Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/160/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611010277 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1611010277.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci proti obžalovanému Y. K., stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/114/2011 zo dňa 06.09.2012, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06. februára 2013 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/114/2011 zo dňa 06.09.2012 bol obžalovaný Y. K. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojho syna D. I., U.. XX.XX.XXXX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, deklarovanej mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8Nc/86/2002 zo dňa 26.08.2004, právoplatným dňa 20.12.2004, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna D. sumou 1.500,-Sk (49,79 €) mesačne vopred vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky G. I., nar. XX.XX.XXXX, F. R. T. Č.. XX, A., si túto zákonnú povinnosť neplnil od 01.01.2007 až doposiaľ, s výnimkou mesiacov január až máj 2011, kedy na výživu prispel celkovo sumou 400,-€, v dôsledku čoho mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1.805,74 €, pričom v tomto období nebol riadne zamestnaný, peniaze na živobytie si zadovažoval brigádnickou neevidovanou prácou, nebol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Za to bol podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 31.10.2012 na č.l. 141 odvolanie obžalovaný Y. K., ktoré odôvodnil tým, že trestnosť činu zaniká podľa § 207 Trestného zákona aj dodatočným splnením povinnosti, požiada písomne do siedmych dní úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o poskytnutie splátkového kalendára pre vyrovnanie náhrady, ktorú za neho vyplatil vo forme náhradného výživného. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že podané odvolanie je dôvodné, i keď na základe iných skutočností, než uvádzal obžalovaný Y. K.. Podľa § 207 ods.1 Tr. zák. kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por., ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresná prokuratúra Malacky pod sp. zn. 2Pv 245/08 dňa 13.07.2011 podala obžalobu na obžalovaného Y. K. pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného, na tom skutkovom základe, že napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojho syna D. I., U.. XX.XX.XXXX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona o rodine, deklarovanej mu i rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV spisovej značky 8 Nc 86/02 zo dňa 26.08.2004, právoplatným dňa 20.12.2004, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna D. sumou 1.500,-Sk (49,79 €) mesačne vopred vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky G. I., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. Č.. XXX/XX, A., si túto svoju povinnosť voči svojmu synovi neplní, a to od 01.01.2007 až doposiaľ, s výnimkou mesiacov január, február, marec, apríl a máj 2011, kedy na výživu svojho syna prispel celkovo sumou 400,-€, v dôsledku čoho mu vznikol na výživnom dlh voči matke dieťaťa vo výške 2.288,68 €, pričom v tomto období nebol riadne zamestnaný, peniaze na živobytie si zadovažoval brigádnickou neevidovanou prácou, v evidencii nezamestnaných nebol, dávky v hmotnej núdzi nepoberal. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.10.2011 na č.l. 107 prokurátor predniesol obžalobu v súlade s písomne podanou. Následne na tom istom pojednávaní obžalovaný Y. K. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t.j. že je vinný zo spáchania skutku, pre ktorý je obžalovaný. Na otázky uvedené v § 333 ods. 3 Tr. por. odpovedal áno a prokurátor navrhol prehlásenie obžalovaného prijať. Súd I. stupňa uznesením podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal prehlásenie obžalovaného Y. K. o vine a zároveň vyhlásil, že dokazovanie sa v rozsahu, v akom priznal spáchanie skutku nevykoná. Napokon súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.09.2012 vyhlásil napadnutý rozsudok s tým, že obžalovaného Y. K. uznal za vinného na skutkovom základe uvedenom v obžalobe s tým, že upravil skutkovú vetu tak, že sumu 2.288,68 € nahradil sumou 1.805,74 €. Odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedený postup súdu I. stupňa nemá oporu v zákone a to na základe nasledujúcich skutočností: Podľa § 122 ods. 13 Tr. zák. ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok, to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu I. stupňa alebo pokiaľ sa súd II. Stupňa neodobral na záverečnú poradu. Podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. po prednesení obžaloby predseda senátu poučí obžalovaného o jeho právach a umožní mu urobiť niektoré z vyhlásení, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe. Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky vyplýva skutočnosť, že ak obžalovaný urobí vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., resp. podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a súd I. stupňa toto postupom podľa § 257 ods. 6 Tr. por. príjme s tým, že sa dokazovanie v rozsahu prehlásenia nevykoná, je povinný prevziať skutok do skutkovej vety rozsudku tak, ako je vymedzený v podanej obžalobe a nie je v žiadnom prípade oprávnený za takejto situácie v skutku robiť akékoľvek úpravy, zásahy alebo doplnenia. Ak súd I. stupňa však dospeje k záveru, že v skutkovej vete obžaloby je potrebné vykonať akékoľvek zmeny, je povinný postupom podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prehlásenie obžalovaného neprijať a vo veci vykonať riadne dokazovanie. Totožné závery platia nielen pre žalovaný skutok, ale i právnu kvalifikáciu predmetného skutku, pretože pri preberaní skutku súd I. stupňa je automaticky povinný prevziať aj jeho právnu