Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/164/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712207677 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1712207677.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej v právnej veci navrhovateľa: I. M., T.. XX.XX.XXXX, H. T.I.. X. I. XX/XX, G., zast. Mgr. Tatianou Dlhošovou, advokátkou, AK Nobelova 34, Bratislava, proti odporkyni: F. M., T.. XX.XX.XXXX, H. T.. X.I. XX/XX, G., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: I., T.. XX.XX.XXXX, I., T.. XX.XX.XXXX Z. M., T.. XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, na odvolanie odporkyne proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 28P 116/2012-204 zo dňa 04.12.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že od 26.01.2013 je otec povinný prispievať na maloletého I., T.. XX.XX.XXXX sumou XXX € mesačne, na maloletého I., T.. XX.XX.XXXX sumou XXX € mesačne a na maloletého M., T.. XX.XX.XXXX sumou XXX € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám odporkyne vopred. Zročné výživné od 26.01.2013 do 15.10.2013 na maloletého I. v sume XXX €, na maloletého I. v sume XXX € a na maloletého M. v sume XXX € je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám odporkyne do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté dňa XX.XX.XXXX na Okresnom úrade Bratislava II, zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu Bratislava II. D., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX. Na čas po rozvode zveril maloletého I.Z., T.. XX.XX.XXXX, maloletého I., T.. XX.XX.XXXX a maloletého M., T.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti odporkyne. Určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia. Zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu maloletého I. sumou XXX € mesačne, na maloletého I. sumou XXX € mesačne a na maloletého M. sumou XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rukám odporkyne, odo dňa vykonateľnosti rozsudku. Stretávanie sa s maloletými deťmi a otcom neupravil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa mal preukázané, že boli splnené podmienky pre rozvod manželstva účastníkov. Keďže s konaním o rozvod manželstva rodičov maloletých detí je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, rozhodol v tejto časti tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, určil, že obidvaja rodičia budú zastupovať deti a spravovať ich majetok. Pokiaľ ide o výživné rozhodoval podľa § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zák. o rodine a § 162 O.s.p.. Pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, pričom mal preukázané, že takto určené výživné je primerané na zabezpečenie potrieb detí. Nestotožnil sa s názorom navrhovateľa, že suma XX € na každé dieťa na ošatenie je primeraná, taktiež pri zohľadnení súčasných cien by takáto suma nepostačovala ani na kúpu základného ošatenia pre deti. Taktiež sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že deti nepotrebujú náklady na kultúru, pretože nechodia do kina. Skonštatoval, že navrhovateľ zarába štvornásobne viac ako odporkyňa, z čoho vyplýva, že bude prispievať na výživu maloletých detí vyššou sumou. Prihliadol na to, že navrhovateľka si v priebehu konania našla prácu, má stály príjem, ktorý je však blízky minimálnej mzde. Taktiež vyhodnotil negatívne správanie sa navrhovateľa, ktorý si vzal viac pôžičiek a potom na ich splácanie si vzal ďalšiu pôžičku. Prihliadal aj na to, že odporkyni pomáhajú pri starostlivosti o deti rodičia. Tiež prihliadol na vyhlásenie navrhovateľa, že po rozvode nebude platiť hypotéku a bude si platiť len svoje vlastné potreby. Výška výživného, ktorú súd prvého stupňa určil sa približne zhoduje s návrhom navrhovateľa. O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie odporkyňa. Žiadala vyhovieť svojmu návrhu na určenie výživného na maloleté deti, keď poukázala na podstatne vyšší príjem navrhovateľa, odôvodnené potreby detí, ako aj jej nízky zárobok. Taktiež poukázala na to, že nie je pravdou, že by platil navrhovateľ náklady detí, od novembra 2012 prestal platiť výdavky spojené s hypotékou a inkasom a platby, ktoré sú spojené s ich spoločným majetkom. Navrhovateľ žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne, pričom uviedol, že má záujem zabezpečiť potreby detí, avšak nie je ochotný podieľať sa na platení potrieb v domácnosti, kde nežije. Súd správne zohľadnil potreby detí, poukázal na to, že väčšina nákladov na život detí a odporkyne pred tým, než sa zamestnala platili jej rodičia. Súd prvého stupňa dôsledne zistil finančné pomery a z toho správne určil aj výživné. Jeho skutočný príjem za rok 2012 je 1.XXX,XX €, poukázal na svoje výdavky a zároveň namietal aj, že odvolanie je zmätočné, neurčité a nevykonateľné a nespĺňa náležitosti odvolania. