KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava12. 8. 2013plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/404/2013 z 12. 8. 2013

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. augusta 2013, sp. zn. 4Co/404/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1609204871.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/404/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609204871
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1609204871.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., J. XX,
zast. advokátskou kanceláriou Nosko & Partners, s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, proti
odporcovi: O.. J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu
Malacky zo dňa 17. januára 2013, č.k. 6C 371/2013-122, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi
akýmkoľvek spôsobom scudziť alebo zaťažiť záložnými právami, vecnými bremenami, či inými ťarchami
spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX k pozemkom parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 976m2 a
parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 976m2 zapísaných na LV č. XXX k.ú. E..
Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej zo dňa 04.08.2009 domáhal voči
pôvodnému vlastníkovi vo výroku špecifikovanej nehnuteľnosti určenia svojho vlastníckeho práva k
tomuto spoluvlastníckemu podielu titulom jeho vydržania v dôsledku svojej oprávnenej držby po darovaní
nehnuteľnosti od svojho otca D. H. J.., ktorý nadobudol spoluvlastnícke podiely kúpou od svojej sestry
I. H. v roku 1969, pričom podiel X/XX nebol zapísaný do evidencie nehnuteľností. Po začatí
konania z dôvodu prevodu vlastníckeho práva predmetného podielu nehnuteľnosti kúpnou zmluvou
na aktuálneho odporcu bola na návrh navrhovateľa pripustená zámena účastníkov na strane odporcu
v zmysle § 92 ods. 2 OSP uznesením súdu zo dňa 24.09.2012, č.k. 6C 371/2009-78. Ďalej uviedol,
že v úmysle vysporiadať podielové spoluvlastníctvo bola spísaná dňa 23.10.2005 notárska zápisnica,
sp.zn. N 512/2006 o vydržaní vlastníckeho práva navrhovateľom, na podklade ktorej navrhovateľ
inicioval záznamové konanie na zápis jeho vlastníckeho práva k predmetnému spoluvlastníckeho
podielu, pričom však J. P. E. rozhodnutím č. R.- zo dňa 02.01.2007 jeho návrh zamietla dôvodiac
vydaným notárskym Osvedčením o dedičstve č. 29D 276/2006 zo dňa 15.11.2006, na základe ktorého
sa vlastníkom predmetného podielu stal pôvodný odporca M. M.. Súd prvého stupňa vyhovel návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia majúc za to, že z dôvodu prebiehajúceho konania o určenie
vlastníctva k predmetnému podielu by prípadným jeho predajom na ďalšiu osobu mohol byť výkon
budúceho rozhodnutia ohrozený, keď o úmysle odporcu predať podiel na nehnuteľnosti dostatočne
svedčí navrhovateľom doložená výzva odporcu zo dňa 17.12.2012 adresovaná spoluvlastníkom na
uplatnenie si svojho predkupného práva za cenu 150,- Eur/m2 v lehote 2 mesiace, v ktorej odporca
uvádza, že v opačnom prípade spoluvlastnícky podiel predá inému záujemcovi.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s tým, že odvolací súd žiadal
zrušiť ho a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov konania, majúc za to, že
predmetné uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na nariadenie predbežného
opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady, keďže v ňom absentuje uvedenie dôvodov, pre ktoré



by malo domnelé právo navrhovateľa požívať väčšiu ochranu ako platné vlastnícke právo odporcu
evidované v katastri nehnuteľností a garantované Ústavou SR, ktorého obsahom je i právo vlastníka s
predmetom svojho vlastníctva nakladať a disponovať s ním. Poukázal na splnenie zákonnej podmienky
ponuky predkupného práva ostatným spoluvlastníkom. Uviedol, že navrhovateľom uplatnený nárok nie
je deklarovaný a ide len o šikanózne, resp. zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, pričom odporca nie
je s navrhovateľom v žiadnom právnom vzťahu a nehnuteľnosť nadobudol zákonným spôsobom ešte
pred začatím konania vo veci samej od pôvodného vlastníka , ktorému vlastnícke právo k nehnuteľnosti
prináležalo v zmysle osvedčenia o dedičstve po poručiteľke I. H.. Pochybenie súdu prvého stupňa videl
i v tej skutočnosti, že vo výroku napadnutého uznesenia absentuje uvedenie doby trvania predbežného
opatrenia.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, f/ OSP, predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežným opatrením môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 OSP), ako i po začatí konania v
súlade s § 102 ods. 1 OSP dočasne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné a účelné alebo ak je
tu obava, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený.

Inštitút predbežného opatrenia je mimoriadny inštitút občianskeho súdneho konania, ktorý je na mieste
použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne
a bezprostredne hrozí ujma a nenahraditeľná škoda, alebo že by výkon v budúcnosti predpokladaného
súdneho rozhodnutia bol nemožný. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí po prioritnom osvedčení
svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že mu reálne a
bezprostredne hrozí vznik škody, ktorú nie je možné nahradiť a jediný spôsob pre zabezpečenie právnej
ochrany pre osvedčený nárok navrhovateľa je práve nariadenie predbežného opatrenia. Reálnosť a
bezprostrednosť znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť už také konkrétne správanie sa
odporcu, ktorým spôsobuje navrhovateľovi škodu, a to nenahraditeľnú. Predbežné opatrenie musí mať
dočasný charakter, pričom nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, avšak musí byť osvedčený. Miera
osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.

Subjekt domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí presvedčivo osvedčiť dôvody na jeho
nariadenie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu
rozhodnutia, dôvodnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Osvedčovanie znamená zisťovanie
skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia prostredníctvom
označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa
posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna
úprava § 115 ods. 1 a contrario, § 75 ods. 8 OSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu
predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu
v prípade potreby. Predbežné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách,
kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že konečné rozhodnutie nebude
mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi materiálny význam. Predbežné opatrenie tak
predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom
je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom
konania, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej.

Vychádzajúc z obsahu spisu súdu prvého stupňa odvolací súd má za to, že v danom štádiu zákonné
podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia nie sú dané, keď navrhovateľ doposiaľ dostatočným



spôsobom neosvedčil ani dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej a rovnako ani neosvedčil reálnu
hrozbu bezprostredne hroziacej nenahraditeľnej ujmy ako základného predpokladu pre nariadenie
predbežného opatrenia s charakterom dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov konania,
keď druhý charakter predbežného opatrenia slúžiaci na zabezpečenie výkonu budúceho súdneho
rozhodnutia v prípade žaloby o určenie vlastníctva neprichádza do úvahy vzhľadom na nemožnosť
nevykonateľnosti takéhoto súdneho rozhodnutia. Pre účely konania o určenie vlastníctva je
namieste nariadiť predbežné opatrenie len za účelom stabilizácie daného právneho stavu, avšak za
predpokladu existencie hrozby reálnej ujmy.

Pokiaľ ide o prvý predpoklad, a to osvedčenie hmotnoprávneho nároku uplatňovaného vo veci samej,
odvolací súd poukazuje na rozporuplnosť medzi skutočnosťami uvádzanými v návrhu na začatie
konania, podľa ktorého otec navrhovateľa D. H. J.. nehnuteľnosti od svojej sestry v roku 1969 kúpil
a následne ich navrhovateľovi daroval, s tým, že navrhovateľ ich od momentu
darovania užíval ako svoje vlastné, a skutočnosťami uvedenými v notárskej zápisnici N 515/2006 zo dňa
23.10.2006, v zmysle ktorých otec navrhovateľa spoluvlastnícke podiely I. H. užíval až do svojej smrti a
navrhovateľ len vstúpil do jeho dobromyseľnej držby po ňom. Uvedený rozpor v skutkových okolnostiach
podstatných pre posúdenie hmotnoprávneho nároku, ktorý je predmetom konania vo veci samej, nebol
doposiaľ prípadným dokazovaním vykonaným pred súdom prvého stupňa odstránený. Vzhľadom na
uvedené preto odvolací súd má za to, že nárok vo veci samej nie je osvedčený takým spôsobom, aby
nemal vážnejšie pochybnosti o potrebe rýchleho súdneho zásahu vo forme nariadenia predbežného
opatrenia na ochranu navrhovateľa, navyše poukazujúc na skutočnosť, že otec navrhovateľa nemohol
vykazovať znaky dobromyseľnej držby vlastníctva k relevantnému podielu pre prípad jeho darovania
synovi. Taktiež je zrejmé, že navrhovateľ, prípadne jeho právny predchodca, si mohli stav vlastníctva a
skutočnosť, že vlastnícke právo k predmetnému podielu je vedené v prospech I. H., kedykoľvek
overiť nazretím do evidencie nehnuteľností a výlučná nevedomosť o tejto skutočnosti ich dobromyseľnú
držbu zakladať nemôže.

Odvolací súd je taktiež toho názoru, že navrhovateľ spolu s návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia neosvedčil dostatočne ani reálnosť a najmä bezprostrednosť hroziacej ujmy a založenú
písomnú výzvu odporcu spoluvlastníkom na uplatnenie si svojho zákonného predkupného práva za
takýto dôkazný prostriedok nepovažuje. Uvedená výzva totiž neosvedčuje také reálne správanie sa
odporcu, na základe ktorého by realizoval konkrétne kroky za účelom predaja podielu tretej osobe
(napr. inzercia, právny vzťah s realitnou kanceláriou) a ani prípadný faktický záujem tretej osoby o
uzavretie kúpnej zmluvy. Hroziaci prevod vlastníctva nehnuteľnosti nie je teda v danom štádiu osvedčený
a nemožno konštatovať existenciu aktuálnej nepochybnej nutnosti rýchlej súdnej ochrany pomerov
účastníkov prostredníctvom navrhovaného predbežného opatrenia.

Pokiaľ ide o námietku odporcu uvedenú v odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa
o absencii uvedenia doby trvania predbežného opatrenia, odvolací súd považuje túto za irelevantnú
vzhľadom na dikciu ust. § 77 ods. 1 písm. b/, c/, v zmysle ktorých predbežné opatrenie zaniká, ak sa
návrhu vo veci samej nevyhovelo, alebo ak sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od
vykonateľnosti rozhodnutia vo veci. Dočasnosť a dĺžka trvania predbežného opatrenia v danom prípade
by bola daná zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s § 221
ods. 3 OSP zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia pre aktuálne
neosvedčenie podmienok jeho dôvodnosti zamietol.

O trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí o veci súd
prvého stupňa (§ 145 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 6C/371/2013

    zmenené

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1609204871)