Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/327/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711217404 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1711217404.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: O. J., R.. XX. XX. XXXX, D. J.. Š. XX, I., zast. JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou so sídlom Záhorácka 158, Malacky, proti odporkyni: E. T., R.. XX. XX. XXXX, D. J.. Š. XX, I., zast. Vivid Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Plynárenská 7/ A, Bratislava, o zaplatenie 302.755,09 Eur, na odvolanie odporkyne voči uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 25. 07. 2012, č. k. 5C/318/2011-114 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľky a podľa § 102 ods. 1 v spojení s § 74, 75 O.s.p. nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporkyni zakázal nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat. území Senec, ktoré sú Správou katastra Senec zapísané na LV č. 7251 takto: pozemky parcela registra „C“: parc. č. 5385/44, zastavané plochy a nádvoria o výmere 764 m2, parc. č. 5385/149, zastavané plochy a nádvoria o výmere 156 m2, parc. č. 5385/150, zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 a stavby: súp. č. 4658 na parc. č. 5385/149, rodinný dom, súp. č. 4658 na parc. č. 5385/150, hospodárska budova, najmä predmetné nehnuteľnosti scudziť, zaťažiť záložným právom tretích osôb až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na strane navrhovateľky je dôvodná a reálna obava, že dôjde k ďalšiemu scudzeniu nehnuteľností, čím by došlo k značnému rozširovaniu účastníkov konania, k sťaženiu a mareniu súdneho konania a v neposlednom rade k prehlbovaniu právnej neistoty, nakoľko v prípade ďalšieho scudzenia predmetných nehnuteľností odporkyňou by dochádzalo aj k ďalším neplatným úkonom, pretože v zmysle súčasného zápisu v katastri nehnuteľností je odporkyňa zapísaná ako výlučný vlastník a bez akéhokoľvek obmedzenia môže predmetné nehnuteľnosti scudzovať tým, že tretie osoby sa o tomto spore ani nemusia dozvedieť. Preto sa stotožnil s návrhom navrhovateľky, ktorá osvedčila dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a jeho tvrdenia postačujú na právnu ochranu spočívajúcu vo vydaní predbežného opatrenia. Uviedol tiež, že sa náležite zaoberal a rozlišoval osvedčenie obavy zo zmarenia výkonu rozhodnutia a dostatočne podloženými skutočnosťami navrhovateľky v tom, že v prípade nenariadenia predbežného opatrenia by mohla odporkyňa naďalej manipulovať s predmetnými nehnuteľnosťami, čo by bolo na ujmu navrhovateľky. Skutočnosti uvedené navrhovateľkou - 2 - vyhodnotil prvostupňový súd nielen ako subjektívne pocity, ale má za objektívne preukázanú potrebu na ochranu predbežným opatrením. Navrhovateľka tak uniesla procesnú povinnosť pre nariadenie predbežného opatrenia a osvedčila nárok, z ktorého súd vychádzal pri rozhodovaní. Dôvodnosť bezprostredne hroziacej ujmy (a súčasne dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia z obavy ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia) jednoznačne existuje. Záverom prvostupňový súd doplnil, že len samotná skutočnosť, že nariadením predbežného opatrenia nie je možné nakladať s nehnuteľnosťami na príslušnej správe katastra, znamená len to, že právne úkony odporkyne nemôžu dočasne nadobúdať vecnoprávne účinky, avšak obligačnoprávne účinky právnych úkonov zostávajú zachované, pričom účastníci môžu kedykoľvek po zrušení zápisu v katastri nehnuteľností z úkonu navrhovateľky dať návrh na vklad podľa týchto úkonov. Jediným právne relevantným spôsobom, ako možno zabezpečiť dočasne „nezmeniteľnosť“ faktického stavu je nariadenie predbežného opatrenia, ktoré poskytuje ochranu pred vecnoprávnymi, ako aj obligačnoprávnymi účinkami právnych úkonov odporkyne. Proti uvedenému uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala napadnuté prvostupňové uznesenie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konania. Súdu prvého stupňa vyčítala odňatie možnosti konať pred súdom a nesprávne právne posúdenie veci. Namietala doručenie napadnutého uznesenia priamo odporkyni, aj napriek tomu, že táto plnomocenstvom súdu preukázala právne zastúpenie pre celé konanie, a rovnako nedoručenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spolu s napadnutým uznesením, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (náležite skutkovo a právne argumentovať v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov). Pokiaľ sa týka samotného rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 102 ods. 1 v spojení s § 74 ods. 1 O.s.p., toto podľa nej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v danom prípade neboli splnené všetky kumulatívne podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľka v návrhu neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a