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, nakoľko je v záujme maloletých detí. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne je potrebné čiastočne vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, avšak z neho nevyvodil správny právny záver a odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania má za to, že je potrebné zmeniť výšku vyživovacej povinnosti navrhovateľa na maloleté deti. Ako vyplýva z obsahu spisu predmetom odvolacieho konania je určenie výživného na maloleté deti na čas po rozvode. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie o rozvode manželstva nadobudlo právoplatnosť 26.01.2013. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že zárobok matky je XXX € brutto. Z uvedeného zárobku matka nie je spôsobilá zabezpečiť potreby detí, preto ako správne konštatoval súd prvého stupňa musí sa navrhovateľ podieľať zvýšenou mierou na zabezpečení odôvodnených potrieb detí, pretože každý rodič je povinný prispievať na svoje deti podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Z obsahu spisu bolo zistené, že za obdobie od novembra 2011 do júla 2012 mal navrhovateľ priemerný zárobok X.XXX €, od augusta 2012 do decembra 2012 mal priemerný zárobok X.XXX €, čo je nepomerne vyšší zárobok, ako dosahuje odporkyňa. Námietka navrhovateľa týkajúca sa daňového bonusu a rodinných prídavkov, ktoré odporkyňa poberá, nie je na mieste, pretože aj s prihliadnutím na tieto by zďaleka odporkyňa nedosahovala taký zárobok, ako dosahuje navrhovateľ. Potreby maloletých detí boli zistené primerane a tieto súd prvého stupňa aj správne vyhodnotil, avšak odvolací súd rozdielne od názoru súdu prvého stupňa má za to, že je potrebné vzhľadom na vek detí, zárobok odporkyne, zárobok navrhovateľ určiť výživné vyššou sumou. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že najstarší syn je blízky veku dospelosti, ktorého potreby sa môžu rovnať potrebám dospelého človeka, ktoré sú navýšené o prípravu na budúce povolanie. Nie je možné nechať bez povšimnutia, že odporkyňa zabezpečuje celodennú starostlivosť o deti, čo tiež je potrebné v danom prípade zohľadniť. Odvolací súd preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že o právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov maloletých detí určil výživné na maloletého I. vo výške XXX € mesačne, na maloletého I. vo výške XXX € mesačne a na maloletého M. vo výške XXX € mesačne, ktorá suma podľa názoru odvolacieho súdu bude primeraná pre zabezpečenie odôvodnených potrieb detí a je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa. Odvolací súd upozorňuje na skutočnosť, že výživné má prednostný charakter a toto si musí povinný rodič plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Zročné výživné vypočítal odvolací súd, ako rozdiel medzi doteraz poskytovaným výživným a výživným určeným odvolacím súdom, pričom odvolací súd zistil, že od rozhodnutia súdu prvého stupňa platil navrhovateľ výživné vo výške určenej súdom prvého stupňa. Z uvedeného dôvodu za obdobie od 26.01.2013 do 15.10.2013 vzniklo navrhovateľovi zročné výživné na maloletého I. XXX € ( 9 x XX ), na maloletého I. XXX € ( 9 x XX) a na maloletého M. XXX € ( 9 x XX ). Zročné výživné odvolací súd určil zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. § 160 ods. 1 O.s.p. určuje ako všeobecné pravidlo zásahu, že ak súd uložil v rozsudku povinnosť ( v tomto prípade doplatiť dlžné výživné ), je potrebné ju splniť riadne, čiže v celej výške do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ustanovenie o tom, že súd určí dlhšiu lehotu alebo určí, že sa peňažné plnenie môže vykonať v splátkach je formulované len ako výnimka. Vzhľadom na spotrebný charakter výživného a skutočnosť, že odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie splátok navrhovateľovi rozhodol tak, ako je vo výroku rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne namietal procesné pochybenia a vyčítal zmätočnosť a nedostatočnosť odvolania, odvolací súd k tomu uvádza, že v danom prípade ide o konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré môže začať aj bez návrhu a z tohto dôvodu odvolací súd posudzoval odvolanie odporkyne v časti vyživovacej povinnosti v celom rozsahu v spojení s obsahom spisu a vykonaným dokazovaním. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 144 veta prvá O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.