KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava11. 11. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/318/2013 z 11. 11. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. novembra 2013, sp. zn. 11CoP/318/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1712200411.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/318/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712200411
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1712200411.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti H., S. T. XX.X.XXXX Z. I. T. X.X.XXXX bytom u matky, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí Moyzesova 2 Pezinok, deti
rodičov D. H. T. XX.X.XXXX H. C., F.Á. XX, zastúpenej JUDr. Máriou Lukačovičovou advokátkou zo
sídlom Dubová Hlavná 156 a S. H. T. XX.X.XXXX, H. I. H. X, U..Č.. Ú. na D. D. H. o návrhu otca na
zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 24.9.2012.k. 11P
7/2012-70, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 24.12.2012 č.k.11P 7/2012-70 zamietol návrh otca na zníženie
výživného na maloleté deti, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré otec
žiadal o zníženie výživného (výkon trestu v dôsledku ktorého pri ponechaní doterajšej výšky výživného
by mu narástol dlh na výživnom), nie je možné v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine vyhodnotiť ako dôvod
na zmenu rozhodnutia o výživnom s prihliadnutím najmä na to, že otec je vo výkone trestu pre trestný
čin zanedbania povinnej výživy, ktorá skutočnosť sama o sebe vylučuje zníženie výživného na maloleté
deti. V súvislosti s uvedeným súd prvého stupňa zdôraznil, že otec sa do výkonu trestu odňatia slobody
dostal vlastnou vinou a to z dôvodu, že si súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým
deťom opakovane dlhodobo neplnil. Vec právne posúdil podľa § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,
§ 63 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa
§ 146, ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý namietal jednak
skutočnosť, že nebol prítomný na hlavnom pojednávaní, rovnako prítomný nebol ani jeho právny
zástupca, taktiež vyjadril názor, že to, že sa nachádza vo výkone trestu je podstatný fakt pre zníženie
výživného.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí a matka maloletých detí.



Kolízny opatrovník navrhol rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť, poukázal na to,
že otec si dlhodobo súdom určené výživné k maloletým deťom neplnil, nestretával sa s nimi. Skutočnosť,
že otec maloletých detí je vo výkone trestu odňatia slobody si spôsobil sám vlastnou vinou.

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že listinnými dokladmi v konaní bolo preukázané, že otec si neplnil vyživovaciu
povinnosť k svojim maloletým deťom, v dôsledku čoho sa dopustil trestného činu zanedbania povinnej
výživy. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, keby chcel otec za neplnenie svojej zákonnej vyživovacej
povinnosti „odmenu vo forme zníženia výživného“. Nevie prečo by v dôsledku jeho nezodpovednosti
mali na to doplatiť deti, ktorým by sa automaticky znížila ich životná úroveň.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm.
a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným
vyhlásením rozsudku § 156 ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté deti upravuje ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine,
ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle
citovaného zákona ustanovenia možno považovať zmenu pomerov či už na strane rodičov alebo
maloletých detí, musí pritom ísť o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene
výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o
výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku
výživného, vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 73 ods. 1 Zák. o rodine súd pri určovaní
výživného berie zreteľ na odvodené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti
a majetkové pomery rodičov.

V danej veci odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia
o výživnom rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 08.10.2010 č.k. 28P 85/2010-30 nedošlo k takej
zmene pomerov, ktorá by mala vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté deti, a to ani na
strane maloletých detí, ani na strane rodičov. Jedinou, v konaní zistenou zmenou je nezamestnanosť
na strane otca v dôsledku jeho výkonu trestu odňatia slobody, ktorá skutočnosť však napriek tomu, že
pracovné možnosti otca vo výkone trestu odňatia slobody sú značne obmedzené, nemôže zakladať
zmenu pomerov, práve s poukazom na dôvody výkonu trestu a to trestný čin zanedbania povinnej výživy,
ktorého sa dopustil otec, keď opakovane a dlhodobo si neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom.
Za danej situácie zníženie výživného by bolo v rozpore so záujmami maloletých detí, ktorým Zákon
o rodine poskytuje zvýšenú ochranu, keď vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom zakotvil
priamo v ustanoveniach § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine ako základnú povinnosť rodiča,
neplnenie ktorej sankcionuje ako sám Zákon o rodine, tak aj Občiansky súdny poriadok a Trestný zákon.

Preto ak prvostupňový súd návrh otca na zníženie výživného s poukazom na dôvod výkonu trestu odňatia
slobody zamietol, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou otca, že nebol prítomný na hlavnom pojednávaní, rovnako
ani jeho právny zástupca. V danej veci ide o občiansko-právne konanie riadiace sa príslušnými
ustanoveniami O.s.p., v zmysle ktorých bol otcovi riadne doručený návrh, otec bol k veci vypočutý a
bol mu doručený aj rozsudok. Pokiaľ ide o právneho zástupcu, zo spisu nevyplýva, že by otca v danom
konaní zastupoval právny zástupca na základe plnej moci.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením §
146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1712200411)

  1. 24. 9. 2012Rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 11P/7/2012 z 24. 9. 2012
  2. 11. 11. 2013Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/318/2013 z 11. 11. 2013 (toto rozhodnutie)
  3. 11. 11. 2013Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/318/2013 z 11. 11. 2013