nepreukázala ani existenciu dôvodu na nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy nesprávne založil len na samotnej možnosti odporkyne disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami bez toho, aby skúmal, či k tejto skutočnosti pristúpila aj ďalšia okolnosť, ktorá by toto nebezpečenstvo reálne odôvodňovala (záujem nakladať s nehnuteľnosťou). Nakoľko existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy sa na základe zisteného skutkového stavu mohla javiť nanajvýš ako eventuálne možná (nie ako pravdepodobná), nemohla byť táto navrhovateľkou osvedčená a je absolútne vylúčené, aby na základe skutkového zistenia o tom, že odporkyňa ako výlučný vlastník nehnuteľností je oprávnená s nehnuteľnosťami voľne disponovať, bol odôvodnený záver o tom, že nebezpečenstvo ujmy mohlo navrhovateľke hroziť priamo a reálne, a teda bezprostredne. Existenciu dôvodu pre nariadenie predbežného opatrenia tiež nemohol mať prvostupňový súd ani len osvedčenú, a nie preukázanú. V tejto súvislosti odvolateľka poukázala na skutočnosť, že predmetom konania je zaplatenie sumy 302.755,09 Eur, pričom súdne konanie sa vôbec netýka práv k nehnuteľnostiam. Potom je rovnako absurdné, že súd v konaní o zaplatenie peňažného nároku vyvodil existenciu potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Absentuje preto aj vecná súvislosť medzi nariadeným predbežným opatrením a predmetom konania vo veci samej a nariadeným predbežným opatrením nedôjde k usporiadaniu právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. - 3 - V súvislosti s osvedčením obavy zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia poukázala na to, že ani tu nemožno zo skutkových okolností vyvodiť reálne a bezprostredne hroziace nebezpečenstvo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia. Spravidla by takými skutočnosťami bolo znižovanie majetku postihnuteľného výkonom rozhodnutia, prípadne iné konanie, z ktorého je možné vyvodiť zámer účastníka konania znižovať majetok postihnuteľný výkonom rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa však týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je plne dôvodné. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podľa § 75 ods. 2 veta prvá a druhá O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Podľa § 75 ods. 8 veta druhá O.s.p. o návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom vo veci samej voči odporkyni domáha zaplatenia sumu 302.755,09 Eur, titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého vznik odôvodnila tým, že odporkyňa jej odmietla vydať kúpnu cenu za ňou prevedené nehnuteľnosti, ktorá bola poukázaná na účet odporkyne (dcéry navrhovateľky). Obrana odporkyne v priebehu konania je založená na skutočnosti, že predmetné finančné prostriedky, nadobudnuté kúpou, jej mali byť matkou (odporkyňou) darované. Návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia bol odôvodnený tým, že odporkyňa jej na žiadosť o vrátenie peňazí uviedla, že aj tak jej nebudú mať čo zobrať a týchto peňazí sa navrhovateľka nedožije. Prípadným prevodom označeného majetku by nemala z čoho byť uspokojená žalovaná pohľadávka navrhovateľky v prípade jej úspechu v konaní. Splácaním dlhu v splátkach by tiež reálne hrozilo, že navrhovateľka sa peňazí vzhľadom na vek a zdravotný stav skutočne nedožije. V prípade, že by odporkyňa mala v úmysle dlh splatiť, nariadeným predbežným opatrením nebudú ohrozené žiadne jej práva a záujmy. O naliehavosti úpravy svedčí aj to, že navrhovateľka spolu s manželom sú nútení platiť mesačné nájomné vo výške, ktorá ich existenčne ruinuje. - 4 - Hneď v úvode považuje odvolací súd za potrebné sa vysporiadať zo závažnými procesnými pochybeniami súdu prvého stupňa v doručovaní napadnutého uznesenia. Zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že prvostupňovému súdu bolo dňa 29. 03. 2012 doručené plnomocenstvo na zastupovanie odporkyne v konaní (založené na č. l. 74). Súd prvého stupňa však v rozpore s touto skutočnosťou doručoval napadnuté uznesenie priamo odporkyni. Rovnako súd prvého stupňa pochybil, keď v rozpore s ust. § 75 ods. 8 veta druhá O.s.p. odporkyni doručil len uznesenie, ktorým nariadil predbežné opatrenie, bez samotného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uvedeným postupom tak odporkyni odňal možnosť konať pred súdom a naplnil ňou tvrdený odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Neprehliadnuteľná je aj skutočnosť, že aj napriek opravnému prostriedku, podanému v zákonnej lehote odporkyňou, súd prvého stupňa pokračoval v prejednávaní veci bez potreby urýchleného predloženia veci odvolaciemu súdu, nakoľko sa jedná o predbežné opatrenie. V ďalšom odvolací súd uvádza, že hoci v ustanovení § 102 O.s.p. ako dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia nie je expressis verbis uvedená aj obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia (exekúcie), túto ako dôvod na nariadenie predbežného opatrenia možno subsumovať pod potrebu dočasnej úpravy pomerov. Predbežné opatrenie je potom tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu, možné nariadiť z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ako aj pre obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry, ak účastník po začatí konania podá návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré by malo dočasne upraviť pomery účastníkov do skončenia konania, nestačí, že medzi účastníkmi konania existuje právny vzťah, ale medzi navrhovaným predbežným opatrením a požadovaným rozsudkom vo veci samej (právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania o veci samej) musí byť daná vecná súvislosť. Znamená to, že vzťah, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, bude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní o veci samej (viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo 218/2000). V danej veci odvolateľ dôvodne namieta, že pre dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania nie je daná vecná súvislosť medzi navrhovaným a nariadeným predbežným opatrením, ktorý sa týka zákazu dispozície s nehnuteľnosťami, a návrhom vo veci samej, ktorým sa navrhovateľka domáha zaplatenia peňažnej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Nesprávny je preto aj záver prvostupňového súdu o tom, že ďalším scudzením nehnuteľnosti by došlo k značnému rozširovaniu účastníkov konania, k sťaženiu a zmareniu súdneho konania a prehlbovaniu právnej neistoty z dôvodu neplatnosti právnych úkonov, ktorými by bola predmetná nehnuteľnosť prevádzaná na tretie osoby. Tieto závery by boli dôvodné, len ak by predmetom konania vo veci samej bolo vlastnícke právo k nehnuteľnosti, dispozície s ktorou sa navrhovateľka domáhala návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Prípadný prevod nehnuteľnosti sám o sebe nemusí znamenať zmenšovanie majetku odporkyne, ak by nešlo o bezodplatný prevod, prípadne o prevod vlastníckeho práva za neekvivalentnú odmenu. V takomto prípade by na obranu navrhovateľky slúžila odporovacia žaloba. - 5 - Ani pokiaľ sa týka dôvodu na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v dôvodnej obave z ohrozenia výkonu budúceho súdneho rozhodnutia, tento nemal odvolací súd za preukázaný zo žiadnych listinných dôkazov. Súd prvého stupňa splnenie všetkých podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia oprel o hypotetickú a ničím nepodloženú možnosť odporkyne disponovať s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve. Pre naplnenie dôvodnej obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia však musí pristúpiť také konanie odporkyne, v dôsledku ktorého by táto úmyselne zmenšovala svoj majetok, ktorý by mohol byť postihnuteľný núteným výkonom súdneho rozhodnutia, s cieľom vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti, alebo iným konaním podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňovala svoje majetkové pomery, čím by ohrozila prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia v danej veci v prípade úspechu navrhovateľky v konaní. Navrhovateľka však žiadnym spôsobom neosvedčila konanie odporkyne (prípadne snahu), ktoré by viedlo k znižovaniu jej majetku. Ďalšou zo zákonom predpokladaných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Už v spojení s vyššie uvedeným, keď navrhovateľka v návrhu neosvedčila konanie odporkyne, ktoré by odôvodňovalo reálnu obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, osvedčená nebola ani existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v súvislosti s konaním odporkyne. Subjektívna obava navrhovateľky z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia je bez podloženia konkrétnych dôkazov potvrdzujúcich jej dôvodnosť len hypotetickou a z toho dôvodu nemôže požívať ochranu zabezpečenú tak vážnym a výnimočným zásahom súdu, ako je predbežné opatrenie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým nariadil predbežné opatrenie je, pre nesplnenie zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, vecne nesprávne. V spojení s vytýkanými procesnými nedostatkami, ktorými došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, a ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie, nemohol napadnuté uznesenie zrušiť za súčasného vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S poukazom na vyššie uvedené, keď súd druhého stupňa po dôkladnom zhodnotení skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a listinných dôkazov, na rozdiel od prvostupňového súdu, dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. - 6 - O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o trovách konania veci samej (§ 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.