Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/573/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709207384 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1709207384.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: E. M., V. M. XX, P., K.. JUDr. Evou Hladkou, advokátkou v Bratislave, Röntgenova 8, proti odporcovi: Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v Bratislave, Prievozská 14, zast. JUDr. Jánom Havlátom, advokátom v Bratislave, Rudnayovo nám. č. 1, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. mája 2013, č. k. 9C/142/2009-316 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 1.750,03 Eur do rúk právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 1.848,73 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20. 08. 2009 domáhal proti odporcovi uverejnenia ospravedlnenia na titulnej strane denníka Nový čas, za publikovanie nepravdivých a difamujúcich údajov týkajúcich sa osoby navrhovateľa, jeho rodinného a súkromného života a to v najbližšom piatkovom vydaní denníka, po právoplatnosti rozsudku a súčasne náhrady nemajetkovej ujmy v sume 35.000 Eur. Rozsudkom zo dňa 04. 05. 2011, č. k. 9C/142/2009-212 Okresný súd Pezinok uložil odporcovi povinnosť uverejniť v najbližšom piatkovom vydaní denníka Nový čas po právoplatnosti rozsudku, so zvýrazneným titulkom „Ospravedlnenie hokejistovi E. M.“ s textom citovaným vo výroku rozsudku a súčasne odporcovi uložil titulom náhrady nemajetkovej ujmy povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.238 Eur. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Na odvolanie oboch účastníkov konania Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 12. 02. 2013, č. k. 11Co/91/2011-303, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Nakoľko v prvostupňovom rozhodnutí nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania mal rozhodnúť súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Prvostupňový súd rozhodol o náhrade trov konania s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako si ich uplatnil, t. j. v sume 1.848,773 Eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Navrhovateľovi však v rámci náhrady trov súdneho konania nepriznal uplatnenú náhradu za súdny poplatok za návrh na začatie v sume 1.116 Eur a za odvolanie v sume 876 Eur, nakoľko v učtárni súdu bolo zistené, že uvedené súdne poplatky neboli navrhovateľom doposiaľ uhradené. Proti uvedenému uzneseniu, v časti, v ktorej súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania spočívajúcu v uplatnených súdnych poplatkoch, podal odvolanie navrhovateľ namietajúci nesprávne právne posúdenie veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť nahradiť trovy konania odporcu v sume 3.840,73 Eur. V odvolaní poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Obo 10/2007-173, v ktorom dovolací súd uviedol, že „súdny poplatok súd ukladá uznesením a v prípade nezaplatenia ho bude vymáhať, jeho nezaplatenie v čase rozhodovania o trovách konania nie je dôvodom na nepriznanie jeho náhrady úspešnému účastníkovi“. Aj s poukazom na uvedený záver navrhovateľ má za to, že napriek skutočnosti, že zatiaľ nezaplatil súdny poplatok za podaný návrh na začatie konania a za podané odvolanie, tieto bude musieť zaplatiť a súd ich bude v prípade nezaplatenia vymáhať. Súd prvého stupňa mu preto mal priznať aj náhradu za súdne poplatky, ktoré zaplatí, nakoľko v opačnom prípade by navrhovateľovi vznikla majetková ujma, keďže súdne poplatky, ktoré zaplatí, by nemal nahradené zo strany odporcu a taktiež by si ich náhradu po ich zaplatení už nemohol dodatočne uplatniť. Súčasne bolo uvedené uznesenie v zákonnej lehote napadnuté aj odporcom, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietal nepreskúmateľnosť uznesenia vzhľadom na obmedzenie odôvodnenia rozhodnutia o náhrade trov konania odkazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a tiež skutočnosť, že súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi náhradu trov konania aj za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, hoci so svojím odvolaním nebol v odvolacom konaní úspešný, čo odporuje zásade, že účastníkovi konania môže byť priznaná náhrada trov konania len za účelne uplatnené úkony (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Odporca sa súčasne podaním doručeným súdu dňa 25. 07. 2013 vyjadril k odvolaniu navrhovateľa, v ktorom označil úvahu súdu prvého stupňu, že priznať možno len náhradu vynaložených nákladov (trov) konania, za správnu a zodpovedajúcu ust. § 137, § 140 ods. 1 a § 148 O.s.p. Uviedol, že súdny poplatok je aj zákonodarcom zaradený medzi hotové výdavky, ktorých náhradu možno priznať len v prípade ich vynaloženia (zaplatenia). Vo vyjadrení tiež poukázal na účel právneho inštitútu náhrady trov konania, ktorým je nahradiť účastníkovi konania majetkovú stratu spojenú s tým, že využil právo na súdnu ochranu. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že účastník má právo len na náhradu takých trov konania, ktoré skutočne aj vynaložil na účelné uplatnenie alebo bránenie práva. Naopak, nemôže mať nárok na náhradu toho, čo ešte nevynaložil, inak by došlo k bezdôvodnému obohateniu a ujma by vznikla druhému účastníkovi konania. Rovnako sa tak stane v prípade, ak by štát od účastníka konania súdny poplatok nevymohol (napr. pre nemajetnosť), pritom druhý účastník bude nútený náhradu súdneho poplatku účastníkovi zaplatiť, čím dôjde na jeho strane definitívne k bezdôvodnému obohateniu. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní vec prejednal podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodné a odvolanie odporcu je dôvodné v časti namietaného priznania trov konania za odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorému nebolo vyhovené. Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. umožňuje súdu priznať účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech len čiastočný, plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Úvaha súdu sa však môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu účastníka konania (v nepatrnej alebo prevažnej časti). Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností v danej veci. Ako príklad takéhoto určenia výšky plnenia v závislosti od úvahy súdu sa aj v odbornej právnickej literatúre uvádza rozhodovanie súdu o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 3 O.z., v zmysle ktorého súd určí výšku náhrady nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (viď Občiansky súdny poriadok- Komentár, Eurounion, s.r.o., Bratislava 2010, str. 555). V predmetnej veci súd prvého stupňa samostatným uznesením a s odkazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodoval o náhrade trov konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, predmetom ktorej bola ochrana osobnosti s uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne aplikoval citované ustanovenie § 142 ods. 3 O.sp., nakoľko navrhovateľ sa voči odporcovi úspešne domáhal ochrany osobnosti a uverejnenia ospravedlnenia a neúspech mal len v časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy (z uplatnených 35.000 Eur mu bola priznaná suma vo výške 8.238 Eur), priznanie ktorej sa plne odvíjalo od úvahy súdu. Odvolací súd sa plne stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, keď navrhovateľovi v rámci náhrady trov konania nepriznal ním uplatnenú náhradu za súdne poplatky za návrh na začatie konania v sume 1.116 Eur a za odvolanie v sume 876 Eur, nakoľko vychádzajúc z obsahu spisu je nepochybné, že navrhovateľ si poplatkovú povinnosť, uloženú právoplatnými a vykonateľnými uzneseniami, do rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania nesplnil. Vzhľadom k skutočnosti, že k úhrade súdnych poplatkov nedošlo ani do času rozhodovania odvolacieho súdu, navrhovateľovi ich náhradu nie je možné priznať. Naviac priznaniu súdneho poplatku za odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa, by bránila aj skutočnosť, že žiaden z odvolateľov, a teda ani navrhovateľ, nebol so svojím odvolaním úspešný, nakoľko odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. V rámci náhrady trov konania rešpektujúc ust. § 137 O.s.p. možno priznať len náhradu účelne a reálne v čase rozhodovania vynaložených trov konania, vrátane náhrady za súdne poplatky uhradené v konaní účastníkom, ktorému súd priznáva náhradu trov konania. Ak účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, súdny poplatok neuhradil, nejedná sa o jeho hotový výdavok a jeho náhradu nemožno priznať ani s poukazom na skutočnosť, že povinnosť na jeho úhradu bola uložená právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, ktoré predstavuje exekučný titul pre nútený výkon súdneho rozhodnutia. V čase rozhodovania o náhrade trov konania nemožno vychádzať z prezumpcie, že súdny poplatok bude neskôr poplatníkom dobrovoľne uhradený alebo vo vykonávacom konaní vymožený. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k situácii, kedy súd uloží protistrane povinnosť nahradiť účastníkovi, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, náhradu za súdny poplatok, od vymáhania ktorého môže byť upustené, resp. vymoženie ktorého nebude úspešné, čím dôjde k vzniku bezdôvodného obohatenia. Účastník, ktorý si uplatňuje náhradu trov konania, je preto povinný najneskôr do rozhodovania súdu o náhrade trov konania splniť si splatné poplatkové povinnosti, ktoré ho zaťažujú, inak jeho právo na náhradu neskôr uhradených súdnych poplatkov zaniká. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za dostatočne odôvodnené, avšak odporca vo svojom odvolaní správne namieta priznanie trov právneho zastúpenia za odvolanie navrhovateľa z mája 2011 proti rozsudku súdu prvého stupňa, nakoľko navrhovateľ nebol so svojím odvolaním úspešný, a teda nejedná sa o účelne vynaložené trovy konania (§ 142 O.s.p.). Odvolací súd preto súdom priznané trovy právneho zastúpenia znížil o sumu 98,70 Eur (odmena za úkon právnej služby spočívajúci v odvolaní navrhovateľa proti meritórnemu rozhodnutiu v sume 91,29 Eur a k nej prislúchajúci režijný paušál v sume 7,41 Eur). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov opätovného odvolacieho konania nepriznal. Záverom odvolací súd upozorňuje súd prvého stupňa na zrejmú nesprávnosť v označení odporcu v záhlaví napadnutého uznesenia spočívajúcu v nesprávne uvedenom obchodnom mene odporcu a absentujúcom identifikačnom čísle, ktorú prvostupňový súd opraví (§ 222 ods. 3 O.s.p.) postupom podľa § 167 ods. 2 v spojení s § 164 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie