Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/246/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613209959 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1613209959.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. J., P.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: D.. U. J.A., P.. XX.XX.XXXX, Y. D., Y. XXXX/X, zast. Mgr. Martinom Berecom, advokátom, AK Domus Petra, Pod Sokolice 1/B, Trenčín, a Y.. X. J., P.. XX.XX.XXXX, Y. D., Y. XXXX/X, X..Č.. Y. L. XXX, zast. JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, advokátkou, AK Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, o na podnet otca na čiastočné zrušenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 21.02.2014, č.k. 8P 234/2013-86, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 21.02.2014, č.k. 8P 234/2013-86 zrušil predbežné opatrenie zo dňa 06.09.2013, č.k. 8P 234/2013-25, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.11.2013, č.k. 11CoP 523/2013-51 v časti úpravy obmedzeného stretávania sa otca s maloletou tak, že otec má právo stretávať sa s maloletou P. J., P.. XX.XX.XXXX bez prítomnosti matky. Rozhodol v zmysle § 77 ods. 2 O.s.p., keď z vlastného šetrenia mal preukázané, že pominuli dôvody, pre ktoré bol obmedzený styk otca s maloletou za prítomnosti matky. Svoj právny záver oprel o zistenia vyplývajúce z doposiaľ vykonaného dokazovania, najmä však o správu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 11.02.2014 zo šetrenia pomerov v rodine matky, otca a vykonaného pohovoru s maloletou. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť v celom rozsahu a ponechať v platnosti predchádzajúcu úpravu, teda styk otca s maloletou v jej prítomnosti, a to až do konečného rozhodnutia vo veci, ktoré bude vydané na základe riadne vykonaného dokazovania, predovšetkým znalcom z odboru detská psychológia. Mala za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne a skutkovo posúdil, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznila, že mnohé z tvrdení otca uvádzané na pojednávaní dňa 16.01.2014 sa nezakladajú na pravde a súdu sú prezentované spôsobom, aby o otcovi maloletej vytvorili čo najlepší dojem. Pokiaľ ide o vzťah otca a maloletej, tento zďaleka nie je taký ideálny, ako ho opisuje otec. Prejavy náklonnosti maloletej k otcovi nikdy neboli, ani nie sú také spontánne, ako ich opisuje otec. Počas manželstva o maloletú neprejavoval ani zďaleka taký záujem ako v súčasnosti. Nezaujímal sa čo je s dcérou, a to aj napriek tomu, že s ňou trávil skutočne málo času, nakoľko často pracoval do neskorých nočných hodín, víkendy trávil v práci, s kamarátmi alebo na údajných poľovačkách. V súčasnej dobe ju otec obviňuje, že mu bráni v styku s dcérou, odmieta mu ju dať k telefónu, neumožňuje mu kontakt s ňou, čo však nie je pravda. Otec maloletej denne volá, píše SMS správy ako ju ľúbi, ako mu chýba. Pokiaľ súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na správe kolíznych opatrovníčok zo dňa 11.02.2014, túto namietala, nakoľko kolízne opatrovníčky maloletej pokladali jednoznačne preukázateľne sugestívne a priam manipulatívne otázky, ktorými maloletú navádzali na odpoveď. Tvrdenia maloletej nie sú spontánnymi tvrdeniami, ktorými by opísala svoj vzťah s otcom, ani tvrdeniami, ktoré by vyplynuli z riadne vykonaného pohovoru s maloletým dieťaťom, z ktorého by bolo možno objektívne posúdiť skutočný vzťah a citové rozpoloženie maloletej k otcovi. Tieto zistenia sú odvodené z odpovedí maloletej na otázky kolíznych opatrovníčok, ktoré už dopredu smerovali ku konkrétnej želanej odpovedi. V nadväznosti na popísaný spôsob vedenia pohovoru kolíznych opatrovníčok sa vynára otázka, koho záujem skutočne kolízne opatrovníčky sledovali tým, že maloletej podsúvali odpovede na otázky spôsobom, s ktorým sa často nedokáže vysporiadať ani dospelý človek takým spôsobom, aby nepovedal niečo, čo v skutočnosti ani povedať nechcel. Rovnako poukázala na dopad uznesenia o zrušení predbežného opatrenia, nakoľko dňa 01.03.2014 si otec prišiel pre maloletú, ktorá zostala v šoku, že ide s otcom sama, pýtala sa prečo, na čo jej matka povedala, že pravdepodobne na základe toho, čo povedala kolíznym opatrovníčkam. Styk maloletej s otcom sa realizoval 01.03. a 02.03.2014, nasledujúce dni dcéra s nikým nechcela komunikovať, často plakala, viackrát opakovala, že nechce chodiť s otcom sama. V tejto súvislosti uviedla, že jediný víkend dokázal napáchať na psychike maloletej toľko škody, že polročné uspokojovanie a ubezpečovanie maloletej je preč a z kľudného a spokojného 7 ročného dievčatka je znova ustráchaná kôpka nervov. Dňa 10.04.2014 zaslal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Malacky ako kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k námietke matky voči ich správe o šetrení pomerov. Uviedol, že sociálne šetrenie v domácnosti rodičov, ako aj pohovor s