Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/523/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613209959 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1613209959.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. J., P.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: D.. U. J.A., P.. XX.XX.XXXX, Y. D., Y. XXXX/X, zast. JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou, AK Malacky, Pribinova 3, a Y.. X. J., P.. XX.XX.XXXX, Y. D., Y. XXXX/X, X..Č.. Y. L. XXX, zast. JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, advokátkou, AK Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, o nariadenie predbežného opatrenia v konaní o zmenu úpravy stretávania sa otca s maloletou, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 06.09.2013, č.k. 8P 234/2013-25, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 06.09.2013, č.k. 8P 234/2013-25 predbežne upravil - obmedzil stretávanie sa otca s maloletou P. J.Ľ., P.. XX.XX.XXXX, každý nepárny kalendárny týždeň v roku v sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v roku v nedeľu v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. vždy v prítomnosti matky. Pri rozhodovaní vychádzal z obsahu návrhu matky, predložených lekárskych správ, správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, z ktorých mal dostatočne preukázanú potrebu dočasnej úpravy pomerov do rozhodnutia vo veci samej, t.j. do rozhodnutia o návrhu matky na zmenu stretávania sa otca s maloletou. Pri rozhodovaní prihliadal predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktoré bolo svedkom fyzického útoku na matku. Fyzický útok na matku mal preukázaný z predložených lekárskych správ a podaného trestného oznámenia na otca maloletej. Proti tomuto uzneseniu prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Súdu prvého stupňa vytkol, že predbežné opatrenie vydal vo veľmi krátkom čase po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorým bola schválená rodičovská dohoda v časti týkajúcej sa aj úpravy styku s maloletou. Svojim postupom tak v podstate nariadením predbežného opatrenia zmenil časť právoplatného rozsudku, a to bez toho, aby k tomu boli skutočne vážne skutkové, či právne dôvody, naviac v rámci procesného skúmania o osvedčení danosti práva a reálne hroziacej ujmy do subjektívnych práv maloletej sa uspokojil v podstate len s nie ceľkom presným, precíznym a komplexným písomným vyjadrením psychológa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, ako aj lekárskymi správami, nálezy ktorých sú negatívne. K skutkovému stavu, ako aj skutočnostiam uvedeným matkou v návrhu uviedol, že medzi ním a matkou ide o bežnú konfliktnú porozvodovú situáciu evokovanú výlučne matkou, nakoľko odmieta pristúpiť na jej podmienky pri vyporiadaní BSM. Maloletú matka využíva ako zbraň pomsty voči jeho osobe, pričom sa ho tak manipulatívne a nečestným spôsobom snaží zasiahnuť na tom najcitlivejšom mieste, ktorým je pre každého rodiča práve dieťa. Poukázal na to, že matka už pred rozvodom manželstva doslova určovala, kedy sa môže s maloletou stretávať a kedy nie. Ak by netrval sám na konkrétnej úprave styku v rámci konania o rozvod manželstva, maloletú by nevídal vôbec. Problém pri stretávaní s maloletou matka robila i po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, stále si hľadala zámienky, aby sa s maloletou nestretával. Mal za to, že v tomto smere sa môže jednať o citové vydieranie 7 ročného dieťaťa, ktoré ešte nedokáže pragmaticky a cielene týmto situáciám čeliť a odolávať, pričom je stratené medzi matkou a otcom, ktorých nepochybne ľúbi. Všetky tieto skutočnosti si však neuvedomuje samotná matka, ktorá v snahe, pomsty voči nemu používa akékoľvek dostupné spôsoby a prostriedky, vrátane zinscenovania údajného fyzického napadnutia. Ďalej uviedol, že matka mu pri odovzdávaní maloletej vždy vulgárne nadáva, s narážkami týkajúcimi sa vyporiadania BSM. V tomto kontexte uviedol, že v žiadnom prípade nie je v záujme maloletej, aby za tejto situácie sa stretávala s ním za prítomnosti matky. Pokiaľ ide o incident dňa 19.07.2013 a tvrdenia matky o fyzickom napadnutí tieto poprel, uviedol, že incident vyprovokovala matka, fyzicky ju nenapadol, len ju