Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/383/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709212556 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1709212556.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľky: E.. W. M., T. T. XX, T., zastúpenej AK Neuschlová s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, proti odporcovi: E.. E. M., T. R. XX, E., zastúpenému NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E. M., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného J. H., W. C. XX.E. XXXX, Č..P.. XXC/XXX/XXXX- XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, Č..P.. XXC/XXX/XXXX-XXX S. súd prvého stupňa manželstvo účastníkov, maloletého E., F.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva jeho rodičov zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v každom párnom týždni v roku, v čase od piatku párneho týždňa od 18.00 hod. do nasledujúceho piatku do 18.00 hod.; s výnimkou vianočných a veľkonočných sviatkov, jarných prázdnin a mesiacov júl a august; ďalej každý kalendárny rok v čase od 01.08. od 9.00 hod. do 31.08. do 19.00 hod.; každý párny rok od 22.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod. a každý nepárny rok v čase od 25.12. od 12.00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 12.00 hod. a každý nepárny rok od 01.01. od 12.00 hod. do posledného dňa vianočných prázdnin do 16.00 hod.; každý nepárny rok počas jarných prázdnin v čase od piatku predchádzajúceho prázdninám od 16.00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 16.00 hod.; počas veľkonočných sviatkov v párnom roku v čase od 09.00 hod. Zeleného štvrtka do 18.00 hod. posledného dňa veľkonočných prázdnin a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v každom nepárnom týždni v roku v čase od piatku nepárneho týždňa od 18.00 hod. do nasledujúceho piatku do 18.00 hod.; s výnimkou vianočných a veľkonočných sviatkov, jarných prázdnin a mesiacov júl a august; ďalej každý kalendárny rok v čase od 01.07. od 9.00 hod. do 01.08. do 9.00 hod., každý nepárny rok od 22.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod. a každý párny rok v čase od 25.12. od 12.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 12.00. hod. a každý párny rok od 01.01. od 12.00 hod. do posledného dňa školských vianočných prázdnin do 16.00 hod.; každý párny rok počas jarných prázdnin v čase od piatku predchádzajúceho prázdninám od 16.00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 16.00 hod.; počas veľkonočných sviatkov v nepárnom roku v čase od 9.00 hod. Zeleného štvrtka do 18.00 hod. posledného dňa veľkonočných prázdnin s tým, že každý z rodičov si pred začiatkom výkonu svojej osobnej starostlivosti maloletého preberie v mieste bydliska druhého rodiča a rodič, ktorý odovzdáva maloletého druhému rodičovi na výkon jeho osobnej starostlivosti, je povinný maloletého riadne pripraviť a druhého rodiča informovať o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Rozhodol, že zastupovať maloletého E. a spravovať jeho majetok je oprávnený každý z rodičov a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletému E. výživným v sume XXX,- €. E., vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak podľa § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, 4, § 62 ods. 1,2,3,4 a 5, § 75 ods. 1 zákona o rodine, keď vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci dlhší čas spoločne nežijú ako manželia, spoločne nehospodária a ich právny zväzok manželstva nemohol preto vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo za účelom vytvorenia rodiny. Dospel k záveru, že príčinou rozvratu manželstva účastníkov je rozdielnosť ich pováh. Výkon striedavej osobnej starostlivosti o maloletého na čas po rozvode manželstva účastníkov určil podľa modelu vykonávaného medzi rodičmi a maloletým už niekoľko rokov s odôvodnením, že primárnym záujmom dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a v konaní nebolo preukázané, že práve záujem maloletého by bránil zveriť dieťa do osobnej starostlivosti toho-ktorého z rodičov, keď obidvaja preukázali, že majú vytvorené primerané materiálne podmienky pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o syna; vzájomné citové väzby každého z rodičov