maloletou bol vykonaný profesionálne, obaja rodičia boli pred vykonaním pohovoru oboznámení s miestom a časom realizácie pohovoru, maloletá bola v čase vykonania pohovoru spontánna, zapájala sa do rozhovoru, samostatne odpovedala na otázky. Správa z pohovoru odráža jej odpovede, ktoré poskytovala samostatne a spontánne. Maloletá uviedla, že nechce spávať u otca, čo obsahuje správa, zároveň správa obsahuje aj maloletou prezentovaný dôvod, teda skutočnosť, že jej otec zobral telefón a ona nemohla zavolať matke. V správe sú uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli z pohovoru s maloletou, teda aj to, že má rada oboch rodičov, je však fixovaná na matku. Z uvedených dôvodov kolízny opatrovník trvá na obsahu podaných správ zo dňa 11.02.2014. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. V danej veci dôvodom na obmedzeniu styku otca s maloletou bolo fyzické napadnutie matky za prítomnosti dieťaťa. Nariadením predbežného opatrenia ako súdom prvého stupňa, tak aj odvolacím súdom, bola poskytnutá maloletej ochrana, účelom ktorej mala byť pomoc matky prekonať maloletej jej negatívny zážitok a pomôcť otcovi obnoviť jeho vzťah s maloletou. Pre ozrejmenie vo vzťahu k ust. § 25 ods. 2 Zák. o rodine odvolací súd dáva rodičom do pozornosti, že jediným kritériom pre obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia, najmä z pohľadu ochrany práv dieťaťa, keď súd svojim rozhodnutím v konkrétnom čase, na základe konkrétnych skutočností poskytuje dieťaťu ochranu. Uvedené však neznamená, že ide o definitívne rozhodnutie, keď súd následne by mal rodičov viesť, najmä cestou odborného poradenstva, mediácie, k tomu, aby sa postupne obmedzený, či prerušený kontakt toho ktorého rodiča s maloletým dieťaťom obnovil. V danej konkrétnej veci to znamená, že pre zdravý psychický vývoj maloletej nie je vhodné ponechať ju v prežívaní strachu z otca a tento stav konzervovať, naopak treba zo strany rodičov hľadať riešenia na obnovenie dôvery maloletej vo vzťahu k otcovi, s následným budovaním ich vzájomného vzťahu. Rodičia si zrejme neuvedomujú, čo svojim správaním maloletej spôsobujú, pričom bez ohľadu na výsledok konania, t.j. úspech, či neúspech jedného z rodičov už treba konštatovať, že „obeťou“ v konaní bude maloleté dieťa, ktoré naviac podľa obsahu spisu je napriek doporučeniu psychológa informované a konfrontované s prebiehajúcim konaním. Tým, že maloletá má vzťah k obom rodičom, je uvedená situácia pre maloletú vo veku 8 rokov psychicky mimoriadne zaťažujúca a stresujúca. Za nešťastné odvolací súd považuje napríklad konkrétne konanie matky, keď po zrušení predbežného opatrenia jej prítomnosťou pri styku, na otázku maloletej, prečo pôjde s otcom sama, maloletej povedala, že pravdepodobne preto, čo povedala kolíznym opatrovníčkam. Už len samotná informácia zo strany matky musela byť pre dieťa stresujúca, pretože v dieťaťu vzbudila dojem, že matku sklamala a sama môže za to, že s otcom pôjde na stretnutie. Za tejto situácie je nevyhnutné, aby sa rodičia podrobili odbornému poradenstvu, pretože v danej veci je v prvom rade treba riešiť porozvodový narušený vzťah medzi rodičmi, ktorý nesporne priamo ovplyvňuje s ním súvisiaci vzťah rodičovský, konkrétne vzťah dieťaťa s otcom. Že vzťah maloletej v minulosti bol bezproblémový, svedčí aj obsah rozvodového spisu a rodičmi uzavretá rodičovská dohoda aj ohľadne styku otca s maloletou rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 01.07.2013, č.k. 9P 83/2013-52. Vydaním predbežného opatrenia zo dňa 06.09.2013, č.k. 8P 234/2013-25, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.11.2013, č.k. 11CoP 523/2013-51 podľa ktorého sa styk otca s maloletou obmedzil za prítomnosti matky, bola dostatočným prostriedkom na ochranu práv maloletej po incidente zo dňa 19.07.2013 a vzhľadom aj na odstup času a vyjadrenie samotnej maloletej pred kolíznym opatrovníkom, že sa chce s otcom stretávať bez prítomnosti matky, bola dostatočným podkladom pre zmenu predmetného predbežného opatrenia, v zmysle ktorého bola vylúčená prítomnosť matky pri styku otca s maloletou. Z obsahu spisu je zrejmé, že ako súd, tak aj kolízny opatrovník majú snahu rodičom pomôcť pri riešení ich vzájomne narušených vzťahov v oblasti rodičovských práv, nie však vždy s dostatočnou odozvou. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa správne v danom konaní začal z úradnej povinnosti konanie o uloženie výchovného opatrenia rodičom i maloletej, a to formou odborného poradenstva. Pokiaľ ide o námietky matky k správe o šetrení pomerov a vykonaného pohovoru s maloletou kolíznym opatrovníkom, k tejto sa kolízny opatrovník písomne vyjadril, pričom odvolací súd aj vzhľadom na postavenie kolízneho opatrovníka, ktorý v konaní chráni záujmy maloletého dieťaťa nie rodičov, nemá dôvod pochybovať o objektívnosti podanej správny. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.