Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/48/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512233399 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512233399.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti P.É.: J., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, deti rodičov: matky - O.. R. P., bytom G. XX, T., prechodne bytom Bratislava, Závadská 6, zast. JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou, AK Bratislava, Zámocká 30, a otca - O.. O. P., bytom G. XX, T., zast. JUDr. Igorom Babom, advokátom, AK Bratislava, Krásnohorská 16, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04.12.2012, č.k. 20P 410/2012-27, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 04.12.2012, č.k. 20P 410/2012-27 sa m e n í tak, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V uznesením z 04.12.2012, č.k. 20P 410/2012-27 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil matke povinnosť dočasne do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 20P 325/2012, odovzdať maloleté deti P.: J., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s tým, že osobnú starostlivosť o maloleté deti bude zabezpečovať otec od štvrtka od 18.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa do štvrtka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 18.00 hod., kedy si maloleté deti v mieste jeho bydliska prevezme matka a matka od štvrtka od 18.00 hod. každého párneho kalendárneho týždňa do štvrtka nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 18.00 hod., kedy si maloleté deti prevezme otec v mieste aktuálneho pobytu matky s tým, že každý z rodičov je povinný deti v stanovenom čase odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča spolu s ich osobnými vecami a deti riadne pripraviť. Počas nasledujúcich školských Vianočných prázdnin styk rodiča, ktorý práve nemá deti vo svojej starostlivosti, upravil tk, že matka je oprávnená stretnúť sa deťmi od pondelka 24.12.2012 od 17.30 hod. do utorka 25.12.2012 do 15.30 hod. a otec od pondelka 31.12.2012 od 17.30 hod. do utorka 01.01.2013 do 15.30 hod.. Rodičom uložil povinnosť v stanovenom čase začiatku styku odovzdať deti druhému rodičovi na stretnutie riadne pripravené. Vo zvyšku súd návrh otca zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúce neusporiadané vzťahy rodičov mal za to, že je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím vo veci samej predbežne upraviť ich právne pomery voči spoločným deťom. Podľa názoru súdu predbežná úprava je nanajvýš dôvodná, keď stav bez relevantnej úpravy trvá už po dobu viac ako X rokov. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.05.2010, č.k. 8C 422/2009-94 v časti úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletým v konaní spojenom s konaním o rozvod manželstva bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.02.2011, č.k. 8Co 337/2010-198 zrušený, vec bola vrátená na ďalšie konanie. Nakoľko v súčasnej dobe sa spis nachádza na dovolacom súde, nie je možné vysloviť predpoklad, kedy dôjde k rozhodnutiu vo veci samej. Z obsahu návrhu, ako aj z predchádzajúcich rozhodnutí o početných návrhoch na nariadenie predbežných opatrení, ktoré sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti je zrejmé, že rodičia sa nevedia bezproblémovo dohodnúť na pravidelnom a rovnocennom styku s deťmi, ani na ďalšom výkone ich rodičovských práv. Styk prebieha živelne, po obdobiach viac menej pravidelných stretnutí dochádza medzi rodičmi ku konfrontácii, či podmieňovaniu styku zo strany matky plnením iných rodičovských povinností. Napätá konfliktná situácia medzi rodičmi vyplývajúca z absencie jednoznačných a obomi rodičmi rešpektovaných pravidiel nepochybne mimoriadne negatívne vplýva na maloleté deti. Takéto správanie rodičov nie je na prospech maloletých detí, ktoré sú zjavne absolútne neprípustne používané ako prostriedky vzájomného boja v rukách svojich rodičov. Pri rozhodovaní zohľadnil, že otec sa o deti zaujíma a ani v prechádzajúcom konaní nebol spochybnený pozitívny vzťah detí k otcovi. Z obsahu návrhu, ako aj z predchádzajúceho konania tiež vyplynulo, že v minulosti rodičia po dobu cca 1 roka zabezpečovali starostlivosť o deti na základe ich neformálnej dohody formou striedavej starostlivosti, a to zjavne bez závažnejších problémov. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno jednoznačne ustáliť, či niektorý z rodičov má vhodnejšie podmienky, či predpoklady na starostlivosť o deti, resp. či deti preferujú niektorého z rodičov, alebo iné dôvody, kvôli ktorým by prichádzalo do úvahy predbežné zverenie detí jednému z rodičov a úprava styku druhému rodičovi, keďže je v konaní jednoznačne potrebné sledovať záujem maloletých detí a ich právo na zachovanie vzťahu k obom rodičom, ako aj právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, za zohľadnenia veku, psychickej a emocionálnej vyspelosti maloletých. Predbežne mal teda súd za dostatočne preukázané, že rodičia majú porovnateľné podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté deti. Keďže žiaden z rodičov nebol pozbavený rodičovských práv, súd dospel k záveru, že až do meritórneho rozhodnutia súdu je pre obe deti najvhodnejšou formou starostlivosti práve striedavá starostlivosť, keď týmto spôsobom bude najlepšie zabezpečené rovnaké právo oboch rodičov k deťom, ako aj právo detí na starostlivosť oboch rodičov a nedôjde k ohrozeniu zníženia kvality vzťahu maloletých ani k jednému z rodičov, ani kvality vzťahu medzi deťmi navzájom. Pri určení začiatku týždňových intervalov súd vychádzal z obsahu návrhu, keď predpokladal, že v čase striedania si detí bol toto model, ku ktorému dospeli obaja rodičia po vzájomnej dohode. Pokiaľ išlo o návrh otca, aby sa striedavá starostlivosť vykonávala na adrese miesta evidovaného trvalého pobytu detí, t.j. na adrese G. XX R. T., takáto úprava podľa názoru súdu neprichádza do úvahy, keď je v rozpore so samotnou podstatou striedavej starostlivosti, spočívajúcej práve na pravidelnom striedaní miesta pobytu detí, keď sa právo detí na oboch rodičov a teda zachovanie emocionálnej stability nadraďuje nad ich potrebu stability prostredia, v ktorom vyrastajú. Druhého rodiča, v danom prípade matku, nemožno nútiť, aby zabezpečovala starostlivosť o deti v prostredí, z ktorého v dôsledku rozpadu manželstva z vlastnej vôle odišla. Navyše pri narušených vzťahoch rodičov by takáto situácia jednoznačne nebola na prospech maloletých detí, keďže by sa neúmerne zvýšilo riziko, že budú vystavené pretrvávajúcim vzájomným konfliktom rodičov. Rovnako by bolo v rozpore so záujmami detí v súčasnej dobe akýmkoľvek spôsobom bez vykonaného dokazovania zasahovať do rozbehnutého procesu vzdelávania. Eventuálna zmena školy by však mala byť riešená v samostatnom meritórnom konaní na návrh jedného z rodičov v zmysle § 35 Zák. o rodine. Navyše otec pri podaní návrhu neosvedčil žiadne konkrétne skutočnosti svedčiace o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy maloletým, z ktorých by vyplývala nutnosť nariadiť predbežné opatrenie, či už ohľadom zmeny školy, resp. predškolského zariadenia, zdravotnej starostlivosti, alebo zákazu stretávať sa so súčasným partnerom matky, či zákazu vycestovať s deťmi bez súhlasu druhého rodiča. Pokiaľ otec žiadal nariadiť výsluch detí, súd prvého stupňa poukázal na charakter inštitútu predbežného opatrenia, v rámci ktorého sa dokazovanie nevykonáva. Výsluch maloletých detí teda bude možné uskutočniť až v rámci dokazovania v konaní vo veci samej. Doposiaľ k nemu nedošlo z dôvodu predlžovania sporu práve v dôsledku podávania množstva návrhov na predbežnú úpravu pomerov a následne riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov voči rozhodnutiam o predbežných opatreniach a procesným rozhodnutiam, ktorými sa súd musel zaoberať. Pokiaľ ide o zamietajúcu časť návrhu, súd tento zamietol v časti primárneho petitu, ktorý smeroval k zvereniu detí do osobnej starostlivosti otca, zmene školského zariadenia a lekárskej starostlivosti a zákazu styku s p. D. I. a vycestovaniu detí a tiež v podstatnej časti subsidiárneho petitu, v časti v ktorej sa kryl s hlavným petitom a tiež v časti, v ktorej otec v rozpore s dočasným charakterom predbežného opatrenia požadoval konkrétnu úpravu starostlivosti počas sviatkov a školských prázdnin do budúcnosti. Záverom apeloval na rodičov, aby si uvedomili, že deti nie sú majetkom ani jedného z nich. Je na ich zodpovednosti, aby dokázali nadradiť záujem detí nad vlastné záujmy a vzájomné nespracované negatívne postoje, prameniace v dôvodoch ukončenia ich spolužitia. Súčasne nabádal rodičov, aby sa pokúsili v otázkach úpravy ich rodičovských práv a povinností voči maloletým dospieť k takému modelu, ktorý uprednostní záujem detí a zároveň bude rešpektovať aj práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá žiadala uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zverením detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov zamietnuť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považovala za vecne nesprávne z dôvodu, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd pri rozhodovaní vychádzal výlučne z tvrdení otca, ktoré sú nepravdivé, zavádzajúce, otec ani jedno zo svojich tvrdení náležite nepreukázal. Uvedené je zrejmé aj z obsahu súdneho spisu vedeného pod sp.zn. 25P 325/2012 do ktorého bol návrh otca na vydanie predbežného opatrenia podaný. Mala za to, že bez oboznámenia sa s obsahom spisu nebolo možné predbežné opatrenie vydať, keďže uvedené rozhodnutie súvisí s konaním vo veci samej. Zdôraznila, že otec sa opakovane domáha vydania identického predbežného opatrenia, a to bez toho, aby došlo k zmene pomerov na strane rodičov a detí, a aby osvedčil nevyhnutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov. Otec v návrhu zhŕňa priebeh doterajšieho konania a prevažnej časti jeho podaní, ako aj rozhodnutí súdu. Nesúhlas s rozhodnutím súdu však nie je možné riešiť podaním ďalšieho návrhu s rovnakým znením a v ňom poukazovať na nesprávnosti predchádzajúcich rozhodnutí, tak ako to robí otec. Pokiaľ ide o obsah návrhu, otec v tomto udáva nepravdivé a zavádzajúce údaje o jej správaní ako matky, ktoré sa účelovo snaží prispôsobiť tak, aby dosiahol rozhodnutie vo svoj prospech. Zdôraznila, že otcovi nebráni v stretávaní sa s deťmi, otec sa s deťmi pravidelne riadne stretáva každý druhý víkend a minimálne dvakrát v priebehu týždňa. Snaží sa otcovi vychádzať v ústrety, avšak tento vôbec nerešpektuje jej návrhy a požiadavky. V jeho záujme je stretávať sa s deťmi každý deň, pričom nerešpektuje jej právo, aby ona mohla nerušene tráviť s deťmi voľný čas. To čo otec uvádza, že je vôľa a želanie detí, je v skutočnosti jeho vôľa, ktorú sa snaží nanútiť aj maloletým deťom. Tvrdenia otca, že deti popudzuje proti nemu, že starí rodičia majú nepriaznivý vplyv na deti, nie sú pravdivé, naopak otec sa snaží manipulovať deti proti nej, vnucuje im svoje názory. Sms-ky, ktoré otec uviedol na preukázanie svojich tvrdení sú vytrhnuté z kontextu a vôbec nepreukazujú, že mu neumožňuje stretávať sa s deťmi. Je pravdou, že bola ochotná súhlasiť aj so striedavou starostlivosťou, ale pod podmienkou, že sa správanie otca zmení, čoho však otec nie je schopný. Všetky tvrdenia otca, že stretávanie sa detí s ním podmieňuje plnením vyživovacej povinnosti nie sú pravdivé. Rovnako nie je pravdivé, že by sa dopúšťala psychického týrania detí, naopak otec svojim správaním týra ju aj detí, a to neustálymi útokmi na jej osobu, zaťahovaním detí do problémov ich spoločných. Všetky jeho obvinenia boli už v priebehu konania vyvrátené a otázka zverenia detí a ich záujmu je predmetom dokazovania vo veci samej. Mala za to, že otcovi jeho návrhom nešlo o striedavú starostlivosť, ale jeho cieľom bolo dosiahnuť kontrolu nad jej životom. Nakoľko otcovi nebráni v stretávaní sa s deťmi, na nariadenie predbežného opatrenia nebol žiadny dôvod, a už vôbec nie na nariadenie striedavej starostlivosti. Podmienkou na nariadenie striedavej starostlivosti, ako aj akéhokoľvek iného rozhodnutia týkajúceho sa maloletého dieťaťa je predovšetkým záujem maloletých detí, ktorý v tomto prípade preukázaný