s maloletým sú hlboké a obojstranné a obaja rodičia sú schopní vytvoriť pre maloletého z psychologickej a citovej stránky vhodné podmienky pre jeho ďalší vývoj, čo konštatovali znalkyne, ktoré skúmali osobnostné predpoklady rodičov, ako aj psychický stav maloletého, ktorý bol v danom období v ich striedavej osobnej starostlivosti. Konštatoval, že jedinou prekážkou pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti bol vytrvalý nesúhlas matky maloletého, ktorá predkladaním správ od psychológov preukazovala nepriaznivý vplyv striedavej osobnej starostlivosti na psychický stav maloletého a poukázal na to, že tento nežiadúci stav nezavinil výkon striedavej osobnej starostlivosti, ale vyše troch rokov trvajúce rozvodové konanie rodičov, počas ktorého maloletý musel sústavne podstupovať vyšetrenia u rôznych psychológov; ďalšou príčinou citovej nestability a diskonfortu maloletého bola celková nevhodná atmosféra a naladenie rodičov, ktorí, i keď neúmyselne, prenášali na neho vzájomné napätie, čo ho neprimerane psychicky zaťažovalo. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že za rozhodujúcu považoval komplexnosť znaleckého dokazovania vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam oproti nesúhlasným vyjadreniam psychológov zabezpečených matkou, ktoré nevychádzali z komplexného hodnotenia podstatných skutočností a zistenie, že znalecké dokazovanie nekonštatovalo žiadne negatívne skutočnosti, ktoré by bránili odporúčaniu striedavej osobnej starostlivosti. Taktiež vykonaným dokazovaním nezistil žiadne iné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať negatívne dopady na maloletého najmä vo vzťahu k študijným výsledkom. Z týchto dôvodov nevypočul v konaní maloletého a navrhnutých svedkov s odôvodnením, že tieto dôkazy nemohli svojím obsahom zmeniť výsledky už vykonaného dokazovania. Na základe rovnocennej úpravy výkonu osobnej starostlivosti o maloletého rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok je oprávnený každý z rodičov. Vzhľadom na oprávnené potreby maloletého a príjmové pomery výživou povinných rodičov určil vyživovaciu povinnosť otca aj počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, keď zistil, že príjem otca je takmer o 100% vyšší ako príjem matky, výdavky na maloletého boli v priemere XXX,- €. E. a pri zabezpečení osobnej starostlivosti o maloletého rodičmi v rovnakej miere zohľadnil preto vyšší mesačný príjem otca tak, že mu určil povinnosť prispievať na výživu maloletému v sume XXX,- €.. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 144 vety prvej O.s.p.. Proti tomuto rozsudku, v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému E. na čas po rozvode, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého, žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, aby súd zveril maloletého E. do jej výlučnej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi žiadala uložiť povinnosť počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého E. J. XXX,- €., ktorú je povinný zasielať vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred, k jej rukám a zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletým E., spôsobom špecifikovaným v jej odvolaní. Namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o rozvode manželstva, ako aj v časti výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému E. na čas po rozvode, keď vo svojom rozhodnutí sa tento žiadnym spôsobom nevyporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré predložila, resp. ich vykonanie navrhla, jej nesúhlas so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov považoval za účelový napriek tomu, že správy psychológov, ktoré predložila v priebehu konania ako dôkaz, sú aktuálnejšie ako niekoľko mesiacov až rokov staré psychologické posudky, na ktoré poukázal súd v odôvodnení rozsudku, a ktoré nereflektujú aktuálne prežívanie maloletého E.. Uviedla, že striedavá osobná starostlivosť bola otcom maloletého nanútená a nikdy nebola výsledkom ich dohody ako rodičov, tento stav vyvolal odporca svojím autoritatívnym správaním sa k nej. Namietala, že znalecký posudok znalkyne H.. I. C. bol vypracovaný dňa XX.XX.XXXX, t.j. pred viac ako dvoma rokmi a znalecký posudok znalkyne H.. P. U. bol vypracovaný