobe podpisu úverovej zmluvy nepracoval a úver nesplácal, čím týmto konaním poškodenej spoločnosti H. J..S..Z.., J. J. T., H. XX, O.: XXXXXXXX spôsobil celkovú škodu vo výške 745,07 Eur. Podľa § 222 ods. 1Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ § 38 ods. 2 ods. 4 a § 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 12.10.2010 sp. zn. 5T/152/2005 právoplatný dňa 14.10.2010, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov, výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 12.11.2008 sp. zn. 1T/23/2008 právoplatný dňa 28.11.2008, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dva roky ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť H. J..S..Z.. T., H. XX. O.: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 309 Tr. por. odvolanie obžalovaný I. Z., ktoré písomne zdôvodnila v jeho mene obhajkyňa a jeho matka R. Z. ako oprávnená osoba. V písomných dôvodoch obhajkyňa za obžalovaného uviedla, že odvolanie obžalovaného smeruje voči výroku o vine a treste. S hodnotením dôkazov súdu prvého stupňa sa nemôže stotožniť. Poukázala na tú skutočnosť, že obžalovaný od počiatku popieral spáchanie skutku a tiež zastáva názor, že vina obžalovanému nebola preukázaná. Dala do pozornosti vyjadrenie obžalovaného, že pôžičku si zobral, ale určite nekonal podvodne, pričom dôvodila výpoveďami svedkov R. Z. I. I. Š., ktorý jednoznačne uviedol, že obžalovaný vo firme pracoval ako výkonný riaditeľ a túto skutočnosť nepriamo potvrdil aj svedok Ľ. T.. Oprávnená osoba- matka obžalovaného v dôvodoch odvolania navrhla, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a v celom rozsahu obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože odsúdenie nepovažujem za správne, nakoľko obžalovaný - jej syn sa určite nedopustil podvodu, nemal ani úmysel nikoho podviesť, čo vyplýva aj z výsluchu svedkov. Na verejné zasadnutie sa obžalovaný nedostavili, termín verejného zasadnutia na 23.07.2013 spolu s poučením podľa § 293 Tr. por. prevzal dňa 29.05.2013, o čom svedčí ním podpísaná doručenka. Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného podľa ustanovenia § 293 ods. 5 Tr. por. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného uviedla, že sa pridržiava písomne zdôvodnených odvolaní a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, pričom poukázala na výpovede svedkov. Dala do pozornosti, že ak skutok je trestným činom a škoda vo výške 14.000,- Sk, tak potom uložený trest vo výmere 30 mesiacov považuje za trest neprimeranie prísny. Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla podané odvolania zamietnuť, pretože rozsudok považuje vo všetkých jeho výrokoch za správny. Oprávnená osoba- matka obžalovaného zotrvala na podanom odvolaní pretože jej syn sa nijakého podvodu neodpustil, pretože on vo firme skutočne pracoval. Na základe podaných odvolaní, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Tr. poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadnuc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pričom zistil, že odvolania obžalovaného a jeho matky nie sú dôvodné. Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá na obžalovaného I. Z. bola podaná. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo ako aj v celom ich súhrne logicky a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodnil spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu. Ani odvolací súd nezistil dôvod pre spochybnenie vierohodnosti výpovedí vypočutých svedkov. Výsluchy svedkov boli vykonané procesným spôsobom a obžalovaného zo spáchania skutku jednoznačne usvedčovali. Je potrebné uviesť, že okresný súd sa v rozsudku dôsledne zaoberal a vysporiadal s produkovanými dôkazmi, ktoré boli vykonané jednak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní a podrobne zdôvodnil, ktoré dôkazy a prečo považoval za dôkazy usvedčujúce obžalovaného zo spáchania skutku. Odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania) a dospel k rovnakému skutkovému zisteniu a právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako súd prvého stupňa a preto si tiež osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil, a