Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/330/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610203778 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1610203778.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci navrhovateľa: Z.. F.. Ľ. E., J.. XX. XX. XXXX, G. H. W.. Č.. XXX/XX, S., zastúpený advokátkou: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, Krížna ul. č. 47, Bratislava, proti odporkyni: F.. M. E., J.. XX. XX. XXXX, G. G. W.. Č.. X/X, S., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: Ľ. E., J.. XX. XX. XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Myjava, Nám. M. R. Štefánika č. 561/6, Myjava, na odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 23. mája 2016, č. k. 4C/134/2010 - 503, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá v časti o úprave styku otca s maloletým právo na náhradu trov konania, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu v sume 433, 96 eur na účet Okresného súdu Malacky do troch dní od právoplatnosti uznesenia a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu v sume 733, 96 eur na účet Okresného súdu Malacky do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 144 veta prvá, § 151 ods. 6 O. s. p. a vecne tým, že o trovách účastníkov v časti konania o úprave styku otca s maloletým rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal s tým, že nakoľko trovy znaleckého dokazovania v konaní predstavovali sumu 2. 067, 92 eur a z rozpočtových prostriedkov bola vyplatená suma 1. 167, 92 eur, ktorá predstavujú trovy štátu, na zaplatenie ktorých má štát právo voči účastníkom, a znalecké dokazovanie nariadil na zistenie skutočností, ktoré boli v záujme oboch účastníkov a najmä ich spoločného maloletého dieťaťa, obom účastníkom uložil povinnosť nahradiť trovy štátu tohto dôkazu, keď považoval za dôvodné, aby sa na tejto povinnosti podieľali rovnakým dielom. Uviedol, že navrhovateľovi započítal na jeho povinnosť sumu 600 eur, ktorú zložil preddavkom, z dôvodu ktorého mu uložil zaplatiť trovy štátu v sume 433, 96 eur a odporkyni započítal na jej povinnosť sumu 300 eur, ktorú zložila preddavkom a uložil jej povinnosť nahradiť trovy štátu sumou 733, 96 eur. 2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu v sume 433, 96 eur podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a navrhol ho v napadnutej časti zrušiť. Uviedol, že s názorom súdu, že znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme oboch účastníkov a najmä ich spoločného dieťaťa je možné súhlasiť iba čiastočne, a to pokiaľ ide o znalkyňu PhDr. Emíliu Fusekovú, ktorá bola do konania pribratá uznesením zo dňa 10. 11. 2010, nakoľko ďalšie znalecké dokazovanie Mgr. Emilom Bullom, bolo vykonané len v dôsledku prieťahov v konaní a svojvôle zo strany konajúcej sudkyne. Namietol, že znalecký posudok č. 21/2011 vypracovaný PhDr. Emíliou Fusekovou bol súdu predložený dňa 22. 06. 2011, avšak sudkyňa ho svojvoľne neakceptovala a z dôvodu údajnej zaujatosti znalkyne, nariadila kontrolné znalecké dokazovanie, a to napriek tomu, že o vylúčení znalkyne nikdy v súlade s ust. § 17 O. s. p. nerozhodla s tým, že duplicitné znalecké dokazovanie neprinieslo žiadne nové odborné zistenia, bolo vykonané výlučne na podnet odporkyne a malo za cieľ predĺžiť konanie a oddialiť rozhodnutie súdu. Uviedol, že súd prvej inštancie mal po doručení znaleckého posudku predvolať znalca, avšak uznesením zo dňa 13. 09. 2011 pribral do konania znaleckú organizáciu a napriek jeho oznámeniu, že táto organizácia nespĺňa zákonné podmienky pre podanie znaleckého posudku, súd trval na jeho vypracovaní až do vymazania Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela zo zoznamu znaleckých organizácii v odbore psychológia. Poukázal na skutočnosť, že napriek jeho opakovaným žiadostiam a urgenciám (15. 02. 2012, 29. 03. 2012 a 16. 05. 2012), sudkyňa po doručení znaleckého posudku PhDr. Fusekovej vytýčila prvé pojednávanie až na termín 05. 09. 2012, teda viac ako rok po tom, ako bol znalecký posudok doručený a na tomto pojednávaní bez toho, aby posudok vôbec spomenula, nariadila pribrať do konania ďalšieho znalca Mgr. Emila Bullu, ktorý však bol pribratý na základe návrhu odporkyne a napriek tomu, že výslovne žiadal, aby súd od ďalšieho znaleckého dokazovania upustil, je v rozpore s ust. § 141 ods. 1 O. s. p., aby trovy tohto znaleckého dokazovania radil (zrejme hradil, pozn. odvolacieho súdu) on. Nesúhlasil s tvrdením prvoinštančného súdu, že nový znalecký posudok bol vypracovaný aj v jeho záujme, nakoľko nepriniesol žiadne nové závery a zistenia potrebné k rozhodnutiu o úprave práv a povinností k maloletému a jeho závery sa zhodujú s posudkom PhDr. Fusekovej s tým, že ním zaplatené preddavky vo výške 600 eur pokrývajú viac ako polovicu odôvodnených nákladov na znalecké dokazovanie a neexistuje žiadny racionálny ani zákonný dôvod, pre ktorý by mal hradiť trovy konania vyvolané nezákonným postupom a nečinnosťou súdu a trovy dôkazov navrhnutých odporkyňou. 3. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti zaplatiť náhradu trov znaleckého dokazovania štátu podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu uvedeného v ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. a navrhla uznesenie v napadnutej časti zmeniť a navrhovateľovi uložiť povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu v sume 1. 016, 24 eur na účet Okresného súdu Malacky do troch dní s tým, že ona je povinná zaplatiť náhradu trov štátu v sume 151, 68 eur na účet Okresného súdu Malacky do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Uviedla, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bola uznesením, č. k. 5P/71/2010 - 155 ustanovená znalkyňa PhDr. Renáta Melicheríková, uznesením zo dňa 06. 10. 2010, č. k. 5P/71/2010 - 166 bolo uznesenie zrušené a ustanovený MUDr. Ladislav Kvasnička, ktorého namietol navrhovateľ, avšak Okresný súd v Novom Meste nad Váhom uznesením zo dňa 01. 03. 2011, č. k. 5P/71/2010 - 187 rozhodol, že znalec nie je vylúčený z vykonania znaleckého dokazovania, pričom Okresný súd Malacky, na ktorom bolo vedené konanie o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu uznesením nariadil znalecké dokazovanie iným znalcom - PhDr. Elenou Fusekovou, z dôvodu ktorého bolo súbežné vypracovanie dvoch znaleckých posudkov nehospodárne, a preto žiadala, aby trovy nariadeného znaleckého dokazovania Okresným súdom Malacky znášal výhradne navrhovateľ, keďže išlo o dôkaz vykonaný na jeho návrh, nakoľko nesúhlasil, aby sa vychádzalo zo znaleckého dokazovania vykonaného Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu. Uviedla, že nakoľko po skončení rodičovskej dovolenky bola zamestnaná ako učiteľka odborných ekonomických predmetov s príjmom v sume 440 eur a navrhovateľ mal príjem v sume cca 2. 200 eur, bol povinný znášať preddavky na znalecké dokazovanie, ktoré sám navrhol a súd prvej inštancie preto nemal uložiť túto povinnosť aj jej v sume 300 eur s tým, že odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou jej bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania zmenil tak, že jej túto povinnosť neuložil, z dôvodu ktorého bola podľa jej názoru od povinnosti podieľať sa na náhrade trov v znaleckom dokazovaní oslobodená. 4. Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania podľa § 380 ods. l CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správne a odvolanie navrhovateľa a ani odporkyne nie je dôvodné. 5. Podľa § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016), štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. 7. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, a to v závislosti na výsledkoch sporového konania avšak iba vtedy, ak účastník konania, ktorému má byť podľa výsledkov konania uložená povinnosť trovy štátu nahradiť, nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom nie je významné, či tento účastník konania je od súdnych poplatkov oslobodený rozhodnutím súdu, ale iba to, či na jeho strane sú naplnené materiálne predpoklady pre takéto oslobodenie. V prípade, ak na strane takéhoto účastníka sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdneho poplatku, nie je možné mu uložiť povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov a touto povinnosťou nie je možné zaťažiť ani účastníka, ktorý mal vo veci úspech. Z uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že jeho účelom je, aby boli štátu nahradené náklady spojené s uplatňovaním práv účastníkov, ktoré neboli úplne kryté zálohou, pričom nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom bolo opodstatnené. 8. V posudzovanej veci je predmetom odvolacieho konania posúdenie vecnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým uložil obom účastníkom povinnosť zaplatiť trovy štátu, ktoré vznikli nariadením znaleckého dokazovania a ktoré neboli pokryté preddavkami na trovy znaleckého dokazovania zaplatenými oboma účastníkmi. 9. Z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa ním domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a zároveň žiadal zveriť maloleté dieťa pochádzajúce z ich manželstva do jeho osobnej starostlivosti a odporkyni uložiť povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne a upraviť jej styk s maloletým a na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 22. 09. 2010 navrhol zveriť maloleté dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov. 10. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10. novembra 2010, č. k. 4C/134/2010 - 106 nariadil znalecké dokazovanie a vykonaním znaleckého úkonu poveril súdnu znalkyňu PhDr. Elenu Fusekovú, a obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania každému po 300 eur s tým, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28. januára 2011, č. k. 4Co/476/2010 - 115 o odvolaní odporkyne rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu zmenil tak, že túto povinnosť odporkyni neuložil. 11. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13. septembra 2011, č. k. 4C/134/2010 - 209 nariadil ďalšie znalecké dokazovanie a vykonaním znaleckého úkonu poveril Psychiatrickú nemocnicu Philippa Pinela Pezinok, obom rodičom opätovne uložil povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania každému po 300 eur, povinnosť ktorú si obaja splnili, pričom ustanovený znalec podaním zo dňa 10. 02. 