Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/279/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511206948 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511206948.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o t.č. plnoleté dieťa: P. Ž., G.. X.XX.XXXX, v čase maloletosti zastúpeného C. U. Ú. O.R., A. Z. Q. P., U. A. Z. Q. P., Z. X/A, K., V. P.: M. - P. Ž., G.Á. XX.XX.XXXX, K. Q. X/a, K., zastúpená právnou zástupkyňou JUDr. Helenou Dobosovou, AK so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava a U. - C. I., G. XX.XX.XXXX, K. K. X, K., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Majling, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného A. K. T. J. V. XX.X.XXXX, Č..C.. XX O. - XX, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa počnúc dňom X.X.XXXX zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na v čase rozhodnutia plnoletého P. Ž., G.. X.XX.XXXX zo sumy XX euro mesačne na sumu XXX N. mesačne, ktorú mu uložil zasielať k rukám plnoletého syna, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred a dlžné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX Z. Z. X XXX euro uložil otcovi zaplatiť jednorazovo k rukám plnoletého, do 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom zmenil rozsudok Okresného A. K. Z. A.. J.. XXP/XXX/XXXX J. V. XX.XX.XXXX a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2,3,4,5, § 63 ods., § 65 ods,3, § 75 ods.1,2, § 76 ods.1, § 77 ods.1, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine, keď mal po vykonanom dokazovaní preukázanú čiastočnú dôvodnosť návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Vykonaným dokazovaním zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na t.č. plnoletého P. upravená rozsudkom Okresného A. K. Z., A.. J.. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na A. X XXX,- Sk M. - v tom čase navštevoval M. P. materskú škôlku, jeho zdravotný stav bol neuspokojivý (bol často chorý a alergik), matka maloletého bola slobodná bez ďalšej vyživovacej povinnosti, zamestnaná vo firme K. ako administratívny pracovník a od XX.XX.XXXX ako obchodný zástupca firmy Y., otec maloletého bol slobodný rovnako bez ďalšej vyživovacej povinnosti, pracoval na čerpacej stanici Y. B. s tým, že jeho príjem predstavoval čiastku X XXX,- Sk M.. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa plnoletý P. v školskom roku XXXX/XXXX navštevoval X. P. A. Š. Q. E. Z. K., U. W. V. s nákladmi na zápisné v sume XXX N. mesačne a školné v sume XXX N. M., s individuálnym študijným plánom, nakoľko má diagnostikovanú disláliu, dizgrafiu, diskalkúliu a disharmóniu, do školy dochádza mestskou hromadnou dopravou, aktívne sa venuje futbalu a je členom Š. A. K., s ktorou činnosťou sú spojené náklady na cestovanie, ubytovanie a vreckové súvisiace s tréningami, sústredeniami a zápasmi. Matka dieťaťa sa dňa XX.XX.XXXX vydala za T.. E. Ž., s ktorým žije v spoločnej domácnosti v jeho rodinnom dome na Q. F. Z. K., U. P. XXXX V. B. P. XXXX nepracovala, nakoľko mala zdravotné problémy, pričom si k nej jej manžel plnil vyživovaciu povinnosť, dňa XX.XX.XXXX jej vzniklo živnostenské oprávnenie s predmetom činnosti astrológia, numerológia - ekzaktné vedy s tým, že z tejto činnosti mala príjem cca XXX N. M.. Matka dňa XX.XX.XXXX ukončila živnostenskú činnosť a v súčasnosti je nezamestnaná. Počas evidencie na Úrade práce si matka urobila fyzioterapeutický kurz, túto činnosť však nemôže vykonávať, nakoľko má vážne zdravotné problémy. Okrem rodinných prídavkov a výživného v sume XX N. mesačne poukazovaných otcom na maloletého iný príjem v súčasnosti nemá. Otec O. P. od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenil svoj osobný stav, je slobodný, nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti, naďalej pracuje na čerpacej stanici Y. B. s priemerným mesačným netto príjmom v sume XXX N.. Otec býva v spoločnej domácnosti spolu so svojimi rodičmi a bratom, kde celkové náklady spojené s užívaním bytu predstavujú čiastku XXX N. mesačne, pričom otec