Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/497/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315204954 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315204954.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej, Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o deti H.: F. P.Š., A.. XX.XX.XXXX, W. A. X. P., X. Y. P. P. H., A.. XX.XX.XXXX Y. P. H. H., A.. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Pezinok, Krátka 1, Senec, deti rodičov, matka N. H., A.Y.. XX.X.XXXX, S. W. A. X. P. XX, X. a otec P. H., A.. XX.X.XXXX, S. W. Q. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.05.2015, č.k. 37P 81/2015-140, jednohlasne( pomerom hlasom 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 14.05.2015, č.k. 37P/81/2015-140 zamietol návrh otca na zníženie výživného. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. S poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že na strane otca nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloleté deti. Pri rozhodovaní prihliadol na zistený príjem otca, otcom vyčíslené výdavky, rovnako prihliadol na skutočnosť, že otec sa s deťmi riadne nestretáva, minimálne sa podieľa na ich výchove. Pokiaľ ide o výdavky otca, dal otcovi do pozornosti, že skutočnosť že zabezpečuje ručením a výdavkami nové bývanie, teda berie na seba určité riziká, nie je skutočnosť, ktorá by bola dôvodná na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, tieto riziká si nemôže brať na úkor detí. S prihliadnutím na uvedené ako i matkou vyčíslené mesačné výdavky na maloleté deti a minimálny záujem otca o deti bol toho názoru, že naposledy určené výživné je primerané ako odôvodneným potrebám maloletých detí, zároveň je primerané zárobkovým, majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Pokiaľ ide o potreby detí naviac zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu potrieb detí, nakoľko deti vyrástli, majú mimoškolské aktivity, s čím súvisia aj zvýšenie finančné výdavky. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, 65 ods. 1, 75 ods. 1, 78 ods. 2, 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok prvého stupňa zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol, že dôkladne nepreskúmal vyčíslené výdavky zo strany matky spojené s výchovou a výživou detí, matka výdavky ktoré vyčíslila nezdokladovala, on ako otec musel predložiť všetky jemu vznikajúce výdavky na rozdiel od matky. Súd neriešil ani zmenu pracovného pomeru na strane matky, ktorá odišla z trvalého pracovného pomeru, zamestnala sa na dohodu, došlo u nej k poklesu príjmu, čo vníma ako špekuláciu zo strany matky. Pri spočítaní vyčíslených výdavkov zo strany matky súdu stačilo len vyjadrenie matky, že jej pomáhajú s výdavkami rodičia. Pokiaľ by jej aj pomáhali, museli by jej dávať mesačne minimálne XXX,- - XXX,- eur, aby zabezpečila potreby detí tak ako ich vyčíslila, vrátane svojich potrieb. Nesúhlasil, že by sa s deťmi nestretával, nezaujímal sa o ne, snaží sa kontaktovať matku ohľadne detí, nedvíha mu však telefón. Súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy ani zmenu jeho stavu, ktorá nastane 06.06.2015, a to uzavretie manželstva, naproti tomu vzal do úvahy, že stredný syn P. bude chodiť na strednú školu. Rovnako pokiaľ ide o jeho príjem, súd nevzal do úvahy pohyblivosť jeho príjmu, tento rok dostal mimoriadnu odmenu, nie je to však každý rok. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí, matka maloletých detí a plnoletý P., ktorý v priebehu odvolacieho konania dovŕšil plnoletosť a stal sa účastníkom konania s plnou procesnou spôsobilosťou, teda aj s právom vyjadriť sa k veci. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, majúc za to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí, od určenia výživného dňa 26.01.2013 náklady detí vzrástli vzhľadom k ich vyššiemu veku, potrebám, P. sa aktívne venuje športovej činnosti, reprezentuje školu v športových súťažiach, P. v školskom roku 2015/2016 nastupuje do 1. ročníka Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Bratislave, čím sa zvýšia náklady na cestovné. Otec v konaní nepreukázal takú výraznú zmenu a pokles príjmu, ktorý by odôvodňoval zníženie výživného. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa taktiež ako vecne správny potvrdiť, odvolanie považuje za pokračujúce týranie otca voči nej, tvrdenia uvedené v odvolaní sú výmysly, klamstvá, otec môže byť rád, že jej rodičia pomáhajú jednak s deťmi, jednak platiť hypotéku. Plnoletý P. vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, so znížením výživného nesúhlasil, uviedol že od otca celý rok nevidí nič, navyše k tomu ani neposiela celé výživné. Otec si neuvedomuje, že už nie je batoľa, nevie koľko čo stojí, je hádzanár, hrá za klub Š. W., je stredoškolák, tréningy má skoro každý deň, skoro každý víkend má zápasy, zúčastňuje sa turnajov, stredná škola taktiež nie je zadarmo, nemá čas si ísť finančne privyrobiť, pretože je časovo vyťažený, aj doposiaľ určené výživné je nepostačujúce, musia mu pomáhať starí rodičia. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 73 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti, majetkové pomery oboch rodičov. V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb detí, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú deti plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na v tom čase maloleté deti, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Pezinok rozsudkom zo dňa 26.01.2013, č.k. 28P/116/2012-204 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 15.10.2013 č.k. 11CoP/164/2013-242. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na t.č. plnoletého P. a maloletého P. Y. H.. Otcom tvrdený pokles príjmu, ktorý by mal mať vplyv na plnenie vyživovacej povinnosti otca k deťom odvolací súd nezistil. Podľa založených dokladov príjem otca v roku 2013, t.j. v čase určovania výživného bol X.XXX,XX euro, v roku 2014 X.XXX,XX euro, za mesiace január - apríl 2015 bol X.XXX,XX euro. Tým, že Zákon o rodine na zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté deti vyžaduje zmenu pomerov, ktorá sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, má odvolací súd za to, že zmena pomerov spočívajúca k poklese príjmu otca nenastala. Pokiaľ otec namietal, že súd neprihliadol na pohyblivosť jeho príjmu, keď mu v roku 2014 bola vyplatená mimoriadna odmena treba uviesť, že pokiaľ otcovi mimoriadna odmena vyplatená bola, ide o jeho príjem, z ktorého je súd povinný pri rozhodovaní o výživnom vychádzať. Za zmenu pomerov majúcu za následok zmenu rozhodnutia o výživnom nemožno považovať ani plánované uzavretie manželstva otcom (v čase rozhodovania súdu prvého stupňa), v súčasnej dobe uzavretie manželstva, rovnako pokiaľ ide o ručiteľský záväzok otca. Aj keď sa vzťahuje k zabezpečeniu bývania otca, tento nemôže byť na úkor detí výživou na otca plne odkázaných. Námietky otca uvedené v odvolaní odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Výdavky, ktoré matka na deti vyčíslila sú primerané veku a potrebám detí, výdavky predstavovali predovšetkým náklady na stravu, oblečenie, cestovné, hygienu, školu, záujmové aktivity (P.), t.j. bežné pravidelne vznikajúce potreby detí, ktoré nie je potrebné osobitne preukazovať bločkami zo supermarketov. K potrebám detí treba uviesť, že Matúš v priebehu odvolacieho konania dovŕšil plnoletosť, študuje na strednej škole, aktívne športuje, P. má 16 rokov, taktiež v súčasnej dobe je už študentom strednej školy, H. nastupuje na druhý stupeň základnej školy. U P. a Martina, ide o chlapcov vo veku, kedy je krytie ich výdavkov finančne mimoriadne náročné, keďže sú v období dospievania, prípravy na budúce povolanie, na ktorých by sa mal podieľať aktívne aj otec, nie suplovať za otca starí rodičia zo strany matky. Pokiaľ matke starí rodičia finančne pomáhajú, nie je dôvod to zo strany otca namietať. Pokiaľ ide o otcom namietaný príjem matky, jeho výška sa nezmenila, takže zo strany súdu nebol dôvod zaoberať sa, či tento matka dosahuje v riadnom pracovnom pomere, alebo na základe dohody o vykonaní práce. Čo sa týka stretávania, respektíve nestretávania sa otca s deťmi, tým, že predmetom daného konania je zmena rozhodnutia o výživnom na deti, nebolo potrebné zaujímať stanovisko a vyhodnocovať dôvod narušených vzťahov medzi otcom a deťmi. Za relevantné pre potreby rozhodovania o výživnom treba považovať nesporné skutočnosti, t.j. že otec sa s deťmi nestretáva, na deti naviac neprispieva, takže svoju vyživovaciu povinnosť k deťom si plní len formou výživného určeného rozhodnutím súdu. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom v roku 2013 na strane otca nedošlo k zmene pomerov, ktorú ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine predpokladá, preto správne postupoval súd prvého stupňa, keď návrh otca ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd preto z dôvodu vecnej správnosti rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.