dňa XX.XX.XXXX, t.j. pred viac ako trištvrte rokom a v tomto období tieto posudky nie sú aktuálne, keď v priebehu konania predložila stanoviská psychológov, týkajúce sa posúdenia aktuálneho stavu maloletého syna pri realizácii odporcom nanútenej striedavej osobnej starostlivosti. Namietala, že súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevyporiadal ani s jej námietkami k uvedeným znaleckým posudkom. Ňou predložené stanoviská psychológov sú podľa jej názoru nielen aktuálnejšie, ale aj koncepčnejšie, keď vo svojej správe H.. D. E. reflektuje na znalecký posudok vypracovaný H.. I. C., ako aj znalecký posudok vypracovaný H.. P. U. a tiež ďalšie správy psychológov, ktoré boli v priebehu konania predložené účastníkmi. So závermi odborných vyjadrení, ktoré boli vypracované v priebehu posledného pol roka, sa súd prvého stupňa podrobnejšie nezaoberal, len konštatoval, že nevychádzali z komplexného hodnotenia podstatných skutočností. Namietala, že v tomto čase je pre maloletého E. najvhodnejšia starostlivosť a výchova, ako i výchovné prostredie u jeho matky so stretávaním sa s otcom počas dohodnutých dní, nie však striedavá starostlivosť, ako je to doteraz, čo vyplynulo z odborného posúdenia, vypracovaného dňa XX.XX.XXXX H.. E. U., keď jej obdobný záver vyplýva aj z odborného vyjadrenia vypracovaného dňa XX.XX.XXXX E.-R. P. R.B. I. H. H. I. H. H. R., keď psychologička H.. L. J.P. H.. skonštatovala, že vo vnútornom prežívaní maloletého E. sa nachádzajú znaky anxiety a generalizovaného strachu, vyplývajúce z nedoriešenej rodinnej situácie, keď v prežívaní rodiny sa maloletý identifikuje s postavou, ktorá potrebuje materskú podporu; svojich rodičov si idealizuje, má k nim pozitívny citový vzťah, akceptuje ich napriek ich správaniu, pretože v jeho svete predstavujú zatiaľ jediný, aj keď nie ideálny model mužskej a ženskej autority a ďalej konštatovala, že maloletý prežíva vnútorný konflikt, verbálne deklaruje preferenciu častejšieho bývania s matkou, avšak bojí sa, aby nebol za takéto navrhované riešenie otcom pokarhaný. Ďalej uviedla, že psychológovia vo svojich odborných vyjadreniach a posudkoch zhodne konštatujú, že na to, aby bola striedavá starostlivosť uskutočňovaná v prospech dieťaťa, je nevyhnutná komunikácia rodičov o jeho záujmoch, prežívaní, starostiach, potrebách a pod., avšak táto podmienka nebola v danom prípade naplnená, keď otec svojím agresívnym správaním sa k nej, znevažuje jej osobu voči maloletému synovi. Takéto správanie sa otca voči nej vyvoláva v maloletom silné vnútorné napätie, ktoré je bázou pre neurotické problémy a začínajúce poruchy správania. Na základe kontrolného vyšetrenia psychologička odporučila prehodnotiť existujúci stav striedavej starostlivosti a zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. So závermi H.. U. I. H.. J., H.. sa vo svojej správe zo psychologického vyšetrenia zo dňa XX.XX.XXXX stotožnila aj H.. D. E., poradenský psychológ a psychoterapeut. Zo záveru jej správy vyplýva, že v danom prípade by u maloletého z hľadiska psychologických aspektov zvážila riešenie porozvodovej starostlivosti zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky s úpravou styku dieťaťa s otcom, kde by mal maloletý E. možnosť sa vnútorne upokojiť a stabilizovať v jednom prostredí a nie v tomto prípade každo-týždenným striedaním permanentne riešiť nielen komplikovaný vzťah rodičov, ale aj nutnosť potláčať svoju vlastnú nepohodu, ktorá súvisí s diskomfortom navodeným striedavou starostlivosťou, hoci v minulosti možno sám vyjadroval túžbu v takomto aranžmá žiť. Poukázala aj na rozhovory kolízneho opatrovníka s maloletým, v ktorých maloletý opakovane uviedol, že chce byť s matkou, avšak tento názor maloletého nebol kolíznym opatrovníkom zohľadnený. Ďalej namietala, že vo vyjadrení kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XX.XXXX absentuje údaj, že v deň šetrenia pomerov, t.j. XX.XX.XXXX bol maloletý E. chorý, pričom aj v tento deň ho otec nechal doma samého bez dozoru. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevyporiadal ani ňou namietaným nevhodným správaním sa otca maloletého a tým, že medzi rodičmi nie je možná vzájomná komunikácia z dôvodu neprimeraných reakcií otca maloletého a verbálnych atakov, vrátane používania vulgarizmov vo vzťahu k nej, na ktoré správanie sa otca maloletého voči nej poukazovala v priebehu konania a na preukázanie ktorého navrhla výsluch svedka - jej otca, avšak súd prvého stupňa jej návrh zamietol, i keď v prípade osoby jej otca ide o osobu, s ktorou má maloletý veľmi dobrý vzťah. S poukazom na nález Ú. J. Č. Č.. O. Ú.J. XX/XX namietala, že v priebehu konania bola preukázaná absencia konštruktívnej diskusie zo strany odporcu k otázke jednotnej výchovy maloletého E.. Ďalej namietala, že súdom určené výživné v sume XXX,- €. mesačne nezohľadňuje ani oprávnené potreby maloletého E., ani možnosti a schopnosti rodičov a to najmä otca, pričom súd prvého stupňa výšku výživného dostatočne nezdôvodnil, keď nie je zrejmé, akým spôsobom určil výšku jej priemerného mesačného príjmu, ako aj príjmu otca maloletého, nezohľadnil následnú valorizáciu výsluhového dôchodku otca a príjem z daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok XXXX I. v rozhodnutí absentuje aj to, ktorý z rodičov bude poberať rodinné prídavky a ktorý z rodičov si bude uplatňovať daňový bonus. Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v časti o výživnom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že výživné sa mu neurčuje. S poukazom na ust. § 62 ods. 6 zákona o rodine namietal, že súd prvého stupňa pri určení výšky vyživovacej povinnosti nedostatočne prihliadol na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, keď z rozsahu striedavej osobnej starostlivosti tak, ako bola upravená súdom prvého stupňa, je zrejmé, že jej dĺžka je pre oboch rodičov úplne rovnaká a starostlivosť o maloletého E. je zabezpečená rovnomerne obidvomi rodičmi. Uviedol, že rozdiel v jeho príjme a príjme navrhovateľky podľa jeho názoru nie je tak markantný, aby odôvodňoval určenie vyživovacej povinnosti v prípade zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a poukázal na to, že matka má dostatočný príjem na to, aby bola schopná zabezpečovať výdavky maloletého počas doby, kedy zabezpečuje o neho osobnú starostlivosť. Namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že v súvislosti so zabezpečením bývania má oveľa väčšie výdavky ako matka. Ďalej uviedol, že pravidelne dobrovoľne uhrádza výdavky maloletého aj nad rámec výdavkov, ktoré mu vznikajú priamo v súvislosti so zabezpečením osobnej starostlivosti o maloletého, a to najmä výdavky spojené s návštevou školy maloletého, mimoriadne výdavky ako sústredenie, lyžiarsky zájazd, dovolenky, zabezpečuje potreby maloletého nákupom oblečenia obuvi, hračiek a kníh. Určenie výživného v sume XXX,- €. na maloletého nezohľadňuje jeho osobnú starostlivosť, ani platby a plnenia, ktoré maloletému pravidelne dobrovoľne poskytuje, a keďže výdavky maloletého súd prvého stupňa ustálil v sume XXX,- €. mesačne, vzhľadom na rozsah jeho osobnej starostlivosti a túto výšku výdavkov maloletého je podľa jeho názoru jediným rodičom, ktorý je povinný výdavky maloletého uhrádzať v celosti, a to bez ohľadu na zákonnú povinnosť matky rovnako sa na výžive syna podieľať. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd vo veci rozhodol tak, ako navrhla vo svojom odvolaní a uviedla, že odvolanie otca proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia výživného považuje za nedôvodné, pretože i keď z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, akým spôsobom súd určil výšku jej priemerného mesačného príjmu a príjmu otca tak, ako namietala aj vo svojom odvolaní, avšak je nesporné, že otec má jednoznačne vyšší príjem ako ona a jeho majetkové pomery aj vzhľadom na vlastníctvo nehnuteľností sú lepšie ako jej majetkové pomery, čo jednoznačne odôvodňuje určenie výživného otcovi na maloletého vo vyššom rozsahu ako v sume XXX,- €. E.. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa, v napadnutej časti vo výroku o zverení maloletého E. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ako vecne správny potvrdiť a v časti výroku o výživnom rozhodnúť v súlade s jeho odvolaním. Poukázal na to, že starostlivosť o maloletého formou striedavej osobnej starostlivosti je zabezpečovaná nepretržite už po dobu 5 rokov a považuje za účelové tvrdenie matky, že táto forma starostlivosti nebola nikdy výsledkom ich dohody, ale je stavom, ktorý on vyvolal svojím autoritatívnym správaním. Uviedol, že forma striedavej osobnej starostlivosti je v záujme maloletého a keby matka s jej otcom maloletého syna nemanipulovali a nevnucovali mu svoje názory, bol by maloletý E. psychicky vyrovnanejší a lepšie by zvládal napäté vzťahy medzi ním a matkou. Poukázal aj na správanie matky maloletého v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a uviedol, že táto ho začala zámerne od maloletého izolovať, v čase keď zabezpečuje ona starostlivosť o maloletého trvá na tom, aby s ním komunikoval najviac jeden krát denne výlučne prostredníctvom jej telefónu, čím si zabezpečuje informácie o ich rozhovoroch a kontrolu nad ním, čo je podľa jeho názoru vedomé poškodzovanie záujmov maloletého a ohrozenie jeho zdravého vývoja. Uviedol, že matka s ním účelovo prestala komunikovať a za najviac poškodzujúce maloletého syna považuje svojvoľné rozhodnutie matky vystaviť maloletého ďalšej traumatizácii a stresovým situáciám, ktoré musel podstúpiť pri ďalších ňou vybavených psychologických vyšetreniach, pričom konala bez jeho vedomia a súhlasu, neinformovala ho o žiadnych vyšetreniach maloletého a tieto s ním absolvovala výlučne sama v snahe docieliť vylúčenie jeho osoby zo života maloletého syna a dosiahnuť jej cieľ, ktorým je získať syna do svojej výlučnej osobnej starostlivosti. Konala tak bez ohľadu na maloletého E., jeho skutočné pocity, túžby a predstavy. Namietal, že správy predložené navrhovateľkou boli vypracované na jej objednávku na základe výlučne ňou poskytnutých subjektívnych, skreslených a účelových informácií, bez možnosti ich objektivizácie na základe konzultácie s ním, prípadne rovnako aj ich vyšetrenia s matkou. Vyšetrenia, na základe ktorých boli vypracované matkou predložené správy, neboli zamerané aj na prípadné zodpovedanie otázky, či stav maloletého opisovaný v správach, nie je výsledkom nesprávneho výchovného prístupu jeho matky. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa vykonal dostatočne rozsiahle dokazovanie a vychádzal najmä z vypracovaných znaleckých posudkov a správne rozhodol o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, keď takéto rozhodnutie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a korešponduje so záujmami maloletého. Odvolací súd prejednal vec v napadnutých častiach podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, týkajúcich sa práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, t.j. zverenia maloletého E. na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a otcovi uloženia povinnosti prispievať na výživu maloletého syna sumou XXX,- €. E., je vecne správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a dostatočne zistil skutočnosti rozhodujúce pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov k maloletému E. na čas po rozvode, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver, že z hľadiska ďalšieho vývoja maloletého E. je v jeho záujme realizácia striedavej osobnej starostlivosti jeho rodičov, a že oprávnené potreby maloletého, ako aj príjmové pomery výživou povinných rodičov odôvodňujú aj pri striedavej starostlivosti uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého syna sumou XXX,- €. E.. Odvolací súd sa s uvedenými závermi súdu prvého stupňa v celom rozsahu stotožnil. Povinnosť súdu upraviť výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, stanovuje ust. § 24 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého súd najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd prvého stupňa v súlade s cit. ustanoveniami, vzhľadom na záujem otca o striedavú osobnú starostlivosť o maloletého E. na čas po rozvode manželstva skúmal, či striedavá osobná starostlivosť v danom prípade bude v záujme dieťaťa a za účelom zistenia skutočností rozhodujúcich pre posúdenie tejto otázky vykonal rozsiahle dokazovanie, keď nariadil znalecké dokazovanie súdom ustanovenou znalkyňou H.. I. C. ako aj kontrolné znalecké dokazovanie ustanovením znalkyne H.. P. U., pričom zo záverov oboch znaleckých posudkov jednoznačne vyplynulo, že maloletý E. má vyvinuté silné citové väzby k obom rodičom, taktiež má citové väzby aj na širšiu rodinu zo strany matky aj otca, obaja rodičia majú primerané