nebol. Ďalším nevyhnutým predpokladom je komunikácia rodičov a schopnosť dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti. Mala za to, že v danej veci nie je striedavá starostlivosť v záujme detí, keďže majú ako rodičia problém komunikovať, otec aj po rozvode neúnosne zasahuje do jej života. V tomto smere poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.08.2012, č.k. 8Co 265/2012-718. Mala za to, že v danom prípade predbežné opatrenie nahrádza rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby bola osvedčená potreba jeho vydania, naviac súd pri nariadení predbežného opatrenia vychádzal len z ničím nepodložených a nepravdivých tvrdení otca. Opätovne zdôraznila, že ako matka rešpektuje práva otca na stretávanie sa s deťmi, všetky uvedené skutočnosti jednoznačne preukazujú, že podmienky na nariadenie predbežného opatrenia zverením detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov neboli splnené, striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletých detí, pričom jej nariadením nebudú lepšie zaistené ich potreby. Otec má pravidelný styk s deťmi, jeho práva a ani práva detí nie sú ohrozené, o zverení detí do výchovy rodičov koná súd vo veci samej, pričom posudzuje aj vhodnosť striedavej starostlivosti. To, aký spôsob výchovy by bol pre deti najpriaznivejším je predmetom dokazovania, ktoré ešte nie ej ukončené, a to v prevažnej miere zavinením otca. Mala za to, že režim ktorý nastavený, a to stretávanie sa otca s deťmi každý druhý víkend a dvakrát v priebehu pracovného týždňa je pre deti vyhovujúci, čo potvrdili nielen učiteľky, ale aj detská psychologička. To v akom stave sa deti nachádzajú si súd vôbec nepreveroval, hoci to bolo možné prostredníctvom kolízneho opatrovníka. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a otec detí. Kolízny opatrovník navrhol uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného oparenia zverením detí do striedavej starostlivosti rodičov zrušiť, a po vykonanom dokazovaní rozhodnúť v súlade so záujmami maloletých detí. Uviedol, že vzhľadom na opakované podania otca, v ktorých poukazoval na porušovanie práv jeho maloletých detí, psychické týranie zo strany matky a fyzické zo strany starých rodičov, uvedené skutočnosti preveroval dopytom na ošetrujúcu lekárku maloletých detí, základnú školu a materskú školu ktoré maloleté deti navštevujú. Zo správ detskej lekárky, ako i príslušných zariadení vyplynulo, že tvrdenia otca sa nezakladajú na pravde, zariadenia hodnotili starostlivosť matky o maloleté deti ako príkladnú a vzorovú. Pokiaľ ide o nariadené predbežné opatrenie zo dňa 04.12.2012, ktorým súd nariadil striedavú osobnú starostlivosť, na nich ako kolízneho opatrovníka sa obrátili obaja rodičia, ktorí prejavili svoju nespokojnosť s uvedeným rozhodnutím. Matka okrem iného poukázala na nevhodnosť navštevovania dvoch materských škôl maloletou Hanou, keďže táto od 07.01.2013 začala navštevovať aj materskú školu na S. ulici. Túto školu navštevuje v týždni, kedy je u otca, počas pobytu u nej navštevuje svoju pôvodnú materskú školu na G. ulici. Rovnako z vyjadrenia otca vyplynulo, že je nespokojný s rozhodnutím súdu, keďže tento nerozhodol v tom zmysle, aby striedavú starostlivosť zabezpečovali rodičia v mieste trvalého pobytu na G. XX R. T. a maloleté deti navštevovali základnú a materskú školu v H.. Otec okrem iného argumentoval, že rozhodnutím súdu nastal stav, ktorý pre maloleté deti znamená každodenné cestovanie cca 1 a pol hodiny a nedostatok spánku. K svojmu vyjadreniu kolízny opatrovník priložil správu z materskej školy na G. XX R. T. ohľadne maloletej U. P., správu o zdravotnom stave detí od E.. P. U. a správu zo základnej školy Q. X, ohľadne maloletého J.. Zo správy materskej školy G. XX zo dňa 15.10.2012 vyplýva, že maloletá U. navštevuje materskú školu na G. XX v T. od 03.09.2012, dieťa chodí do materskej školy čisté, maloletá je hlavne v starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa vzorne stará, o maloletú prejavuje záujem aj otec, niektoré dni ju vyberá z