P. prispieva sumou XXX N. M., XXX N. M.N. otec spotrebuje na dopravu do práce, nakoľko používa osobné motorové vozidlo svojich rodičov. Zohľadniac takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa dospel k záveru, že na strane plnoletého P. prišlo v období od poslednej úpravy výživného v roku XXXX k zásadnej zmene pomerov, odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca ako povinného rodiča s účinnosťou od X.X.XXXX (od podania návrhu) na sumu XXX N. mesačne. Mal za to, že za danej situácie výška výživného zo strany otca v sume XX N. mesačne preukázateľne nepostačuje na pokrytie ani len tých najzákladnejších potrieb plnoletého P., keďže len výdavky na stravu uvedenú sumu prevyšujú. Pri úprave výšky vyživovacej povinnosti otca súd prihliadal i k tomu, že otec neudržiava so svojím synom dlhé roky žiaden kontakt, nestýka sa s ním a z jeho strany žiadnym iným spôsobom nedochádza k plneniu si vyživovacej povinnosti nad rámec súdom stanoveného výživného. Poukázal na skutočnosť, že otec si bol svojej vyživovacej povinnosti k toho času už plnoletému P. počas celého obdobia plne vedomý a jeho odôvodnenie, že si nemal dôvod hľadať lepšie platenú prácu (nakoľko jeho príjem mu postačoval) neobstojí. Na základe skutočnosti, že matka požiadala o úpravu výšky vyživovacej povinnosti až v súčasnosti, nemožno zamietnuť inak plne odôvodnený návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Otec si je vedomý nákladov na živobytie a musí mu byť jasné, že výživné vo výške XX N. M., bez ďalšieho dodatočného plnenia si vyživovacej povinnosti z jeho strany, je značne poddimenzované a absolútne nedostatočné, vzhľadom k pomerom na strane plnoletého dieťaťa. O dlžnom výživnom za obdobie od 1.X.XXXXX V. XX.X. XXXX Z. R. A. X.XXX N. vyčíslenom ako rozdiel medzi v tomto rozhodnutí určeným výživným a výživným, ktoré otec uhradil (XX X. XXX N. =. X.XXX N. - XXX N.) rozhodol tak, že toto uložil otcovi zaplatiť jednorazovo, k rukám plnoletého syna P.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec plnoletého dieťaťa žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh matky dieťaťa v plnom rozsahu zamietne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za nezákonné, nespravodlivé a pre neho likvidačné. Konajúci súd sa podľa jeho názoru iba povrchovo zaoberal možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodiny, v ktorej dieťa žije, teda v potrebnom rozsahu neskúmal majetkové pomery matky a manžela matky, čím nedostatočne zistil životnú úroveň matky, na ktorej sa má dieťa právo podieľať. Súd prvého stupňa riadne nezistil reálny príjem matky vykonávajúcej do X.X.XXXX podnikateľskú činnosť a uspokojil sa s jej tvrdením, že podnikateľskú činnosť len rozbiehala. Súd prvého stupňa zamietol i jeho návrh na doplnenie dokazovania výsluchom manžela matky, vlastniaceho viacero nehnuteľností a motorové vozidlo M.. Súd prvého stupňa príliš laxne pristupoval k zisťovaniu majetkových pomerov matky a plnoletého P., avšak zameral svoju pozornosť jedine na otca. V rozhodnutí je kritizovaný za to, že svoju dlhoročnú prácu predvídavo nezamenil za lepšie platenú prácu a nepracoval priebežne na svojom kariérnom postupe, avšak absolútne ho nezaujíma skutočnosť, prečo v súčasnosti nepracuje matka plnoletého a jej manžel. Od roku XXXX, kedy bolo naposledy určené výživné na syna, nebol s matkou a ani so synom v kontakte. Matka založila novú rodinu so svojím manželom, ktorého priezvisko prijal aj samotný P.. Výživné v stanovenej výške pravidelne a načas uhrádzal, matka ho o potrebách syna neinformovala a ani nežiadala o zvýšenie výživného. Nikdy nemal úmysel syna ukrátiť, avšak nemal dôvod odchádzať zo stabilného zamestnania, kde mal istý a hlavne pravidelný príjem a to o to viac, že nemal o zvýšených potrebách syna vedomosti. Jeho dlhodobý príjem zo závislej činnosti - pracovného pomeru na čerpacej stanici je suma XXX N., pracuje na plný úväzok, vždy od 8,00 hod. do 17,00 hod. a iný príjem nemá. S prácou je spokojný a dosahovaný príjem mu s pomocou rodiny postačoval na dôstojné