Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/310/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1604112085 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1604112085.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Márie Hajdínovej v právnej veci navrhovateľky: K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. Č.. XXX, toho času bytom N. B.. Č.. XX, D. - S., zastúpená advokátom: JUDr. Imrich Foltýn, Zámocká ul. č. 1066/2, Malacky, proti odporcovi: W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. B.. Č.. XXXX/XX, D., zastúpený: Studio Legale, s.r.o., IČO: 36 811 874, Mostová ul. č. 2, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 7. apríla 2011, č. k. 5C/348/2008-114, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielu majetku patriaceho do BSM sumu 4.168,48 eur do 30 dní a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 143, § 145 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že v konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali, aby sa súd pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielu účastníkov na spoločnom majetku a preto pri vyporiadaní BSM vychádzal zo zásady rovnosti podielu účastníkov na spoločnom majetku. Poukázal na skutočnosť, že účastníci konania hnuteľné veci, ktoré nadobudli počas trvania manželstva a patrili do BSM vyporiadať nežiadali, nakoľko neexistujú, z dôvodu ktorého predmetom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva ostala iba všeobecná hodnota rodinného domu a to v tej časti, o ktorú sa zvýšila na základe rekonštrukčných prác, vykonaných počas trvania manželstva účastníkov. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že do masy BSM zahrnul aj peňažné prostriedky, ktoré boli z BSM vyplatené spoludedičom odporcu, a to vo výške 124.745,-Sk a 66.162,-Sk (spolu 190.907,-Sk = 6.336,95 eur), z čoho polovica je 3.168,48 eur s tým, že tvrdenie odporcu, že peniaze na vyplatenie jeho záväzkov vyplývajúcich z rozhodnutia o dedičstve boli použité z pôžičky poskytnutej fyzickou osobou, v konaní preukázané nebolo. Všeobecnú hodnotu nehnuteľného majetku patriaceho do BSM účastníkov konania ustálil súd prvého stupňa na sumu 2.000,- eur, finančná čiastka vyplatená spoludedičom odporcu predstavuje sumu 6.336,95 eur a podiel navrhovateľky, 1 z uvedenej hodnoty, celkovú sumu 4.168,48 eur, ktorú uložil odporcovi navrhovateľke vyplatiť. Zamietnutie návrhu navrhovateľky, ktorým žiadala, uložiť odporcovi povinnosť zabezpečiť jej náhradný byt, odôvodnil súd prvého stupňa vecne tým, že takýto návrh nemá oporu v zákonných ustanoveniach Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sa rozhoduje o vyporiadaní BSM. Rozhodnutie o povinnosti odporcu zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 188,36 eur odôvodnil právne ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že náklady na znalecký posudok boli uhradené z preddavku zloženého na tento účel navrhovateľkou tak, že znalcovi X.. N. E. bola titulom znalečného vyplatená čiastka 388,36 eur (uhradená z preddavku zloženého navrhovateľkou v sume 200,- eur) a zo štátnych finančných prostriedkov bola znalcovi uhradená ešte ďalšia suma 188,36 eur. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vecne tým, že nakoľko každý z účastníkov dostal polovicu spoločného majetku, nie je možné hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich, z dôvodu ktorého rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o povinnosti účastníkov konania zaplatiť štátu súdny poplatok v sume 41,68 eur na účet súdu prvého stupňa odôvodnil právne ust. § 2 ods. 1 písm. c) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, položky 6 písm. b) v čase podania návrhu, a vecne tým, že za vyporiadanie BSM je súdny poplatok z predmetu konania 2%, pričom základom súdneho poplatku bola suma 4.168,48 eur, súdny poplatok vo výške 83,37 eur a podiel pripadajúci na každého z účastníkov je suma 41,68 eur. Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie v časti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 4.168,48 eur na vyrovnanie podielu majetku patriaceho do BSM a výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Vytkol súdu prvého stupňa, že pôžičku poskytnutú X. I. dňa 30.07.1994 vo výške 65.000,- Sk a dňa 20.12.1994 v sume 125.000,- Sk posúdil nesprávne tak, že túto skutočnosť za preukázanú nepovažoval a to napriek tomu, že platnosť tohto právneho úkonu v priebehu konania nikto nespochybnil (navrhovateľka) a pôžičku nerozporoval a napriek tomu do masy bezpodielového spoluvlastníctva prvostupňový súd zahrnul aj peňažné prostriedky, ktoré boli z BSM vyplatené v zmysle dedičského rozhodnutia počas trvania manželstva spoludedičom odporcu na vyplatenie ich podielov a to v sume 4.140,78 eur (do 01.01.2009 suma 124.745,-Sk ) S. I. a vo výške 2.196,18 eur (66.162,-Sk) X.. K. D., spolu v sume 6.336,95 eur. Vo svojom odvolaní uviedol, že prvostupňový súd svoje právne závery, na základe, ktorých zahrnul túto pôžičku do masy BSM odôvodnil právne ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak od posúdenia, či v danom prípade išlo o vybavovanie bežných vecí, prípadne vecí ostatných, závisí platnosť právnych úkonov, ktoré manželia uskutočnili a ak v tom - ktorom prípade nebol udelený súhlas oboch manželov, je právny úkon relatívne neplatný, pričom právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežných vecí a je uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela je považovaný za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý sa jeho neplatnosti nedovolá. Namietol, že v danom prípade sa prvostupňový súd posudzovaním platnosti právneho úkonu v rámci prejudiciálnej otázky nezaoberal a napriek tomu v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že poskytnutú pôžičku X. I., považuje za neplatnú. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka v priebehu konania platnosť tohto právneho úkonu nenapadla, iba tvrdila, že o pôžičke vedomosť nemala a k tomuto úkonu žiadny súhlas nedala. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že navrhuje rozsudok v napadnutej časti potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko súd prvého stupňa vo veci zistil skutkový stav dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2013, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. mája 2013 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. V zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Predpokladom správneho rozhodnutia o vyporiadaní je predovšetkým zistenie, čo do tohto bezpodielového spoluvlastníctva patrí a čo môže byť predmetom vyporiadania. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného vynaložilo na jeho ostatný majetok. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu zástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka). V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov preto môžu byť hnuteľné i nehnuteľné veci, a nepochybne aj práva alebo iné majetkové hodnoty, a to bez kvantitatívneho alebo kvalitatívneho obmedzenia pravda, okrem vecí, ktoré na základe osobitného zákona môžu byť iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb (§ 125 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa ustálenej judikatúry platí, že pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nie je možné ponechať stranou ani pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Také spoločné majetkové práva, či pohľadávky alebo dlhy sa potom rovnako ako veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva, pokiaľ exitovali v dobe vysporiadania, prikazovali (prikazujú) tomu - ktorému účastníkovi. Na základe uvedeného základného vymedzenia rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno ustáliť, že spoločným atribútom všetkého toho, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je ich majetková hodnota, hodnota ktorú možno vyjadriť peniazmi, hodnota s ktorou možno disponovať a prevádzať ju na iné osoby. Pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli manželom za trvania ich manželstva v súvislosti s BSM, je súd povinný vyporiadať, pričom pohľadávky a dlhy, ktoré existovali v dobe zániku BSM, ale ku dňu vyhlásenia rozhodnutia už neexistujú (napr. zanikli splnením) sa vo výroku rozsudku neprejavia, ale sú zohľadnené iba pri výpočte čiastky, ktorú jeden účastník zaplatí na vyrovnanie podielu druhému. Predmetom odvolacieho konania je odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 4.168,48 eur, titulom vyrovnania podielu patriaceho do majetku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania z dôvodu, že do masy BSM boli zahrnuté aj finančné prostriedky, ktoré z tejto masy odporca, ako preberajúci dedič, na základe dedičského rozhodnutia po poručiteľke S. I., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, vyplatil (uznesenie Okresného súdu Bratislava - vidiek zo dňa 8. septembra 1993, č. k. D/4158/1993-22, Dnot 295/1993, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.1994), synovi poručiteľky S. I. sumu 124.745,- Sk (4.140,77 eur) a vnukovi poručiteľky X.. K. D. sumu 66.162,- Sk (2.196,17 eur), avšak z finančných prostriedkov, ktoré si počas trvania manželstva požičal od X. I.. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V posudzovanej veci odvolateľ namietal nesprávny postup súdu prvého stupňa, ktorý napriek tomu, že sa navrhovateľka neplatnosti právneho úkonu - poskytnutej pôžičky odporcovi počas trvania manželstva nedovolala, dospel k záveru, že daná pôžička je neplatným právnym úkonom a finančné prostriedky, ktoré mu touto pôžičkou boli poskytnuté, zahrnul do masy ich bezpodielového spoluvlastníctva. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý vo vlastnom mene uzavrel zmluvu o pôžičke, a ak bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota do bezpodielového spoluvlastníctva a to bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke uzavretá platne. K záväzku manžela, ktorý si takto zaobstaral peniaze a ktorý je povinný ich vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke alebo ako neoprávnený majetkový prospech v prípade, že zmluva o pôžičke nebola uzavretá platne), a ktorý ich vynaložil na spoločný majetok zo svojho, je potrebné prihliadnuť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, ale iba vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorého sa každému z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva. V prejednávanej veci odporca počas trvania manželstva s navrhovateľkou nadobudol do svojho osobného vlastníctva majetok s povinnosťou vyplatiť dedičské podiely iných dedičov, pričom tieto podiely boli zaplatené za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov oboch manželov a preto takto vyplatené podiely predstavujú náklady vynaložené zo spoločného majetku na majetok jedného z manželov (odporcu), z dôvodu ktorého súd prvého stupňa postupoval správne, keď pri svojom rozhodovaní na ne prihliadal, nakoľko manžel, ktorý nadobudol dedičstvo, je povinný tieto náklady nahradiť (§ 150 Občianskeho zákonníka). Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenia a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. poukazuje, tento rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke úspešnej v odvolacom konaní právo na náhradu trov nepriznal, nakoľko návrh na ich priznanie nepodala. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.