Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/68/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411204753 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6411204753.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu W. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. Y. XX/X, XXX XX X. L. Y., právne zastúpeného Špireková & Partners, s. r. o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO 47232811, proti žalovanej S. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. S. C. XXX/XX, XXX XX X. L. Y., právne zastúpenej JUDr. Ľudmilou Petrušovou, advokátka, s. r. o., so sídlom A. Dubčeka 386/10, 965 01 Žiar nad Hronom, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 13C/23/2011-209 zo dňa 14. 01. 2013 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 14. 01. 2013 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu (do 30. 06. 2016 účastníkov konania, pozn. odvolacieho súdu) tak, že „určil, že z vecí tvoriacich zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo W. T. a S. T. pripadá do výlučného vlastníctva: 1. navrhovateľa W. T.: kamera I. v hodnote 184,50 Eur, odšťavovač X. v hodnote 136,50 Eur, mobilná klimatizácia v hodnote 368 Eur, kúpna cena za bar v hodnote 8.564 Eur, kúpna cena za osobné motorové vozidlo S. v hodnote 4.900 Eur, kúpna cena za spoločnosť S. v hodnote 5.950 Eur, vklad v G. D. D. číslo XXXXXXXXXX v hodnote 7.298 Eur; 2. odporkyne S. T.: trojizbový byt číslo X na K. poschodí bytového domu na Ulici Q. S. C. č. XX v X. L. Y., bytový dom súpisného čísla XXX, postavený na parcele CKN XXX, evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX v hodnote 46.200 Eur, manželská posteľ v hodnote 282,50 Eur, spálňová skriňa bez dverí v hodnote 208 Eur, skriňová zostava a postele v detskej izbe v hodnote 449 Eur, písací stôl v hodnote 65 Eur, skriňová zostava v obývačke v hodnote 330,50 Eur, sedacia súprava v hodnote 140 Eur, chladnička v hodnote 72,50 Eur, elektrická rúra v hodnote 86 Eur, sklokeramická doska v hodnote 153 Eur, automatická pračka F. v hodnote 63 Eur, televízor v hodnote 101 Eur, lustre s bodovým osvetlením v hodnote 42 Eur, počítač v hodnote 22,50 Eur (prvý výrok). Ďalej okresný súd splnomocnil navrhovateľa k prevzatiu spoločnej pohľadávky voči bývalým manželom I. vo výške 10.416 Eur (druhý výrok) a určil, že úver vo E. číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX vo výške 20.696,60 Eur preberie odporkyňa s povinnosťou zaplatiť tento úver (tretí výrok), úver v K. J., a.s. číslo XX/XXX/XX vo výške 35.709 Eur prevezme navrhovateľ s povinnosťou zaplatiť tento úver (štvrtý výrok) a úver v G. D. D., a.s. číslo XXXXXXXXXX vo výške 1.977,50 Eur preberie navrhovateľ s povinnosťou jeho zaplatenia (piaty výrok). Súd prvej inštancie uložil odporkyni povinnosť zaplatiť na vyrovnanie podielov navrhovateľovi 10.514,50 Eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (šiesty výrok). Žalobcovi aj žalovanej uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom súdny poplatok 2.770 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (siedmy výrok) aj povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom sumu 24 eur ako trovy preddavkované zo štátnych prostriedkov, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (ôsmy výrok). Napokon vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (deviaty výrok). 1. 2. Okresný súd mal preukázané, že strany sporu boli manželmi od 26. 02. 2000 do 19. 10. 2010, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/149/2010 o rozvode ich manželstva. Zdôraznil, že v konaní iudicium duplex je viazaný pokiaľ ide o veci patriace do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) a spôsob vyporiadania podľa § 143 a § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). 1. 3. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že na rozdiel od žalovanej žalobca do aktív zaraďoval spoločnú pohľadávku voči bývalým manželom I. vo výše 10.289,95 Eur ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva a sumu 5.000 Eur, ktorá bola vynaložená zo spoločných prostriedkov na plastické operácie žalovanej. Do pasív zahrňoval tri úvery v peňažných ústavoch. Žalovaná potvrdzovala pohľadávku voči bývalým manželom I., ktorú vyčíslila ku dňu zániku BSM sumou 15.259,94 Eur z dôvodu, že sa mali podieľať aj na úrokoch z pôžičky. Do aktív zaraďovala aj 2 poistné zmluvy uzatvorené žalobcom počas manželstva, na ktoré boli zo spoločných prostriedkov vynaložené splátky, finančné prostriedky získané žalobcom odpredajom spoločného majetku bez jej vedomia, a to za spoločnosť S. vo výške 5.950 Eur, zariadenie pre C. V. vo výške 8.564 Eur a kúpnu cenu za spoločné motorové vozidlo S. S., ev. č. X. XXX S. vo výške 4.900 Eur. Tvrdila, že na plastické operácie boli použité finančné prostriedky, ktoré mala pred uzavretím manželstva. Do aktív zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnula vklad v G. D. D. vo výške 7.298 Eur, ktoré má žalobca. Do pasív, tak ako žalobca, zaradila tri úvery. Nesporným bolo, že do masy BSM patrí 3-izbový byt so spoluvlastníckym podielom na pozemku a hnuteľné veci tvoriace jeho zariadenie; voči ich cene zistenej znaleckým dokazovaním strany sporu nenamietali. Žalovaná namietala cenu bytu 46.200 Eur určenú súdnym znalcom. Vyjadrenie znalca k jej námietkam podané písomne aj ústne na pojednávaní považoval súd prvej inštancie za odborne správne so záverom, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny dosiahnuteľnej na trhu. V subjektívnych názoroch žalovanej vyjadrených v námietkach súd nevidel dôvod na vykonanie žalovanou navrhovaného ďalšieho dokazovania. 1. 4. Výpoveďami svedkov - bývalých manželov E. a I. I. (D. žalobcu a J. žalovanej) mal súd prvého stupňa za dokázané, že si od strán sporu v roku 2006 požičali čiastku 500.000,- Sk, ktorú svedkyňa I. postupne spláca. Vo svojej svedeckej výpovedi poprela, že požičané finančné prostriedky mali tvoriť podiel 43,08 % na úvere čerpanom manželmi T. aj to, že sa mali podieľať na náhrade jeho poplatkov a úrokov. Okresný súd ustálil, že vzhľadom na blízky súrodenecký vzťah oboch dvojíc manželov nebol pri pôžičke dohodnutý žiadny úrok, nakoľko svedkyňa poskytla svoju nehnuteľnosť, keď T. potrebovali získať úver. Ďalej okresný súd konštatoval, že z predložených listinných dôkazov (č. l. 190) je dokázané, že dlh bývalých manželov I. k 19. 10. 2010, predstavuje 10.416 Eur. C. žalovanej, svedkyňa S. I. potvrdila, že finančné prostriedky na plastické operácie získala žalovaná z prostriedkov, ktoré mala našetrené pred uzavretím manželstva. 1. 5. Z vykonaného dokazovania má súd za dokázané, že rozsah zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva tvoria okrem pohľadávky voči manželom I. 10.416 Eur, bytu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a okrem bytového zariadenia aj vklad v G. D. D. vo výške 7.298 Eur, kúpne ceny za spoločný majetok odpredaný bez súhlasu žalovanej a dlh žalobcu do spoločného majetku z titulu investícií zo spoločných prostriedkov do jeho osobného majetku z dvoch poistných zmlúv v poisťovni S. vo výške 1.109,20 Eur a 5.223 Eur. Hodnota týchto aktív predstavuje spolu sumu 92.337 Eur, z ktorej okresný súd vychádzal aj pri určení výšky súdneho poplatku. Pasíva tvoria tri úvery v celkovej výške 58.383 Eur. 1. 6. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva okresný súd vychádzal z parity podielov bývalých manželov a z povinnosti súdu uložiť strane sporu, aby nahradila, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jej ostatný majetok zohľadňujúc, že ani jeden bývalý manžel nenavrhol, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (§ 150 OZ). Súd určil, že byt a bytové zariadenie v rozsudku uvedené prikazuje do vlastníctva žalobkyne, ktorá ich od rozvodu manželstva až do vyporiadania BSM užívala sama; získala tak veci v hodnote 48.188 Eur. Žalobca získal kameru, odšťavovač a mobilnú klimatizáciu, vklad v G. D. D. 7.298 Eur a kúpne ceny za spoločný majetok. Keďže nemusí zaplatiť do spoločného majetku dlh z poistky v S. vo výške 1.109,20 Eur a 5.223,- Eur, o tieto sumy sa zvyšuje jeho podiel. Podiel žalobcu sa zvyšuje aj o 10.416 Eur, pretože ho súd splnomocnil k prebratiu spoločného dlhu voči manželom I.. Žalobca teda získal