kvalifikáciu z obžaloby. Ak súd I. stupňa chce skutok prekvalifikovať, nie je oprávnený prijať ani v tomto prípade prehlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a musí vo veci vykonať dokazovanie. Tento uvedený postup je súd I. stupňa povinný dodržať najmä a predovšetkým v trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák., kde s poukazom na § 122 ods. 13 Tr. zák. uvedený trestný čin pokračuje až do vyhlásenia rozsudku súdu I. stupňa. Ak súd I. stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného, definitívne a nezvratne akceptoval skutkový stav vymedzený v skutkovej vete podanej obžaloby ku dňu jej podania, t.j. ku dňu13.07.2011 a tento už nebol oprávnený za stavu prijatia vyhlásenia upravovať ku dňu vyhlásenia rozsudku. Totožný záver platí pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. taktiež aj za situácie, ak od okamihu podania obžaloby až do samotného rozhodnutia súdu I. stupňa uplynie obdobie čo i len jedného mesiaca, pretože povinné osoby sú v civilných rozhodnutiach zaviazané platiť výživné v pravidelne a mesačne sa opakujúcich plneniach. V tomto prípade to je k 15. dňu každého mesiaca, takže ak by od podania obžaloby uplynul 15. deň nasledujúceho mesiaca a až následne by súd I. stupňa vo veci rozhodoval, už by s poukazom na § 122 ods. 13 Tr. zák. musel vykonať dokazovanie k danému ďalšiemu novému mesiacu plnenia či neplnenia vyživovacej povinnosti povinného. Táto okolnosť zároveň bráni postupu podľa § 353 ods. 1 Tr. por., t.j. vydaniu trestného rozkazu pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. s výnimkou situácie, že by od podania obžaloby až do okamihu vydania trestného rozkazu neuplynul ten konkrétny deň splatnosti výživného, určený v civilnom rozhodnutí. Ak súd I. stupňa chcel upravovať znenie skutkovej vety obžaloby, mal niekoľko možností: V prvom rade prokurátor mohol pri prednese podanej obžaloby sám slovne upraviť rozhodné obdobie ku dňu hlavného pojednávania, ako aj výšku dlžného výživného s tým, že táto okolnosť musí byť písomne výslovne uvedená v zápisnici o hlavnom pojednávaní. V prípade, ak je dodržaný tento naznačený postup a obžalovaný urobí vyhlásenie k takto upravenému skutkovému stavu, môže súd I. stupňa prijať takéto vyhlásenie postupom podľa § 257 ods. 6 Tr. zák. Odvolací súd však upozorňuje, že lehota prednesu obžaloby a jej úpravy zo strany prokurátora je prekluzívnou lehotou, pretože ak obžalovaný urobí vyhlásenie ohľadne skutkového stavu, ktorý nie je upravený ku dňu hlavného pojednávania, ale iba ku dňu podania obžaloby, v ďalšom už nie je možné robiť akékoľvek úpravy skutkovej vety. Ak aj od prijatia vyhlásenia až do vyhlásenia rozsudku uplynie nejaký čas (ako v tomto prípade takmer 1 rok), súd I. stupňa ani za takto vzniknutej situácie už nie je v ďalšom oprávnený dodatočne upravovať znenie skutkovej vety doplnením obdobia, ktoré uplynulo odo dňa prijatia vyhlásenia až ku dňu vyhlásenia rozsudku, pretože tomu bráni samotné prijatie vyhlásenia v takom skutkovom stave, k akému bolo vyhlásené. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 06.10.2011 na č.l. 107 však vyplýva mimoriadne podstatná skutočnosť a to, že prokurátor predniesol obžalobu zhodne s písomnou a teda k úprave skutkovej vety ku dňu hlavného pojednávania nedošlo. Súd I. stupňa preto nemal splnené zákonné podmienky podrobne uvedené vyššie na ním zvolený postup. V druhom rade mal súd I. stupňa možnosť po vyhlásení obžalovaného o jeho vine a po zistení stanovisku prokurátora uznesením podľa § 257 ods. 6 Tr. por. neprijať uvedené vyhlásenie, riadne umožniť procesným stranám vykonať dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, resp. prečítaním listinných dôkazov a až na základe tohto dokazovania vykonať úpravu znenia skutkovej vety obžaloby. To, že súd I. stupňa nedodržal uvedený postup, malo za následok, že prišlo k nezákonnému zásahu do skutkovej vety obžaloby, ktorej znenie bol súd I. stupňa povinný prevziať v celom pôvodnom znení z podanej obžaloby ku dňu jej podania 13.07.2011 a preto ustálenie skutku až ku dňu vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu I. stupňa 06.09.2012, ako aj výšky dlžného výživného nemá oporu v zákonnom postupe. Súd I. stupňa teda procesne pochybil, keď postupom podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal prehlásenie obžalovaného Y. K. podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., vo veci nevykonal dokazovanie a upravil znenie skutkovej vety obžaloby až ku dňu vyhlásenia rozsudku, ako aj výšku dlžného výživného. Pri prijatom prehlásení obžalovaného Y. K. podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. je odvolací súd obmedzený revíznym princípom, pretože nie je oprávnený skúmať skutok a ani jeho právnu kvalifikáciu v takom znení, ako boli prijaté postupom podľa § 257 ods. 6 Tr. por. Úlohou súdu I. stupňa bude vo veci nariadiť termín hlavného pojednávania a vyhlásiť rozsudok v takom znení skutkovej vety a právnej kvalifikácie, ako sú uvedené v podanej obžalobe Okresnej prokuratúry Malacky sp. zn. 2Pv 245/08 ku dňu jej podania 13.07.2011. Odvolací súd dáva záverom do pozornosti súdu I. stupňa, že z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/62/2009 vyplýva, že odsúdený Y. K. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil a podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2012, t.j. skôr, ako dňa 06.09.2012 súd I. stupňa vyhlásil napadnutý rozsudok. V danom prípade teda neboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák. Krajský súd v Bratislave preto na základe odvolania podaného obžalovaným Y. K. napadnutý rozsudok na základe vyššie uvedeného pochybenia zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a následne vo veci spravodlivo rozhodol. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.