živobytie. Súd prvého stupňa bezdôvodne nebral do úvahy ani okolnosť, že okrem dosahovanej mzdy nemá iný príjem, nevlastní žiadne nehnuteľnosti a nehnuteľný ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Nie je možné u neho predpokladať, že by sa jeho možný príjem mohol v budúcnosti radikálne zvýšiť, najmä ak rovnakú prácu vykonáva už viac ako 18 rokov a má ukončené stredné odborné učilište. Likvidačné je pre neho i rozhodnutie súdu o povinnosti zaplatiť zročné výživné vo výške XXXX N. naraz. Výška výživného v sume XXX N. mesačne mu spôsobuje existenčné problémy, je ohrozená výživa jeho samotného a je nútený sa z tohto dôvodu zadlžovať. Právna zástupkyňa matky a plnoletého dieťaťa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Podľa jej názoru sa s odvolaním nie je možné po právnej, ani po morálnej a skutkovej stránke stotožniť, nakoľko vychádza z absolútnej negácie zákonnej povinnosti každého rodiča - aby sa staral o svoje dieťa primerane, podľa jeho veku a v záujme jeho zdravého a všestranného vývoja. Rovnako sa nedá zdieľať ani názor odvolateľa o nezákonnosti, nespravodlivosti a likvidačnom charaktere rozhodnutia súdu prvého stupňa. Výživné na t.č., už plnoleté dieťa, bolo naposledy určené v roku XXXX čo znamená, že časový priestor a rozsah dvanástich rokov je objektívne daná kategória, ktorú musel súd vyhodnotiť ako podstatnú zmenu pomerov. Otec počas celého života svojho jediného dieťaťa mu neposkytuje žiadna vecné plnenia a žiadne dary, či už na Vianoce, meniny, narodeniny, alebo iné udalosti. V konaní boli preukázané konkrétne výdavková položky, ktoré plnoletému vznikajú v súvislosti s plnením jeho základných potrieb. V priebehu konania bolo zjavné, že jediným dôvodom vrátenia živnosti matkou bol fakt, že sa jej v podnikaní nedarí. Matka nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti, ani hnuteľnej veci vyššej hodnoty, na strane druhej bol otec podielovým spoluvlastníkom bytovej nehnuteľnosti ktorú predal, keď výťažok z predaja je nutné vyhodnotiť ako príjem otca. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvostupňového súdu , v ktorom súd prvého stupňa uložil otcovi s účinnosťou od X.X.XXXX povinnosť prispievať na výživu plnoletého P. Ž., G.. X.X.XXXX mesačne sumou XXX N., vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred, k rukám plnoletého dieťaťa a povinnosť zaplatiť dlžné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX Z. Z. X XXX euro jednorazovo k rukám plnoletého, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré otec čiastočne zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. V nadväznosti na námietky otca uvedené v odvolaní je treba konštatovať, že medzi zákonné povinnosti rodiča patrí i jeho povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa v najširšom zmysle slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby (šaty, obuv) a kultúrne potreby (prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou. K posudzovanému prípadu je treba uviesť i to, že úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je v nadväznosti na znenie § 78 ods.1 Zákona o rodine zistiť, či a v akom smere došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb už plnoletého dieťaťa, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je naďalej plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného A.Ú. K. Z. J. V. XX.X.XXXX, Č..C.. XX O. XXX/XXXX-XX, ktorým bola s účinnosťou od XX.X.XXXX zvýšená vyživovacia povinnosť otca na v tom čase maloleté dieťa na sumu X.XXX,- Sk (maloletý v čase rozhodnutia navštevoval materskú školu, matka dosahovala v pracovnom pomere príjem cca X.XXX,- Sk, otec dosahoval v pracovnom pomere netto príjem cca X.XXX,- Sk mesačne). Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou otca o tom, že súd prvého stupňa nevykonal vo veci riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej, keď z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov konania vykonal dokazovanie k zisteniu a ustáleniu medzi účastníkmi sporných okolností (§ 120 ods. 1, 2 O.s.p.), jednotlivé vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p., svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 157 ods. 1, 2 O.s.p. odôvodnil, pričom s právnymi závermi, ku ktorým po vykonanom dokazovaní dospel, sa plne stotožnil aj odvolací súd. Z vykonaného dokazovania mal za nesporné ustálenie momentu podstatnej zmeny pomerov na strane maloletého podaním návrhu matkou , keď už s prihliadnutím na dĺžku časového obdobia uplynulého od posledného rozhodnutia súdu o výživnom je logické, že potreby dieťaťa sa úplne logicky zmenili, a to s prihliadnutím na charakter svojho vzdelávania, zdravotné obmedzenia, ktorými trpí, a na športové aktivity, ktorým sa od útleho detstva nepretržite venuje (podrobne a dôsledne zisteným súdom prvého stupňa). Pokiaľ ide o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov, táto je nesporná tak v prípade matky, ako i otca. Matka sa v r. XXXX vydala, od r. XXXX V. P.. XXXX nepracovala, v r. XXXX-XXXX cca 1 rok vykonávala podnikateľskú činnosť, ktorú k XX.X.XXXX ukončila pre neziskovosť podnikania a v súčasnosti je nezamestnaná. Otec i naďalej pracuje na čerpacej stanici Y. B., jeho príjem sa zvýšil na sumu cca XXX N. a nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Výška výživného určená súdom prvého stupňa, ktorou bol otec maloletého zaviazaný k povinnosti prispievať od X.X.XXXX na výživu dieťaťa (XXX N. M.), podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedeným v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám dieťaťa zisteným a podrobne odôvodneným v rozhodnutí súdu prvého stupňa, ako aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom oboch rodičov. Určená výška výživného zohľadňuje finančné náklady reálne vynakladané matkou na uspokojenie len základných potrieb dieťaťa súvisiacich so vzdelávaním, nákladmi na zdravotnú starostlivosť, stravu a športové aktivity. Vo vzťahu k odvolacím námietkám otca odvolací súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania sa preukázala zmena finančných pomerov na jeho strane, kedy pri porovnaní s rokom XXXX jeho príjem vzrástol a naviac mal v roku XXXX príjem v sume XX.XXX N. získaný predajom nehnuteľnosti (bytu a spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam domu) na M. F. Z. K., ktorého bol výlučným vlastníkom. Príjem otca z dlhoročného pracovného pomeru, pohybujúci sa vo výške len o niečo vyššej ako je minimálna mzda, je výsledkom jeho rozhodnutia uprednostniť síce stabilnú, avšak nie dostatočne finančne ohodnotenú pracovnú pozíciu. V tejto súvislosti je treba uviesť, že je povinnosťou každého z rodičov vykonávať aktivity smerujúce k získaniu a vykonávaniu takej pracovnej pozície, v ktorej bude jednak využívať svoje schopnosti a možnosti ( typ a stupeň vzdelania), avšak zároveň bude schopný uspokojovať nielen svoje základné potreby, ale i základné potreby osôb odkázaných na neho výživou. Rovnako nie je možné prihliadať ani na tvrdenie otca o tom, že finančný výnos z predaja bytu na M. F. Z. K. (ktorého bol výlučným vlastníkom) poskytol svojej matke (rešpektujúc vôľu babky) a je možné toto jeho konanie v súvislosti s existenciou a trvaním jeho vyživovacej povinnosti posúdiť ako konanie ľahkovážne. Pokiaľ ide o námietky otca týkajúce sa preukazovania majetkových pomerov na strane matky je treba uviesť, že v konaní sa nepreukázalo, že by bola matka maloletého vlastníčkou nehnuteľnosti, resp. hnuteľnej veci vyššej hodnoty. Okolnosť priaznivých majetkových pomerov jej manžela , ktorý si voči nej plnil a plní svoju vyživovaciu povinnosť, však nemôže znamenať prenášanie vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu v plnej miere na matku. Manžel matky nie je osobou, ktorá má voči plnoletému dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť; pre úplnosť je treba uviesť, že manžel matky sa z vlastnej vôle finančne podieľal a podieľa na zabezpečovaní potrieb už plnoletého dieťaťa. S poukazom na uvedené , stotožňujúc sa i s rozhodnutím súdu týkajúcim sa zročného výživného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.