2012 vypracovanie posudku odmietol a spis vrátil prvoinštančnému súdu, a na ďalšom pojednávaní dňa 05. 09. 2012 rozhodol o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania s tým, že uznesením zo dňa 20. septembra 2012, č. k. 4C/1334/2010 - 260 odvolal znaleckú organizáciu Psychiatrickú nemocnicu Philippa Pinela Pezinok, nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a vykonaním znaleckého úkonu poveril znalca Mgr. Emila Bullu. 12. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami navrhovateľa v podanom odvolaní, ktoré sú identické ako v jeho odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 13. februára 2013, č. k. 4C/134/2010 - 294, ktorým priznal odmenu znalcovi v odbore psychológia Mgr. Emilovi Bullovi za vypracovanie znaleckého posudku, že v záujme oboch účastníkov konania bolo nariadenie znaleckého dokazovania uznesením zo dňa 10. 11. 2010 (č. k. 4C/134/2010 - 106, pozn. odvolacieho súdu), keď vykonaním znaleckého úkonu bola poverená súdna znalkyňa PhDr. Elena Fuseková a ďalšie znalecké dokazovanie bolo Mgr. Emilom Bullom vykonané len v dôsledku prieťahov v konaní a svojvôle zo strany konajúcej sudkyne a výslovne žiadal, aby súd prvého stupňa od ďalšieho znaleckého dokazovania upustil, nakoľko odvolací súd už v odôvodnení uznesenia zo dňa 30. septembra 2014, č. k. 2Co/697/2014 - 497, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti poukázal na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave v odôvodnení uznesenia zo dňa 14. októbra 2013, č. k. 2Co/438/2013 - 377, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 03. júna 2013, č. k. 4C/134/2010 - 342 zrušený v časti úpravy styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom jednoznačne uviedol, že na znalecký posudok vypracovaný súdnou znalkyňou PhDr. Elenou Fusekovou nemal prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vôbec prihliadať, nakoľko odporkyňa voči osobe znalkyne vzniesla podaním zo dňa 15. 06. 2011 námietku zaujatosti, o ktorej však súd prvého stupňa nerozhodol. 13. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že do práva strany sporu na spravodlivý proces nepatrí jej právo, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (nariadiť alebo nenariadiť znalecké dokazovanie, žiadať od súdu, aby pri rozhodovaní vychádzal výlučne z dôkazu, ktorý bol predložený) a ani jej právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov z čoho vyplýva, že argumentácia navrhovateľa spočívajúca v námietkach proti procesnému postupu súdu prvej inštancie (zákonná sudkyňa podľa názoru navrhovateľa svojvoľne neakceptovala znalecký posudok č. 21/2011 vypracovaný PhDr. Emíliou Fusekovou a z dôvodu údajnej zaujatosti znalkyne, nariadila kontrolné znalecké dokazovanie, nové znalecké dokazovanie neprinieslo žiadne nové odborné skutočnosti a pod.) sú vo vzťahu k predmetu tohto odvolacieho konania, absolútne právne bezvýznamné. 14. V prejednávanej veci je totiž nesporné, že súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie z dôvodu potreby posúdiť osobnostné predpoklady oboch rodičov pre výchovu ich maloletého dieťaťa a určiť, ktorý z rodičov je vhodnejší pre zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, a či v danom prípade by bola vhodná striedavá starostlivosť oboch rodičov. 15. Právne bezvýznamnou je aj námietka navrhovateľa tvrdiaceho, že vykonanie znaleckého dokazovania navrhla odporkyňa, a preto iba ona bola povinná znášať trovy, ktoré v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním vznikli s tým, že odvolací považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že súd prvej inštancie bol povinný znalecké dokazovanie nariadiť, nakoľko bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť na úprave svojich rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu. 16. Nebolo možné sa stotožniť ani s tvrdením odporkyne, že bola v konaní oslobodená od povinnosti platiť trovy dôkazu, nakoľko ako už odvolací súd uviedol vyššie, o povinnosti nezaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28. januára 2011, č. k. 4Co/476/2010 - 115, avšak iba vo vzťahu k nariadenému znaleckému dokazovaniu, ktorého vykonaním bola poverená súdna znalkyňa PhDr. Elena Fuseková (uznesenie zo dňa 10. novembra 2010, č. k. 4C/134/2010 - 106), avšak ďalším uznesením zo dňa 13. septembra 2011, č. k. 4C/134/2010 - 209, ktorým súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie a vykonaním znaleckého úkonu poveril Psychiatrickú nemocnicu Philippa Pinela Pezinok, obom rodičom opätovne uložil povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania každému po 300 eur, povinnosť ktorú si obaja splnili, t. j. aj odporkyňa, keď predmetné uznesenie v časti ustanovenia znalca nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 09. 2011 a v časti uloženej povinnosti zaplatiť preddavok v sume 300 eur dňa 05. 10. 2011, keďže ani jeden z rodičov sa proti ani jednému výroku daného uznesenia neodvolal. 17. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď uznesením v jeho napadnutých častiach uložil obom rodičom povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu, a preto uznesenie v jeho napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).