materskej školy, nemajú vedomosť, že by maloletá mala na tele modriny, alebo že by sa sťažovala na fyzické násilie zo strany rodičov, alebo starých rodičov. Otec proti prijatiu maloletej podal odvolanie, o jeho odvolaní bolo rozhodnuté zriaďovateľom materskej školy, a to Mestskou časťou T. - S., ktorý odvolanie zamietol. Podľa vyjadrenia ošetrujúcej detskej lekárky E.. P. U., zo dňa 05.10.2012, zdravotný stav maloletých detí je uspokojivý, prekonávajú bežné detské infekty, pravidelne navštevujú preventívne prehliadky, očkovania, počas vyšetrení maloletá U. nemala na chrbte žiadne modriny, deti sú pri návšteve v psychickej pohode, usmiate, hravé. Podľa vyjadrenia triednej učiteľky maloletého J. H.. Ľ.K. Ď. zo základnej školy Q. X Bratislava, maloletý chodí do školy pravidelne, vzorne pripravený, prospech má výborný, patrí medzi najlepších žiakov triedy, do školy chodí čisto oblečený, vidieť, že z domu je vedený k poriadku a čistote, čo je zjavné nielen na jeho oblečení, zovňajšku, ale aj na jeho pomôckach, zošitoch, učebniciach, poriadku na lavici pri práci, vie sa aj sám pekne obliecť, je kamarátsky, nekonfliktný. V minulom školskom roku maloletého do školy vodila matka, potom ako sa zamestnala poobede odprevádzajú domov maloletého nepravidelne matka, otec, starí rodičia, maloletý má rád všetkých menovaných, preto mu je jedno, kto pre neho príde. Maloletý sa nikdy nesťažoval na nevhodné správanie zo strany rodičov alebo starých rodičov voči svojej osobe, obaja rodičia chodia pravidelne na všetky združenia rodičov i na všetky školské akcie. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením matky, že nedošlo k zmene pomerov, k tejto došlo únosom maloletej U. dňa 20.03.2010 matkou a jej rodinou a únosom maloletého J. dňa 25.09.2010 jeho matkou, pričom uvedený stav trval až do vynesenia predmetného napadnutého rozhodnutia. Tento stav matke vyhovoval, nakoľko nemusela dodržiavať žiadne pravidlá. Matka svojim vyjadrením v odvolaní, že v právnom stave kedy nemá deti zverené do starostlivosti umožňuje styk otcovi s maloletými deťmi len 4 dni do mesiaca, potvrdzuje naplnenie skutkovej podstaty poškodzovania cudzích práv, protiprávneho odlúčenia maloletých detí od neho ako otca, obmedzovania osobnej slobody maloletých detí a psychického týrania maloletých detí. Maloletá U. býva pravidelne chorá z dôvodu úmyselného poškodzovania zdravia jej babkou, pani J., ktorá v svojej chorobnej žiarlivosti zámerne spôsobuje U. choroby, aby nemohla byť s ním. Z protichodných vyjadrení matky má dôvodné podozrenie, že odvolanie nepodala matka, ale stará matka, t.j. matka matky maloletých detí p. J.. Pokiaľ ide o maloletého J., uviedol, že v základnej škole Q. X je zapísaný do prvého aj druhého ročníka v rozpore so zákonom. Násilné nútenie detí k návšteve základnej školy a materskej školy v lokalite S. mimo trvalého bydliska je prejavom nezdravého uvažovania matky a jej chorobne žiarlivej maky, ktorá sa bojí sama dožiť a riešiť svoje celoživotné problémy s manželom a núti matku a deti žiť v podnájme. Kritický psychický stav maloletých detí spôsobuje matka a jej rodina dlhodobým týraním detí, bránením styku s otcom a jeho rodinou. Názor maloletého J., ktorý si nepraje vo svojom živote pani J. je zaznamenaný v znaleckom posudku č. XX H.. T. už v júli 2010. Rovnako pani J. nemá rada ani maloletá Hana, lebo jej robí naschvál, zámerne jej spôsobuje zranenia a choroby a vyvoláva v nej strach. Názor matky, že chce mať nad ňou kontrolu je v súlade s nastavením celej rodiny matky, lebo kontrolu nad matkou mala, má a vždy bude mať len jej matka. Názor matky, že má záujem o striedavú starostlivosť preto, aby nemusel platiť výživné, je dôkazom o citovej plochosti osoby podávajúcej odvolanie, strachu a obavy z jej neschopnosti uživiť deti a dôkazom o celoživotnej ekonomickej nedostatočnosti rodiny matky z dôvodu invalidity jej otca spôsobenej alkoholizmom. Matka svojimi tvrdeniami len preukazuje, že si uzurpuje právo na výchovu detí a snaží sa učiť na deťoch, považuje deti za rukojemníkov a nástroj pomsty, vydierania a vyhrážania sa. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou, na ktorú majú deti nárok, nemôže byť dôvodom na bránenie deťom v rovnocennej starostlivosti a tento postoj matky je dôkazom o jej nezrelosti ako rodiča. Vo vzťahu k svojmu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia namietal, že súd, ani kolízny opatrovník neskúmal, že pri starostlivosti rodičov o maloleté deti v mieste trvalého bydliska, v mieste sídla zamestnávateľa matky, ZŠ F. F. X a MŠ S.Ö. v lokalite H., je každý z rodičov schopný zabezpečovať samostatne starostlivosť o obe deti striedaním sa rodičov v domácnosti v mieste trvalého pobytu na G. XX. Vyslovil tiež názor, že E.. D. ako kolízny opatrovník opakovane preukázala svoju neodbornosť a pomalosť, keď 15.01.2013 založila do spisu vyjadrenie MŠ G., ZŠ Q. a vyjadrenie E.. U. z 05.10.2012 a na základe dojmov učiteľky a vyjadrenia riaditeľky materskej školy, ktorá spolu s E.. U. porušila zákon, opakovane hrubo porušila práva maloletého J. a U.. E.. D. sa tak opakovane dopustila naplnenia skutkovej podstaty trestného činu zanedbania si zákonnej povinnosti verejného činiteľa a štátneho zamestnanca, keď nezistila v zmysle článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa názor detí a vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhla zrušenie striedavej starostlivosti. Vzhľadom k tomu, že ako kolízny opatrovník, tak aj súd v danej veci nezisťovali názor maloletých detí, opakovane už po 17-krát ako zákonný zástupca podľa § 100 O.s.p. uviedol názor maloletých detí a to v tom smere, že maloletá Hana si praje byť doma v mieste trvalého bydliska na G. XX, a navštevovať svoju materskú školu na Röntgenovej, kde má svojich priateľov, rovnako maloletý J. si praje byť doma v mieste trvalého bydliska na G. XX a navštevovať svoju školu na F. F. X, kde má svojich spolužiakov. Pokiaľ ide o doterajšie rozhodnutia súdu, podľa názoru otca súd svojim opakovaným konaním od 13.04.2010, t.j. zamietaním podaných návrhov a odvolaní, rozhodovaním bez kompletnej spisovej dokumentácie, protichodným, rozporným konaním v tej istej veci, za tých istých podmienok a účastníkov konania, nezistením názoru detí, ustanovením znaleckej organizácie, ktorá nemala a nemá detských psychológov, nešetrením pomerov po dobu 36 mesiacov, diskriminuje a psychicky týra maloleté deti, ako aj jeho a jeho rodinu, porušuje práva maloletých detí a základné ľudské práva a svojim zaujatým jednostranným konaním proti záujmu maloletých detí napomáha matke a jej rodine obmedzovaniu slobody pobytu maloletých detí podľa § 184 Tr. zák., psychickému týraniu detí podľa § 208 Tr. zák., bránení vo výchove a v rovnocennej starostlivosti ním a jeho rodinou, vyvolávaní strachu u maloletých detí, legalizácii únosu maloletých detí v zmysle § 209 a § 210 Tr. zák., poškodzovaniu cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák.. Svoje vyjadrenie podložil nálezmi Ústavného súdu Českej republiky a Slovenskej republiky k otázkam striedavej starostlivosti, úprave styku a predbežným opatreniam, Dohovorom o právach dieťaťa, s poukazom na legislatívu EÚ (Európsky dohovor o ochrane základných ľudských práv a základných slobôd, Európsky dohovor o výkone práv detí). Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné. Pri rozhodovaní v konaniach starostlivosti o maloleté deti je prvoradým hľadiskom záujem maloletých detí, a toto hľadisko sú súdy povinné zohľadňovať aj pri rozhodovaní o predbežných opatreniach. V danej konkrétnej veci to znamená zohľadniť, či je v záujme maloletých detí odovzdať deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na potrebe dočasnej úpravy vzhľadom k tomu, že tieto doposiaľ upravené neboli, pričom s poukazom na pozitívny vzťah detí k otcovi, skutočnosť, že obaja rodičia majú porovnateľné podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o deti, ako aj zabezpečenie rovnakého práva oboch rodičov k deťom a práva detí na oboch rodičov dospel k záveru, že najvhodnejšou formou starostlivosti je práve striedavá starostlivosť. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k inému právnemu záveru, aj keď sa v zásade stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že doposiaľ neupravené právne vzťahy rodičov k deťom prinášajú so sebou mnohé negatíva, prameniace z narušených vzťahov medzi rodičmi a najmä rozdielneho názoru rodičov na zabezpečovanie formy starostlivosti o deti. Podľa obsahu spisu, ktorý má odvolací súd k dispozícii, je zrejmé, že faktickú starostlivosť o deti po odchode matky s deťmi zo spoločnej domácnosti na G. ulici v Bratislave zabezpečuje matka, otec sa s deťmi pravidelne stretáva každý druhý víkend a minimálne 2- krát v týždni, maloletá Hana po skončení materskej dovolenky matky od 03.09.2012 navštevuje materskú školu G., maloletý J. od septembra 2011 navštevuje Základnú školu Q.. Podľa vyjadrenia ako Materskej školy G., tak aj Základnej školy Q., starostlivosť matky o deti je vzorná, fyzické, či psychické násilie zo strany rodičov, či starých rodičov nebolo zistené, deti v uvedených zariadeniach prospievajú, maloletý J. už ako žiak druhej triedy bol triednou učiteľkou hodnotený ako bezproblémový, s výbornými študijnými výsledkami, systematickou prípravou na vyučovanie, širokými záujmovými aktivitami. Z uvedených hodnotení detí je zrejmé, že neusporiadané vzťahy medzi rodičmi nemajú vplyv na ich psychický, či fyzický vývoj, rovnako nemožno zaujať názor, že doposiaľ neupravené pomery rodičov k deťom by boli na neprospech detí v takom rozsahu, že by si vyžadovali potrebu okamžitej úpravy odovzdaním detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov, a to bez vykonania náležitého dokazovania, ktoré sa v danej veci javí ako nevyhnutné, najmä s poukazom na predstavu otca o spôsobe výkonu striedavej starostlivosti a jeho neschopnosti akceptovať fakt začlenenia detí do predškolského zariadenia u maloletej U. a základnej školy u maloletého J., čo otec jednoznačne preukázal tým, že po nariadení predbežného opatrenia uznesením zo dňa 04.12.2012 prihlásil maloletú U. do materskej školy na S. ulici v Bratislave, ktorú maloletá od 07.01.2013 navštevuje v týždni, v ktorom starostlivosť o deti zabezpečuje otec. Z obsahu spisu nie je zrejmé, či a aké kroky podniká otec aj smerom k zmene základnej školy maloletého J., rozhodne však treba konštatovať, že takéto konanie otca do skončenia konania vo veci samej nie je v záujme maloletých detí. S nariadenou formou striedavej starostlivosti vyjadrili nakoniec nespokojnosť obaja rodičia, matka podaním odvolania, kolízny opatrovník maloletých detí vyjadrením k odvolaniu, otec podaním ďalšieho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia 28.12.2012 vedeného pod sp.zn. 20P 1/2013 na Okresnom súde Bratislava V, ktorým napriek zamietnutiu jeho návrhu v časti, aby sa striedavá starostlivosť vykonávala na adrese G. XX R. T., sa tejto opätovne dožaduje. Z uvedeného je zrejmé, že konanie otca nie je v záujme maloletých detí, naopak je v rozpore s ich záujmami, najmä u maloletej U., ktorá v dôsledku takéhoto konania otca od 07.01.2013 v týždňových intervaloch navštevuje dve materské školy. Na zaujatie objektívneho stanoviska k forme výkonu rodičovských práv a povinností, tak aby zohľadňovala ako záujmy maloletých detí, tak aj práva rodičov je v danej veci nevyhnutné vykonať náležité dokazovanie. Toto však neustále znemožňuje otec práve podávaním množstva návrhov na nariadenie predbežných opatrení, ktorými sa súdy musia zaoberať a o nich rozhodovať. Je preto v prvom rade na otcovi, aby dal priestor súdu na vykonanie dokazovania, ktorého sa naviac sám dožaduje, tak aby konečné rozhodnutie súdu zodpovedalo jednotlivým ustanoveniam ako Zákona o rodine, tak aj jednotlivým ustanoveniam príslušných Dohovorov, na ktoré otec vo svojich návrhom, ako aj podaniach poukazuje. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nariadenie predbežného opatrenia odovzdaním detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nie je v záujme maloletých detí, z ktorého dôvodu uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.