Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/343/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708202586 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1708202586.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Račianska 62, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: UNIMAR spol. s r. o., Hlavná 340, Rovinka, IČO: 00 613 410, o 834,23 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/239/2010 - 57 z 29. februára 2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/239/2010 - 57 z 29. februára 2012 v napadnutej vyhovujúcej a zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 834,23 EUR s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 14.12.2006 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 834,23 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % p. a. zo sumy 403,07 EUR od 14.12.2006 do zaplatenia, vo výške 8 % p. a. zo sumy 403,07 EUR od 14.12.2006 do zaplatenia a vo výške 9,5 % p. a. zo sumy 28,09 EUR od 14.12.2006 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 66,73 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok týkajúci sa príslušenstva pohľadávky odôvodnil odkazom na § 517 ods. 2 Obč. zák., § 3 nar. vl. 87/95 Z. z. zmluvne dohodnutým poistným ročným obdobím so vznikom poistenia dňom 1.12.2004, dohodnutou splatnosťou poistenia v pravidelných polročných splátkach po 403,07 EUR v zmysle § 796 ods. 2 Obč. zák. konkrétne vždy k 1.12. a 1.6. príslušného kalendárneho roka, zánikom poistenia za nezaplatenie poistného za obdobie 1.12.2005 do 13.12.2006 v zmysle § 801 ods. 2 Obč. zák. ku dňu 13.12.2006, právom na zaplatenie poistného do zániku poistenia v sume 28,09 EUR, t. j. do 13.12.2006 a výškou diskontnej sadzby určenej NBS platnou k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá predstavovala ku dňu 1.12.2005 3 % p. a., takže úrok z omeškania určil sadzbou 6 % p. a., ku dňu 1.6.2006 predstavovala 4 % p. a., takže úrok z omeškania určil sadzbou 8 % p. a. ku dňu 1.12.2006, predstavovala 4,75 % p. a., takže úrok z omeškania určil sadzou 9,5 % p. a. a vo zvyšku žalobu, ktorou sa domáhal žalobca zaplatenia úroku z omeškania nad túto sadzbu žalobu ako nedôvodne podanú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 3 O. s. p., prevažujúci úspech žalobcu v konaní a vznikom trov na zaplatenom súdnom poplatku za žalobu v sume 66,73 EUR. Proti časti tohto rozsudku, týkajúcej sa úroku z omeškania, podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a o úroku z omeškania rozhodnúť v súlade so žalobou. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že žalobca odvodil dátum začiatku omeškania žalovaného tak, že žiadal úrok z omeškania z celej istiny až deň po zániku poistenia, hoci žalovaný bol s plnením v omeškaní už neuhradením splátky poistného v skoršom období. Uviedol, že sadzbu úroku z omeškania 9,5 % určil v súlade s § 3 nar. vl. 87/95 Z. z., a to vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS ku dňu 14.12.2006. Navyše namietal, že súd prvého stupňa rozhodol o výške úrokov z omeškania v rozpore s nar. vl. 87/95 Z. z., pretože ku dňu 1.12.2005 dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS bol 8 % p. a. a. nie 6 % p. a. ako je uvedené v rozhodnutí. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. v napadnutej časti týkajúcej sa úroku z omeškania a súvisiacom výroku o náhrade trov konania a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti nie je správny, keď súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke. Podľa § 261 ods. 6 Obch. zák. zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanovenia o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia a skutočnosti, že Obchodný zákonník v § 365 a nasl. upravuje omeškanie dlžníka a jeho následky, mal súd prvého stupňa posudzovať výšku úrokov z omeškania podľa úpravy, ktorú obsahuje Obchodný zákonník, nakoľko niet pochýb, že príslušná zmluva bola uzatvorená medzi podnikateľskými subjektmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou v zmysle § 261 ods. 1 Obch. zák.. Podľa § 369 ods. 1, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenka uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. V danom prípade nebolo sporné, že k omeškaniu s platením poistného došlo k 1.12.2005, 1.6.2006 a 1.12.2006. Potom vychádzajúc z § 369 ods. 1 Obch. zák. výška úroku z omeškania bola k 1.12.2005 13 % (3 % + 10 %), k 1.6.2006 13 % (3 % + 10 %) a k 1.12.2006 14 % (4 % + 10 %). Keďže žalobcom požadovaná výška úroku z omeškania 9,5 % p. a. je nižšia ako zákonom určená výška omeškania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. v napadnutej časti zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným a priznal žalobcovi úrok z omeškania v súlade so žalobou. Nakoľko na súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania nemala zmena rozsudku vplyv, odvolací súd rozsudok v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, mal by preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však súd podľa § 151 ods. 1 O. s. p. rozhoduje o povinnosti nahradiť trovy konania len na návrh a žalobca takýto návrh nepodal, odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.