osobnostné predpoklady k výchove syna a striedavú starostlivosť, ktorá bola realizovaná v čase vypracovania predmetných znaleckých posudkov, maloletý znáša bez psychickej traumy a napätia, cíti sa byť doma u matky aj u otca, pričom každý z rodičov vytvára výchovné prostredie v súlade s jeho osobnostnou výbavou a každé je vhodné pre výchovu maloletého, nepriaznivo však na maloletého vplýva absencia komunikácie medzi rodičmi, najmä vo veciach, ktoré sa týkajú maloletého. Obe súdom ustanovené znalkyne navrhli striedavú osobnú starostlivosť, ktorá je podľa ich názoru v záujme maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď v súlade so závermi vykonaného znaleckého dokazovania, a to aj kontrolného, nariadil striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloletého, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa vyporiadal aj s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou, a to najmä vyjadrením H.. L. J., H.. W. XX.XX.XXXX I. W. XX.XX.XXXX, J. J. H.. D. E. W. XX.XX.XXXX, J. E.. E. U. W. XX.XX.XXXX, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že ide o vyjadrenia psychológov zabezpečených matkou a tieto nevychádzajú z komplexného hodnotenia podstatných skutočností, a preto pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti vychádzal zo znaleckého dokazovania, keď toto považoval za komplexnejšie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd považoval za dostatočné, a to tak v časti zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov ako aj v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému, keď z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé z akých dôkazov pri rozhodovaní súd vychádzal, ktoré skutočnosti mal za preukázané, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, taktiež odôvodnil z akých dôvodov nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhnuté svedecké výpovede by svojím obsahom nemohli zmeniť výsledky vykonaného znaleckého dokazovania. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného H.. I. C., znalkyňou z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, vyplýva, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe vykonaného psychologického vyšetrenia a testového vyšetrenia nielen maloletého E., ale aj oboch rodičov, zaoberá sa povahovými vlastnosťami každej osobnosti a osobnostnými predpokladmi oboch rodičov a na základe všetkých získaných údajov a komplexného vyhodnotenia výsledkov znaleckého dokazovania dospela znalkyňa k záveru, že maloletý nepreferuje ani jedného z rodičov, k obidvom má pozitívny citový vzťah, taktiež sa nedá preferovať ani jedno z výchovných prostredí, pretože sa vzájomne dopĺňajú a otcom navrhovaná striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého E., pričom vplyvom striedavej starostlivosti sa nepreukázali žiadne negatívne vplyvy na psychický a fyzický vývin dieťaťa. K námietkam a otázkam matky maloletého, týkajúcim sa znaleckého posudku, sa znalkyňa písomne vyjadrila podaním, doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom okrem iného poukázala na to, že počas znaleckého sedenia a psychologického vyšetrenia sa neprejavili u maloletého dieťaťa známky unaviteľnosti a negativizmu pri striedaní domovov, ďalej poukázal na to, že dieťa v danom veku pre svoj zdravý psychický vývin potrebuje vzor oboch rodičov a ich výchovné pôsobenie na jeho formovanie osobnosti a počas znaleckého dokazovania sa nepreukázali také skutočnosti a osobnostné črty, ktoré by bránili styku maloletého dieťaťa s niektorým z rodičov, poukázal aj na to, že striedavá starostlivosť trvá v danom prípade už dva roky a neboli žiadne indície na jej zmenu. Znalecký posudok považuje za objektívny a kvalifikovaný, keď vychádza z komplexného psychologicko-diagnostického vyšetrenia otca, matky i dieťaťa. Znalecký posudok č. XX/XXXX R. H.. P. U., znalkyňou z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, bol taktiež vypracovaný na základe poznatkov získaných psychodiagnostickým vyšetrením maloletého aj oboch rodičov a na základe znaleckého vyšetrenia znalkyňa dospela k rovnakým záverom ako sú uvedené v znaleckom posudku H.. I. C., a taktiež konštatovala, že striedavá starostlivosť je v záujme maloletého E.. Námietky matky, že uvedené