Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/234/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612200684 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1612200684.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: O. S., F.. A., D.. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX Z., zastúpená JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou so sídlom Pribinova 3, 901 01 Malacky, proti odporcovi: R. S., D.. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX Z., zastúpený JUDr. Františkom Turákom, P.O.BOX 1, 830 05 Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej G. S., D.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Záhorácka č. 2942/60A, 901 01 Malacky, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 10.12.2012, č.k. 9P /40/2012-93 , jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výroku, v ktorom bola maloletá G. S., D.. XX. Z. XXXX zverená na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej napadnutej časti ( vo výroku o vyživovacej povinnosti odporcu ) a vo výroku o trovách konania sa rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie . o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa rozviedol manželstvo R. S.G., D.. XX. V. XXXX v Bratislave a O. S., F.. A., D.. XX. V.U. XXXX S. O., uzavreté dňa XX. D. XXXX pred farským úradom v O., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O., vo zväzku XX, roč. XXXX, na str. XX, pod poradovým číslom XXX, maloletú G.D. S., D.. XX. Z. XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej G. sumou XXX euro mesačne, vždy k 15-emu dňu v mesiaci vopred k rukám matky. V rozhodnutí napokon deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( § 144 O.s.p.). Výrok o rozvode manželstva právne odôvodnil § 22 , § 23 ods.1,2,3, § 18, § 19 Zákona o rodine , keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželské vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj účel, vyplývajúci z jeho základných funkcií - funkcie biologickej, výchovnej, funkcie vzájomnej pomoci a hospodárskej funkcie. Výroky súdu, v ktorých upravil na čas po rozvode práva a povinnosti rodičov k maloletej právne odôvodnil § 24 ods.1,3,5, § 25 ods.1, § 62 ods.1,2,4,5, § 75 ods.1, 76 ods.1, § 77 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine pri akceptovaní doterajšej osobnej starostlivosti navrhovateľky o maloletú. Pri určení výživného na maloletú Kristínu súd prvého stupňa bral do úvahy jej potreby - okrem bežných potrieb dieťaťa v jej veku, a nákladov spojených so školskými povinnosťami prihliadal i na venovanie sa mimoškolským aktivitám ( tanec, jazda na koni ), čo mal za skutočnosti zvyšujúce náklady spojené s jej výchovou a výživou. Pri určení výšky výživného na maloletú dcéru G. bral do úvahy i to, že starší syn účastníkov - plnoletý U. sa pripravuje sa na štúdiom na budúce povolanie, takže vyživovacia povinnosť oboch účastníkov ako rodičov k nemu trvá. Z vykonaného dokazovania zameraného na ustálenie majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov súd prvého stupňa dospel k záveru, že výška priznaného bežného výživného je primeraná potrebám maloletej a i schopnostiam a možnostiam otca; pri rozhodovaní zohľadnil i osobnú starostlivosť matky o dieťa. K námietkam odporcu o tom, že o výške výživného už súd rozhodol v inom konaní uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 12. 07.2012 č.k. 8P 128/2011 bolo rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej G. ( vrátane výšky výživného). Táto úprava však stráca účinnosť právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa, nakoľko konanie o rozvod manželstva sa podľa ustanovenia § 113 ods.1 O.s.p. spája s konaním o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, a to bez ohľadu na to, či výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bol už upravený skorším rozhodnutím súdu. Proti výrokom rozsudku týkajúcim sa úpravy práv a pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý s principiálnych dôvodov nesúhlasil, aby bola maloletá zverená do výchovy matky, keďže táto nebola schopná v čase existencie manželstva v období niekoľkých rokov sa o dcéru postarať po výchovnej a zdravotnej stránke. Uviedol, že navrhovateľka nebola počas celej doby existencie manželstva schopná v domácnosti variť, pretože donášala stravu z kuchyne, kde pracovala, alebo sa donášala strava od svokry. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prvého stupňa nezobral do úvahy to, či bude schopný zo svojho zárobku platiť uvedenú výšku výživného. Výška výživného určená v tomto rozhodnutí na maloletú jej iná než výška výživného uvedená v rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 12. 7. 2012 pod sp. zn. 8 P/128/2011. Medzi označeným rozsudkom a napadnutým rozsudkom je z časového hľadiska rozdiel necelých piatich mesiacov, za tento krátky čas sa zmenili jeho zárobkové možností k horšiemu, pretože má nižší priemerný mesačný zárobok. Na pojednávaní dňa 10. 12. 2012 bolo očividné, že zákonná sudkyňa doslovne nahrávala protistrane, nedovolila mu hovoriť k niektorým otázkam, ktoré mal pripravené k výške výživného. Mal za to, že je potrebné v každom prípade reálne posúdiť jeho aktuálne mesačné zárobkové možnosti v spojitosti s mesačnými výdavkami, ktoré sú takmer minimálne a opodstatnené. Odporca žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vec vrátil na ďalšie konanie poukazujúc i na to, že v rozhodnutí nebol upravený jeho styk s maloletou na čas po rozvode. Navrhovateľka vo vyjadrení sa k odvolaniu odporcu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne. Podľa jej názoru súd prvého stupňa rozhodol o úprave práv a povinností k maloletej Kristíne v zmysle vykonaného dokazovania správne, v súlade so zákonom a s vyjadreniami a prednesmi účastníkov v otázke zverenia do starostlivosti matky a spravodlivo podľa možnosti a schopnosti povinného rodiča a odôvodnených potrieb dieťaťa v otázke určenia výšky výživného. Odporca nikdy v priebehu doterajšieho konania nenamietal starostlivosť matky o maloletú Kristínu, so zverením maloletej do starostlivosti matky na pojednávaní výslovne súhlasil a pred podaním odvolania nikdy nežiadal zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti. Na pojednávaní navyše sám priznal, že za posledný rok sa s dcérou stretol dvakrát z dôvodu, že Kristína s ním nechce nikam ísť. Z uvedeného potom nie je vidieť žiadne relevantné dôvody jeho odvolania okrem toho, že takýmto spôsobom sa snaží vyhnúť plateniu výživného na svoju dcéru. Odporca sám v konaní priznal, že z dôvodu neplatenia výživného na jeho dve deti sú proti jeho osobe vedené už dve exekučné konania. Tvrdenia odporcu o jej alkoholizme sú absolútne neprijateľné, práve naopak, počas manželského spolužitia bola spolu s deťmi niekoľkokrát svedkami toho, že odporca prišiel domov opitý a v stave, že nevládal stáť na nohách. Jej odchod zo spoločnej domácnosti dňa 21. 12. 2011 nebol dobrovoľný, keď k nemu došlo po roku fyzického a psychického týrania jej a detí zo strany odporcu. V tento deň sa im odporca dokonca aj pred hliadkou Mestskej polície vyhrážal, že ich dopichá nožom a všetkých pozabíja. Počas tohto incidentu bol práve odporca viditeľne pod vplyvom alkoholu. Počas posledného roku spolužitia kedy mu odmietla vrátiť dar, t.j. spoločný rodinný dom jej a aj deťom robil rôzne schválnosti, úmyselne im ubližoval, zobral im osobné veci, osobné doklady a bránil jej v užívaní spoločného osobného motorového vozidla. Odporca zobral aj vkladnú knižku, na ktorej boli peniaze syna, ktorú si dal prepísať len na seba a peniaze pre svoju potrebu vybral (vo veci je podaný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia). Kolízny opatrovník maloletej navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti podané dôvodne. Súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodnutiu, v ktorom zveril maloletú G. S., D.. XX. Z. XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel v tejto otázke k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 113 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p.“) je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Je treba uviesť, že rozhodnutie súdu o tom, ktorému z rodičov sa dieťa zverí do výlučnej osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov na strane rodičov, ale i na strane dieťaťa - vždy však musí isť o riešenie, ktoré je v najlepšom záujme pre maloleté dieťa. V prejednávanom prípade, v ktorom odporca v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nevzniesol akékoľvek podstatné výhrady k osobnej starostlivosti matky, sa nepreukázalo, že by zverenie maloletej do výlučnej osobnej starostlivosti matky nebolo riešením v najlepšom záujme dieťaťa. Z okolností daného prípadu vyplývajú nielen komplikované vzájomné vzťahy medzi rodičmi navzájom, ale i komplikovanosť