Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/171/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612200684 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1612200684.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľky: O. S., bytom Z., F. XX, zastúpená JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou, Malacky, Pribinova 3, proti odporcovi: R. S., bytom F. XX, Z., zastúpený JUDr. Dušanom Moravcom, advokátom, Bratislava, Riečna 2, o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, na odvolanie odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky č.k. 9P/40/2011-223 zo dňa 03.12.2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa určil odporcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú G. vo výške 120,- eur mesačne, ktorú sumu je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 12.02.2013. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 12.02.2013 do 30.11.2014 vo výške 770,- eur uložil zaplatiť odporcovi do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa neupravil styk odporcu s maloletou G. a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 24, § 25, § 62, § 63, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa rozhodoval o výživnom na maloletú G. na čas po rozvode manželstva vzhľadom na skutočnosť, že manželstvo rodičov maloletej G. bolo rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 9P/40/2012-93 zo dňa 10.12.2012 rozvedené. V časti úpravy práv a povinností k maloletej G. bol rozsudok súdu prvého stupňa rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/234/2013-133 zo dňa 26.11.2013 zrušený a vrátený súdu prvého stupňa vo výroku o vyživovacej povinnosti a trovách konania. Rozsudok o rozvode manželstva účastníkov nadobudol právoplatnosť 12.02.2013. Súd prvého stupňa rozhodoval o vyživovacej povinnosti odporcu na maloletú od 12.02.2013. Súd prvého stupňa v konaní skúmal možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, keď konštatoval, že od posledného rozhodnutia na strane otca maloletej nastala zmena pomerov v tom, že vzrástol jeho priemerný mesačný príjem zo sumy 560,35 eur na sumu 817,78 eur, pričom celkový počet vyživovacích povinností sa otcovi nezmenil. Otcovi naďalej trvá vyživovacia povinnosť voči plnoletému synovi U. vo výške 120,- eur mesačne. Na strane matky zistil súd prvého stupňa, že pri poslednom rozhodnutí o výživnom bola zamestnaná s priemerným mesačným príjmom v sume 404,91 eur mesačne, mala tiež vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi U. a jej príjem je v súčasnosti 501,08 eur. Súd prvého stupňa považoval za dôvodné určiť odporcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú G. vo výške 120,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 12.02.2013 od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe, keď výživné má predstavovať približne 1/4 až 1/3 z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Z uvedených okolností, vzhľadom aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť posudzoval výšku vyživovacej povinnosti odporcu na maloletú. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 144 veta prvá O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca - otec maloletej. Namietal, že matka maloletej žiadala určiť výživné na maloletú G. vo výške 160,- eur, s čím on prejavil svoj nesúhlas, pretože pokiaľ by súd rozhodol o inej výške - najviac 90,- eur mesačne, bolo by to pre neho neúnosné, pretože nie je schopný znášať náklady a všestranné nároky a potreby svojej dcéry a takto určené výživné je pre neho likvidačné. Poukázal na to, že matka dosahuje vyššie príjmy ako on, súd prvého stupňa vôbec neprihliadol na jeho potreby a výdavky, ktoré má na stravu, ubytovanie, hygienické potreby, lieky, povinné zvyšovanie odbornosti, osvedčenia o pravidelnom výcviku vodiča - poplatok za vydanie certifikátu 55,- eur. Necitlivo rozhodol súd prvého stupňa aj o úhrade spätného výživného vo výške 770,- eur, ktoré takto vzniklo a zaviazal ho zaplatiť v nesplniteľnej lehote, pričom sa domáhal platby splatného výživného v splátkach. Je zodpovedným platcom všetkých platieb, na ktoré bol zaviazaný, vrátane trov právneho zastúpenia a je toho názoru, že súd pri rozhodovaní ho nedôvodne poškodil - zaviazal ho na nedôvodné plnenia, pričom muselo byť zjavné, že rozsudok voči nemu je nevykonateľný. Súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozsudok je necitlivým porušením ustanovení Zákona o rodine. Žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátiť vec na ďalšie konanie. Navrhovateľka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Otec vo svojom vyjadrení na vyjadrenie matky zotrval na svojich prednesoch a žiadal vec zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd rozhoduje o úprave výživného na maloletú G. na čas po rozvode, ktoré konanie je spojené s konaním o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa účastníci budú označovaní ako matka, otec, maloleté dieťa a kolízny opatrovník. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne. Súd vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, z ktorého aj vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa dôsledne preskúmal možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a primerane tomu určil aj jeho vyživovaciu povinnosť, pričom je potrebné otca upozorniť, že táto bola určená vzhľadom na vek maloletej skôr v dolnej hranici. Výdavky, na ktoré otec poukazuje má taktiež aj matka maloletej, ktorá naviac zabezpečuje aj starostlivosť o maloletú. Ani skutočnosť, že matka má vyššie príjmy ako otec nebola preukázaná, keď odvolací súd poukazuje na zistené príjmy rodičov v rozhodnutí súdu prvého stupňa. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvoradou povinnosťou každého rodiča je plniť si vyživovaciu povinnosť, ktorá nepredstavuje len poukázanie samotného výživného ale aj zabezpečenie celkovej výživy maloletého dieťaťa. Povinný rodič je povinný nielen platiť výživné, ale svoje dieťa aj uživiť. Pri takto určenom výživnom nebolo možné vyhovieť odvolaniu otca a určiť nižšie výživné, keďže vzhľadom na vek maloletej by neboli zabezpečené jej odôvodnené potreby a ešte väčšia ťarcha vyživovacej povinnosti by bola na matke maloletej. Treba konštatovať, že aj za súčasnej situácie väčšiu časť vyživovacej povinnosti na maloletú znáša matka maloletej. Správne rozhodol súd prvého stupňa aj pokiaľ ide o úhradu zročného výživného, keď odvolací súd poukazuje na ust. § 160 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého dlžnú sumu, v tomto prípade zročné výživné, je potrebné uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Poskytnutie splátok alebo dlhšej lehoty je skôr výnimkou. V danom prípade neboli zistené skutočnosti pre poskytnutie splátok otcovi maloletej, keď odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že konanie začalo v roku 2012, rozhodnutie v časti výživného bolo Krajským súdom v Bratislave zo dňa 26.11.2013 zrušené. Už od uvedenej doby si musel byť otec vedomý svojej vyživovacej povinnosti a bolo jeho povinnosťou naložiť so svojimi finančnými prostriedkami tak, aby výživné mohol uhradiť. Odvolací súd poukazuje na spotrebný charakter výživného, uvedenú sumu potrebuje maloleté dieťa teraz. V konaniach vo veci starostlivosti o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorým sa riadil súd prvého stupňa ako aj odvolací súd. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti súd prvého stupňa túto riadne vyhodnotil, keď aj porovnával pomery medzi súčasným stavom a posledným rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktoré dokazovanie ani nebolo potrebné vykonať, keďže v danom prípade išlo o určenie výživného na čas po rozvode. Súd prvého stupňa odpovedal aj na otázky týkajúce sa rozsahu vykonaného dokazovania, s ktorým záverom sa stotožňuje aj odvolací súd. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine, odvolaciemu petitu otca na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nebolo možné vyhovieť, keď odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že konanie bolo začaté 24.01.2012, pomery maloletej musia byť stabilizované a vyživovacia povinnosť musí byť určená, pričom táto bola určená v súlade s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi otca maloletej. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 144 veta prvá v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.