znalecké posudky sú neaktuálne, posúdil odvolací súd ako nedôvodné, keď z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka ani v čase vypracovania znaleckých posudkov neakceptovala závery súdom nariadeného a objektívne vykonaného znaleckého dokazovania a následne kontrolného znaleckého dokazovania a napriek týmto záverom predkladala ďalšie správy a vyjadrenia psychológov, avšak tieto listinné dôkazy aj podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázali žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné objektívne dospieť k záveru, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov by nebola v záujme maloletého, keď tieto vyjadrenia boli vypracované výlučne na základe požiadavky matky a ich vypracovaniu nepredchádzalo podrobné vyšetrenie a skúmanie osobnostných predpokladov oboch rodičov tak, ako pri vypracovaní súdom vyžiadaných znaleckých posudkov. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že z obsahu týchto vyjadrení vyplýva, že základnou príčinou vnútornej neistoty a napätia maloletého, jeho psychickej nepohody a citovej nestability, sú vážne narušené vzťahy medzi rodičmi, pričom maloletý E. sa nevie vnútorne zmieriť s rozchodom rodičov, ako aj absencia komunikácie medzi nimi, dĺžka súdneho konania, počas ktorého je maloletý sústavne vyšetrovaný a sú s ním vykonávané pohovory a pod.. Celkový stav vzťahov medzi rodičmi maloletého, ktorý ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, a to aj z listinných dôkazov predložených matkou, výrazne nepriaznivo pôsobí na psychický stav a celkový vývoj maloletého, a absencia komunikácie medzi rodičmi maloletého, je podľa názoru odvolacieho súdu výsledkom správania sa oboch rodičov, a teda nielen agresívneho správania a vulgárneho vyjadrovania otca, na ktoré matka poukázala, a ktoré nesporne sťažuje vzájomnú komunikáciu medzi rodičmi maloletého, ale aj výsledkom celkového postoja matky k tomuto konaniu a k záverom súdom nariadeného znaleckého dokazovania, ktorým taktiež nevytvára priestor pre vzájomnú komunikáciu. Keďže zákonná úprava obsiahnutá v cit. ustanoveniach zákona o rodine uprednostňuje striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov a v konaní bola preukázaná existencia citových väzieb maloletého k obom rodičom, a zatiaľ aj schopnosť oboch rodičov dieťa vychovávať, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod pre zverenie maloletého E. do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, ale sú splnené všetky zákonné podmienky pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá je v záujme maloletého. Je len na rodičoch, aby si túto skutočnosť čo najskôr uvedomili a snažili sa nájsť „spoločnú reč“ pokiaľ ide o potreby maloletého syna, ktorý ich potrebuje oboch, a mali tiež na zreteli, že zákon neschopnosť - neochotu rodiča dohodnúť sa na výchove maloletého dieťaťa s druhým rodičom sankcionuje odňatím dieťaťa z výchovy tohto rodiča. O výživnom otca k maloletému rozhodol súd prvého stupňa v súlade s ust. § 62 zákona o rodine, keď prihliadol na oprávnené potreby maloletého, dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, ako aj skutočnosť, že príjem otca je výrazne vyšší ako príjem matky, a keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade výška príjmu otca aj pri zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, odôvodňuje uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého v sume XXX,- €., ktorá suma je primeraná schopnostiam a možnostiam otca a je dostatočná vzhľadom na oprávnené potreby maloletého, ako aj vzhľadom na mieru osobnej starostlivosti vykonávanej otcom v rámci nariadenej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Je totiž potrebné, aby mal maloletý E. u oboch rodičov zabezpečenú približne rovnakú životnú úroveň a ani u jedného z nich nepociťoval nedostatok alebo naopak len u jedného z nich pociťoval nedostatok. Odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania tak matky, ako ani obsah odvolania otca, nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutých častiach z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v odvolaniach uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti § 157 ods. 2 O.s.p., a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.