Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/658/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611209532 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1611209532.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporkyni: V. Š., D.. XX.X.XXXX, N. W.. Z. XXXX/X, XXX XX O., zast. ustanovenou opatrovníčkou Martinou Murčekovou, pracovníčkou Okresného súdu Pezinok, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený advokátskou kanceláriou HKP Legal s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, o zaplatenie 1.198,00 eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 7C/455/2011-45, zo dňa 18.10.2012 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 7C/455/2011-45 zo dňa 18.10.2012 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania a navrhovateľovi prostredníctvom príslušného daňového úradu vrátil súdny poplatok za návrh. V časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi vychádzal súd z ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a 150 ods. 1 O.s.p. a odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana účastníka. Za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania súd považoval skutočnosť, že vedľajší účastník je Spotrebiteľské združenie OSA, ktorého schopnosť ochraňovať záujmy spotrebiteľa je daná už samotným cieľom činnosti združenia. Preto trovy právneho zastúpenia advokátom nepovažuje za účelné a hospodárne. Zdôraznil, že v konaní vystupuje na strane odporcu vedľajší účastník, ktorého cieľom je kolektívna ochrana spotrebiteľa. Vychádzajúc zo stanov združenia je zrejmé, že bolo vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa a teda je spôsobilé a schopné chrániť práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov tak v mimosúdnom ako aj súdnom konaní. Ak vedľajší účastník v konaní splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, a tieto trovy sú v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti vynaložených trov, podľa názoru súdu ich má hradiť z vlastných finančných prostriedkov. Okrem toho poukázal na to, že právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyúčtoval odmenu za jeden úkon právnej pomoci, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, čo súd v danom prípade vyhodnotil ako trovy nepreukázané, keďže v oznámení o vstupe žiadal právny zástupca doručiť návrh na začatie konania s prílohami. Združenie totiž udelilo právnemu zástupcovi tzv. generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že sám advokát má vykonávať bez ďalšieho konkrétneho pokynu úkony právnych služieb. Advokát zrejme považoval za potrebné oznámiť vstup združenia do tohto konania, o predmete ktorého nemal žiadnu vedomosť a zároveň oznámil súdu, že si uplatňuje trovy konania. Združenie takýmto spôsobom vstupuje do množstva konaní, o predmete ktorých nemá žiadnu vedomosť, napriek tomu žiada náhradu nákladov právneho zastúpenia. Súd takéto konanie považuje za účelové, s cieľom dosiahnutia odmeny za právne zastupovanie. V zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu napadol uznesenie vedľajší účastník odvolaním, čo do výroku o nepriznaní náhrady trov konania. Nesúhlasil s aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keďže pre jeho aplikáciu sa požaduje, aby sa jednalo o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený (poukaz na rozhodnutia NS SR). Odôvodnenie výroku o trovách konania napadnutého rozhodnutia neobsahuje také dôvody, pre ktoré by mohla byť aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. dôvodná a správna. V napadnutom rozhodnutí sa jedná o svojvôľu súdu, ktorá nie je prípustná. Pokiaľ by súd chcel aplikovať svoje argumenty na všetky konania, nemohol by pre prípad plného úspechu navrhovateľa v konaní priznať mu náhradu trov konania, pretože navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv a samotný navrhovateľ je v konaniach zastúpený advokátom, na základe čoho si navrhovateľ uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia. Zdôraznil, že v konaní vystupoval na podporu odporkyne, pričom zo späťvzatia návrhu na začatie konania nevyplýva, z akého dôvodu vzal navrhovateľ svoj návrh späť. Podstatným pre právne posúdenie veci je, že nárok uplatnený navrhovateľom nebol uplatňovaný dôvodne, resp. bol premlčaný. Súd mal o trovách konania v tomto prípade rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., pretože späťvazatím návrhu navrhovateľ zavinil zastavenie konania. Navrhovateľ vzal svoj návrh späť z dôvodu vstupu vedľajšieho účastníka do konania a vznesení námietky premlčania uplatňovaného nároku. Odporkyňa bola teda v konaní úspešná len vďaka tomuto úkonu vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník má podľa ust. § 93 ods. 4 O.s.p. rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, a keďže bol zastúpený advokátok, vznikli mu náklady právneho zastúpenia. Súd mal v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobnejšie uviesť dôvody, prečo náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. V tejto súvislosti poukázal na zákonnú požiadavku na odôvodnenie rozsudku upravenú v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré sa podľa ust. § 167 ods. 2 O.s.p. primerane vzťahuje aj na uznesenie. Odôvodnenie rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a dostatočným spôsobom odôvodnené rozhodnutie súdu vylučuje svojvôľu v jeho postupe. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia umožňuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní. Spotrebiteľské združenie OSA je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 54 Obchodného zákonníka. Túto ochranu realizuje prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, či vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p.. Prejednávaná právna vec je typickým spotrebiteľským sporom. Poukázal na úlohu štátov Európskej únie (ďalej len EÚ) zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu svojich záujmov (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ). V kontexte na uvedené považuje stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne. Uviedol, že námietka premlčania nebola daná zo strany hlavného účastníka, ale z jeho strany. Bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný obdobne, ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky. Zdôraznil, že považuje za odporujúce zásade rovnosti podmienok a spravodlivosti v súdnom procese, ale aj dobrým mravom, aby navrhovateľovi so silným ekonomickým zázemím, ktorý žaluje sociálne slabých spotrebiteľov o zaplatenie premlčaných záväzkov väčšinou z neplatných spotrebiteľských zmlúv, súd priznával v týchto súdnych konaniach právo na náhradu trov právneho zastúpenia a občianskemu združeniu pôsobiacemu v nepodnikateľskej sfére a konajúcemu výlučne na prospech spotrebiteľa, ktorý si zväčša nemôže dovoliť právneho zástupcu, právo na náhradu trov konania nepriznal a tým mu de facto odňal základné procesné právo na zastúpenie advokátom, ktoré si združenie na vlastné náklady nemôže dovoliť. Vedľajšiemu účastníkovi nie je možné odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom. Na podporu tohto svojho tvrdenia poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov v Prešove, v Košiciach, v Banskej Bystrici a ďalšie, pričom právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka (spotrebiteľského združenia) advokátom jasne deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.12.2010, vo veci C-279/09, DEB Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko, v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže navrhovateľa k povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania alebo aby rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil v celkovej výške 211,70 eur. V prípade, ak sa odvolací súd stotožní s názorom súdu prvého stupňa žiada, aby odvolacie konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie predbežnej otázky o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie, vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci. Navrhovateľ sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril, nakoľko mu súdom nebolo zaslané. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil , že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p., v prípade zastavenia konania je pre rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania podstatné ustálenie otázky zavinenia jeho zastavenia. V prejednávanej veci zavinil zastavenie konania navrhovateľ, ktorý návrh na začatie konania vzal späť bez uvedenia dôvodu, čo samo o sebe postačuje pre záver, že procesne zavinil zastavenie konania. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že navrhovateľ vzal návrh späť až po vznesení námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu, čo značne oslabilo postavenie navrhovateľa v spore. Táto skutočnosť determinuje aj existenciu nároku odporcu a vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd nespochybňuje, že aj vedľajší účastník má právo nechať sa v súdnom konaní zastúpiť právnym zástupcom (advokátom). Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania však nemožno opomenúť potrebu popri ust. § 146 ods. 2 O.s.p. aplikovať aj ďalšie zákonné princípy a podmienky priznania náhrady trov konania. Jednou z týchto podmienok je, aby trovy, ktorých náhrady sa účastník domáha, boli vynaložené účelne a hospodárne. Aj keď súd prvého stupňa postavil svoje rozhodnutie o trovách konania vedľajšieho účastníka hlavne na aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p., v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberá aj účelnosťou a hospodárnosťou vynaložených trov právneho zastúpenia. Odvolací súd je toho názoru, že účelnosť vynaložených trov konania je potrebné posudzovať vždy ad hoc. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vychádza zo samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne ako aj procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Ide hlavne o veci, v ktorých konanie neskončí jeho zastavením pre späťvzatie návrhu (väčšinou z dôvodu námietky premlčania), ale v ktorých vedľajší účastník aktívne bráni práva spotrebiteľa v rámci prejednania veci na pojednávaní. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť má pre neho význam z hľadiska zlepšenia jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník konania, v tomto prípade ide o vedľajšieho účastníka, ktorým je právnická osoba, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä personálnym substrátom, na základe ktorého môže práva spotrebiteľa plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa ako nadbytočné nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo vylúčenie zastúpenia účastníka právnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Takýto postup by bol v príkrom rozpore so spomínanou zásadou rovnosti zbraní, rovnako ako aj so samotným právom každého účastníka súdneho sporu (aj vedľajšieho) nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Súd je povinný konať s právnym zástupcom, čo v tomto prípade súd prvého stupňa aj urobil. Iná je otázka posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorá je v kompetencii súdu a ktorá nezasahuje do práva účastníka na právnu pomoc. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03 v súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva, že súd iba uplatňuje zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno preto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, čo je vo výlučnej kompetencii súdu. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje aj na obsah rozsudku Súdneho dvora EÚ C- 279/09 zo dňa 22.12.2010, na ktorý poukázal v odvolaní aj vedľajší účastník. Aj tu sa s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva konštatuje, že posúdenie otázky nevyhnutnosti právnej pomoci závisí od skutočností a okolností osobitných pre každú vec a závisí najmä od závažnosti konania, zložitosti uplatniteľného práva a konania, ako aj od schopnosti žalobcu účinne obhajovať svoju vec. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade vynaložené trovy právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka boli neúčelné. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom realizácie kolektívnej ochrany spotrebiteľa, pričom jedným z nástrojov je aj vstupovanie združenia do konaní v pozícii vedľajšieho účastníka a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na súdoch. Už skutočnosť, že vedľajší účastník je registrovaný v registri občianskych združení, vedenom na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky preukazuje, že pri vzniku a registrácii samotného združenia, muselo ministerstvo postupovať v zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch. Ministerstvo posudzovalo jednak to, či k vzniku združenia došlo v súlade so zákonom, nezávislosť a neziskovosť združenia, vyporiadanie záväzkov vo vzťahu k štátu a skutočnosť, či združenie aktívne pôsobilo v oblasti spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov. Ak združenie už v čase svojej registrácie aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez vyzvania odporkyne, a teda z vlastného podnetu, a v čase do rozhodnutia vo veci súdom prvého stupňa urobil len jeden úkon, a to vstup do konania, v rámci ktorého vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľa. Tento úkon po obsahovej aj formálnej stránke predstavuje úkon formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktorý vedľajší účastník využíva bez väčších obmien aj v iných súdnych konaniach. Odvolací súd ho preto vyhodnotil ako úkon, ktorý nevyžaduje rozsiahle právne skúsenosti a na jeho realizáciu nie je nutné právne vzdelanie. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez konkrétnych znalostí o prejednávanej veci, keďže priamo v oznámení o vstupe do konania požiadal súd o zaslanie návrhu na začatie konania a vzniesol námietku premlčania nie na základe poznania, že navrhovateľ si v konaní uplatnil premlčanú pohľadávku, ale na základe predpokladu, ktorý vyvodil z poznatkov z iných obdobných sporov. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že právne zastúpenie bolo nevyhnutné pre zabezpečenie plnohodnotnej ochrany spotrebiteľa. Ak by vedľajší účastník bol za rovnakých podmienok vstúpil do konania aj bez právneho zastúpenia a bol by vzniesol námietku premlčania, výsledný efekt by bol rovnaký. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že navrhovateľ si vo väčšine spotrebiteľských sporov uplatňuje premlčané pohľadávky, odvolací súd poukazuje na to, že takýto postup je v súlade s platnou právnou úpravou a nemožno ho označiť za postup v rozpore s dobrými mravmi. Premlčanie totiž nespôsobuje zánik práva (premlčacia lehota nie je prekluzívnou lehotou), je teda vymáhateľné súdnou cestou a aj súd na premlčanie môže prihliadať len na základe námietky účastníka. Návrh vedľajšieho účastníka, aby súd požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke, nie je pre súd záväzný v tom zmysle, že by bol povinný z iniciácie účastníka konania, konanie prerušiť a požiadať o rozhodnutie o predbežnej otázke. To, či súd podá návrh na Súdny dvor Európskych spoločenstiev závisí od úvahy súdu, či navrhovaná otázka súvisí s okolnosťami, ktoré môžu viesť k vzniku pochybností o správnom výklade a aplikácii komunitárneho práva. Keďže odvolací súd nedospel k takému záveru, nie je podľa jeho názoru potrebné ani realizovať postup v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Odvolací súd, po preskúmaní napadnutého uznesenia a po vyhodnotení odvolacích námietok považuje napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi za vecne správne, a preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., keďže však navrhovateľovi žiadne trovy nevznikli, nebola mu ich náhrada priznaná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.