Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/21/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612203892 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1612203892.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, proti povinnému: MONEY HOUSE, s.r.o., Malé námestie 18, 901 01 Malacky, IČO: 35 828 951, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Lucia Adamcová, so sídlom úradu Miletičova 23, 821 09 Bratislava, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 72.706,19 eur s 25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 65.248,60 eur od 13.01.2010 do zaplatenia, trovy konania 2.198,60 eur, súdny poplatok 16,50 eur a trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 10.10.2012, č. k. 23Er/2421/2012-26, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 10.10.2012, č. k. 23Er/2421/2012-26, mení tak, že súd zamieta návrh povinného na odklad exekúcie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 10.10.2012, č. k. 23Er/2421/2012-26, povolil podľa § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej iba „Exekučného poriadku“) odklad exekúcie vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 23Er/2421/2012, Ex 140/2012 na čas do rozhodnutia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/13/2012. Súd posúdil danú vec a dospel k záveru, že prebieha konanie, ktorého výsledok môže mať podstatný vplyv na prebiehajúcu exekúciu a možno dôvodne očakávať, že exekúcia by mohla byť zastavená. V zákonnej lehote podal oprávnený proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie odôvodnené tým, že súd prvého stupňa vydal dňa 10.10.2012 uznesenie č. 23Er/2421/2012-25, ktorým návrh povinného o povolenie odkladu exekúcie nepovolil a taktiež dňa 10.10.2012 uznesenie č. 23Er/2421/2012-26, ktorým návrh povinného o povolenie odkladu exekúcie povolil. Uznesenie č. 23Er/2421/2012-26 je zmätočné, nezrozumiteľné v úplnom rozpore s uznesením č. 23Er/2421/2012-25. Je právne a logicky nemožné, aby ten istý vyšší súdny úradník v ten istý deň, na základe tých istých dôkazov rozhodol v tom istom konaní, v tej istej veci v jednom uznesení diametrálne odlišne ako v druhom uznesení. K odvolaniu oprávnený priložil svoje vyjadrenie k žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, z ktorého je zrejmé, že povinný nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní odo dňa doručenia a že povinný nie je spotrebiteľom, pretože je obchodnou spoločnosťou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Oprávnený navrhol odvolaniu vyhovieť tak, že odklad exekúcie nepovolí, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom iba „O.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.03.2012. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 10.11.2011, sp. zn. II/2010-1070, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2011 a vykonateľnosť dňa 17.12.2011 („rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd Malacky poverením č. 5106*041245 zo dňa 10.05.2012, č. k. 23Er/2421/2012-12 poveril súdneho exekútora JUDr. Luciu Adamcovú na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 72.706,19 eur s 25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 65.248,60 eur od 13.01.2010 do zaplatenia, trovy konania 2.198,60 eur, súdny poplatok 16,50 eur a trovy exekúcie. Podaním zo dňa 01.06.2012 (označeným ako „Námietky povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie č. EX 140/2012 zo dňa 17.05.2012“) v spojení s podaním zo dňa 24.09.2012 povinný požiadal o odklad exekúcie, nakoľko je daná okolnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku, a to konanie o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku vedený na Okresnom súde Bratislava I pod s. zn. 26Cb/13/2012. Na základe prebiehajúceho uvedeného súdneho konania možno predpokladať, že vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku bude odložená a žalobou napadnutý rozsudok bude zrušený. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté rozhodnutie. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. V zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie povinným takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Zákon bližšie nerozvádza slovné spojenie „ak možno očakávať", že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Vo všeobecnosti by malo byť aspoň osvedčené pred povolením odkladu podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré môže byť vydané aj v konaní o obnove konania (§ 233 O.s.p.), resp. situácia, s ktorou odklad vykonateľnosti spája právo, napr. povolenie obnovy konania (§ 234 ods. 3 O.s.p.). Takouto skutočnosťou však automaticky nie je akékoľvek súdne konanie začaté povinným, ktorým spochybňuje platnosť alebo účinky exekučného titulu. Základným účelom odkladu exekúcie v exekučnom konaní podľa § 56 Exekučného poriadku je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom však musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Keďže podstatným spôsobom zasahuje do subjektívnych práv a povinností účastníkov exekučného konania, rozhodovanie o tejto veci je zverené do právomoci súdov. Je na súde, aby podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. Zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo. Odvolací súd zistil, že na Okresnom súde Bratislava I sa skutočne vedie konanie pod sp. zn. 26Cb/13/2012, v ktorom sa povinný domáha vydania rozsudku, ktorým by okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok a zároveň sa domáha aj odkladu vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Krajský súd však ďalej zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 27.06.2012, č. k. 26Cb/12/2012-34 (hoci t. č. zatiaľ neprávoplatným), zamietol návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 10.11.2011, sp. zn. II/2010-1070. V odôvodnení uviedol, že podľa § 41 ods. 1 veta prvá zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej iba „zákon o rozhodcovskom konaní“) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa § 40 ods. 2 veta druhá zákona o rozhodcovskom konaní súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, ak dôvody na podanie žaloby svedčia o tom, že rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený, pričom pri posudzovaní odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku súd skúma predovšetkým včasné a riadne podanie žaloby v zmysle § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok bol povinnému doručený dňa 14.12.2012, pričom posledným možným dňom na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bol deň 13.01.2013 a nie 16.01.2013, kedy podal povinný žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, neboli teda naplnené podmienky na riadne podanie žaloby v zmysle § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozhodnutia (uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.06.2012, č. k. 26Cb/12/2012-34) je zrejmé, že v danom konkrétnom prípade nie je naplnený predpoklad povolenia odkladu exekúcie uvedený v § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, teda že „možno očakávať, že exekúcia bude zastavená“. Nemení to ani skutočnosť, že predmetné uznesenie Okresného súdu Bratislava ešte nenadobudlo právoplatnosť. Odvolací súd poznamenáva, že povinnému nič nebráni, aby po zmene pomerov (právoplatné rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu), resp. po podstatnom náraste možnosti očakávania zastavenia exekúcie, opätovne navrhol povoliť odklad exekúcie. Pozornosti odvolacieho súdu neunikol neštandardný procesný postup súdu prvého stupňa, kedy na (obsahovo) jeden návrh povinného o odklad exekúcie rozhodol v ten istý deň 10.10.2012 dvoma protikladnými, vzájomne si odporujúcimi uzneseniami, a to uznesením č. k. 23Er/2421/2012-25, ktorým návrh povinného o povolenie odkladu exekúcie nepovolil a uznesením č. k. 23Er/2421/2012-26, ktorým návrh povinného o povolenie odkladu exekúcie povolil, pričom obe rozhodnutia účastníkom a súdnemu exekútorovi aj doručoval. Je irelevantné, že v odôvodnení prvého rozhodnutia Okresný súd Malacky poukazuje na § 56 ods. 1 Exekučného poriadku a v odôvodnení druhého na § 56 ods. 2. Odklad exekúcie vcelku (bez rozdielu delenia na § 56 ods. 1 a § 56 ods. 2 Exekučného poriadku) je inštitútom zabezpečujúcim ochranu povinného v exekučnom konaní. Nie zanedbateľnou je tiež skutočnosť, že odvolanie je prípustné proti výroku rozhodnutia. Krajskému súdu preto nie je zrejmé, ako by prvostupňový súd postupoval v prípade potenciálneho nadobudnutia právoplatnosti oboch protichodných rozhodnutí. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 220 O.s.p. v napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.