vzájomných vzťahov medzi oboma deťmi narodenými z manželstva a odporcom ( čoho dôsledkom je i odmietanie stretávania sa s otcom zo strany maloletej dcéry). Za daného stavu, pri zohľadnení pracovných aktivít otca, ktorý nemá vytvorené dostatočné podmienky na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletú je i podľa názoru odvolacieho súdu bez akejkoľvek pochybnosti, že akceptovanie doterajšieho faktického stavu v osobnej starostlivosti o maloletú dcéru ( o ktorú sa od odchodu zo spoločnej domácnosti rodičov v decembri 2011 stará výlučne matka ) je riešením akceptujúcim najlepší záujem maloletého dieťaťa. Na základe uvedeného rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne a právne správne potvrdil ( § 219 O.s.p.). Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pokiaľ ide o výrok súdu prvého stupňa, v ktorom tento uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej G. sumou XXX euro mesačne, vždy k 15-emu dňu v mesiaci vopred k rukám matky je treba konštatovať, že správnosť úvahy súdu prvého stupňa pri zohľadňovaní odvolacích námietok odporcu nie je možné riadne preskúmať. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď z neho nie je možné ustáliť, či súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti odporcu na čas po rozvode manželstva zohľadňoval a prihliadal i na zmenu pomerov na strane či už účastníkov, alebo maloletého dieťaťa reálne existujúcu od posledného súdneho rozhodnutia, v ktorom bola výška vyživovacej povinnosti odporcu na čas do rozvodu manželstva účastníkov už upravená ( konanie vedené na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 8 P 128/2011 ). Absencia riadneho nevyporiadania sa so skutkovými okolnosťami majúcimi podstatný vplyv na rozhodovanie v otázke vyživovacej povinnosti odporcu na maloletú ( existencia predchádzajúceho rozhodnutia súdu riešiaceho vyživovaciu povinnosť odporcu nielen k maloletej, ale i k jej staršiemu už plnoletému bratovi ) potom spôsobuje stav, kedy nie je možné správnosť úvahy súdu prvého stupňa o „ možnostiach a schopnostiach odporcu „ prispievať na výživu maloletej určeným výživným preskúmať. Pre úplnosť je treba uviesť i to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o výške vyživovacej povinnosti odporcu k maloletej dcére na čas po rozvode je rozhodnutím v základe rešpektujúcim platnú zákonnú úpravu citovanú odvolacím súdom v tomto rozhodnutí. Právny názor odporcu o tom že pri existencii právoplatného súdneho rozhodnutia riešiaceho výšku jeho vyživovacej povinnosti k maloletej ( na čas do rozvodu ) bolo potrebné návrh navrhovateľky v tejto časti zamietnuť je nesprávny a nezodpovedá platnej zákonnej úprave. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto výroku podľa § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa dáva do pozornosti i požiadavku na formálnu správnosť výroku, v ktorom bude uložená odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej určenou sumou výživného z ktorého musí byť nepochybné, že táto povinnosť sa odporcovi ukladá počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva účastníkov ( od ktorého momentu je možné ukladať vyživovaciu povinnosť na čas po rozvode manželstva ). Podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Odvolací súd napokon dáva do pozornosti súdu prvého stupňa potrebu rozhodnúť i o otázke styku odporcu s maloletou Kristínou na čas po rozvode. Súd prvého stupňa síce v napadnutom rozhodnutí citoval § 25 ods.1 Zákona o rodine, avšak pri rozhodovaní opomenul prihliadnuť na ods. 2 citovaného ustanovenia z ktorého vyplýva povinnosť súdu upraviť styk rodičov s maloletým dieťaťom v prípade, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú, s výnimkou situácie, ak rodičia úpravu styku nežiadajú upraviť. Keďže z obsahu spisu v danom prípade vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa sa pred vyhlásením rozhodnutia o rozvode manželstva nedohodli o úprave styku maloletej G. s odporcom a v priebehu konania nedeklarovali, že úpravu styku žiadajú neupraviť, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa o tejto otázke rozhodnúť. I túto vadu vo svojom postupe je súd prvého stupňa v priebehu ďalšieho konania vhodne zvoleným postupom povinný odstrániť. V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania rozhodne súd prvého stupňa i o náhrade trov odvolacieho konania ( § 224 ods.1,3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.