potom čo mu začala vulgárne nadávať, silno do neho strkať a napľula mu do tváre, čo bolo veľmi ponižujúce, ju od seba odsotil. Predmetný incident sa neodohral pred maloletou, pretože táto bola v izbe. Po inkriminovanom incidente strávila maloletá víkend s ním, bola šťastná bez akéhokoľvek náznaku, že by sa ho bála. Účelovosť konania matky a výmysel matky, že sa ho maloletá bojí, je deklarovaná aj tým, že matka návrh na nariadenie predbežného opatrenia podala takmer mesiac po predmetnej udalosti. Čo sa týka lekárskych správ a nálezov, ktoré matka založila ako dôkazy do súdneho spisu, treba uviesť, že z nich nevyplývajú žiadne zranenia alebo diagnózy. Mal za to, že matka trvala na hospitalizácii cielene, aby jej celkový stav vyzeral vážnejšie a aby si voči nemu zadovážila čo najviac vierohodných argumentov a dôkazov. O povrchových zraneniach hlavy, vnútrolebkových poraneniach, otrase mozgu, vykĺbenie, hryzenia nie je v žiadnej lekárskej správe ani zmienka, rovnako z prepúšťacej správy vyplýva, že všetky vyšetrenia, ktoré matka počas dvoch dní hospitalizácie absolvovala, boli negatívne. Čo sa týka písomného vyjadrenia o aktuálnom psychickom stave a súčasnom názore maloletej, toto považoval za absolútne jednostranný, neúplný a neucelený dôkaz, vypracovaný psychológom D.. V. E. len na základe dožiadania zo strany matky. Naviac poukázal na to, že z predmetnej správy nevyplýva potreba obmedzenia jeho styku s maloletou, ale len ho uskutočňovať za prítomnosti matky, s čím rozhodne za súčasnej napätej situácie vyslovil nesúhlas. Podľa jeho názoru, keďže uvedená psychologička nevykonáva podrobnú klinickú diagnostiku a vychádza len zo subjektívnych tvrdení matky, či dieťaťa, nemôže stanoviť objektívny nález, nakoľko neskúma aj vzájomnú interakciu vzťahov medzi ním a maloletou. Pokiaľ sa súd v dostatočnej miere oboznámil so všetkými spomínanými listinnými dôkazmi, je otázne, akým spôsobom ich obsah a relevantnosť vyhodnotil v nadväznosti na nevyhnutnosť nariadenia predbežného opatrenia o obmedzení jeho styku s maloletou, keďže zo skutočností tvrdených matkou, ani z ňou predložených dôkazov nevyplýva nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov formou predbežného opatrenia následkom bezprostredne hroziacej ujmy voči maloletej a ani osvedčenie o danosti práva. Naopak, možno uviesť, že maloletá ujmu utrpí takmer 14- dňovou pravidelnou izoláciou od neho, pričom jej bude zabránené vytvárať si s ním ďalšie pozitívne väzby, a to zvlášť v období po rozvode manželstva s matkou maloletej. Upravovať, resp. obmedzovať jeho styk a upravovať ho za prítomnosti matky, ktorá svojim správaním pôsobí vulgárne až iritujúco je absolútne nevhodné, keďže s maloletou tak nebudú mať žiaden slobodný a voľný priestor na strávenie spoločných chvíľ bez obmedzenia, sledovania a napätia. Pokiaľ ide o inštitút predbežného opatrenia, najmä čo do obmedzenia styku rodiča s dieťaťom, toto má byť celkom výnimočným zásahom štátnej moci do vzťahu rodič a dieťa, a to v situáciách, kedy je zrejmé a evidentné, že dieťaťu takýto kontakt s rodičom škodí a ubližuje, čo rozhodne nie je prípad maloletej. Z hľadiska procesného posúdenia namietal, že i napriek tomu, že pri rozhodovaní súdu o predbežnom opatrení nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený O.s.p. pre dokazovanie, neznamená to, že predbežné opatrenie možno vydať len na základe návrhu účastníka konania, bez osvedčenia základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter a prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má provizórne napraviť, či zastabilizovať stav akútnych zásahov do záujmov maloletého dieťaťa. Nakoľko súdy vydávajú predbežné opatrenie spravidla bez vykonania dokazovania, je na navrhovateľa predbežného opatrenia kladené zvýšená miera povinnosti najmä v smere osvedčenia tvrdení vedúcich k záveru o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov navrhovaným spôsobom tak, aby nemohlo ísť o šikanu súpera. Súperenie v spore nie je vlastné len sporovým ale aj nesporovým konaniam, kde nie zriedka býva záujem rodiča zaštítený a zakrytý záujmom maloletého dieťaťa, pričom skutočný záujem dieťaťa je stavaný do úzadia. Presne uvedeným postupom sa v danej veci riadila