hodnotu 44.149 Eur. Od rozvodu manželstva žalobca spláca úver v K. J. vo výške 35.709 Eur aj v G. D. D. vo výške 1.977,50 Eur, žalovaná spláca úver vo E. vo výške 20.696,50 Eur. Aktíva zaniknutého BSM predstavujú 92.337 Eur, pasíva 58.383 Eur a jeho čistá hodnota je 33.954 Eur. Z nej by mal podľa zdôvodnenia súdu prvej inštancie každý bývalý manžel dostať 16.977 Eur (33.954 : 2). Žalobca získal aktíva 44.149 Eur a bol súdom splnomocnený na zaplatenie pasív 37.686,50 Eur, preto ním získaná čistá hodnota zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje 6.462,50 Eur (44.149 - 37.686,50). Žalovaná získala aktíva v hodnote 48.188 Eur, bola zaviazaná zaplatiť pasíva 20.696,50 Eur, získava čistú hodnotu 27.491,50 Eur (48.188 - 20.696,50). Polovica zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje 16.977 Eur, žalovaná získala o 10.514,50 Eur viac (27.491,50 - 16.977). Súd jej preto uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.514,50 Eur v lehote splatnosti 6 mesiacov zohľadňujúc dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, pretože od zániku BSM dlhodobo hospodári s vyššou čiastkou ako žalobca. 1. 7. Súd prvej inštancie poukázal na povinnosť podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch (ďalej aj ZoSP) oboch účastníkov zaplatiť súdny poplatok (siedmy výrok). Základom súdneho poplatku v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je cena všetkých vecí do neho patriacich a ostatných hodnôt, ktoré sa vyporiadavajú (§ 7 ods. 8 ZoSP). Výška súdneho poplatku je stanovená položkou 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov ako 3 % z ceny predmetu konania. Predmetom konania bola suma 92.337 Eur, z nej 3 % predstavujú 2.770 Eur. 1. 8. Rozhodnutie o náhrade trov konania štátu (ôsmy výrok) odôvodnil okresný súd tým, že v rámci vykonávania dokazovania súd z rozpočtových prostriedkov vynaložil 24 Eur. Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“)), preto súd obidvoch účastníkov zaviazal k náhrade trov štátu. 1. 9. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Každý z účastníkov mal úspech len čiastočný, a preto súd rozhodol, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania (deviaty výrok). 2. Proti rozsudku okresného súdu podali včas odvolanie žalobca aj žalovaná. 3. 1. Žalobca v odvolaní podanom v zákonnej lehote namietal vady konania pred súdom prvej inštancie ( §221 ods. 1 O. s. p.) tvrdiac, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie okresného súdu, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 3. 2. Na zdôvodnenie odvolania žalobca uviedol, že nie je známe, na základe akých skutočností okresný súd rozhodol, že kúpna cena za bar v hodnote 8.564 Eur, kúpna cena za osobné motorové osobné vozidlo S. v hodnote 4.900 Eur a kúpna cena za zariadenie spoločnosti S. v hodnote 5.950 Eur pripadá do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý počas konania viackrát uvádzal, že na odpredaj hnuteľných vecí (zariadenie odpredané spoločnosti S., s. r. o., zariadenie (bar) odpredané C.S. - B. a osobné motorové vozidlo S. S. odpredané W. N.) nebol potrebný súhlas žalovanej, lebo boli aktívami podniku žalobcu ako fyzickej osoby podnikateľa (W. T. - W., IČO: XX XXX XXX). Ako vyplýva z č. l. 49 spisu (faktúra č. 01/2010 vystavená dodávateľom W. T. - W., Q. S. C. XX/X, X. L. Y., IČO: XX XXX XXX pre odberateľa S., s. r. o., so sídlom N. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, pozn. odvolacieho súdu), žalobcom bolo odpredané zariadenie baru: 1 ks barový pult, 5 ks barová stolička, 1 ks kávovar K., 1 ks klimatizácia, 1 ks hi-fi veža G., 1 ks alarm, 1 ks bezpečnostné dvere a 1 ks registračná pokladnica Y. za celkovú sumu 5.950 Eur. Ako vyplýva z č. l. 50 súdneho spisu (fotokópia kúpnej zmluvy z 05. 05. 2009, pozn. odvolacieho súdu) C. V. - B. bolo W. T. - W., IČO: XX XXX XXX odpredané kompletné zariadenie baru umiestneného v priestoroch solária v X.: drevený barový pult, výrobník ľadu, mixér, domáce kino, 3 ks barová stolička hnedá, 10 ks červené kreslo, 16 ks stolička plastová, 8 ks stôl a ostatný materiál (poháre, šálky, lyžičky atď.). Ako vyplýva z čl. 52 súdneho spisu (osvedčenie o evidencii motorového vozidla, pozn. odvolacieho súdu) vlastníkom osobného motorového vozidla S. S. ev. č. X. XXX S. bol W. T. - W., IČO: XX XXX XXX. Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 22Cdo 2470/2000 konštatuje, že „Predpokladom vylúčenia veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov je tiež to, že súčasne neslúži i druhému z manželov.“ Za výkon povolania sa v zmysle rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo 1717/2000 z 02. 04. 2002 považuje aj podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z hľadiska účelového určenia vecí nie je rozhodujúce, či boli zakúpené alebo vydražené z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. Zariadenie odpredané spoločnosti S., s. r. o., zariadenie baru odpredané C. V. - B. a osobné motorové vozidlo S. S. k podnikaniu jednoznačne slúžili. Podľa judikatúry výnosy z oddeleného majetku jedného z manželov patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak sú však z výnosov podnikania nadobudnuté veci slúžiace podnikaniu, stávajú sa výlučným vlastníctvom podnikajúceho manžela podľa § 143 OZ. Podnikajúci manžel by mal ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva nahradiť prostriedky vložené z BSM do podnikania, nakoľko tieto veci (osobné motorové vozidlo S. S bar a spoločnosť S.) slúžili podnikaniu žalobcu a aj k vytváraniu výnosov, o ktoré sa obohacovalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Nemožno teda opomenúť ani výdavky a záväzky žalobcu, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho podnikaním, keďže ich nie je možné oddeľovať od podnikania, z ktorého mala prospech aj bývalá manželka. Vyčíslenie toho, čo by mal podnikajúci manžel nahradiť v prospech BSM je veľmi obtiažne, preto sa judikatúra prikláňa k právnemu názoru, podľa ktorého podnikajúci manžel je povinný nahradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov čiastku rovnajúcu sa kladnému rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo je spravidla cena jeho podniku (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 2545/2003). Z dôvodu pozastavenia podnikateľskej činnosti žalobcu v čase zániku BSM jeho podnik nemal a nemá žiadnu hodnotu a nie je čo do bezpodielového spoluvlastníctva nahradzovať. Ak by sa odvolací súd s týmto záverom žalobcu nestotožnil, potom zistenie čiastky možného kladného rozdielu medzi aktívami a pasívami podnikania žalobcu ku dňu zániku BSM by vyžadovalo odborný znalecký posudok za účelom ocenenia podniku žalobcu. 3. 3. Odvolateľ tiež namietal, že mu nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie v rozsudku určil, že úver vo E.. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XX vo výške 20.696,50 Eur preberie s povinnosťou zaplatiť ho žalovaná a úver v K. J., a. s. č. XX/XXX/XX vo výške 35.709 Eur s povinnosťou jeho zaplatenia prevezme žalobca. Pri vyporiadaní pasív mal súd prihliadnuť na ich účelné a správne rozdelenie. Úver v K. J., a. s. č. XX/XXX/XX vo výške 35.709 Eur je zabezpečený nehnuteľnosťou, ktorá rozsudkom pripadne do výlučného vlastníctva žalovanej. Úver vo E. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XX vo výške 20.696,50 Eur, ktorý preberie žalovaný, je zabezpečený nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcovej D. E. I.. Poukázal tiež na to, že v žalobe žiadal zabezpečiť zánik zabezpečovacích prostriedkov viaznucich na majetku jeho príbuzných. 4. Žalovaná vo včas podanom odvolaní uviedla, že rozsudok napáda v časti ustálenia spoločnej pohľadávky strán sporu voči bývalým manželom I. sumou 10.416 Eur, z čoho pre ňu vyplynula povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.514,50 Eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Správna výška pohľadávky mala byť ustálená sumou 15.259,94 Eur zohľadňujúcou aj úroky a poplatky. Ostatnej masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa jej odvolanie netýka. Vytkla súdu prvej inštancie, že vychádzal z výpovede svedkyne E. I. o tom, že si v roku 2006 požičali 500.000,- Sk a ku dňu rozvodu manželstva splatili 6.180,80 Eur, zostatok predstavuje 10.416 Eur. Nebral však do úvahy výpoveď svedka I. I., ktorý uviedol, že sa mali podieľať aj na úrokoch a nákladoch spojených s úverom. Žalovaná zdôraznila, že je nelogické, aby si z peňažného ústavu zobrali pôžičku 1.200.000,- Sk, z ktorej časť 43,08 % slúžila pre manželov I. a títo by sa nemali podieľať na nákladoch a úrokov spojených s vybavením úveru. Zo sumy 500.000,- Sk (16.597 Eur) predstavujú úroky a náklad čiastku 382.070,58 Sk (12.682,42 Eur), ktorú by mali podľa výkladu súdu platiť za manželov I.. Pri prepočte sumy prevzatej manželmi I. z úveru a mesačnej splátky, na ktorej sa podieľali sumou 3.800 Sk, resp. 126,14 Eur, ide o 43,08 %. Vzhľadom na odôvodnenie okresného súdu, že hodnovernejšie sú výpovede svedkyne a žalobcu, pretože boli ako manželské páry v D. vzťahu a požičiavali si ako pokrvní príbuzní uviedla, že z výsledkov dokazovania nevyplýva, že by si v minulosti požičali finančné prostriedky od rodiny I.. Ako príbuzní sa dohodli, že si manželia T. zoberú na svoje meno úver, ktorý bude zabezpečený nehnuteľnosťou I., úver si rozdelia a podľa výšky prevzatých peňazí sa budú podieľať na všetkých nákladoch úveru aj úrokoch. Podporným dôkazom je, že I. sa podieľali aj na poplatku za poskytnutie úveru. Pohľadávka voči E. a I. I. je potom po zohľadnení úrokov a poplatkov 15.259,94 Eur a žalovaná by mala bývalému manželovi na vyrovnanie podielov zaplatiť 2.572,06 Eur. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že splnomocní žalobcu k prevzatiu spoločnej pohľadávky voči bývalým manželom I. vo výške 15.259,94 Eur (druhý výrok) a na vyrovnanie podielov je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi 5.572,06 Eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (šiesty výrok). 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že svedkyňa E. I. vo výpovedi 28. 11. 2012 jednoznačne uviedla, že neexistovala dohoda o tom, že „by sme to platili nejako úročené, že by to bolo nejako navýšené, pretože ja som mojou nehnuteľnosťou ručila účastníkom za dlh vo E. J. a ručím tam doposiaľ.... Čiže zobrali sme 500.000,- Sk a dohodli sme sa, že im 500.000,- Sk aj vrátime... Tvrdenie o tom, že by sme boli dohodnutí na úvere z K. J. a že by sme sa na tom úvere podieľali 43,08 % nie je pravdivé.“ I. I., J.alovanej, ako svedok vypovedal, že: „Ja konkrétne som nebol pri tejto dohode, teda neviem k tomu nič bližšie uviesť, ani neviem bližšie uviesť, aké splátky vlastne boli dohodnuté.“ Na odpoveď tohto svedka na otázku právneho zástupcu žalovanej, podľa ktorej sa mali manželia I. podieľať na úrokoch a nákladoch úveru nie je podľa žalobcu možné prihliadať, lebo svedkyňa E. I. (od ktorej sa mal podľa vlastného vyjadrenia uvedené dozvedieť) jeho tvrdenie poprela. Podľa jej výpovede pôžička manželom I. zo strany žalobcu a žalovanej nemala žiaden súvis s úverom účastníkov v K. J., preto sa na jeho splácaní manželia I. žiadnym spôsobom nemali podieľať. 6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že kúpna cena baru 8.564 Eur, kúpna cena osobného motorového vozidla S. 4.900 Eur a kúpna cena za zariadenie spoločnosti S. v hodnote 5.950 Eur museli byť zaradené do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože boli zakúpené z úveru poskytnutého K. J., a. s., čo žalobca nespochybnil; rovnako nespochybnil predaj týchto hnuteľných vecí ani účel použitia finančných prostriedkov. Podľa názoru žalovanej mal takto získanú kúpnu cenu použiť na zaplatenie úveru v K. J., a. s., čím by došlo k vysporiadaniu tohto záväzku ešte za trvania manželstva. Žalovaný si však financie ponechal, čo viedlo k navýšeniu ich záväzku ku dňu rozvodu manželstva. Veci boli zakúpené na začiatku podnikania, keď manželia nemali k dispozícii finančné rezervy, z finančných prostriedkov získaných úverom, nie z výnosov z podnikania. K rozdeleniu úverov súdom došlo podľa toho, ako ich bývalí manželia splácajú od rozvodu manželstva. Žalovaná spláca úver poskytnutý vo výške 23.410,01 Eur E., a. s., J. úverovou zmluvou č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/ XXX uzavretou 20. 12. 2004. Žalobca spláca úver poskytnutý čiastkou 39.832,70 Eur K. J. D., a. s., X. úverovou zmluvou č. XX/XXX/XX z 01. 08. 2006. Žalovaná považuje za správne a účelové, aby žalobca splácal úver, z ktorého bola poskytnutá pôžička manželom I., lebo oni splácajú dlh žalobcovi. Zánik zabezpečovacích prostriedkov nemôže riešiť súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 7. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok, účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok s poukazom na jeho § 470 ods. 1. 8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) CSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Nakoľko žalovaná v odvolaní uvádza, že rozsudok napáda v časti pohľadávky strán sporu voči bývalým manželom I. sumou 10.416 Eur, z čoho pre ňu vyplynula povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.514,50 Eur, odvolací súd pripomína v súlade s rozsudkom NS SR sp. zn. 3 Cdo 209/2012, že rozsudok o vyporiadaní BSM je napriek viacerým výrokom obsiahnutým vo výrokovej časti jedným celkom, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán sporu z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak strana sporu napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania, žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP) a odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť (§ 387 CSP) alebo zmeniť (§ 388 CSP) alebo zrušiť (§ 389 CSP). 10. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivý súdny proces) v sebe zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 191 a § 220 ods. 2 CSP), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd pritom musí vychádzať aj z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006). Ak v odôvodnení rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov absentujú skutkové zistenia, ku ktorým súd dospel na základe príslušných dôkazov a zo záverov súdu ohľadom sporných položiek nie je zrejmé, z ktorých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval, ide o nepreskúmateľný rozsudok, kedy nie sú splnené podmienky pre opakovanie alebo doplnenie dokazovania odvolacím súdom (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2433/99) 11. Rozsudok o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov má povahu konštitutívneho rozhodnutia. Aj keď niektorá skoršia literatúra (napr. Bičovský J.: Bezpodílové spoluvlastnictví manželů, Linde Praha, a. s., 1994, str. 208) uvádza ako najvhodnejšiu formuláciu rozsudku o vyporiadaní BSM „určuje sa, že z vecí, ktoré mali navrhovateľ a odporkyňa v bezpodielovom spoluvlastníctve, pripadá 1. navrhovateľovi..., 2. odporkyni“, nejde o konanie určovacej žalobe podľa § 80 písm. c) O. s. p. účinného do 30. 06. 2016 (teraz § 137 písm. c) CSP). Úlohou súdu (pokiaľ sa rozvedení manželia nedohodnú) je po zániku manželstva toto spoluvlastníctvo vyporiadať prikázaním tých-ktorých vecí, pohľadávok a záväzkov do vlastníctva niektorého z rozvedených manželov. Vyplýva to zo skutočnosti, že každý z manželov má a vykonáva všetky práva k celému majetku tvoriacemu bezpodielové spoluvlastníctvo. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3 Cdo 209/2012 z 26. 10. 2015 enunciát rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov obsahuje vždy viacero výrokov (výrok o tom, čo sa z BSM prikazuje tomu - ktorému účastníkovi konania a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie). Musí teda obsahovať presné označenie vecí zostávajúcich vo vlastníctve toho-ktorého z bývalých manželov aj uloženie povinnosti vydať vec, ak sa nachádza u druhého z bývalých manželov (súd môže takúto povinnosť uložiť aj bez návrhu za predpokladu, že vec, ktorá má byť vydaná, je predmetom konania - NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2433/99). Vo výroku nie je potrebné uvádzať, čo ktorý z bývalých manželov vynaložil na spoločný majetok a naopak. 12. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 OZ). Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním (§ 144 OZ). Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný (§ 145 ods. 1 OZ). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2 OZ). Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 148 ods. 1 OZ). Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 (§ 149 ods. 1 OZ). Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 3 OZ). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej veci (§ 150 OZ). 13. Z uvedenej právnej úpravy vychádza aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá poukazuje na to (R 8/1977), že v súlade s § 145 ods. 1 OZ vec z nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva môže byť prevedená, ak nejde o vybavovanie bežných záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí, do vlastníctva iného jedným zo spoluvlastníkov len so súhlasom druhého spoluvlastníka. Pokiaľ jeden z manželov nakladá s vecou, ktorá bola v bezpodielovom spoluvlastníctve (hoci aj po zániku spoluvlastníctva) spôsobom, ktorý je v rozpore s § 145 ods. 1 OZ, pri vyporiadaní treba i takúto vec zaradiť do BSM, lebo ňom zostáva. Ak však išlo o dispozíciu platnú, takúto vec do bezpodielového spoluvlastníctva zaraďovať nemožno. Podľa povahy právneho úkonu by bolo možné do bezpodielového spoluvlastníctva zahrnúť len peňažnú sumu alebo inú vec za pôvodnú vec získanú (R 42/1972, str. 136 ods. 3). Do režimu BSM nespadajú veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Prihliadne sa predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pre určenie náhrady je rozhodujúca aj výška investícií na individuálny majetok a nie to, o čo sa v prípade individuálny majetok jedného zo spoluvlastníkov touto investíciou zhodnotil. Manžel, k výkonu povolania ktorého veci kúpené z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva slúžia, je povinný nahradiť, čo za spoločného vynaložilo na túto vec (30Cdo/1951/2002 NS ČR). V zmysle záverov publikovaných v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod číslom R 42/72 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí plnenie z poistnej zmluvy, pokiaľ bolo za trvania manželstva v prospech ktoréhokoľvek z manželov realizované. Jednotlivé platby poistného platené za trvania manželstva zo spoločného majetku na osobné poistenie jedného z manželov pri vyporiadaní nemožno posudzovať ako náklady vynaložené na osobný majetok manžela; peniaze boli za trvania manželstva spotrebované so súhlasom obidvoch manželov. K takto získanej hodnote bude potrebné prihliadať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa judikatúry súdov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria aj výnosy z podnikania. S podnikaním sú však spojené aj výdavky a záväzky. Podnikajúci manžel je povinný do BSM nahradiť sumu, ktorá bude spravidla predstavovať cenu podniku ku dňu zániku spoluvlastníctva (NS ČR 22Cdo/4452/2010). 14. Treba prisvedčiť odvolateľovi, že zo skutkového ani právneho odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je známe, prečo súd prvej inštancie do tzv. masy BSM zaradil aj kúpnu cenu za bar v hodnote 8.564 Eur, kúpnu cenu za motorové vozidlo S. v hodnote 4.900 Eur a kúpnu cenu za zariadenie spoločnosti S. v hodnote 5.950 Eur podľa požiadavky žalovanej, hoci žalobca takýto postup namietal a predkladal dôkazy, ktoré mali preukazovať jeho tvrdenia o tom, že tieto veci do BSM nepatria. Okresný súd sa mal v prvom rade vysporiadať s tým, či je dôvodné zaoberať sa uvedenými hnuteľnými vecami vzhľadom na dobu, kedy došlo k prevodu ich vlastníctva. Rovnako chýba zodpovedanie otázky, či predávané hnuteľné veci (zariadenie baru) a osobné motorové vozidlo patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo išlo o veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca, označený menom, priezviskom, dátumom narodenia, adresou trvalého bydliska bol účastníkom kúpnej zmluvy z 05. 05. 2009 uzatvorenej s C. V., B., ktorá je označená dátumom narodenia, adresou trvalého bydliska a IČO-m (č. l. 50); zmluva obsahuje aj číslo účtu žalobcu a označenie jeho peňažného ústavu. Žalobca ako kupujúci (označený menom, priezviskom, adresou a rodným číslom) mal uzatvoriť31. 01. 2007 kúpnu zmluvu o kúpe osobného motorového vozidla značky S. z 31. 01. 2007 (č. l. 53), ktoré ako predávajúci označený W. T. - W., X. L. Y., Q. a C. XXX/XX predal kúpnou zmluvou zo dňa 02. 12. 2009 (č. l. 159); podľa fotokópie osvedčenia o evidencii (č.l. 52) bol držiteľom osobného motorového vozidla S. S ev. č. X. XXX S. W. T. - W., X. L. Y., Q. a C. XXX/ XX, IČO XXXXXXXX. Z fotokópie faktúry č. 01/2010, splatnej 19. 02. 2010 (č. l. 49 spisu) vyplýva, že W. T. - W., X. L. Y., Q. a C. XXX/XX, IČO XXXXXXXX vyfakturoval za predaj tam uvedených vecí (napr. barový pult, barové stoličky...) firme S., s. r. o., B. celkovú kúpnu cenu 5.950 Eur s DPH, ktorá bola podľa príjmového pokladničného dokladu (č. l. 49 p. v.) zaplatená v hotovosti. Ak išlo o veci patriace do BSM, bude potrebné zaoberať sa tým, či ich predaj bol nakladaním so spoločnými vecami podľa § 145 ods. 1 OZ, či išlo o dispozíciu platnú (aj s poukazom na ust. § 40 a OZ), alebo neplatnú. Ak nešlo o veci patriace do BSM, bude okresný súd skúmať otázku výnosov z podnikania v zmysle bodu 12 tohto rozhodnutia. 15. K námietke odvolateľa, že nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie v rozsudku určil, že úver vo E. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XX vo výške 20.696,50 Eur preberie s povinnosťou zaplatiť ho žalovaná a úver v K. J., a. s. č. XX/XXX/XX vo výške 35.709 Eur s povinnosťou jeho zaplatenia prevezme žalobca odvolací súd poukazuje na štvrtý odsek šiestej strany napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd odôvodňuje takéto rozhodnutie priebehom doterajšieho splácania úverov stranami sporu po rozvode manželstva. Takéto rozdelenie úverov považuje odvolací súd za účelné napriek tomu, že úver vo E.. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XX, ktorý bude splácať žalovaná, je zabezpečený nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcovej D. E. I. č. XX/XXX/XX a úver v K. J., a. s., ktorý bude splácať žalobca je zabezpečený nehnuteľnosťou, ktorá rozsudkom pripadne do výlučného vlastníctva žalovanej. Otázka zabezpečenia hlavného záväzku je vecou dohody veriteľa a dlžníka. K požiadavke žalobcu zabezpečiť zánik zabezpečovacích prostriedkov viaznucich na majetku jeho príbuzných je nutné uviesť, že vyporiadanie BSM sa týka výsostne práv a povinností rozvedených manželov, nie ich vzťahov k tretím osobám. 16. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd udáva, že v časti týkajúcej sa poskytnutia pôžičky manželmi T. manželom I. je nutné vykonať podrobné a dôsledné dokazovanie najmä k okolnostiam vzniku pôžičky (kto koho požiadal o poskytnutie pôžičky, na aký účel, kedy a ako boli financie odovzdané, prečo dlžníci nečerpali pôžičku alebo úver z bankovej inštitúcie, kto určil výšku pôžičky a výšku jej splátok, aká je výška úveru manželov T., z ktorého poskytli pôžičku I. a výška jeho splátok a jeho účel, akým spôsobom bol tento úver zabezpečený; ak bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti vo vlastníctve I., prečo T. neposkytli jeho zabezpečenie iným spôsobom). Okresný súd podrobne vypočuje strany sporu aj svedkov E. a I. I., v prípade potreby vykoná aj ich konfrontáciu a ich výpovede vyhodnotí aj v kontexte toho, že financie požičané I. T. títo mali získať z čerpaného úveru, zabezpečeného nehnuteľnosťou vo vlastníctve I.. 17. Okresný súd bude v novom rozhodnutí venovať náležitú pozornosť aj jeho písomnému vyhotoveniu. Predpokladom vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je jeho jasnosť a zrozumiteľnosť, v prípade BSM individualizácia a špecifikácia vecí do neho patriacich. Odkaz na čísla listu spisu bez pomenovania dôkazu, z ktorého súd vychádza, je nedostatočné. Rozsudok má byť zrozumiteľný aj pre osoby, ktoré sa s jeho znením oboznamujú bez toho, aby mali súdny spis k dispozícii. Nehnuteľnosť musí byť označená spôsobom umožňujúcim zápis do katastra nehnuteľností, hnuteľné veci spôsobom neumožňujúcim ich zámenu s vecami rovnakého druhu. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým splnomocnil žalobcu k prevzatiu spoločnej pohľadávky voči bývalým manželom I. (v enunciáte bližšie neoznačenej) vo výške 10.416 Eur nezodpovedá zneniu § 149 a 150 OZ. Súd pri vyporiadaní BSM neudeľuje plnomocenstvo na prevzatie aktív, alebo pasív. 18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).