tak odkazuje na príslušnú časť zdôvodnenia napadnutého rozsudku (str. 4-5). Reagujúc na odvolacie námietky obhajkyne obžalovaného ako aj matky obžalovaného, ktoré sú v podstate totožné, krajský súd - k námietke, že nebola preukázaná subjektívna stránka konania zo strany obžalovaného uvádza: obžalovaný popiera podvodné konanie a teda spáchanie trestného činu úverového podvodu, i keď priznáva, že pôžičku si zobral a túto nemohol splácať z dôvodu, že iná firma si nesplnila finančný záväzok voči jeho spoločnosti, čím sa dostal do platobnej neschopnosti a nemal peniaze ani na nájomné, ale jeho obhajoba je vyvrátená výpoveďami svedkov, ktorí boli vypočutí v konaní pred súdom. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že svedkyňa R. Z. - matka obžalovaného a predsedníčka predstavenstva vo firme sama uviedla, že vo firme nikdy nebola, plat nebrala, nevie kto tam pracoval a všetko mal na starosti syn- obžalovaný. Svedok I. Š. vypovedal, že vo firme pracoval od 1.2.2005 do 9.11.2005, čo bolo listinnými dôkazmi preukázané, teda nepracoval vo firme v čase spáchania skutku obžalovaným (tj. 20.01.2006) a čo sa týka svedka Ľ. T. tento vypovedal, že do firmy vstúpil ako akcionár v roku 2004 -2005, teda nie v čase spáchania skutku. Okrem výpovedí svedkov je skutkový stav a protiprávne konanie obžalovaného preukázané aj listinnými dôkazmi a to / zmluvou o úvere z 20.01.2006 / žiadosťou o úver z 19.01.2006 / potvrdením o výške príjmu z 20.01.2006, v ktorom si navyše uviedol titul „Ing.“, pričom pre naplnenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ v čase pôžičky/úveru konal s vedomím nevrátiť resp. nesplácať peniaze, ktorá okolnosť bola naplnená, nakoľko svedok I. Š. pracujúci vo firme od 01.02.2005 do0 9.11.2005 na pojednávaní potvrdil, že už v tom čase mala firma finančné problémy. Krajský súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal pochybovať jednak o hodnovernosti výpovedí svedkov ako aj listinných dôkazov a preto sa stotožňuje so skutkovým i právnym záverom súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že pri úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery vo vzťahu k obžalovanému I. Z. prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Tr. zákona. Vzal do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok, pohnútku, ale i tú skutočnosť, že obžalovaný už v minulosti súdne trestaný bol, ako aj jeho pomery a možnosť nápravy. Navyše v danom konkrétnom prípade prichádzalo do úvahy aj uloženie súhrnného trestu, nakoľko obžalovaný I. Z. spáchal prejednávaný prečin skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. To znamená, že obžalovaný sa prejednávaného prečinu dopustil dňa 20.01.2006 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 12.10.2010 sp. zn. 5T/152/2005 právoplatný dňa 14.10.2010, bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu sprenevery a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov, a rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 12.11.2008 sp. zn. 1T/23/2008 právoplatný dňa 28.11.2008 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dva roky a preto s poukazom na vyššie citované zásady pri ukladaní súhrnného trestu boli zbiehajúce sa trestné činy postihnuté trestom najprísnejšie trestným. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov považuje krajský súd nielen za zákonný ale aj primeraný a spravodlivý nielen s prihliadnutím na okolnosti prípadu, ale predovšetkým s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý bol doposiaľ deväťkrát súdne trestaný, pričom mu boli ukladané miernejšie tresty, ktoré však nemali požadovaný vplyv na prevýchovu a nápravu obžalovaného. Súd prvého stupňa zákonne rozhodol aj v otázke zaradenia obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.). Za správne odvolací súd považuje aj rozhodnutie ohľadne uplatneného nároku na náhradu škody. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd nezistiac dôvodnosť podaných odvolaní rozhodol o odvolaniach obžalovaného I. Z. a matky obžalovaného R. Z. tak ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok