Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/438/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610203778 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1610203778.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Z.. F.. Ľ. E., nar. XX. X. XXXX, bytom H. W.. Č.. XXX/XX, S., proti odporkyni: F.. M. E., nar. XX. X. XXXX, bytom G. W.. Č.. X/X, S., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: Ľ. E., nar. X. X. XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny S., J.. S.. V.. Š. Č.. XXX/X, S., na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 3. júna 2013, č. k. 4C/134/2010 - 342, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania a maloletého Ľ. E., nar. X. X. XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 200 eur mesačne vždy do 15 -teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Styk otca s maloletým upravil tak, že v priebehu kalendárneho roku bude maloletý s otcom každý párny kalendárny týždeň od 13:00 hod. v stredu do 13:00 hod. v piatok a každý nepárny kalendárny týždeň od 13:00 hod. vo štvrtok do 19:00 hod. v nedeľu, počas vianočných sviatkov bude maloletý s otcom v párnom kalendárnom roku od 13:00 hod. dňa 23.12. do 15:00 hod. dňa 25.12., v nepárnom kalendárnom roku bude maloletý u otca dňa 25.12. od 15:00 hod. do 08:00 hod. dňa 27.12., počas zimných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku bude maloletý s otcom od 08:00 hod. dňa 27.12. do 19:00 hod. dňa 03.01. nasledujúceho kalendárneho roka, počas jarných prázdnin od soboty od 08:00 hod. do nedele nasledovného týždňa do 19:00 hod. bude maloletý s otcom v každom nepárnom kalendárnom roku, počas veľkonočných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku bude maloletý s otcom od 13:00 hod. vo štvrtok do 19:00 v pondelok, počas letných prázdnin bude maloletý s otcom od 08:00 hod. druhej soboty v júli do 19:00 hod. štvrtej soboty v júli a od 08:00 hod. druhej soboty v auguste do 19:00 hod. štvrtej soboty v auguste. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 113 ods. 1 O. s. p., § 31 ods. 2, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 18, § 19, § 24 ods. 1, 3, 4, 5, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a vecne preukázaným rozvratom manželských vzťahov medzi účastníkmi konania, v dôsledku ktorého si manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, nevytvára prostredie vhodné na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb účastníkov, ktorí spolu intímne nežijú, neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú si vzájomne oporou, keď si neposkytujú ani všestrannú vzájomnú pomoc, čím nie je naplnená ani ďalšia z funkcií manželstva a dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, nemajúcim obsah, ktorý pre fungujúce manželstvo predpokladá Zákon o rodine. Súd prvého stupňa ako príčinu rozvratu manželských vzťahov medzi účastníkmi zistil odcudzenie v dôsledku odlišných názorov na život, na výchovu maloletého syna, spoločné trávenie voľného času a intímny život. Zverenie maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyni odôvodnil súd prvého stupňa tým, že matka zabezpečuje dieťaťu osobnú starostlivosť s poukazom na uznesenie Okresného súdu Malacky, č.k. (správne spisová značka) 8P/316/2009, ktorým bol maloletý predbežne zverený do jej osobnej starostlivosti a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 84,52 eur mesačne a zároveň upravené aj stretávanie sa otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým bez prítomnosti matky každý bežný pondelok a stredu v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod., v nepárnom týždni v roku v piatok od 16:00 hod. do 19:00 hod., každý párny víkend od piatku 15:00 hod. do nedele 19:00 hod., pričom prihliadol na záujem dieťaťa, jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Uviedol, že pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti odporkyne a úprave styku otca s dieťaťom vychádzal aj z toho, že maloletý býva v spoločnej domácnosti s matkou a styk otca s maloletým sa realizuje v zmysle rozhodnutia súdu bez problémov, rodičia sa navzájom rešpektujú a dieťa netrpí nedostatkom starostlivosti niektorého z rodičov. Rozhodnutie o úprave styku otca s dieťaťom ďalej odôvodnil tým, že za najvhodnejšie upraviť styk otca s maloletým považoval úpravu uvedenú vo výroku rozhodnutia s tým, že otec má dostatočný priestor na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov s maloletým. Pri určení výživného na maloletého Ľ. vychádzal zo základných životných potrieb dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, na náklady spojené s materskou školou a výdavky na oblečenie, ktoré pre šesť ročné dieťa, vzhľadom k jeho rastu, musí matka každú sezónu obmieňať. Uviedol, že matkou požadované výživné vo výške 300 eur mesačne považoval za neprimerane vysoké a vychádzajúc z kritéria odôvodnenosti potrieb dospel k záveru, že odôvodené potreby majú určitú hornú hranicu súvisiacu so spotrebným charakterom s tým, že požiadavka rozvoja dieťaťa je síce nesporná, jej nadštandardné podmienky však musia byť priamoúmerné schopnostiam a možnostiam povinného rodiča a preto výška bežného výživného v sume 200 eur mesačne, je primeraná potrebám maloletého, a zároveň je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého prispievať na jeho výživu sumou, ktorú súd určil. V súvislosti s otcom navrhovanou výškou výživného 100 eur mesačne, súd prvého stupňa poukázal najmä na dikciu citovaných zákonných ustanovení, podľa ktorých výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov s tým, že prvoradou povinnosťou rodičov - aj otca, je postarať sa o výživu svojho dieťaťa, a zároveň právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Nestotožnil sa s argumentáciou otca tvrdiaceho, že spláca úvery, keďže jeho prvoradou povinnosťou je plniť si vyživovaciu povinnosť a zabezpečiť si za tým účelom dostatok finančných prostriedkov a tieto prednostne použiť na zaplatenie výživného pre maloletého a až zo zvyšnej časti je možné hradiť náklady, ktoré vznikajú otcovi pre vlastnú potrebu a v súvislosti so splátkami úveru. Pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti otca prihliadol aj na skutočnosť, že matka poskytuje maloletému každodennú osobnú starostlivosť, ktorá predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku otca s tým, že otec dieťaťa má štvornásobne väčší príjem ako matka. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 144 O. s. p. a vecne tým, že v súlade s daným ustanovením ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa upravil styk navrhovateľa s dieťaťom podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie s poukazom na odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a s § 205 ods. 2 písm. b), c), f) O. s. p. a navrhla rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo zmeniť a upraviť styk otca s dieťaťom tak, že bude oprávnený sa s maloletým stretávať každý pondelok a stredu v bežnom kalendárnom týždni v roku od 15, 00 hod. do 19, 00 hod., v nepárnom kalendárnom týždni v roku v piatok od 16, 00 hod. do 20, 00 hod., v párnom kalendárnom týždni v roku od piatka od 15, 00 hod. do nedele do 19, 00 hod., počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok od 23. 12. od 8,00 hod. do 24. 12. do 18, 00 hod a od 30. 12. od 8, 00 hod. do 31. 12. do 18, 00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty od 8, 00 hod. do nasledujúcej soboty do 19. 00 hod., počas Veľkej noci každý párny kalendárny rok od štvrtka od 13, 00 hod. do pondelka do 19, 00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 1. 7. od 9, 00 hod. do 10. 7. do 19, 00 hod. a od 21. 8. od 9,00 hod. do 31. 8. do 19, 00 hod. Odporkyňa vo svojom odvolaní namietla, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu vykonaným prvostupňovým súdom, v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým, najmä počas bežného kalendárneho roka rozhodol súd prvého stupňa nesprávne a v rozpore so záujmami maloletého, keď síce pri rozhodovaní aplikoval správne ustanovenia zákona, ktoré v niektorých smeroch nesprávne interpretoval v nadväznosti na získaný dôkazný materiál a zistený skutkový stav veci, t. j. vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na skutočnosť, že nesprávne právne posúdenie prvostupňovým súdom spočíva najmä v tom, že upravil styk dieťaťa s otcom v rozpore s jeho záujmami a jeho želaním, na ktorý bol v bežnom kalendárnom roku už takmer tri roky zvyknutý sa stýkať s otcom, v zmysle úpravy nariadeným predbežným opatrením Okresného súdu Malacky, sp. zn. 8P/3106/2009, ktorý model potvrdil aj súdny znalec S.. D. G. vo svojom znaleckom posudku č. 1/2013. Odporkyňa vytkla prvostupňovému súdu, že napadnutým rozhodnutím porušil základné práva dieťaťa na úkor rodiča - otca a úprava styku v napadnutom rozsudku spôsobí v živote dieťaťa zmätok zo zmien, čo je v značnom rozpore s jeho záujmami a nerušeným vývojovým procesom. Poukázala na skutočnosť, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní neprihliadol na prechod maloletého z predškolského do školského zariadenia v septembri 2013, odsunul záujem dieťaťa až za záujmy otca, ktoré však v žiadnom prípade nemôžu byť prioritné pred záujmami, želaním, potrebami a názorom dieťaťa, ktoré je ako subjekt právnych vzťahov chránené na prvom mieste. Uviedla, že otec maloletého nemá ani vytvorené vhodné prostredie na bývanie, keďže sa s dieťaťom stretáva v jednej prenajatej izbe rodinného domu, ktorá ani nie adekvátne zariadená, vrátane nedostatočných hygienických podmienok, tieto priestory dokonca nie sú dostatočne ani vykurované, keďže dom je obývaný majiteľmi iba príležitostne. V dôvodoch svojho odvolania odporkyňa ďalej uviedla, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a preto sa súd prvého stupňa nemal a nemohol spoliehať na to, že otec prisľúbil, že si v prípade rozšírenia styku s maloletým oproti doterajšej úprave predbežným opatrením, prenájme v S. byt, k čomu nezaujal objektívne stanovisko ani kolízny opatrovník dieťaťa, ktorý vyjadril iba svoje bona fide presvedčenie o tom, že keď bude maloletý u otca prespávať, tento si zabezpečí vhodné bytové podmienky. Matka maloletého uviedla, že nie je mysliteľné, aby súd vo svojej rozhodovacej praxi vychádzal z akýchkoľvek fikcií, domnienok, či neoverených alebo neexistujúcich faktov alebo sľubov, keďže v takom prípade zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci a objektívneho zhodnotenia dôkazov je posunutá len do formálnej roviny, s poukazom na skutočnosť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku sa javí v časti úpravy styku o to zmätočnejšie a v zásade nezrozumiteľnejšie, keď prvostupňový súd síce správne zhodnotil ním zistený skutkový stav, avšak zároveň jeho meritórne rozhodnutie s takto ustálenými a interpretovanými názormi, či úvahami, rozhodne nekorešponduje. Poukázala na skutočnosť, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia paradoxne poukazuje na stabilitu výchovného prostredia dieťaťa, avšak v iných častiach odôvodnenia sa k striedavej osobnej starostlivosti síce stavia odmietavo, čo však zároveň popiera svojím výrokom v napadnutej časti, keď upravil stretávania sa otcom s dieťaťom v rozsahu približujúcom sa práve tejto forme starostlivosti, nakoľko v jednom týždni má otec právo stretávať sa so synom 3 dni, v druhom týždni 4 dni, spolu 14 dní mesačne a matka bude mať maloletého 16 - 17 dní mesačne, čím de facto takýto výkon striedavej osobnej starostlivosti etabloval i napriek tomu, že de iure zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke. Za paradoxné považovala odporkyňa aj to, že na jednej strane prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že prihliadol na stabilitu výchovného prostredia dieťaťa, ktorú mu však rozsudkom v napadnutej časti nepriamo disbalancuje, keď ho z tohto zaužívaného prostredia, ktoré u matky má vytrháva a počas celých troch dní a v druhom týždni štyroch dní, sa snaží prechodne ukotviť v neistom a neznámom prostredí, v ktorom zatiaľ nemá vytvorené žiadne materiálne podmienky na to, aby sa tam cítil dobre, šťastne a spokojne i počas celých z uvedených troch dní v týždni. Poukázala na skutočnosť, že napriek tomu, že v priebehu prvostupňového konania predložila prvostupňovému súdu svoje argumenty proti prespávaniu dieťaťa u otca počas pracovného týždňa, súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o úprave styku otca s dieťaťom odôvodnil jedinou vetou, keď uviedol, že za najvhodnejšie upraviť styk otca považoval spôsob, ktorý je uvedený vo výroku rozhodnutia, z dôvodu ktorého je rozsudok v napadnutej časti nepreskúmateľný, čím bolo odporkyni odňaté právo pred súdom konať. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že navrhuje rozsudok v napadnutej časti potvrdiť z dôvodu, že prvostupňový súd pri úprave styku maloletého vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého posudku K.. D. P., ktorá dospela k záveru, že je v záujme maloletého, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že ďalšie znalecké dokazovanie navrhla pred nástupom dieťaťa do školy. Poukázal na závery znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom S.. D. G., ktorý uviedol, že striedanie osobnej starostlivosti nie je proti záujmom dieťaťa. Navrhovateľ mal za to, že rozsudok v napadnutej časti je vecne správny s tým, že pokiaľ by sa odvolaciemu súdu odôvodnenie nejavilo dostatočným, nič mu nebráni v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p. ho doplniť. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že navrhuje rozsudok v napadnutej časti potvrdiť z dôvodu, že prvostupňovým súdom upravený styk otca s dieťaťom, nie je v rozpore s jeho záujmami, nakoľko skutočnosť, že doterajšia úprava styku dieťaťu vyhovuje, nie je sama osebe dôvodom, aby styk nemohol byť upravený na čas po rozvode manželstva tak, ako rozhodol prvostupňový súd. Uviedol, že úprava styku napadnutým rozsudkom neodporuje ani záverom znaleckého posudku, keď znalec v posudku konštatuje, že úprava styku by sa mohla svojim rozsahom približovať terajšiemu modelu a mala byť navrhnutá aj vzhľadom na vzdelávacie potreby dieťaťa a vzdialenosť bydliska rodičov o niečo viac v prospech matky maloletého s tým, že takýmto spôsobom prvostupňový súd aj styk otca s dieťaťom upravil. Poukázal na skutočnosť, že znalec nevylúčil ani striedavú osobnú starostlivosť, ktorá by bola v prospech dieťaťa iba v tom prípade, ak nebude potrebné k naplneniu takéhoto rozhodnutia to, aby sa vzdelávalo v dvoch odlišných kolektívoch, či odlišných školských zariadeniach, pričom otec súhlasil s tým, aby maloletý navštevoval základnú školu v S.. Podľa znaleckého posudku sú obaja rodičia v plnej miere spôsobilí k výchove svojho dieťaťa, keď maloletý má vytvorené primerane silné citové väzby k obidvom rodičom, pričom z pohľadu dieťaťa sa ako dôležitejšia javí osoba matky, z čoho vyplýva, že obaja rodičia majú svoju nezastupiteľnú rolu v živote dieťaťa a je v jeho záujme, aby mohol v dostatočnej miere tráviť čas s otcom, nielen s matkou. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne ďalej uviedol, že na strane otca aj matky boli prešetrené bytové podmienky na adrese jej trvalého bydliska, ako i v prenajatých priestoroch rodinného domu otcom a neboli zistené nedostatky, ktoré by bránili v realizácii styku. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a podľa § 214 ods. 2 O. s. p., bez pojednávania, nakoľko dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti absolútne nepreskúmateľný a odvolanie odporkyne je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd prvého stupňa dňa 20. 5. 2010 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou, zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti odporkyni platiť na maloletého výživné v sume 100 eur mesačne a zároveň žiadal upraviť styk odporkyne s maloletým tak, že bude oprávnená sa s dieťaťom stretávať každý párny týždeň od 17, 00 hod. vo štvrtok do 17, 00 hod. do nedele, každý nepárny týždeň od 17, 00 hod. v stredu do 17, 00 hod. v piatok, počas letných mesiacov od 30. 6. od 17, 00 hod. do 15. 7. do 17, 00 hod., od 17, 00 hod. dňa 31. 7. do 15. 8. do 17, 00 hod., počas zimného obdobia od 17, 00 hod. vo štvrtok 4. kalendárneho týždňa do 17, 00 hod. v nedeľu do 5. kalendárneho týždňa, od 17, 00 hod. v sobotu 10. kalendárneho týždňa do 17, 00 hod. v nedeľu 11. kalendárneho týždňa, počas Vianoc každý párny rok od 15, 00 hod. 24. 12. do 15, 00 hod. 25. 12. a každý nepárny rok od 15, 00 hod. 25. 12. do 15, 00 hod. 26. 12. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 22. júla 2009, č. k. 8P/316/2009 - 6 nariadil predbežné opatrenie, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a styk otca s dieťaťom predbežne upravil tak, že otec je oprávnený sa s dieťaťom stretávať v neprítomnosti odporkyne každý bežný pondelok a stredu v roku v čase od 16, 00 hod. do 19, 00 hod., v každom nepárnom týždni v roku v piatok od 16, 00 hod. do 19, 00 hod., každý párny víkend v roku od piatku od 15, 00 hod. do nedele do 19, 00 hod., počas mesiaca august 2009 v čase od 22. 8. 2009 od 8, 00 hod. do 29.8 2009 do 19, 00 hod. a dňa 19. 9. 2009 v čase od 12, 00 hod. do 22, 00 hod. V posudzovanej veci je predmetom odvolacieho konania odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom na čas po rozvode manželstva rodičov dieťaťa, nakoľko maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti odporkyne. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude dieťa naďalej bývať, nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča, ktoré zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Najideálnejším riešením otázky styku rodiča s dieťaťom je jej úprava dohodou rodičov, pričom do úvahy prichádzajú dva prípady a to, alebo sú rodičia schopní sa dohodnúť už pred vyhlásením rozhodnutia o rozvode manželstva na konkrétnej úprave stretávania, čo znamená že sa presne špecifikuje pobyt dieťaťa s rodičom určením času a miesta jeho prevzatia a odovzdania, alebo sa rodičia dohodnú na tom, že túto otázku vyriešia v budúcnosti podľa aktuálneho stavu a vtedy môžu požiadať súd, aby otázku styku neupravil. Najideálnejším riešením stále ostáva úprava stretávania uzavretím konkrétnej dohody rodičov, ktorá sa stáva súčasťou rozsudku, keďže takáto dohoda poskytuje oprávnenému rodičovi určitý základný rámec na stretávanie, ktorý vynútiteľný štátnou mocou v prípade, ak bude stretávanie marené, pričom nič nebráni rodičom, aby následne v praktickom živote tento rámec dohodou modifikovali podľa potrieb dieťaťa a na nich samotných. Súd je pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a pri úprave styku osobitne povinný zvažovať budúcu perspektívnosť dodržiavania svojich rozsudkov. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdením odporkyne, že rozsudok súdu prvého stupňa je v časti výroku, ktorým upravil styk otca s dieťaťom nepreskúmateľný a zmätočný, keď na jednej strane prvostupňový súd uviedol, že sa styk otca s dieťaťom realizuje bez problémov v zmysle súdneho rozhodnutia (je možné sa iba domnievať, že mal súd prvého stupňa na mysli uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 22. júla 2009, č. k. 8P/316/2009 - 6, ktorým bol styk otca s dieťaťom predbežne upravený) a na druhej strane napadnutým výrokom upravil styk otca s maloletým v rozsahu, ktorý sa danej úprave vôbec nepribližuje, naopak, iba kopíruje a to doslovne návrh otca na styk, ktorý na súd prvého stupňa podal (pravdepodobne) dňa 30. 5. 2013, nakoľko na jeho návrhu nie je podacia pečiatka súdu prvého stupňa (viď č. l. 311) a z úradného záznamu, nachádzajúcom sa na č. l. 310 je možné iba zistiť, že navrhovateľ do spisu v čase od 9, 15 hod. do 9, 30 hod. nahliadol. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že na znalecký posudok vypracovaný súdnou znalkyňou K.. D. P. v tomto konaní vôbec nie je možné prihliadať z dôvodu, že z obsahu (§ 41 ods. 2 O. s. p.) podania odporkyne zo dňa 15. 6. 2011 (č. l.119 spisu) jednoznačne vyplýva, že odporkyňa voči osobe znalkyne, vzhľadom na jej vyjadrenia v priebehu znaleckého úkonu (babka E., matka navrhovateľa a tiež súdna znalkyňa z odboru psychológie a ďalšie, naznačujúce, že znalkyňa osobne pozná starú matku maloletého, ako i navrhovateľa) vzniesla týmto podaním námietku zaujatosti, o ktorej však súd prvého stupňa vôbec nerozhodol v súlade s ust. § 17 ods. 1 O. s. p., resp. dané podanie podľa jeho obsahu ako námietku zaujatosti neposúdil. Pod pojmom spravodlivý súdny proces treba rozumieť i právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1, 17 a čl. 154c Ústavy SR). Podľa § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, príp. iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z citovaného ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., teda vyplýva požiadavka, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo okrem iného stručné a výstižné vysvetlenie toho, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a zároveň potreba premietnuť jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) do záveru o skutkovom stave veci do tzv. do skutkovej vety, ktorý záver stručne a výstižne vyjadruje zistený skutkový stav veci a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie veci. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účastník konania má právo na také zdôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia najmä zo strany účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie určené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídavým spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia bráni odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť a postihuje tak konanie pred súdom prvého stupňa vadou podľa § 212 ods. 3 O. s. p., to znamená inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu kvalifikovaným spôsobom rozhodnúť o styku otca s dieťaťom a svoje rozhodnutie správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami, vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.