aj matka, ktorá navrhla obmedziť jeho styk s maloletou len na základe vlastnej averzie voči nemu a s alibistickým poukazom na podané trestné oznámenie o jej údajnom napadnutí, ako aj na písomnú správu z informatívneho psychologického sedenia, v ktorom o obmedzení kontaktu maloletej s ním nie je ani zmienka. Nemenej zanedbateľná v danej veci je aj tá skutočnosť, že je prinajmenšom pochybné, aby súd niekoľko týždňov právoplatné a vykonateľné rozhodnutie dočasne zmenil predbežným opatrením, ktoré je postavené na tak chabom, vágnom a protirečivom skutkovom základe, ako ho popisuje matka, s odkazom na dôkazy, ktoré vôbec neosvedčujú danosť práva a potrebu úpravy pomerov predbežným opatrením. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej a kolízny opatrovník maloletej. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca podanému prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne nesúhlasila s argumentmi, ktorými otec odôvodnil svoje odvolanie. Návrh na vydanie predbežného opatrenia bol podaný a podložený na základe objektívnej argumentácie, podloženej adekvátnymi listinnými dôkazmi, nie klamlivými, účelovými, či účelovo vykonštruovanými. Nie je pravdou, že v prípade fyzického útoku otca na ňu sa jedná o bežnú konfliktnú porozvodovú situáciu. Ak sa otec mieni aj v budúcnosti takto „bežne“ správať, jednoznačne to svedčí o tom, že návrh na vydanie predbežného opatrenia bol dôvodný a jeho vydanie bolo jednoznačne správnym rozhodnutím súdu prvého stupňa. V súvislosti s tvrdením otca, ktorý prezentuje jeho vzťah k maloletej ako srdečný, láskyplný a maximálne nadštandardný, uviedla, že ani ona, ani samotná maloletá to v žiadnom prípade takto nevnímajú, otec počas manželstva sa maloletej nikdy nevenoval, momentálne sa nepodieľa žiadnym spôsobom ani na úhrade hypotekárnych splátok, ani platieb za byt, ktorý je v BSM a v ktorom býva ona s maloletou. Otec si pritom dobre uvedomuje, že pri jej príjme nie je v jej finančných možnostiach zabezpečovať všetky potreby dcéry a ešte aj uhrádzať splátky hypotekárneho úveru a služby spojené s užívaním bytu. Tvrdenia otca, že fyzické napadnutie dňa 19.07.2013 zinscenovala, ako aj popis incidentu otcom nie je pravdivé, svedčí o tom jednak vykonané lekárske vyšetrenie, jej práceneschopnosť, ako aj prebiehajúce trestné stíhanie vedené na ORPZ Malacky. Na základe predložených dôkazov bol v rámci trestného stíhania uznesením z 01.10.2013 pribratý znalec, rovnako k uvedenej trestnej veci na základe dožiadania ORPZ Malacky bola psychológom vypočutá a diagnostikovaná aj maloletá, ktorá potvrdila, že „videla“ ako otec ju drží pod krkom a škrtí ju, skríkla na otca „oci už to nerob“, keď ju otec uvidel, hneď prestal, odvtedy sa otca bojí, aj minule keď bola s otcom, tak jej povedal, že s ním musí byť, inak by matka išla „do base“. Na základe uvedeného mala za to, že otcovi v skutočnosti nejde o styk s maloletou, z jeho správania vyvodila, že mu nejde o to, aby jeho dcérka žila primeraným a spokojným životom, je presvedčená, že otcovi sa jedná len o pomstu, ublíženie, finančné a citové zničenie jej, ktoré realizuje veľmi premyslenými a cielenými krokmi. K vyjadreniu pripojila správu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky zaslanú ORPZ Malacky z diagnostického rozhovoru s maloletou, uznesenie ORPZ Malacky o pribratí znalca do konania a zápisnicu o jej výsluchu zo dňa 19.09.2013 s spomínanému incidentu. Kolízny opatrovník maloletej vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, odporučil dočasne styk otca s maloletou realizovať za prítomnosti matky, ktorá je potrebná na upevnenie dôvery maloletej k otcovi, a to s poukazom na vyjadrenie maloletej ktorá sa zúčastnila psychologického poradenstva na referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, kde maloletá vyjadrila svoj strach byť v starostlivosti otca, nakoľko bola svedkom fyzického útoku na matku. Maloletá verbalizovala, že stretnutia s otcom neodmieta, ale bezpečnejšie sa cíti v kontakte s otcom za prítomnosti matky. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. V konaní starostlivosti o maloleté deti súd poskytuje maloletým deťom zvýšenú ochranu a pri rozhodovaní uprednostňuje vždy ako prvoradé kritérium záujem maloletého dieťaťa, a to aj na úkor výkonu rodičovských práv zo strany jedného, či druhého rodiča. Uvedené zásady vyplývajú ako z jednotlivých ustanovení Zákona o rodine, tak aj z Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorých dieťa má právo na oboch rodičov, má však aj právo na spokojný nerušený vývin, za ktorý majú spoločnú zodpovednosť obaja rodičia. S poukazom na obsah spisu treba konštatovať, že konanie oboch rodičov nemožno považovať za zodpovedné ani vo vzťahu k výkonu ich rodičovským právam a povinnostiam ( § 26 Zák. o rodine ), ani v súlade s dobrými mravmi v zmysle § 3 Obč. zákonníka. Dôsledkom ich konania je jednoznačne ohrozený záujem maloletého dieťaťa, jeho zdravý vývin, zvlášť za situácie, že maloletá bola svedkom fyzického ataku zo strany jedného z rodičov. Bez ohľadu na to, že k situácii dňa 19.07.2013 ( opísanej odlišne oboma rodičmi ) vôbec nemalo dôjsť, ak však k nej došlo, sú rodičia povinní znášať následky svojho konania, a to aj v rovine výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle ich obmedzenia. Či k obmedzeniu vo forme zmeny úpravy styku otca s maloletou dôjde, je vecou dokazovania v konaní o podanom návrhu matky, v ktorom konaní súd bude v rámci zisťovania skutkového stavu vyhodnocovať jednotlivé tvrdenia rodičov z hľadiska ich pravdivosti a vo vzťahu k nim posúdi aj návrhový petit matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou. Tým, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, vychádza sa len z obsahu návrhu a listinných dôkazov osvedčujúcich potrebu nariadenia predbežného opatrenia, treba sa stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že fyzické napadnutie matky, podložené lekárskymi správami, ako aj vyjadrenie samotnej maloletej, ktorá potvrdila tvrdenie matky, bola dostatočným podkladom pre postup súdu a nariadenie predbežného opatrenia, ktorým do rozhodnutia vo veci samej bol dočasne obmedzený styk otca s maloletou a pre bezpečie maloletej tento bol určený za prítomnosti matky. V danom štádiu konania nie je možné určiť, do akej miery sú tvrdenia rodičov pravdivé, je však nespornou skutočnosťou, že dňa 19.07.2013 k fyzickému útoku na matku za prítomnosti dieťaťa došlo. Súd prvého stupňa nariadením predbežného opatrenia poskytol zvýšenú ochranu právam maloletého dieťaťa, čo však neznamená, keďže nariadenie predbežného opatrenia neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, že po vykonanom dokazovaní nedospeje súd k inému právnemu záveru. Tým, že rodičia v konaní o rozvod manželstva uzavreli ohľadne maloletej rodičovskú dohodu, dôvodne sa možno domnievať, že otec má vytvorené podmienky na stretávanie sa s maloletou, že medzi ním a maloletou je vytvorený vzájomný citový vzťah, ktorý je potrebné upevňovať, nie obmedzovať. Jeden incident by nemal spôsobiť zmenu v uvedených vzťahoch, najmä vo vzťahu otec a dcéra, pokiaľ sa však stal, je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné v prvom rade hľadať riešenie v náprave narušených vzťahoch rodičov, či už formou odborného poradenstva, mediácie, prípadne uložením výchovného opatrenia zo strany súdu, nie však v striktnom obmedzovaní rodičovských práv otca vo vzťahu k maloletej v tak krátkom časovom období po rozhodnutí o schválení rodičovskej dohody. Uvedené bude riešiť súd prvého stupňa vo veci samej, v ktorej vyhodnotí postoj oboch rodičov, ich prístup k plneniu si rodičovských povinností, so zohľadnením najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Za danej situácie, rozhodujúc formou predbežného opatrenia odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa uprednostňujúc ochranu záujmu maloletej pred rodičovskými právami otca, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, z ktorého dôvodu ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Napriek potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd apeluje na matku, aby vytvorila priestor a najmä kľudné, vhodné prostredie pre stretávanie sa otca s maloletou a mala snahu o realizáciu modelu stretávania sa otca s maloletou v zmysle rozsudku o rozvode manželstva, nie v zmysle jeho obmedzenia, tak ako to požaduje v danom konaní. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.