Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/362/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511225487 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511225487.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti o L. N., W.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka - L. N., bytom F., G. S., E. X/A, a otec - U. N., bytom F. - W. Y., E. pre H. G. Y. N., T. X, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P 388/2011-90 zo dňa 15.05.2012 takto r o z h o d o l : r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd I. stupňa svojím rozhodnutím zamietol návrh matky na zvýšenie výživného v tom čase maloletej L. W.. XX.XX.XXXX. Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 78 ods. 1, 62, 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd I. stupňa mal preukázanú zmenu pomerov, ktorá nastala takmer za 4 roky, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane maloletej a na strane jej rodičov, zistil že vzrástli potreby maloletej. Podstatná zmena nastala 1.9.2011, keď nastúpila do 1. ročníka strednej školy a v tejto súvislosti mala zvýšené náklady. Ďalšie zvýšené náklady súviseli so zdravotným stavom a to dioptrické okuliare, fixný zubný strojček. Rodičia nezmenili svoj osobný stav. Súd I. stupňa mal preukázané, že nastala síce zmena pomerov na strane maloletej, keď potreby stredoškoláka sú vyššie ako potreby žiaka základnej školy. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, matka má preto priznané náhradné výživné. Otec bol vo výkone trestu pre prečin zanedbania povinnej výživy, ktorý ukončil 04.04.2012. Aj keď súd I. stupňa zistil zmenu pomerov na strane maloletej, návrhu na zvýšenie výživného nemohol vyhovieť, nakoľko v súčasnom období nie je v možnostiach a schopnostiach otca platiť zvýšeným výživným na maloletú i keď bol otec vo výkone trestu na základe vlastného zavinenia. Otec je nezamestnaný, nepreukázal evidenciu na úrade práce, je bezdomovec bez akýchkoľvek prostriedkov. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletej, ktorá nesúhlasila s takýmto rozhodnutím súdu I. stupňa. Poukázala na svoje výdavky, ako aj na skutočnosť, že súd I. stupňa nedostatočne prihliadol na situáciu otca maloletej, pričom nezistil všetky možnosti, pričom konštatovala, že otec nevyužil všetky možnosti, aby sa zamestnal. Súd sa uvedenými skutočnosťami ani nezaoberal, zdravotný stav otca nie je natoľko vážny, aby si nemohol nájsť zamestnanie. Otec sa na odvolanie matky nevyjadril. Jeho švagriná súdu oznámila, že nemá vedomosť o tom, kde sa nachádza, nemá o ňom žiadne správy, prestali sa s ním kontaktovať, pretože žije taký život, ktorý ich dostával do zlých situácií dali mu zrušiť trvalý pobyt. Kolízny opatrovník navrhol zrušiť rozsudok I. stupňa, resp. vyhovieť návrhu matky. Podľa jeho názoru sa otec dostal do tejto situácie vlastnou vinou. Nebola preukázaná jeho zdravotná alebo iná neschopnosť zadovážiť si prácu. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu I. stupňa je správne. Odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. Súd I. stupňa vec správne právne posúdil, vyvodil z nej správny právny záver. Ako správne konštatuje súd I. stupňa nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného, avšak v situácii v akej sa v súčasnosti otec nachádza, nie je v jeho schopnostiach ani možnostiach poskytovať vyššie výživné, keď sám je bezdomovec, nemá prostriedky na bývanie ani na stravu. Preto neplatí ani súdom stanovenú výšku vyživovacej povinnosti. Uvedené skutočnosti nemôžu otca ospravedlňovať, avšak na druhej strane za danej situácie sa dá len ťažko predpokladať, že by si otec bol spôsobilý nájsť zamestnanie, keď nemá vyriešené základné atribúty vlastného života. Odvolací súd konštatuje, že doposiaľ stanovená suma 85 Euro nie je spôsobilá zabezpečiť všetky potreby maloletej, avšak z vykonaného dokazovanie vyplýva, že nie je v možnostiach otca poskytovať vyššie výživné. Tým, že otec neplatí výživné, je sústavne pod hrozbou trestného stíhania, nemá bydlisko, čím sa mu sťažuje ešte viac možnosť získať si zamestnanie. Je povinnosťou otca sa aktívne snažiť získať si zamestnanie, či požiadal o evidencie na úrade práce či iným spôsobom riešil túto situáciu, aby aspoň čiastočne mohol prispieť na potreby maloletej. Postavenie otca vyhodnotil súd I. stupňa správne, nemožno súhlasiť so samotným postojom otca k plneniu si vyživovacej povinnosti. Vyjadrenia kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca sa javili ako rozporné, keď sám navrhoval na pojednávaní 15.5.2012 návrh matky vzhľadom na možnosti a schopnosti otca zamietnuť. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu I. stupňa, s ktorými sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje. Rozhodnutie súdu I. stupňa je správne. Odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.